Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 0T/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010615
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8816010615.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému Y. V., W.. XX.XX.XXXX U. U. W. M., M. F. V. XX, I.. U. W. M., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18. septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. V., W.. XX.XX.XXXX U. U. W. M., M. F. V.W. XX, I.. U. W. M.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 30.10.2016 viedol v čase zadržania vodičského preukazu č. U.-XXXXX-XX z dôvodu exekučného
príkazu č. EX 566/15 vydaného a právoplatného dňa 27.04.2016 R.. R. Š., svoje osobné motorové
vozidlo zn. Seat Ibiza s TEČ: M.-XXXCJ po štátnej ceste I/18 v smere od mesta Vranov nad Topľou
k čerpacej stanici Shell vo Vranove nad Topľou, kde načerpal do vozidla pohonné hmoty v hodnote
10 eur, uvedenú sumu nezaplatil, nasadol do vozidla, presunul vozidlo od tankovacieho zariadenia

na parkovisko na uvedenej čerpacej stanici, kde po príchode hliadky polície privolanej personálom
čerpacej stanice, bol následne kontrolovaný hliadkou OO PZ Vranov nad Topľou, kde počas kontroly dňa
30.10.2016 v čase o 06.46 hod. bol podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s nameranou
hodnotou 0,77 mg/l vydychovaného vzduchu, pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp.zn.1T/130/2010zodňa24.11.2010boluznanývinnýmajzprečinuohrozeniapodvplyvomnávykovej
látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp.
zn. 1T/16/2007 zo dňa 29.1.2007 bol uznaný vinným aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,

z a t o m u u k l a d ápodľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona,
§ 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 24

(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých
druhov na doživotie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného Y. V. obžalobu pre skutok

uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému Y. V. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1
Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd

vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného
poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná a že sa vykonajú
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. V.V., odpisom z registra

trestov, výpisom z evidencie priestupkov, správami ako aj spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/130/2010
a Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/16/2007 a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti bol priestupkovo postihnutý asi trikrát či
štyrikrát a to za priestupky spočívajúce v prekročení maximálne povolenej rýchlosti ako aj spočívajúce vo

vedenímotorovýchvozidielpopožitíalkoholickýchnápojov.Vyjadrilsatiež,ženaposledyvykonávaltrest
odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov a takisto, že v minulosti bolo u neho podmienečne upustené
od výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Na svoje predchádzajúce
odsúdenia si pritom už nespomínal. Uviedol však, že v období týchto trestných stíhaní mal problémy
so svojou manželkou, resp. so svojou svokrou a z týchto dôvodov preto viedol motorové vozidlo pod

vplyvom alkoholických nápojov. Vyjadril sa takisto, že v čase konania tohto hlavného pojednávania bol
asi týždeň nezamestnaný, pričom pred tým asi tri roky pracoval v spoločnosti HAME s.r.o. v Českej
republike s čistým mesačným príjmom v sume 450,00 eur, pričom tento pracovný pomer ukončil z
vlastného rozhodnutia, keďže už nemal záujem ďalej vykonávať túto prácu. V čase konania hlavného
pojednávania už bol rozvedený, pričom z predchádzajúceho vzťahu mal jedno dieťa vo veku 13 rokov a s

priateľkou mal takisto dieťa vo veku dvoch rokov. Zároveň uviedol, že sa stará aj o svoju matku, ktorá má
zdravotné problémy, aj keď ich nevedel bližšie uviesť. Vyjadril sa tiež aj k svojim majetkovým pomerom.

Podľa evidenčnej karty vodiča bola tomuto obžalovanému uložená jedna bloková pokuta, pričom sa na
úseku cestnej premávky dopustil dvoch priestupkov a v oboch týchto prípadoch mal požité alkoholické

nápoje. Obžalovanému bol už takisto štyrikrát uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov a podľa tejto evidencie bol obžalovaný aj dvakrát súdne trestný za trestné činy na úseku dopravy.

Z odpisu z registra trestov ako z pripojených spisov súd zistil, že obžalovaný bol už trikrát súdne
trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/16/2007 zo dňa 29.01.2007, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2007 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
od. 1 písm. d) Trestného zákona ako aj za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 písm. b ) Trestného zákona. Ostatným odsúdením obžalovaného bolo odsúdenie rozsudkom
tunajšiehosúdusp.zn.1T/130/2010zodňa24.11.2010,ktorývuvedenýdeňajnadobudolprávoplatnosť
a to opätovne za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona ako aj za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestnéhozákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému bol zároveň uložený aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu dvoch rokov, pričom od výkonu zvyšku tohto

druhu trestu bolo podmienečne upustené dňa 21.04.2016 s určením skúšobnej doby v trvaní deviatich
mesiacov.

Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol v tejto trestnej veci rozsudkom zo dňa 23.11.2016 tak, že
obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní
6 ( šiestich ) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1,
ods. 5 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov

na doživotie.

V dôsledku odvolania podaného obžalovaným Krajský súd v Prešove o tomto rozhodol uznesením č.k.
7To/24/2017 - 85 zo dňa 20.04.2018 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol,

že v záujme správneho zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o treste je
potrebné, aby na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj podstatný obsah spisu Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 1T/16/2007, najmä rozsudok či iné dôkazy, so zameraním na skutočnosti, na základe ktorých
by okresný súd mohol vyhodnotiť povahu okolnosti prípadov obžalovaného v uvedenej veci ako aj vo
veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/130/2010 a teda vyhodnotiť ich závažnosť, intenzitu

naplneniaznakovskutkovejpodstatyspáchanýchprečinovohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa
§ 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a možnosti nápravy obžalovaného. Ďalej odvolací súd uviedol,
že prvostupňový súd sa v odvodnení svojho rozhodnutia vysporiada aj s námietkami, ktoré obžalovaný
uviedol v podanom odvolaní.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti vyplývajúce zo zrušujúceho uznesenia a vyslovený právny
názor krajského súdu tunajší súd opätovne vykonal pojednávanie a doplnil dokazovanie prečítaním
podstatného obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/16/2007 a Okresného súdu Vranov
nad Topľou pod sp. zn. 1T/130/2010, ako aj výsluchom obžalovaného. Súd takisto opätovne vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi a to aktuálnym výpisom z evidencie priestupkov, odpisom registra

trestov a evidenčnej karty vodiča.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je rozvedený, zabezpečuje starostlivosť dvom
maloletým deťom, 16 ročnej dcére a 6 ročnému synovi. Momentálne nie je zamestnaný. To čo vypovedal
prvýkrát pred súdom, na tom trvá. Aj čo sa týka mimoriadnych okolností predchádzajúcich odsúdení,

trvá na tom, čo uvádzal na súde, nič iné nechcel doplniť.

Súd sa oboznámil so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/130/2010, z ktorého vyplýva, že uznesením
zo dňa 15.08.2010 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obžalovanému obvinenie pre prečin marenie výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a pre prečin ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Zo zápisnice o výsluchu obvineného
Y. V. z prípravného konania zo dňa 15.08.2010 vyplýva, že poobede doma na dvore robili opekačku,
v priebehu ktorej vypil jedno pivo. Neskôr asi tak okolo 19.00 hod spolu s priateľmi odišiel do Vranova
nad Topľou - Čemerného, kde išli navštíviť známych. Tam opätovne požil alkoholické nápoje, pričom v

čase asi tak od 20.00 hod do 00.50 hod vypil ďalšie pivo a asi 6 poldeci vodky. Ďalej uviedol, že keď
im došiel alkohol, niečo po polnoci, rozhodli sa, že si pôjdu kúpiť ďalší na benzínové čerpadlo, pričom
šoféroval on. Prokurátor podal návrh na schválenie dohody o vine a treste dňa 05.10.2010, navrhol
vydať dohodnutý rozsudok, pričom zo zápisnice o verejnom zasadnutí o dohode o vine a treste zo dňa
24.09.2010 vyplýva, že vtedy obvinený Y. V. uznal svoju vinu a súhlasil s uloženým trestom. Súd dohodu

schválil vyhláseným rozsudkom a obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu marenie výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov po dobu 2 rokov. V ďalšom priebehu
konania na základe žiadosti odsúdeného uznesením o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu
zákazu činností bolo podľa § 69 ods. 1 Trestného zákona podmienečne upustené od výkonu zvyšku

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 ( dvoch) rokov u odsúdeného
a podľa § 69 ods. 2 Trestného zákona na zvyšok odpusteného trestu súd stanovil skúšobnú dobu v
trvaní 9 mesiacov.

Zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/16/2007 súd zistil, že uznesením zo dňa 28.12.2006 bolo

podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestne stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadku vznesené obvinenie obžalovanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. V zápisnici o výsluchu obvineného Y.
V. z prípravného konania zo dňa 16.01.2007 obžalovaný uviedol, že kamarát zobral svoje vozidlo a s
týmto išli do obce Zemplínska Teplica. On navštívil rodičov manželky a kamarát na neho čakal vonku. V

ďalšom uviedol, že kamarátovi zistili policajti, že vedie motorové vozidlo po požití alkoholu, presadol si
za volant on a išiel k budove polície. Nevedel akú vzdialenosť prešiel, ale keď prišiel k budove polície,
tam ho čakala policajná hliadka. Uviedol, že než sadol za volant neuvedomil si, že doma požil liehové
nápoje a taktiež, že mal zákaz činnosti viesť motorové vozidla. Dňa 25.01.2007 prokurátor podal na
vtedy obvineného obžalobu a trestným rozkazom zo dňa 29.01.2007 bol obžalovaný uznaný vinným

zo spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov po dobu 2 rokov. Z uznesenie o podmienečnom

upusteníodvýkonuzvyškutrestuzákazučinnostíbolopodľa§69ods.1Trestnéhozákonapodmienečne
upustenéodvýkonuzvyškutrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkýchdruhovuodsúdeného
a podľa § 69 ods. 2 Trestného zákona na zvyšok odpusteného trestu súd stanovil skúšobnú doba v
trvaní 12 mesiacov.

Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný spáchal celkovo jeden priestupok a to dňa
16.07.2019 podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom predmetný
priestupok bol riešený napomenutím.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol celkovo 3 krát súdne trestaný a to trestným

rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/16/2007 a rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
1T/130/2010 ako sa nimi súd zaoberal vyššie a taktiež rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/151/2008
zo dňa 16.03.2009, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rok, výkon ktorého

súd podmienečne odložil pri určení skúšobnej doby 3 roky do 16.3.2012. U odsúdení 1T/16/2007 a
1T/151/2008 nastali účinky zahladenia a pokiaľ sa týka odsúdenia pod sp. zn. 1T/130/2010, nakoľko v
súvislosti s podmienečným upustením od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti bol stanovená skúšobná
doba 9 mesiacov do 21.1.2017, žiadne rozhodnutie nebolo následne vydané, preto v zmysle § 70 ods.
3 Trestného zákona sa má za to, že trest bol vykonaný dňa 21.4.2016 a vykonaním nastali vo vzťahu

k uloženému trestu zákazu činnosti účinky zahladenia ( § 92 ods. 2 Trestného zákona ), pričom trest
odňatia slobody odsúdený vykonal dňa 18.7.2011

Podľa evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča tento mal uložené zákazy činností vedenia motorových
vozidiel súdom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 1T/130/2010 a v správnom konaní

má evidovaný zákaz uložený rozhodnutím Dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou pod číslom
konania ORP-DI-SK-285/2010 vo výmere 50 mesiacov s výkonom zákazu činností od 14.07.2010.
Od 22.07.2016 má obžalovaný odobraté vodičské oprávnenie. Z ďalších priestupkov má evidovaný
priestupok zo dňa 23.05.2006, ktorého sa dopustil porušením všeobecne záväzného právneho predpisu
podľa § 4 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) a podľa § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na

pozemných komunikáciách

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že súd prijal vyhlásenie o vine, preto sa vyjadril k návrhu trestu.
Poukázal na to, že je pravdou, že obžalovaný bol viackrát súdne trestaný a ide u neho aj o špeciálnurecidívu, pretože bol trestaný aj za alkohol. Vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia navrhol skutok
obžaloby doplniť skutok tak ako prečítal: ,, pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 1T/130/2010 zo dňa 24.11.2010 bol uznaný vinným aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 1T/16/2007 zo dňa 29.1.2007 bol uznaný vinným aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona“, s tým, že právna kvalifikácia skutku sa nemení.
Navrhol,abysúdobžalovanémuuložilprísnypodmienečnýtrestodňatiaslobodyavzhľadomnacitované
odsúdenia aj trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že súhlasí s prokurátorom a všetko ľutuje.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade
aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a

teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie

( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k
uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad

odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,
nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a
celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri
ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské

konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými
páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom
čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo

zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio

( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v §

34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a
obžalovaný trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Predchádzajúce odsúdenia

