Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608010232
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Vanko
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4608010232.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Vanka a členov senátu JUDr.
Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Medveckej PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. L. a spol., pre
trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaných A. L. a N. L., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/83/2008 zo
dňa 19.09.2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných A. L. a N. L. ako nedôvodné z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. L. uznaný vinným za skutok uvedený v bode 1 z trestného
činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Trestný zákon) k § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona v časti štádiu
pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona a obžalovaný N. L. bol uznaný vinným za skutky uvedené

v bode 1 a 2 z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona
spáchaný z časti spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona a z časti samostatne, z časti
dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona, za skutok v bode 3 z trestného
činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona a za skutok v bode 4 z trestného činu
podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona, ktoré mali spáchať na skutkových základoch,
že:

v bode 1/
A. L. ako majiteľ firmy Dark, D., U. č. XX/X, vykonávajúcej podnikanie na základe živnostenského listu č.j.
Žo XXX/XXXX zo dňa 5.3.1992 registrovaný na Daňovom úrade v Prievidzi ako štvrťročný platca DPH,
povzájomnejdohodesN.L.,majiteľomfirmyL.-s.r.o.F.,ul.D.č.1,vykonávajúcejpodnikanienazáklade
živnostenského listu č.j. Žo XX/XXXX zo dňa 20.1.1992 v odbore veľkoobchod s potravinami, nápojmi a

tabakom, veľkoobchod s tovarom pre domácnosť, registrovanej na Daňovom úrade v Topoľčanoch ako
mesačný platca DPH, v mesiacoch august, september, október 1994 zaevidoval do svojho účtovníctva
fiktívne dodávateľské faktúry od firmy Saleva-Selecký, ul. T. č. XXXX, Topoľčany, a to :
- faktúru č. 54232/94 zo dňa 4.8.1994, v ktorej firma Saleva dodala firme Dark 1.180 kusov procesorov
za sumu 15.930.000,- Sk s DPH (528.779,13 EUR),
- faktúru č. 54286/94 zo dňa 14.9.1994, v ktorej firma Saleva dodala firme Dark 1.500 kusov procesorov

za sumu 20.250.000,- Sk s DPH (672.176,86 EUR),
- faktúru č. 54588/94 zo dňa 19.10.1994, v ktorej Saleva dodala firme Dark 1.600 kusov procesorov za
sumu 21. 600.000,- Sk s DPH (716.988,65 EUR),
v ktorých sa uvádza, že kúpil od tejto firmy tovar - procesor Intel 486 DX/60 MHz, pričom však tento
tovar nikdy neexistoval, nikdy takýto tovar od tejto firmy neodkúpil a už vôbec nezaplatil kúpnu cenu a
následne vyhotovil fiktívne dodávateľské faktúry a to:

- faktúru č. 940946 zo dňa 24.8.1994, ktorou firma Dark dodala firme Kimex 1.180 kusov procesorov za
sumu 15.940.325,- Sk s DPH (529.121,85 EUR),- faktúru č. 940952 zo dňa 23.9.1994, ktorou firma Dark dodala firme Kimex 1.500 kusov procesorov za
sumu 20.263.125,- Sk s DPH (672.612,53 EUR),
- faktúru č. 941053 zo dňa 19.10.1994, ktorou firma Dark dodala firme Kimex 1.600 kusov procesorov

za sumu 21.614.000,- Sk s DPH (717.453,36 EUR),
pričom týmito faktúrami mal tento tovar odpredať firme Kimex zastúpenej N. L. a tento obchod vykázal
vo svojom účtovníctve. N. L. tieto fiktívne dodávateľské faktúry zaevidoval do svojho účtovníctva a
následne vyhotovil fiktívnu kúpnu zmluvu medzi spol. Kimex s.r.o. F. a PROSYSTEM Computer Technic
Ges. M.B.H. Parking 12a/8/5, Wien, A-1010 Rakúsku v zastúpení B.. H. K. ako aj fiktívne faktúry, ktorými

mal odpredať tento tovar a to:
- faktúru č. 1/9/94 zo dňa 27.9.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 1.180 kusov procesorov za sumu 12.862.000,- Sk (426.940,18 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 3/11/94 zo dňa 2.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,- Sk (180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 4/11/94 zo dňa 22.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic

Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,- Sk (180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 5/11/94 zo dňa 22.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges., Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,- Sk (180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 6/11/94 zo dňa 25.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,- Sk (180.906,86 EUR) bez DPH,

