Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915202645
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6915202645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu: U. Q., nar. XX.XX.XXXX
bytom R. č. XXX, zast. JUDr. Ladislav Faludi, advokát so sídlom Vidiná, Ul. 9.mája č. 20, proti
žalovanému 1/: C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XXX, zast. JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so
sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5 a žalovanému 2/: V.. W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.,
Ul. W. č. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 13C/85/2015-122 zo dňa 19. 03. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/85/2015-122 zo dňa 19. 03. 2019 vo výroku

I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o
výške náhrady trov odvolacieho konania.

III. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia

neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorá bola Okresným úradom Rimavská Sobota,
katastrálnym odborom, zavkladovaná pod č. V XXXX/XXXX. a na základe ktorej žalovaný 2/ ako
predávajúci previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24-iny k celku k nehnuteľnosti EKN parc.
č. XXXX/X o výmere XXXXXXX m2 - lesné pozemky zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. R. na
žalovaného 1/ ako kupujúceho, na tom skutkovom základe, že žalobca je spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/18-ina k celku, pričom na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, žalovaný 1/ nadobudol

spoluvlastnícky podiel 1/24-inu na predmetnej nehnuteľnosti. Namietal v žalobe, že v súvislosti s
prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ nebola splnená zákonná podmienka v zmysle §
140 Občianskeho zákonníka a žalobcovi ako spoluvlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti a ani iným
spoluvlastníkom nebola ponúknutá možnosť prednostne prevádzaný spoluvlastnícky podiel odkúpiť. V
žalobe tiež uviedol, že žalovaný 1/ a pán D. R. nadobudli spoluvlastnícke podiely k označenej spoločnej
nehnuteľnosti nerešpektovaním inštitútu predkupného práva spoluvlastníkov a získali tak hlasovacie
práva, ktoré postačujú na rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou, preto je nútený ako

menšinový spoluvlastník, ktorý stratil reálny dosah na hospodárenie so spoločnou vecou, domáhať sa
súdnej ochrany určením neplatnosti prevodov spoluvlastníckych podielov a z dôvodu, že ak menšinový
spoluvlastník, ktorý stratil reálny dosah na hospodárenie so spoločnou vecou sa domáha súdnej ochrany
určením neplatnosti prevodov spoluvlastníckych podielov.2. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, pričom sa prednostne zaoberal existenciou naliehavého
právneho záujmu na podanom určovacom návrhu, ktorým sa žalobca domáha určenia relatívnej

neplatnosti právneho úkonu. S prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu bola na súd podaná
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) posudzoval súd s poukazom na ust. §
470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) aj naliehavý právny záujem na
podanom určovacom žalobnom návrhu podľa zákonných podmienok ust. § 80 písm. c/ OSP účinného
v čase podania žaloby. Súd s prihliadnutím na tvrdený naliehavý záujem v žalobe, ako aj v priebehu

konania pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodom pre ktorý žalobca podal určovaciu
žalobu, je, že ako menšinový spoluvlastník stratil dosah na hospodárenie so spoločnou vecou a
skutočnosť, či žalovaný 1/ ako kupujúci platne nadobudol prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Súd prvej
inštancie dospel k názoru, že takéto zdôvodnenie naliehavosti právneho záujmu nezakladá danosť
naliehavého právneho záujmu na podanie predmetnej určovacej žaloby. Poukázal na to, že žalobca je
spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele 1/18-ina a v intenciách tohto svojho spoluvlastníckeho

podielu sa môže podieľať aj na hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou. Zo žaloby nevyplýva, že by
žalobca mal záujem na odkúpení spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/, ktorý svoj spoluvlastnícky
podiel na uvedenej spoločnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzavretou dňa 13. 11. 2013 previedol na
žalovaného 1/, v dôsledku čoho by sa následne mohol zväčšiť jeho doterajší spoluvlastnícky podiel na
spoločnej nehnuteľnosti a tým pádom aj jeho vplyv na hospodárenie so spoločnou vecou. Poukázal na tú

skutočnosť, že žalobca na pojednávaní dňa 23. 06. 2015 na otázku súdu, či má záujem o spoluvlastnícky
podiel, ktorého prevod je napádaný v tomto konaní uviedol, že v súčasnosti nemá záujem o tento
spoluvlastnícky podiel za predpokladu, že žalovanému 1/ a pánovi R. zostanú tie podiely, čo majú teraz;
za tej situácie by on ešte svoj podiel naopak predal, pretože sa nemôže dívať na to, ako žalovaný 1/
a pán R. hospodária so spoločnou nehnuteľnosťou, t. j. na majetku jeho predkov. Súd poukázal na to,

