Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319200191
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6319200191.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
NagypálovejasudcovMgr.DušanaĎurianaaJUDr.ĽubomíraŠabluakočlenovsenátu,vsporežalobcu:
H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. cesta XX, XXX XX A., zast. JUDr. Danielom Janšom, advokátom,
AdvokátskakanceláriasosídlomHornézáhrady2,97401BanskáBystrica,protižalovaným:1/T.V.,nar.
XX. XX. XXXX a 2/ R. V., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom W. XXX, XXX XX A., v konaní o nahradenie

prejavu vôle, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 9C/2/2019 -
69 zo dňa 10. mája 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že
žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (prvý výrok) a vyslovil, že

žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že súd konanie
zastavil v zmysle § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) na základe späťvzatia
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu žalovaných 1/ a 2/ spočívajúceho v uzavretí
kúpnej zmluvy v znení uvedenom v žalobe zo dňa 28. 01. 2019 z dôvodu porušenia jeho predkupného

práva bývalým spoluvlastníkom Q. W. (ďalej aj „prevodca“), ktorý previedol svoje spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach uvedených v žalobe kúpnou zmluvou zo dňa 13. 01. 2016 na žalovaných 1/ a
2/ bez toho, aby ich ponúkol na predaj žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností.
Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe síce ako obranu uviedli, že kúpnu zmluvu zo dňa 13. 01. 2016
uzatvárali s vedomím, že prevodca ponúkol svoje spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom,
nevedeli by to však v konaní vierohodne preukázať, a preto pristúpili k riešeniu vzniknutej situácie

uzatvorením dohody o usporiadaní sporných práv s dcérou prevodcu. Žalobca vzal následne žalobu
späť z dôvodu, že spoluvlastnícke podiely sa nachádzajú vo vlastníctve dcéry prevodcu, pričom existuje
možnosť mimosúdneho riešenia veci. Okrem dohody v konaní predložili rozhodnutie katastrálneho
odboru príslušného okresného úradu zo dňa 08. 03. 2019 o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie konanie zastavil bez skúmania postoja žalovaných 1/ a 2/ k
späťvzatiu žaloby, nakoľko ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1

C. s. p. bez právneho významu, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu alebo pojednávanie.3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C. s.
p., nakoľko mal za to, že žalovaní zavinili zastavenie konania svojím správaním po podaní žaloby, keď

následným prevodom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam na dcéru prevodcu na základe s
ňou uzatvorenej dohody o usporiadaní sporných práv zo dňa 06. 03. 2019 znemožnili žalobcovi úspešne
sa domáhať nahradenia ich prejavu vôle tak, ako bolo požadované v žalobe.

4. Proti druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podali v

zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napádali podľa obsahu
odvolania z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s. p. t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Porušenie práva na spravodlivý proces videli žalovaní v tom, že súd prvej inštancie im neumožnil
vyjadriť sa k návrhu žalobcu na priznanie nároku na náhradu trov konania, a preto žalovaní nemohli
v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C. s.
p. Poukázali na to, že v ich prípade za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa treba považovať
predovšetkým ich osobnú, sociálnu a príjmovú situáciu. Žalovaní 1/ a 2/ sa totiž starajú o maloleté

dieťa (B. V., nar. XX.XX.XXXX), ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a vyžaduje ich neustálu osobnú
starostlivosť. Z uvedeného dôvodu sa žalovaní nemôžu zamestnať do trvalého pracovného pomeru,
a dokonca žalovaný 1/ musel pristúpiť k pozastaveniu prevádzkovania živnosti a nadobudol status
dobrovoľne nezamestnanej osoby. Z uvedených dôvodov sú celkové mesačné príjmy rodiny žalovaných
1/, 2/ iba minimálne, tvorené peňažným príspevkom na opatrovanie osoby so zdravotne ťažkým