- faktúru č. 7/11/94 zo dňa 25.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 500 kusov procesorov za sumu 5.450.000,- Sk (180.906,86 EUR) bez DPH,
- faktúru č. 8/11/94 zo dňa 25.11.1994, ktorou firma Kimex dodala firme PROSYSTEM Computer Technic
Ges. Wien, Rakúsko 600 kusov procesorov za sumu 6.450.000,- Sk (214.100,78 EUR) bez DPH,
a následne v dňoch 27.9.1994, 2.11.1994, 22.11.1994 a 25.11.1994 zabezpečil potvrdenie o prejednaní

tohto tovaru na colnici a potom aj potvrdenie o vývoze tovaru cez hraničný prechod Bratislava na
územie Rakúskej republiky, pričom však na toto územie tento tovar nikdy nevstúpil, firma pod názvom
PROSYSTEM Computer Technic Ges. Wien, Rakúsko, v Rakúskej republike neexistovala a takisto
osoba pod menom B.. K. H., na základe uvedených fiktívnych obchodov N. L. ako majiteľ firmy Kimex
s.r.o. F. podal za mesiac august, september a október 1994 na Daňový úrad v Topoľčanoch daňové

priznanie, kde požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, z ktorého dôvodu mu bol Daňovým
úradom Topoľčany vyplatený nadmerný odpočet DPH za mesiac august 1994 vo výške 3.188.065,- Sk
(105.824,37 EUR), ktorý mal vzniknúť uhradením faktúry č. 940946 z 24.8.1994, za mesiac september
1994 vo výške 4.052.625,- Sk (134.522,51 EUR), ktorý mal vzniknúť uhradením faktúry č. 940952 z
23.9.1994 a to naraz dňa 25.10.1994 v sume 7.240.690,- Sk (240.346,88 EUR) a nadmerný odpočet

za mesiac október 1994 vo výške 4.323.033,- Sk (143.498,41 EUR), ktorý mal vzniknúť uhradením
faktúryč.941053z19.10.1994vyplatenýnebol,pretožesprávcadanezačalvykonávaťkontrolupoktorej
skončení dospel k záveru, že v prípade nákupu a následného vývozu procesorov firmou Kimex nedošlo
k zdaniteľnému plneniu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/92 Zb. v znení neskorších predpisov,
pretože tovar neexistoval a nebol splnený zákonný dôvod na vrátenie DPH a týmto spôsobom A. L. a

N. L. vylákal zo štátneho rozpočtu neoprávnene čiastku 7.240.690,- Sk (240.346,88 EUR) a pokúsili sa
neoprávnene vylákať čiastku 4.323.033,- Sk (143.498,41 EUR),
v bode 2/
N. L. ako konateľ obchodnej spoločnosti Kimex spol. s r.o. IČO XX XXX XXX, so sídlom F., D. č.
1, ktorá bola odo dňa 1.1.1993 registrovaná na Daňovom úrade v Topoľčanoch ako platiteľ dane

z pridanej hodnoty s prideleným DRČ: XXXXXXXX/XXX, v úmysle neoprávnene získať od svojho
správcu dane nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 4.970.000,- Sk (164.973,78 EUR),
predstiera pomocou účelovo vystavených dokladov - odberateľskej faktúry č. IX-23/94 zo dňa 30.9.1994,
dodacieho listu Č. 9-23/94 zo dňa 30.9.1994 a zodpovedajúcich príjmových a výdavkových dokladov
najprv nákup 350.000 kusov samonabíjacích batérií zn. SANYO 1,5 V za čiastku 24.850.000,- Sk

(824.868,88 EUR) s DPH od súkromného podnikateľa W. G., IČO: XXXXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX-
XXX, so sídlom U. N., E. č.X/XX, následne pomocou ďalších účelovo vystavených dokladov -
dodávateľskej faktúry Č. 2/10/94 zo dňa 18.10.1994, dodacieho listu Č. 2/94 zo dňa 18.10.1994 a
zodpovedajúcich príjmových a výdavkových dokladov, predstieral predaj uvedených 350.000 kusov
samonabíjacích batérií zn. SANYO 1,5 V za čiastku 19.950.000,- Sk (662.218,68 EUR) bez DPH

súkromnému podnikateľovi C. N., IČO: XXXXXXXX, so sídlom L., ul. D. zahradami č. XXXX, W. A., s
tým, že sa dňa 18.10.1994 podieľal aj na preclení uvedeného tovaru do režimu vývozu na vnútrozemskej
colnici v Topoľčanoch pred jeho predstieraným vývozom do Českej republiky, ktorý mal vykonať C. N. a
ktorý v skutočnosti nebol nikdy uskutočnený, pričom hore uvedené účelovo vystavené účtovné dokladypojal do účtovnej evidencie spoločnosti Kimex spol. s r.o. a zahrnul ich do jej daňových priznaní danej z
pridanej hodnoty za mesiac IX. A X. mesiac roku 1994, ktoré podal v dňoch 25.10.1994 a 25.11.1994 na
Daňovom úrade v Topoľčanoch, čím si podvodným spôsobom uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH

vo výške 4.970.000,- Sk (164.973,78 EUR), ktorý mu bol dňa 24.11.1994 vyplatený Daňovým úradom v
Topoľčanoch z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
v bode 3/a/
N. L. odo dňa 14.6.2001 do 24.7.2001 prevzal od B.. D. I., sumu 927.000,- Sk (30.770,76 EUR)
pred prísľubom zabezpečenia finančných prostriedkov v celkovom objeme 23.000.000,- Sk (763.460,13