že pokiaľ teda žalobca nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ prevedený na
žalovaného 1/ kúpnou zmluvou, ktorá bola uzavretá dňa 13. 11. 2013, podanou určovacou žalobou sa
jeho doterajšie postavenie nijako nezmení a jeho postavenie ako spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti
nie je neisté, stále zostane spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti v doterajšom spoluvlastníckom
podiele 1/18-ina a v rozsahu veľkosti tohto svojho doterajšieho spoluvlastníckeho podielu mu bude

prislúchať aj právo podieľať sa na hospodárení so spoločnou vecou. Vo vzťahu k ďalšiemu zdôvodneniu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní určovacej žaloby súd prvej inštancie uviedol, že
naliehavý právny záujem na podaní určovacieho žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáha určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie jeho predkupného práva nie je preukázaný ani tým, či žalovaný
1/ bol oprávnený podpísať zmluvu o pozemkovom spoločenstve vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti

E KN parc. č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere XXXXXXX m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. R.,
pretože by to opäť nemalo žiadny vplyv na doterajšie právne postavenie žalobcu ako spoluvlastníka tejto
nehnuteľnosti a toto by zostalo nezmenené. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na určovacom žalobnom návrhu v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP. účinného do 30. 06.
2016, pričom následne poukázal aj na tú skutočnosť, že od 01. 07. 2016 nie je daná ani procesná

prípustnosť podanej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva,
keďže ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého
zákonného ustanovenia sa možno domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu (právnej skutočnosti)
iba ak to vyplýva z osobitného predpisu a ust. § 40a Občianskeho zákonníka takýmto osobitným
predpisom nie je, keďže z jeho znenia explicitne nevyplýva oprávnenie subjektu podať žalobu o určenie

neplatnosti právneho úkonu. Súd s prihliadnutím k tomu, že dospel k záveru, že u žalobcu neexistuje
naliehavý právny záujem na podanie určovacieho žalobného návrhu, žalobu bez vecného preskúmania
zamietol. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril aj k vecnému
posúdeniu žaloby (body 13, 14 a 15 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Poukázal na to, že
aj v prípade, ak by bol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na podanom určovacom žalobnom

návrhu vzhľadom na právoplatné rozhodnutie veci v konaní vedenom na okresnom súde Rimavská
Sobota pod sp. zn. 9C/85/2015, v ktorom súd žalobu žalobcu o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 24. 08. 2012 medzi C.. C.. Q. Z., X.. ako predávajúcim a C. O. (žalovaný 1/ v tomto
súdnomkonaní)akokupujúcimtýkajúcejsaprevoduspoluvlastníckehopodielupredávajúcehoktotožnej
nehnuteľnosť, v ktorom konaní žalobu žalobcu súd zamietol, pričom vec bola právoplatne skončená

dňa 01. 02. 2019, by musel súd konštatovať, že žalovaný 1/ bol už v čase uzavretia namietanej kúpnej
zmluvy zo dňa 13. 11. 2013 spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/12-ina (podiel platne
nadobudnutý od predávajúceho C.. C.. Q. Z., X..) a ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti bol aj
členom spoločenstva, a preto pri časovo následnom prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/na žalovaného 1/, jednalo sa už o prevod medzi členmi spoločenstva, na ktorý sa v zmysle ust. § 9 ods. 7
Zák.č.97/2013Z.z.opozemkovomspoločenstvevzneníplatnomvčaseuzavretiakúpnejzmluvy,t.j.13.
11. 2013, nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve podľa ust. § 140 Obč. zák., čo by po