postihnutím vo výške 469,36 Eur, prídavkom na dieťa vo výške 24,34 Eur a príspevkami na kompenzácie
vo výške 53,29 Eur. Ich celkové príjmy im z objektívnych dôvodov bez ich zavinenia umožňujú pokryť
iba nevyhnutné výdavky na rodinu. K odvolaniu žalovaní pripojil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie o pozastavení
prevádzkovania živnosti žalovaného 1/, oznámenie zdravotnej poisťovne o výške preddavku na poistné

vo výške 66,78 Eur mesačne pre samoplatiteľa - žalovaného 1/, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s
hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia za rok 2019 a potvrdenie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla za rok

2019.

6. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videli žalovaní v tom, že porušenie
predkupného práva žalobcu a vznik sporu nezavinili žalovaní 1/ a 2/. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy
ohľadne sporných spoluvlastníckych podielov mali od prevodcu informáciu, že predávané podiely boli

ostatným spoluvlastníkom ponúknuté. Po zistení, že o ponuke na využitie predkupného práva neexistujú
žiadne dôkazy, dané podiely v záujme dosiahnutia nápravy vzniknutých pochybení previedli späť, hoci
už na dedičku prevodcu, ktorý medzičasom zomrel. Vzhľadom na uvedené preto žalovaní považujú
za nespravodlivé, aby museli v tomto spore znášať všetky trovy konania, čo by navyše pre nich bolo
likvidačné, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. V závere odvolania žalovaní 1/ a 2/ poukázali aj

na to, že si nemôžu z finančných dôvodov dovoliť ani ich zastupovanie advokátom v predmetnej veci.

7. Žalovaní 1/ a 2/ preto navrhli, aby odvolací súd zmenil druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a
žalobcovi nárok na náhradu trov konania celkom, alebo aspoň sčasti nepriznal.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že títo mali možnosť predísť súdnemu
sporu a už na základe predžalobnej výzvy odpredať spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach
žalobcovi, čím by sa vyhli nielen súdnemu sporu, ale aj všetkým nákladom a trovám, ktoré sú s tým
spojené. Navyše po doručení žaloby, žalovaní 1/, 2/ neoslovili žalobcu, ale jedného z dedičov už
nebohého bývalého vlastníka spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach a formou

dohody o urovnaní previedli predmetné spoluvlastnícke podiely v podstate na tretiu osobu. Učinili tak
zrýchleným vkladovým konaním č. V 511/2019, pričom návrh na vklad podali dňa 06. 03. 2019 a
rozhodnutie o vklade bolo vydané už dňa 08. 03. 2019. Žalovaní nijako nepreukázali, že nahradiť trovy
právneho zastúpenia pre nich by bolo neprimerane tvrdé až likvidačné. Priložené listinné dôkazy kodvolaniu svedčia len o zdravotnom postihnutí a sociálnych dávkach či príspevkoch na maloletú D.
V. (dcéru žalovaných), ale nijako nepreukazujú zlú alebo vážnu sociálnu situáciu žalovaných 1/, 2/.
Rovnako žalovaní 1/, 2/ žiadnym spôsobom nepreukázali výšku svojich príjmov, prípadne nákladov,

prípadne zložitú sociálnu situáciu, v ktorej sa údajne nachádzajú. Z konania žalovaných 1/, 2/ pred
začatím súdneho sporu a počas neho nijako nevyplýva, že by mali záujem na urovnaní predmetnej
veci zmierom alebo dohodou. Žalobca musel pristúpiť k späťvzatiu žaloby práve v dôsledku konania
žalovaných, nakoľko títo po podaní žaloby činili kroky, ktorých dôsledkom bola zmena vlastníctva k
dotknutým nehnuteľnostiam, čím zabránili žalobcovi v ďalšom uplatňovaní si jemu náležiaceho práva

voči nim, t. j. v dôsledku výlučne ich konania, musí žalobca pristúpiť k ďalším novým krokom vo vzťahu
k inej osobe.

9. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ podľa § 34 C. s.
p., po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., v rozsahu
odvolaniapodľa§379C.s.p.,zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.amimonich

podľa§380ods.2C.s.p.vrozsahuvádtýkajúcichsaprocesnýchpodmienok,ktorévadynezistil,dospel
k názoru, že je dôvod na zmenu druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na
náhradu trov konania v zmysle § 388 C. s. p., avšak nie z dôvodu aplikácie § 257 C. s. p., ale v súvislosti
s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentoval údaj o povinnosti a lehote na náhradu trovy
konania. Súd prvej inštancie totiž rozhodol v rozsudku o nároku žalobcov na náhradu trov konania na

základe zásady procesného zavinenia na zastavení konania (§ 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalovaným povinnosť na náhradu trov konania a
neuviedol, v akej lehote majú žalovaní 1/ a 2/ povinnosť ju zaplatiť žalobcom. Súdny úradník rozhoduje
v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. len o výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania,
nie o povinnosti nahradiť trovy konania. Nakoľko o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, určil odvolací súd
začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 256
ods. 1 C. s. p.

10. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.

11. Žalovaní mali možnosť vyjadriť sa k žalobe, ktorej súčasťou bol aj návrh žalobcu na rozhodnutie
o nároku strán sporu na náhradu trov konania a už vo vyjadrení k žalobe žiadať, aby súd nepriznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodov uvedených v § 257 C. s. p. K žalobe sa síce vyjadrili,

pokiaľ ide o meritum veci, nie však ohľadne trov. Keďže im bola zo strany súdu prvej inštancie vytvorená
procesná možnosť vyjadriť sa k návrhu žalobcu na náhradu trov konania, jeho procesným postupom
nedošlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, pri aplikácii ust. § 257 C .s. p. sa zohľadňujú kritéria ako

výnimočnosť prípadu, dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu ako sú
neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, okolnosti (pomery) na strane strán sporu, ktoré žalobca ani neuvádzal a žalovaní
1/ a 2/ riadne nepreukázali. Odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol výnimočnosť prípadu
ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu či dané na strane strán sporu.

13. Zhodne so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že svojim správaním pred a po začatí
súdneho sporu žalovaní 1/ a 2/ prispeli k vzniku súdneho sporu a následne zavinili zastavenie konania.
Skutočnosť, že prevodca mal ponúknuť ostatným spoluvlastníkom svoje spoluvlastnícke podiely k
nehnuteľnostiam zostala len v rovine tvrdenia žalovaných, nebola preukázaná. Žalovaní, ak chceli

predísť súdnemu sporu mali reagovať na predžalobnú výzvu žalobcu a tejto vyhovieť, prípadne navrhnúť
iné riešenie usporiadania vzťahov, čo však neučinili. Namiesto toho bez vedomia žalobcu podnikli iné
právne kroky s dedičkou prevodcu.

14. Odvolací súd u žalovaných nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v ich zlej

sociálnej situácii. Žalovaní predložili v odvolacom konaní prevažne doklady o príjmoch súvisiacich so
zdravotným postihnutím ich dcéry a starostlivosťou o ňu, nezdokladovali (okrem preddavku na verejné
zdravotné poistenie) svoje výdavky na domácnosť (na elektrickú energiu, vodné, kúrenie a pod.), či
osobné potreby (na hygienu, stravu, šatstvo a pod.).15. Navyše v konaní nebolo uvádzané a preukazované, kto hradil správny poplatok vo výške 266,- Eur
spojený so zrýchleným konaním o povolenie vkladu vlastníckeho práva, či predávajúci žalovaní alebo

kupujúca dcéra pôvodného spoluvlastníka. Ak ho zaplatili žalovaní, nesvedčí to o ich zlej finančnej či
sociálnej situácii.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že uložil žalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, keďže odvolaniu
žalovaných nebolo vyhovené. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty
na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).