EUR), pričom časť peňazí prevzal v hotovosti v F. na ul. D. č. X v sídle firmy Kimex s.r.o. Topoľčany, ktorej
je konateľom a časť bola zaslaná na účet vedený v SLSP a.s. pobočka Topoľčany č. 0261069102/0900
na meno N. L., nar. XX.X.XXXX/XXXX, bytom F., ul. D. č. XXXX, kde podľa prísľubu mal B.. D. I. do
6-10 dní od zaplatenia horeuvedenej čiastky mal obdržať dohodnutú čiastku vo výške 23.000.000,- Sk
(763.460,13 EUR), pričom do dnešného dňa sa tak nestalo a N. L. úver nezabezpečil a peniaze vo výške
927.000,- Sk (30.770,76 EUR) použil pre vlastnú potrebu, čím B.. D. I., nar. X.XX.XXXX, bytom F., ul. T.

č. X spôsobil škodu vo výške 927.000,- Sk (30.770,76 EUR),

v bode 3/b/
dňa 24.5.2001 vložil F. D. v SLSP a.s. pobočka M. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (pred tým mal
účet Č. XXXXXXX-XXX) na meno N. L., nar. XX.X.XXXX/XXXX, bytom F., ul. D. č. XXXX sumu

100.000,- Sk (3.319,39 EUR) pod prísľubom zabezpečenia finančných prostriedkov v celkovom objeme
3.000.000,- Sk (99.581,76 EUR) s úrokom do 5%, kde podľa prísľubu mal F. D. do 6-10 dní od zaplatenia
horeuvedenej čiastky mal obdržať dohodnutú čiastku vo výške 3.000.000,- Sk (99.581,76 EUR), pričom
do dnešného dňa sa tak nestalo a N. L. úver nezabezpečil a peniaze vo výške 100.000,- Sk (3.319,39
EUR) použil pre vlastnú potrebu, čím F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M. ul. XX. augusta č. XX, spôsobil

škodu vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 EUR),
v bode 4/
N. L. dňa XX.XX.XXXX v M. prevzal od F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M., ul. XX augusta č. XX finančné
prostriedky vo výške 2.880.000,- Sk (95.598,49 EUR) s tým, že ich potrebuje na avalovanie zmeniek,
pričom o prevzatí peňazí spísali potvrdenie, kde sa zaviazal, že ich vráti do 14.11.1994, avšak peniaze

nevrátil, následne N. L. v M., ul. XX. augusta č. XX, v byte poškodeného v presne nezistené dni v období
od novembra do decembra roku 1994, opakovane prevzal v troch splátkach od F. D. sumu 13.750.000,-
Sk (454.416,38 EUR) s tým, že prevzaté peniaze vráti do začiatku roka 1995, avšak nevrátil a z toho
dôvodu dňa 9.2.1995 v Topoľčanoch podpísal zmluvu o uznaní dlhu s tým, že do 15.2.1995 vráti finančné
prostriedky vo výške 13.750.000,- Sk (454.416,38 EUR), čo sa do dnešného dňa nestalo, čím F. D.,

nar. XX.X.XXXX, bytom M., ul. XX. augusta č. XX spôsobil škodu vo výške 16.630.000,- Sk (552.014,87
EUR).

Za to bol uložený obžalovanému A. L. podľa § 250 odsek 5 Trestného zákona s použitím § 40 odsek
1, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon

mu bol podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 59 odsek 1
Trestného zákona mu súd I. stupňa určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovanému N. L. bol za uvedenú trestnú činnosť uložený podľa § 250 odsek 5 Trestného zákona
s použitím § 35 odsek 1 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere

5 (päť) rokov. Podľa § 39a odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona bol na výkon trestu zaradený do I.
nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku súd I. stupňa uložil obžalovanému N. L., aby nahradil
škodu poškodenému B.. D. I., nar. X.XX.XXXX, bytom F., T. č. XXX škodu vo výške 30.770,76 Eur a

poškodenému F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M., ul. M. č. XX škodu vo výške 555.334,26 Eur.