vecnom preskúmaní žaloby viedlo k jej zamietnutiu. Súd poukázal, že zákonná úprava platná a účinná ku
dňu uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. ku dňu 13. 11. 2013 ani nevyžadovala, resp. neustanovovala povinnosť
spoluvlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti, aby v prípade, keď sa rozhodne tento podiel previesť
(scudziť), musel by ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti a to
prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva a len, keď títo ostatní vlastníci neprejavia záujem,

môže ho predať tretej osobe, keďže táto právna úprava neustanovovala spoluvlastníkovi, ktorý sa
rozhodol predať svoj spoluvlastnícky podiel, žiadnu právnu povinnosť, aby tento podiel musel najprv
ponúknuťnapredajostatnýmspoluvlastníkom,keďustanovovalalenmožnosťponúknuťspoluvlastnícky
podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom. Preto nevyužitie tejto možnosti nemá za následok porušenie
predkupného práva ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, t.j. ani žalobcu. Naviac súd prvej
inštancie poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný 1/ už podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX, k. ú. R.

nie je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, pretože darovacou
zmluvou uzavretou dňa 30. 04. 2015 daroval všetky svoje spoluvlastnícke podiely svojmu synovi K.
O., ktorý je už ako spoluvlastník na liste vlastníctva č. XXX k predmetnej nehnuteľnosti, zapísaný.
Keďže žalobca pri podaní predmetnej určovacej žaloby nepožiadal o zápis začatia súdneho konania do
katastra nehnuteľností, aj v prípade vyhovenia žalobe by bol rozsudok súdu nezapísateľný do katastra

nehnuteľností, čo v konečnom dôsledku vedie taktiež k nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Vec právne posúdil podľa § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb., § 40a, § 140
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému
1/ súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojitosti s ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný 1/ bol
úspešnou stranou sporu, priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu

100 %. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, hoci žalovaný 2/ bol v konaní úspešný,
a z tohto dôvodu by mu v zásade prislúchalo právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, avšak žalovaný 2/ v priebehu konania uviedol, že si neuplatňuje žiadne trovy konania,
preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní
uviedol citáciu § 2 a § 3 OSP. Ďalej uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, a
to proti prvému a druhému výroku, pričom odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a
h/ CSP , pričom následne citoval znenie písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ ods. 1 § 365 CSP. Poukázal na to, že
súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na absenciu naliehavého právneho dôvodu poukazujúc

na § 137 písm. d/ a c/ CSP. Súd mal za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem. V odvolaní ďalej uviedol, že podstatou celého konania je zneužívanie väčšinového postavenia
žalovaného 1/ a p. R. v súvislosti s konaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti aj napriek tomu,
že svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli v rozpore so zákonom, historicky nikdy neboli vlastníkmi,
ako ani spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, k predmetným nehnuteľnostiam nemajú žiaden vzťah

(v spoločnej nehnuteľnosti len pľundrujú), dostali sa do výkonného orgánu pozemkovej spoločnosti a
žalobcovi neostáva nič iné, len nečinne sa prizerať barbarskému konaniu dvoch zbohatlíkov. Žalobca
sa nestotožňuje s posúdením súdu, že neexistuje naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
zmluvy. Domáha sa určenia neplatnosti právneho úkonu a jedine súd je oprávnený s konečnou
platnosťou deklaratórne rozhodnúť, či daný právny úkon je, alebo nie je platný. V ďalšom texte odvolania

citoval článok 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (vychádzajúc zo znenia textu
uvedeného v odvolaní), ako aj článok 2 CSP. Následne uviedol, že do spisu bola založená rozsiahla
judikatúra, ktorá podrobne rozoberá nároky účastníka právneho vzťahu, pri ktorom došlo k porušeniu
predkupného práva. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach prejudikoval, že okrem dovolania sa
neplatnosti právneho úkonu účastník konania sa môže alternatívne domáhať, aby mu účastník konania

ponúkol predmetný spoluvlastnícky podiel, nie však nariadenie prejavu vôle (zrejme správne má byť
nahradenie prejavu vôle), ak sa OS RS nestotožňuje s rozhodnutiami vyšších súdov, je povinný svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobca má za to, že výkon práv žalovaného 1/ vždy bol a aj je v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu nemôže požívať ani súdnu ochranu. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na konanie príslušnému súdu na rozhodnutie.