ako sa nimi súd zaoberal vyššie nebolo možné pričítať ako priťažujúcu okolnosť, nakoľko u odsúdení
pod sp. zn. 1T/16/2007 a 1T/151/2008 nastali účinky zahladenia a pokiaľ sa týka odsúdenia pod sp.
zn. 1T/130/2010, na toto súd neprihliadal ako na priťažujúc okolnosť s odkazom na ust. § 38 ods. 1
Trestného zákona.Teda súd u obžalovaného ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona
a to za trestný čin, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, za ktorý zákon umožňuje

uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Pri znížení hornej hranice trestnej sadzby postupom podľa
§ 38 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 8 Trestného zákona súd ukladal trest pri trestnej
sadzbe 0 - 8 mesiacov ( znížená horná hranica o 1/3, t.j. 4 mesiace ).

Napriek vyššie uvedenému ohľadom skorších odsúdení obžalovaného však súd pri ukladaní trestu

bral do úvahy povahu skorších odsúdení ako aj skutočnosti, ktorými sa súd bude zaoberať v
ďalšom v súvislosti s ukladaním trestu zákazu činnosti obžalovanému. Preto súd vzhľadom na
povahu spáchaného trestného činu, pri ktorom obžalovaný mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, v
neposlednom rade aj detí, mal potom za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest pri hornej hranici
upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 6 mesiacov.

Ustanovenie § 49 Trestného zákona za v ňom stanovených podmienok umožňuje súdu podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu
trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej

skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život
páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd prihliada na osobu páchateľa a k okolnostiam
prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý
účel trestu. Podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od
ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Súd mal za to, že v danej veci sú pre takýto postup súdu - podmienečný odklad výkonu uloženého trestu
odňatia slobody splnené podmienky a teda výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný
a to vzhľadom na skutočnosti, ktorými sa súd zaoberal vyššie ako aj berúc do úvahy, že od spáchania
skutku uplynuli už takmer 3 roky, za dobu po spáchaní skutku sa neviedlo voči obžalovanému žiadne
ďalšie trestné stíhanie, a priestupkovo bol postihnutý až v júli 2019 aj to len napomenutím, pričom sa

jednalo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vo vzťahu k bratovi, preto
výkon trestu podmienečne odložil a súčasne berúc do úvahy vyššie uvedené stanovil skúšobnú dobu
na 24 mesiacov.

K uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie súd uvádza.

Zavedenie povinnosti súdu uložiť trest zákazu činnosti na doživotie vyplýva z ust.
§ 61 ods. 5 Trestného zákona, ktoré ustanovenie sa špecificky vzťahuje na vodičov dopravných
prostriedkov a na trest zákazu činnosti viesť dopravné prostriedky, konkrétne na zákaz vedenia
motorových vozidiel.

Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona trest zákazu činnosti na doživotie súd uloží, ak odsudzuje
páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, hoci bol už za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku, dvakrát odsúdený, pričom v zmysle ods. 7 na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ods.

5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.

Teda ide tu o postih opätovného spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v
zmysle § 289 Trestného zákona, o postih špeciálnej recidívy. Na uloženie trestu zákazu činnosti na
doživotie v zmysle citovaného ust. § 61 postačuje, ak súd zistí, že odsudzuje páchateľa, ktorý už bol v

minulostiminimálnydvakrátprávoplatneodsúdenýzaspáchanietrestnéhočinuohrozeniapodvplyvnom
návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, avšak nevyžaduje sa, aby v čase ukladania trestu
už boli prípadne skoršie uložené trestu zákazu činnosti už vykonané celé alebo z časti. Na aplikáciu
tohto ustanovenia sa nevyžaduje, aby páchateľovi bol pri predchádzajúcich odsúdeniach ukladaný trestzákazu činnosti, podstatným pre takýto postup je len zistenie, že v osobe páchateľa ide o špeciálneho
recidivistu, ktorý už bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky, podstatným je len výrok o vine za spáchanie trestného činu uvedeného

v ust. § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona a že sa ho páchateľ dopustil ako vodič dopravného
prostriedku.

Tak ako súd uviedol vyššie, obžalovaný bol odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov
pod sp. zn. 1T/16/2007 a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/130/2010, pričom

tak ako to vyplýva z predmetných rozsudkov skutkov sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku
a v oboch prípadoch bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, teda
súd mal za preukázané, že ohľadom splnenia podmienok pre postup súdu podľa § 61 ods. 5 písm.
a) Trestného zákona je vzhľadom na skoršie odsúdenia obžalovaného splnená podmienka, že súd
odsudzuje obžalovaného za jeho tretí trestný čin podľa § 289 Trestného zákona, pričom skôr už bol
dvakrát za takýto trestný čin uznaný vinným.