Podľa § 229 odsek 2 Trestného poriadku súd I. stupňa oboch poškodených so zvyškom ich nároku na
náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný N. L. čo do výroku o treste.
Konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku nenapádal.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/79/2011 zo dňa 02.03.2012 bol rozsudok Okresného súdu vTopoľčanoch zo dňa 17.06.2011 pôvodne v tejto veci vyhlásený, zrušený a vec bola vrátená súdu I.
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V tomto zrušujúcom uznesení krajský
súd odporučil okresnému súdu, aby pri ukladaní trestu zohľadnil aj čas, ktorý uplynul od spáchania

trestného činu a aký spôsob života odvtedy obžalovaní viedli. Poukázal na to, že do vyhlásenia rozsudku
nebol trestne stíhaný a nedopustil sa ani žiadnych priestupkov. Citoval i rozhodnutia Ústavného súdu SR
a Najvyššieho súdu SR, ktoré v nadväznosti na rozhodnutia Európskeho súdu v Štrasburgu vychádzajú
zo skutočnosti, že pri ukladaní trestu je potrebné prihliadať i na dĺžku konania, ktorá predstavuje v jeho
prípade už 20 rokov.

Napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie iba čo do výroku o treste, v písomnom
zdôvodnení odvolania poukázal i na to, že závery súdu I. stupňa týkajúce sa skutkov pod bodmi 1/ a 2/
treba odmietnuť ako nesprávne a nezákonné.
V tejto súvislosti namietol, že súd I. stupňa považoval výpoveď svedka C. E. za vierohodnú, pričom
neprihliadol na výpovede svedkov R. R. a F. G. a svoj záver prečo považuje výpoveď tohto svedka za
vierohodnú ničím nezdôvodnil. Podľa jeho názoru dôkazom nepravdivosti výpovede C. E. vo vzťahu

k jeho údajnému ovplyvňovaniu zo strany obžalovaného L. pred konfrontáciou je skutočnosť, že
obžalovaný L. sa na konfrontáciu dostavil až v čase, keď už svedok bol u vyšetrovateľa, čo vylučuje
možnosť jeho ovplyvňovania. Najzávažnejšou skutočnosťou vo vzťahu k vierohodnosti tohto svedka
však považuje fakt, že svedok C. E. bol právoplatne odsúdený za trestný čin skrátenia dane vo
veľkom rozsahu podľa § 148 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona práve vo vzťahu k prejednávanému

obchodnému prípadu rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.04.2004 sp. zn. 1T/10/2001.
Namietal tiež závery znalca prof. Ing. Imricha Okenku, ktorý uvádzal, že v prípade realizácie tohto
obchodu by počet 4.280 kusov predávanej súčiastky bol na slovenský trh neúmerne veľký a bolo by
potrebné k nemu zakúpiť ďalší elektronický materiál v hodnote 214 miliónov Sk, ako i ním deklarovanú
neúmernosť ceny a nesprávne označenie tovaru, pričom uviedol, že on sám nie je žiadny odborník,

avšak obchod realizoval na základe požiadavky K. H., ktorý sa mu predstavil ako obchodný zástupca
rakúskejspoločnostiauviedolmupresnéoznačenietovaru,jehomnožstvoacenu,pričomobchodnešiel
realizovať s cieľom použiť tovar na výrobu osobných počítačov.
Výpoveď svedka B.. O. považuje za nezákonnú a taktiež uviedol, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, o ktoré konkrétne listinné dôkazy Daňového úradu Topoľčany sa súd I. stupňa

pri svojom rozhodovaní oprel. V prípade, že to bol protokol o kontrole dani z pridanej hodnoty číslo
642/310/53761/1999 zo dňa 06.09.1999, ktorý je podľa jeho názoru základným listinným dôkazom,
tak tento je nezákonný, s prihliadnutím na právne názory Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu
SR a na nedodržanie zákonných lehôt pri výkone daňovej kontroly. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly preveroval nákup a predaj tovaru, pričom

nákup overoval prostredníctvom miestne príslušného správcu dane dodávateľa a vývoz potvrdeniami
hraničných colných úradov Senica a Bratislava - Petržalka, z ktorých vyplýva, že predmetné JCD sa
nachádzajú v ich evidencii a tovar vystúpil do colnej cudziny v uvedených množstvách. Napriek tomu
správca dane prijal záver o neexistencii tovaru a vzal za podstatný dôkaz iba listiny - zápisnice o podaní
vysvetlení pánom C. E. a F. G. bez toho, aby bol voči týmto uplatnený postup podľa § 7 zákona číslo

511/1992 Zb. Taktiež poukázal na to, že stanovisko správcu dane je zmätočné i z dôvodu, že v prípade
jeho daňovej kontroly prijal záver o neexistencii tovaru v zmysle vyššie uvedeného protokolu o kontrole
zo dňa 06.09.1999 a v prípade kontroly C. E. prijal záver o reálnosti toho istého obchodu a súčasne
nepriznaní dane z neho - protokol o kontrole dani z pridanej hodnoty číslo 642/240/7097/1998/Bie-Ok
zo dňa 04.02.1998.