Žalobca podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za
právne ako aj skutkovo nedôvodné, navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu postupom v zmysle§ 386 písm. d/ CSP odmietol. Má za to, že podané odvolanie, ktoré síce bolo žalobcom podané včas,
neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 363 CSP, a teda neobsahuje uvedenie odvolacích
dôvodov, keď za takéto dôvody nemožno považovať časť odvolania, v ktorej žalobca za podstatu

celého konania považuje údajné zneužívanie väčšinového postavenia jednak žalovaného 1/ ako aj
pána R. (ktorá osoba s predmetným konaním nemá žiadnu spojitosť), v súvislosti s hospodárením na
spoločnej nehnuteľnosti, používajúc pritom bez ohľadu na okolnosť, že odvolanie bolo vypracované
advokátom žalobcu znevažujúce a osočujúce výrazy tak na jeho osobu, ako aj na osobu pána R..
Odvolateľ vo svojom odvolaní bez akejkoľvek bližšej konkretizácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec

tvrdí, že neboli splnené procesné podmienky (ktoré?), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýproces(nešpecifikovanýnesprávnyprocesnýpostup),konaniemáinúvadu,ktorámohlamať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ktorú?), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (akých dôkazov a ku ktorým zisteniam?), rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobca si z predloženej „rozsiahlej

judikatúry“ vytrhával výlučne state, ktoré mu vyhovovali bez kontextu na ostatný obsah ním pretváraných
rozhodnutí). Odvolateľ v podanom odvolaní nijako bližšie svoje tvrdenia o pochybeniach súdu prvej
inštancie, okrem poukazu na jeho morálnu ujmu, nešpecifikoval, a teda neuviedol, či a aké skutočnosti
zobral súd prvej inštancie do úvahy, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania, prípadne na aké
prihliadol, aj keď neboli preukázané. Rovnako, pokiaľ sa týka argumentácie nesprávnym právnym

posúdením veci, žalobca nijako bližšie nekonkretizoval právnu normu, ktorú mylne aplikoval súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav, a teda odvolanie žalobcu neobsahuje uvedenie odvolacích dôvodov.
Žalobca svoje odvolanie riadne neodôvodnil, pretože jeho odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody,
ktoré by mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie. Z odvolania nie je zistiteľné, z akých konkrétnych dôvodov mal dospieť súd prvej inštancie k

nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a teda, prečo odvolateľ
považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. Pre odôvodnenie nepostačuje neúplná citácia
právnej normy, resp. odkaz na „rozsiahlu judikatúru“, keďže odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP
dôvodmi odvolania viazaný, a to aj v zmysle ich konkrétneho skutkového vyjadrenia.

5. Žalovaný 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanému 1/ k
podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a vo výroku,
ktorým súd rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania (výrok II.) z dôvodu vecnej
správnostipotvrdil.Odvolacísúduvádza,žeodvolanieprotirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobca.
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali.

7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a

dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti podľa § 220 ods.
2CSP.Odvolacísúduvádza,žepreskúmanímpodanéhoodvolaniadospelodvolacísúdkzáveru,žetoto

odvolanie má náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, pričom však je potrebné prisvedčiť námietkam
žalovaného 1/ v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že pokiaľ žalovaný v podanom
odvolaní uviedol, že podáva odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP,
pričom citoval jednotlivé písmená tohto ustanovenia vo vzťahu k uvádzaným odvolacím dôvodom vzmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ však žiadnym spôsobom nekonkretizoval odvolacie dôvody a vo
vzťahu k týmto z dôvodu absencie konkrétnych dôvodov nemohol odvolací súd pristúpiť k preskúmaniu
rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím na absenciu konkrétnych odvolacích dôvodov. Odvolací

súd však uvádza, že vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je z odvolania
žalobcu zistiteľné, že žalobca namieta právne posúdenie súdom prvej inštancie vo vzťahu k existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe, keďže opakovane žalobca v odvolaní, tak
ako aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, či už v podanej žalobe, ako aj v priebehu ďalšieho
konania namietal, že podstatou celého konania a teda existencie naliehavého právneho záujmu je

