Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/109/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612212835
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6612212835.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807
598 so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Advocate s. r. o. , IČO: 36 865 141, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX
XX T., vedenej pod sp. zn. EX 13714/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške

813,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
6Er/785/2012-11 zo dňa 03.09.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) s poukazom na § 52 a nasl. zák.

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a smernicu Rady č. 93/13/EHS
zo dňa 05.04.1993 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský
vzťah a konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej zmluve nebola dojednaná
individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere, a táto spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

zmluvnými stranami, a to zjavne v neprospech spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o
rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
potom bolo podľa súdu to, že povinnému bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, rozhodcovská doložka
je preto neprijateľnou podmienkou, ktorá bola ako taká už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4/
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal,
že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky
súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad

s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený tiež namietal inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v

zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. Procesnou vadou v tomto zmysle má byť podľa odvolateľa
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd konal bez toho, aby mal za preukázané podmienkyvzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v ust. § 52 Občianskeho zákonníka a vôbec sa
nezaoberalsplnenímzákladnejpodmienkyprevznikspotrebiteľskéhovzťahut.j.existenciouspotrebiteľa
a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach

svedčiacich o závere k akému dospel a v odôvodnení tiež absentuje postup okresného súdu, na
základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie súdu je
tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom
konaní. Navyše, súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval
zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu

skôr reštriktívne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 27.09.2012 sa k odvolaniu oprávneného vyjadril povinný. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za správne a dôvodné.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.

§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe

právoplatnéhoavykonateľnéhoexekučnéhotitulu,ktorýmjerozsudokStálehorozhodcovskéhosúdusp.
zn. SR 03997/11 zo dňa 31.05.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu vo výške 813,15 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 813,15 Eur
od 30.01.2011 do zaplatenia spolu so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 813,15 Eur
od 21.03.2011 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 260,68 Eur, a

to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Základný právny rámec nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 20.02.2010, zabezpečenej neúplnou zmenkou (blankozmenkou).

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej

preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku so
zákonom, túto krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení, a
to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní
(§ 45 ods. 1, 2) je totiž zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie- obzvlášť
pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne

predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny exekútor
žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust.
§ 41 Exekučného poriadku. Exekučný súd má teda zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,

musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. S poukazom na
uvedené skutočnosti preto podľa odvolacieho súdu neobstojí ani názor odvolateľa, že takýmto postupom
exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že rozhodcovskú doložku právne posúdil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v
spotrebiteľskej zmluve a vyhlásil ju od počiatku za neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 4/ Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedené závery však krajský súd považuje za
predčasné a nezodpovedajúce obsahu spisu. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov totiž nie

je zrejmé, či rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko doposiaľ súd nemá
dôkaz o tom, či rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského rozsudku a na
základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol vyvodiť svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, v
danom prípade vôbec bola medzi zmluvnými stranami dojednaná. Právnou argumentáciou a dôvodmiodvolania, ktorými odvolateľ spochybňuje existenciu spotrebiteľského vzťahu sa potom odvolací súd
osobitne nezaoberal, keďže existencia platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, event. rozhodcovskej
doložky,jeelementárnym,nevyhnutnýmpredpokladomplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvakejkoľvek

exekučnej veci, pokiaľ bol predložený ako exekučný titul.

Vychádzajúc z ustanovení § 4 ods. 1, 2/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní totiž
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve
a musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská

zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť len vyhlásením zmluvných strán za podmienok uvedených
v odseku 2 uvedeného zákona.

Súčasťou predloženého spisového materiálu nie je rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy
a písomne uzatvorená rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá ani priamo v predmetnej zmluve o
úvere, ani vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Ani rozhodcovský súd, ktorý v treťom odseku svojho rozhodnutia „cituje" dojednanie rozhodcovskej
doložky neuvádza konkrétne, kde sa toto znenie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy

nachádza (napr. s poukazom na konkrétny bod, či článok Všeobecných podmienok poskytnutia úveru),
preto odvolací súd citovanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom rozsudku považuje doposiaľ
za nepreukázané zo strany oprávneného. Odvolací súd poznamenáva, že dojednanie obsiahnuté v
bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno v žiadnom prípade považovať za platne
dojednanú rozhodcovskú doložku. Z obsahu tohto dojednania vyplýva iba vôľa využiť mimosúdne

inštitútyriešeniasporovapredrozhodnutímsporuvkonanípredrozhodcovskýmsúdomvyužiťmediáciu.
V ďalšom texte tohto zmluvného bodu je potom výslovne uvedené znenie dojednanej mediačnej doložky
podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, s konkrétne určeným Mediačným centrom so sídlom v
Bratislave. Dojednanú mediačnú doložku podľa zákona č. 420/2004 Z. z. preto rozhodne nemožno
stotožniť s rozhodcovskou doložkou v zmysle ust. § 4 ods. 1, 2/ zákona o rozhodcovskom konaní.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2/ O.s.p. na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa exekučný súd postupne zameral predovšetkým na ozrejmenie,
či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vôbec mohol nadobudnúť
právne účinky, pretože za predpokladu, ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
rozhodcovskej doložke, či rozhodcovskej zmluve, ktorá platne uzatvorená nikdy nebola, bolo by
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a ako nulitný právny

akt nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Len v prípade, ak by mal exekučný súd hodnoverne v konaní preukázané, že rozhodcovská doložka,
resp. rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená, je oprávnený skúmať samotný obsah rozhodcovskej
doložky z hľadiska naplnenia kritérií spotrebiteľského práva a zákonnosti priznaného plnenia podľa

ustanovení § 45 ods. 1 a 2/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.