K výsledkom vykonanej právnej pomoci z Rakúska obžalovaný L. uviedol, že predmetný obchod
uzatváral s osobou B.. K. H. a nie K. E., ktorý nemal byť zamestnancom ale splnomocneným zástupcom
rakúskej spoločnosti. Namietal, že nemal možnosť byť konfrontovaný s vyjadrením tejto spoločnosti, že
so spoločnosťou KIMEX, s.r.o. nikdy neobchodovali. Čo sa týka evidencie rakúskeho colného úradu a
z nej vyplývajúcej informácie, že v dňoch údajného exportu rakúska strana neeviduje žiadne dovozy

uviedol, že táto skutočnosť nepreukazuje fakt, že by tovar nebol vyvezený zo SR.
Taktiež pokiaľ ide výsledky vykonanej právnej pomoci z Českej republiky, z ich výsledkov vyplynulo,
že odberateľ je v pátraní a že svedok C. Q. vypovedal, že prepravu neuskutočnil a ani nikomu vozidlo
nepožičal a k dovozu do ČR nedošlo, pritom výsluchu tohto svedka sa nemal možnosť on ani jeho
obhajca zúčastniť, nakoľko o ňom neboli upovedomení, čo považuje za porušenie práv na obhajobu.

Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 19.09.2013
zrušil a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody.V zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie aj obžalovaný A. L.,
ktorý podal odvolanie čo do výroku o vine i treste, nenapádal konanie, ktoré vyhlásenému rozhodnutiu
predchádzalo.

V písomných dôvodoch uviedol, že o žiadnom trestnom čine nevedel, nepodieľal sa vedome na žiadnom
protiprávnom konaní a keďže spoluobžalovaný N. L. to nie je ochotný vysvetliť, pociťuje svoje odsúdenie
za nespravodlivé. Žiadnu škodu nikomu nespôsobil a žiadne obohatenie nezískal.

Podľa § 293 odsek 7 Trestného poriadku krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti

obžalovaných A. L. a N. L..

Obhajca obžalovaného A. L. na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom odvolaní trvá, pridržiava
sa predchádzajúcich vyjadrení v záverečnej reči ako aj dôvodov odvolania. Poukázal na stanovisko
Európskeho súdu, že obchodní partneri nie sú povinní navzájom si kontrolovať doklady. Obžalovaný bol
v čase činu mladý, neskúsený podnikateľ a nemal informácie o exporte tovaru a ani colníci nekontrolovali

výrobné čísla výrobkov. Obžalovaný s falšovaním dokladov nič nemal. Vedie riadny život a pred ako aj
po prejednávanom skutku nebol trestaný.
Navrhol odvolaniu obžalovaného A. L. vyhovieť, napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť.

Obhajca obžalovaného N. L. na verejnom zasadnutí uviedol, že taktiež trvá na podanom odvolaní,
pridržiavasapísomnýchdôvodovodvolania.Poukázalnačlánok48odsek2ÚstavySlovenskejrepubliky
a článok 6 odsek 1 Dohovoru, pretože skutky boli spáchané v rokoch 1994 a 2001. Odvtedy uplynul dlhý
čas a túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu. Uviedol, že má nejaké informácie o tom,
že obžalovaný uhrádza spôsobenú škodu, ale nevie v akom rozsahu.

Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a obžalovanému N. L. uložiť podmienečný trest
odňatia slobody hoci aj s dlhšou skúšobnou dobou.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie oboch obžalovaných
považuje za nedôvodné, a preto ich navrhol podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami, nezistiac zákonné
dôvody na postup podľa § 316 odsek 1 alebo § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317
odsek1Trestnéhoporiadkuzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokurozsudku,akoajsprávnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaných A. L. a N. L. nie sú dôvodné.

Ako vyplýva z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania, okresný súd postupoval pri
prejednávaní veci zákonným spôsobom a dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu.