zneužívanie väčšinového postavenie žalovaného 1/ a pána R. v súvislosti s konaním a hospodárením
na spoločnej nehnuteľnosti tvrdiac, že títo spoluvlastnícke podiely nadobudli v rozpore so zákonom a
práve z tohto dôvodu sa žalobca nestotožnil s právnym posúdením súdu, že neexistuje naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy. Odvolací súd má za to, že žalobca v podanom odvolaní konkrétne
uviedol tento odvolací dôvod a práve z tohto dôvodu odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu
odvolania žalobcu. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v

jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru,
že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej
inštancie vyslovených v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi sa v plnom
rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred

súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby
žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci
zo strany súdu prvej inštancie ohľadom záveru, že u žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na

určovacom žalobnom návrhu v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP, pretože dôvody uvádzané žalobcom, ktoré
ho viedli k podaniu žaloby, nezakladajú danosť naliehavého právneho záujmu na podaní predmetnej
určovacej žaloby s akcentom na tú skutočnosť, že podanou určovacou žalobou sa postavenie žalobcu
nijako nezmení a jeho postavenie ako spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti nie je neisté. Napriek
skutočnosti, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu neexistencie právneho záujmu

na strane žalobcu na podaní určovacej žaloby, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 13. 11. 2013 medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovaným 2/ ako predávajúcim súd
prvej inštancie v bodoch 13, 14 a 15 odôvodnenia svojho rozhodnutia pristúpil aj k vecnému posúdeniu
podanejžaloby,pričomodvolacísúdsatýmtoprávnymposúdenímzhľadiskavecnéhoposúdeniažaloby
v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ktoré by

netvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal, keďže uvádzal len skutočnosti zhodné (vo vzťahu k existencii naliehavého
právneho záujmu) ako pred súdom prvej inštancie, pričom však podrobne ani nezdôvodnil, prečo, z
akých dôvodov sa nestotožňuje s posúdením súdu prvej inštancie, že u žalobcu neexistuje naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, preto ani odvolací súd sa vo väčšom rozsahu, než v akom

rozsahu sa s existenciou, resp. neexistenciou naliehavého právneho záujmu u žalobcu vysporiadal
súd prvej inštancie, zaoberať nemohol. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na podanom určovacom žalobnom návrhu,
ktorým sa žalobca domáha určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného
predkupného práva spoluvlastníka, závisí predovšetkým od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie

žalobcu k vyvolaniu súdneho sporu, pričom naliehavý právny záujem na takomto určovacom žalobnom
petite je daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by
sa jeho postavenie stalo neistým. Vzhľadom na povinnosť tvrdenia v zmysle § 149 CSP platného
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd správne pri posúdení naliehavosti právneho záujmu
na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy vychádzal z tvrdení žalobcu v priebehu konania

pred súdom prvej inštancie, ktorými odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní
predmetnej žaloby. S prihliadnutím na tieto skutkové tvrdenia žalobcu potom súd prvej inštancie tak, ako
už odvolací súd uviedol vyššie, správne vyhodnotil, že u žalobcu neexistuje, resp. žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určovacom žalobnom návrhu. Takýto záver súdu prvej inštancie považuje
aj odvolací súd za vecne správny. Odvolací súd preskúmaním veci teda nezistil, že by rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 písm. h/ CSP). Pokiaľ žalobca v
podanom odvolaní uviedol aj ustanovenie zakotvujúce odvolacie dôvody týkajúce sa dôvodov odvolania
podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/ a f/, žalobca tieto prípadné odvolacie dôvody žiadnym spôsobomkonkrétne nešpecifikoval, preto sa nimi odvolací súd nad rámec preskúmania splnenia procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) pri rozhodovaní o podanom odvolaní zaoberať nemohol.

10. Na základe už hore uvedeného preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
rozsahu podaného odvolania ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, a to
vrátane trov konania, pričom odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu vo vzťahu k trovám konania len
vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý vo veci podal odvolanie.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
aplikujúc ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní úspešnou
stranou sporu, a preto v zmysle § 255 ods. 1 mu prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP).

Čo sa týka žalovaného 2/, tomuto by v zmysle § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže odvolanie podal žalobca. Odvolací súd mal za preukázané, že žalovanému
2/ žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, potom nevznikol žalovanému 2/ ani
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).