Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218200654
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218200654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu R. I., W.. XX.XX.XXXX, F. U. F., W.
G.. F. Č.. XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej
č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Kubániho č. 16, o primerané zadosťučinenie v sume 261,71 eura, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.09.2018 č.k. 1Csp 24/2018-65 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
261,71 eura. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa
20.09.2016 č.k. 5C 180/2014 - 56 bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v
bode 8.1 a 8.4 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2012. Ďalej sa rozhodlo o uložení povinnosti
žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 261,71 eura. Uvedený rozsudok bol

potvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovezodňa10.10.2017č.k.19Co15/2017-85.Vuvedených
rozhodnutiach sa poukázalo na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky obsahové
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne obsahovala neprijateľné zmluvné
podmienky.

3. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je porušenie

práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné
uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na
vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Zákon nestanovuje žiadne kritéria ohľadom výšky
primeraného finančného zadosťučinenia a rozhodovanie v tomto smere ponecháva na úvahu súdu.
Inštitútprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaplnísatisfakčnúfunkciuprespotrebiteľaamáajsankčnú

funkciu, ktorou sa postihuje nepoctivý dodávateľ. Žiadna z týchto funkcií by nemala byť favorizovaná,
ale mali by byť obe funkcie vyhodnotené rovnocenne.4. Žalobca preukázal splnenie základných formálnych zákonných predpokladov v zmysle ust. § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z.z. Žalobcovi teda nárok na primerané finančné zadosťučinenie vznikol. Navyše
porušením jeho práv došlo aj k majetkovej ujme a to vo výške priznaného bezdôvodného obohatenia

plnením na účet veriteľa nad rámec povinnosti plniť o viac ako 261,71 eura.

5. Žalovaný vystupoval ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom
v rámci svojho predmetu činnosti, a preto znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie
úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov sa z jeho strany predpokladá. Žalovaný mal

konať s odbornou starostlivosťou a dodržať náležitosti právneho úkonu. Jedná sa o tzv. prezumpciu
znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalovaný v postavení dodávateľa je tým silnejším
účastníkom zmluvného vzťahu. Žalobca ako bežný spotrebiteľ nemusel mať pochybnosti o zmluve a
jej neprijateľných dojednaniach a mohol sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že zmluva je platne uzavretá
a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti.

6. Žalovaný nepostupoval proti žalobcovi ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a chcel sa na
jeho úkor nezákonné obohatiť. Takto žalobca skutočne znášal stav právnej neistoty, zbytočne zaplatil
sumu, na ktorý nebol zákonný nárok. Bol vystavený porušeniu práva, ktoré bolo spôsobilé spôsobiť mu
ujmu a aj ju v majetkovej sfére spôsobilo.

7. Suma 261,71 eura, požadovaná žalobcom, je primeraná zistenému skutkovému stavu a predstavuje
sumu, o ktorú sa žalovaný na úkon žalobcu bezdôvodne obohatil.

8. Vzhľadom na uvedené žalobe žalobcu bolo vyhovené.

9. Čo sa týka trov konania, o týchto sa rozhodlo v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ust.
§ 262 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že z rozsudku nevyplýva ani taká
základná skutočnosť, akou je označenie práva, ktoré bolo porušené a ktorého porušenie bolo v
konaní preukázané. Takýto postup a odôvodnenie rozsudku odporuje zákonu, pretože ten vyžaduje
presné určenie a označenie porušeného práva ustanoveného s cieľom ochrany spotrebiteľa. Ide
o základnú podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., od ktorej

závisí preskúmateľnosť tak samotného rozhodnutia čo do základu priznaného nároku, ale aj jeho
výšky, preskúmanie jeho primeranosti a podobne. Zákonná úprava nepriznáva nárok na finančné
zadosťučinenie s akýmkoľvek úspešným sporom. Rozsudok je nepreskúmateľný, a to nielen pokiaľ ide
o danosť nároku čo do jeho základu, ale aj pokiaľ ide o sumu priznaného finančného zadosťučinenia,
nakoľko súd prvej inštancie na jej odôvodnenie neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vyplývajúce z

vykonaného dokazovania. Všeobecné konštatovanie o tom, že má byť výška zadosťučinenia primeraná
nepostačuje, keďže vo veci sa nekonštatuje ani to, k čomu má byť primeraná. Aj keď výška primeraného
zadosťučinenia je vecou úvahy súdu, táto úvaha nemôže byť ani svojvoľná a ani nepreskúmateľná.
Naopak, musí sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Subjektívne konštatovanie
súdu, čo považuje za primerané, je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože súd je povinný uviesť

konkrétne skutkové a právne závery, o ktoré opiera svoje rozhodnutie.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniachlen dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

14. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi

právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností

dôjde.

16. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

17. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

18. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

19. Vo veci 5C 180/2014 Okresného súdu Bardejov sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 27.11.2012 a vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 261,71 eura. Vo vzťahu k obom uplatneným nárokom mal žalobca
v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 20.09.2016 č.k. 5C 180/2014-56 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.10.2017 č.k. 19Co 15/2017 - 85 nadobudol
právoplatnosť dňa 22.11.2017. Ukončením konania vo veci 5C 180/2014 Okresného súdu Bardejov
bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi
požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné
zadosťučinenie bola podaná dňa 23.03.2018, teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná

premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

20. Žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnil právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok voči žalovanému.21. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa

od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,

nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností došlo.
Žalovaný napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru prijal od žalobcu i plnenie, na
ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie sa žalovaného nemožno hodnotiť ako konanie v
súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ustanovenia § 4
ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Žalobca taktiež

aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C
180/2014, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu
právnej neistoty a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci 5C 180/2014 Okresného súdu
Bardejov. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval neprijateľné

zmluvné podmienky a snažil sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť o sumu 261,71 eura.

22. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je potrebné preto považovať

finančné zadosťučinenie vo výške 261,71 eura, tak ako to požadoval žalobca. Takto priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou
satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal. Žalobca sa v tomto prípade úspešne
domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného

zadosťučinenia.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP ako
vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaní
žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).