Okresný súd v prejednávanej veci pôvodne rozsudkom zo dňa 17.06.2011 pod sp.zn.1T/83/2008 uznal

oboch obžalovaných vinných, a to obžalovaného A. L. zo skutku pod bodom 1 kvalifikovaného ako
trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 250 odsek 1,
odsek 5 Trestného zákona v časti štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona a obžalovaného
N. L. za skutok v bode 1 z trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1

Trestného zákona, za skutok v bode 2 z trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného
zákona,zaskutokvbode3ztrestnéhočinupodvodupodľa§250odsek1,odsek4písmenob)Trestného
zákona a za skutok v bode 4 z trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona,
ktoré mali spáchať na skutkových základoch tam uvedených.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obaja obžalovaní, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Nitre dňa 02.03.2012 pod sp.zn.3To/79/2011 tak, že napadnutý rozsudok bol zrušený
a vec vrátená súdu I. stupňa, aby ju znova v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol z dôvodu,
že rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného L., ktorý nemal vedomosť o konaní hlavného
pojednávania. Krajský súd súčasne vyjadril názor, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu, no mal sa zaoberať aj právnou kvalifikáciou skutkov pod bodmi 1/ a 3/ a zvážiť, či sa nejedná o
čiastkovéútokyjednéhopokračovaciehotrestnéhočinuaupozornil,žepriukladanítrestutrebadôsledne
rešpektovať ustanovenie § 34 Trestného zákona a prihliadnuť i na čas, ktorý uplynul od spáchania
skutkov a v prípade obžalovaného L. i na mieru jeho účasti na spáchanom skutku.Po zrušení rozsudku odvolacím Krajským súdom v Nitre pokračoval Okresný súd Topoľčany v konaní na
podklade pôvodnej obžaloby s tým, že ďalšie dokazovanie nevykonával, riadiac sa právnym názorom

odvolacieho súdu vyslovenom v jeho uznesení. Znovu vyhodnotil dôkazy, ktoré boli na predošlých
hlavných pojednávaniach vykonané, pri vyhodnotení dôkazov sa zaoberal aj námietkami obžalovaného
L. a dokazovanie doplnil iba o aktuálne správy o osobách obžalovaných a zamietol návrh na doplnenie
dokazovania pribratím znalca z odboru ekonómia a účtovníctvo a po záverečných rečiach vyhlásil
napadnutý rozsudok.

Dňa 19.09.2013 súd I. stupňa opätovne vo veci samej rozhodol ako bolo vyššie citované tak, že
uznal oboch obžalovaných vinných a v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Nitre vysloveného
v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3To/79/2011 zo dňa 02.03.2012 posúdil, že skutky označené teraz pod
bodmi 1/ a 2/ uvedené v napadnutom rozsudku, je potrebné vo vzťahu k obžalovanému N. L. právne
kvalifikovať ako čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5

Trestného zákona spáchané z časti spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 a z časti samostatne, z časti
ako dokonané a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona.

Súd I. stupňa zdôvodnil, že vina oboch obžalovaných za skutok uvedený v bode 1/ bola preukázaná
výpoveďou svedka C. E., zisteniami znalca prof. Ing. Okenku, výpoveďou svedka Ing. O., z ktorých

dôkazov spolu s listinnými dôkazmi daňového úradu a výsledkami právnej pomoci z Rakúska vyplynulo,
že obchod v skutočnosti zrealizovaný nebol, išlo len o fiktívny predaj a nákup, pričom v čase, keď sa
obchod mal uskutočniť, firma, ktorej mal byť tovar dodaný, už neexistovala. Tieto dôkazy jednoznačne
preukazujú podľa názoru súdu I. stupňa, že tvrdenie obžalovaného L. o uskutočnení obchodu, nie je
pravdivé. Súd I. stupňa v tejto súvislosti zamietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania znalcom

z odboru ekonómia a účtovníctvo, nakoľko nepovažoval v tomto smere potrebné doplniť dokazovanie
vzhľadom k ostatným skôr vykonaným dôkazom.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/, súd I. stupňa mal za preukázané, že z tohto je obžalovaný
N. L. usvedčený najmä listinnými dôkazmi, a to výsledkami daňovej kontroly a právnej pomoci z
Českej republiky, z ktorých vyplynulo poukazujúc na výpoveď svedka Q., že k dovozu deklarovaných

samonabíjacích batérií Sanyo nedošlo.
Ku skutku pod bodmi 3/ a 4/ napadnutého rozsudku podrobne vypovedali poškodení F. D. a B.. D. I., ktorí
popísaliakýmspôsobomodnichobžalovanývylákalpeniazeavakýchčiastkachaakomuichodovzdali,
o čom svedčia aj listinné dôkazy a to najmä výpisy z peňažných ústavoch, z potvrdení obžalovaného N.
L. o prevzatí peňazí ako aj výpovede svedkov W., L. a R..

Súd I. stupňa s poukazom na vyššie uvedené závery uznal obžalovaných za vinných a pri ukladaní
trestu prihliadal aj na právny názor Krajského súdu v Nitre vyslovený v uznesení zo dňa 02.03.2012 sp.
zn. 3To/79/2011. Trest im ukladal podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005, nakoľko tento je
pre nich priaznivejší, pričom vychádzal z trestnej sadzby v trvaní 5 až 12 rokov a pri obžalovanom L.

prihliadolnapriťažujúcuokolnosť,žespáchalviactrestnýchčinov.SúdI.stupňaprihliadaltiežnato,akou
mierou konanie každého obžalovaného, keďže skutok v bode 1/ rozsudku spáchali spolupáchateľstvom,
prispelo k spáchaniu trestného činu a dospel k záveru, že konanie obžalovaného L. prispelo k spáchaniu
trestného činu v oveľa väčšej miere ako konanie obžalovaného L. a tiež na skutočnosť, že obžalovaný
L. sa dopustil samostatne aj ďalších skutkov uvedených v bode 2/ až 4/ rozsudku. Taktiež prihliadol

na dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov až do vyhlásenia rozsudku, počas ktorej sa
obžalovaní nedopustili žiadnej protispoločenskej činnosti ani nespáchali ďalší trestný čin. S poukazom
na tieto skutočnosti bol obžalovanému A. L. uložený trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2
roky a obžalovanému N. L. nepodmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby

v trvaní 5 rokov so zaradením na výkon trestu do I. nápravno-výchovnej skupiny.

Súd I. stupňa teda na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v
rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek
10 Trestného poriadku. Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade

s vykonanými dôkazmi.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd
I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadamivyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto na ne v podrobnostiach len
poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného N. L. čo do viny a trestu za skutok uvedený v bode 1/ napadnutého
rozhodnutia, krajský súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet
pochýb o tom, že skutok sa stal, tento má znaky vyššie uvedeného trestného činu, a že tento spáchal
obžalovaný A. L. spolupáchateľstvom s N. L..
Napriek skutočnosti, že obžalovaný A. L. popiera spáchanie skutku, jeho vina ako i vina obžalovaného

N. L. vyplýva najmä z výpovede svedka E., ktorý opakovane vypovedal, že predmetný obchod sa
nezrealizoval, nedodal tovar obžalovanému L. a pokiaľ vypovedal počas konfrontácie s obžalovaným L.
v opačnom duchu, bolo to na naliehanie obžalovaného a príkaz jemu neznámych osôb. Správne súd
I. stupňa vyhodnotil výpoveď svedka E. za vierohodnú, nakoľko je v súlade s ostatnými vykonanými
dôkazmi, z ktorých taktiež vyplýva záver, že k predmetnej obchodnej transakcii nedošlo, poukazujúc
najmä na závery znaleckého posudku a výsluch znalca Okenku, ktorý okrem skutočností uvádzaných

súdom I. stupňa uviedol, že predmetná súčiastka - mikroprocesor, ktorá bola predmetom fiktívneho
obchodu, sa sama nezvykne predávať, táto býva súčasťou základnej dosky do počítača. Taktiež cena
deklarovaná na predložených účtovných dokladoch nezodpovedala reálnej cene na trhu alebo bola
nadhodnotená cca o 300%, pričom na trhu jej bol prebytok nie nedostatok, preto cena nemohla
zodpovedať požiadavkám trhu a nemohol ju za takúto cenu kúpiť ani laik, nakoľko sa jednalo o špecifickú

súčiastku, s ktorou v tom čase obchodovali iba vysoko profesionálne firmy.
Okrem toho je táto trestná činnosť preukázaná i výpoveďou svedka O., znaleckým posudkom KÉU PZ
Bratislava a najmä výsledkami právnej pomoci Rakúskej republiky, z ktorých vyplynulo, že predmetný
tovar nebol na ich územie dovezený, napriek skutočnosti, že svedkovia L. a L. vypovedali, že tovar
zo Slovenska vyclievali. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť i na skutočnosť, že v čase spáchania

skutku už spoločnosť PROSYSTEM Computer Technic Ges. M.B.H., ktorej mal byť tovar dodaný do
Rakúska, neexistovala, bola vymazaná z obchodného registra ešte v r.1990, taktiež bolo uvádzané v
účtovných dokladoch neexistujúce sídlo tejto spoločnosti a na listinách nebola použitá pečiatka tejto
spoločnosti a zástupcovia tejto spoločnosti potvrdili, že v minulosti žiadny obchod so spoločnosť Kimex
nevykonali. Nepodarilo sa súčasne ani stotožniť osobu K. H., s ktorým mali vraj obžalovaní jednať,

ktorými všetkými dôkazmi vrátane výstupov z daňových kontrol bolo jednoznačne preukázané, že
predmetná obchodná transakcia medzi spoločnosťami obžalovaných nikdy nemohla prebehnúť, a že
týmto konaním obžalovaní iba predstierali uskutočnenie obchodu za účelom vylákania nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty od príslušného správcu dane.
Z týchto dôvodov ani krajský súd nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť

výpovede svedka E. a nič na tomto závere nemenia ani výpovede svedkov R. R. a F. G. a ani právoplatné
odsúdenie svedka E. rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/10/2001.

Rovnako v konaní neboli produkované dôkazy, ktoré by spochybňovali vinu obžalovaného N. L. ani vo
vzťahu ku skutkom pod bodmi 2/ až 4/. Napriek tomu, že obžalovaný N. L. podal odvolanie iba čo do

výroku o treste, s prihliadnutím na jeho argumentáciu vyjadrenú v písomne vyhotovenom odvolaní je
nutné uviesť nad rámec argumentácie súdu I. stupňa, že obžalovaného nepochybne usvedčovali pokiaľ
ide o skutok pod bodom 2/ výpoveď svedka O. a výsledky právnej pomoci z Českej republiky svedčiace
o tom, že dovoz predmetného tovaru do Českej republike by bol v danom množstve nepredajný, ako i
na skutočnosť, že údajný účastník tejto obchodnej transakcie, ktorý si tovar objednal sa stratil a svedok

Q., ktorý mal vykonať prepravu tovaru, toto poprel, uviedol, že nikdy takú prepravu nevykonal, ani na
ňu nikomu vozidlo nezapožičal. Taktiež zo skutkov pod bodmi 3/a, 3/b a 4/ je usvedčovaný výpoveďami
samotných poškodených I. a D., ktorí uviedli za akých okolností odovzdávali obžalovanému N. L.
peniaze, ďalej výpoveďami svedkov W., L., W. a R. ako i celým radom listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v spise, na ktoré správne súd I. stupňa poukázal.

Pokiaľ obžalovaný N. L. namietal nezákonnosť vykonaných dôkazov, a to najmä samotnej daňovej
kontroly z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že žiadny z
vykonaných dôkazov nebol získaný nezákonným donútením ani hrozbou takého donútenia a predmetná
daňová kontrola prebehla v súlade s v tom čase platným zákonom č.511/1992Zb. o správe daní a

poplatkov.Obhajobu obžalovaných A. L. a N. L. preto považoval krajský súd za nedôvodnú. Výroky napadnutého
rozsudku do viny a právnej kvalifikácie skutkov, po úprave právnej kvalifikácie pri skutkoch v bode 1/ a
2/, plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uložených trestov krajský súd zistil, že okresný súd
napravil v tomto rozhodnutí svoje pôvodné pochybenie a tentoraz súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri
ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, pričom pri ukladaní trestov prihliadol na spôsob
spáchania skutkov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy, a to pri každom obžalovanom individuálne.
Prihliadol tiež na mieru účasti obžalovaných na spáchaní skutku pod bodom 1/, i na čas, ktorý uplynul
od spáchania všetkých skutkov a na spôsob života oboch obžalovaných od spáchania skutkov až
do vyhlásenia rozhodnutia a v neposlednom rade prihliadol i na skutočnosť, že obžalovaný N. L. na
rozdiel od obžalovaného A. L. spáchal i ďalšie skutky, ktorými získal majetok veľkého rozmeru a na ním
spôsobený ťažko napraviteľný následok.

Pokiaľ súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému A. L. mimoriadne znížil trest v zmysle ustanovenia
§ 40 Trestného zákona z dôvodov v napadnutom rozhodnutí uvedených a uložil mu podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou na dva roky, krajský súd tento považuje za
primeraný.

V prípade obžalovaného N. L. súd I. stupňa správne prihliadol na to, že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život a ani po spáchaní predmetných skutkov, t.j. od 2001 sa nedopustil
žiadneho trestného činu a uložil mu trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby, pričom tento trest nemožno považovať za neprimeraný, a to ani napriek času, ktorý uplynul od
spáchania skutkov, poukazujúc na mieru účasti obžalovaného L. na spáchaní skutku pod bodom 1/,

na to, že mu bol ukladaný trest úhrnný za 4 skutky, ako i na výšku spôsobenej škody a následky s tým
spojené. Iný druh ako nepodmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného L. neprichádzal do úvahy
vzhľadom na charakter a spôsob spáchania trestnej činnosti.

Súd I. stupňa tiež správne rozhodol o nároku poškodených na náhradu škody a o uložení povinnosti
túto uhradiť obžalovaným N. L..

Z uvedených dôvodov, s poukazom aj na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, považoval krajský
súd napadnutý rozsudok za zákonný a správny, a preto odvolania oboch obžalovaných považoval za

nedôvodné a v zmysle § 319 Trestného poriadku tieto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.