V súvislosti so zavedením zásady ukladanie trestu zákazu činnosti na doživotie zaviedol zákonodarca
aj prechodné ustanovenie k úpravám účinným k 1.11.2011, ku ktorému dňu nadobudla účinnosť novela
Trestného zákona, jedná sa o ustanovenie § 438d Trestného zákona.

Podľa § 438d Trestného zákona ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola
odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak
táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo ods. 5 po 1. novembri 2011. Súd však
nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne
okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti

ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne.

Uvedené prechodné ustanovenie výslovne stanovuje, že trest zákazu činnosti na doživotie je nutné
uložiť aj v prípadoch, v ktorých predchádzajúce dve odsúdenia páchateľa za trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky nadobudli právoplatnosť pred 1.11.2011. Tieto predchádzajúce odsúdenia sa

stanú „aktívnymi“ len v prípade ďalšieho protiprávneho konania páchateľa a táto samotná skutočnosť,
teda či sa tak stane alebo nie, závisí naozaj len na konaní páchateľa, nakoľko zákon neobsahuje
žiadne obmedzujúce ustanovenie z hľadiska plynutia času vo vzťahu k predchádzajúcim odsúdeniam
páchateľa.

Na druhej strane však prechodné ustanovenie podľa § 438d Trestného zákona umožňuje súdu, aby
predchádzajúce odsúdenia páchateľa spred 1.11.2011 nebral do úvahy, ak by vzhľadom na mimoriadne
okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Zákon v ďalšom bližšie
nešpecifikuje čo sa má rozumieť takýmito mimoriadnymi okolnosťami predchádzajúcich prípadov, no
za takéto podľa názoru súdu možno považovať len výnimočné okolnosti prípadu, ktoré sa svojim

významom či obsahom približujú mimoriadnym okolnostiam tak ako ich predpokladá ust. § 39 Trestného
zákona, teda za takéto nemožno považovať len bežne vyskytujúce sa okolnosti, ktoré sa spájajú s
poľahčujúcimi okolnosťami ako sú priznanie, prejavenie ľútosti alebo náhrada spôsobenej škody. Pri
zisťovaní mimoriadnych okolností predchádzajúcich prípadov však súd nemôže vytvárať nové skutkové
záverytýchtoužprávoplatneskončenýchvecí,zamimoriadneokolnostíprípadunemožnopovažovaťani

výrazné časové obdobie medzi jednotlivými odsúdeniami páchateľa. Zisťovanie týchto mimoriadnych
okolnostíprichádzadoúvahylenpripredchádzajúcichodsúdeniachpáchateľaaksastalipred1.11.2011.

Ako opäť vyplýva z vyššie uvedeného, u obžalovaného sa u oboch predchádzajúcich rozhodných
odsúdení jedná o odsúdenia, u ktorých rozhodnutia nadobudli právoplatnosť pred 1.11.2011, preto súd

v ďalšom skúmal prípadné splnenie podmienok pre postup podľa § 438d Trestného zákona, teda či
existujú také mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, ktoré by dovolili súdu prijať záver, že
použitie trestnej sadzby podľa § 61 ods. 5 bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

Súd sa za týmto účelom oboznámil s predmetnými spismi týkajúcimi sa rozhodných odsúdení a v

konečnom dôsledku musel konštatovať, že nezistil mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov.

Obžalovaný v súvislosti s takýmito okolnosťami na hlavnom pojednávaní nepoukázal na žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by zakladali mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov. Zpripojených spisov Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/16/2007 a tunajšieho súdu sp. zn. 1T/130/2010
rozpísaných vyššie takisto nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti, nakoľko v oboch predmetných
konaniach bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Z oboch oboznámených spisov v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie súdu je zrejmé, že v oboch predmetných veciach sa obžalovaný dopustil prečinu
ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypotom,čopožilalkoholickénápoje,vprípravnomkonaní (hlavné
pojednávanie ani v jednej z veci nebolo vykonané ) v oboch veciach popísal obžalovaný za akých

okolností k spáchaniu skutku došlo, že požil alkoholické nápoje, následne viedol osobné motorové
vozidlo a to aj napriek uloženému zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Preto súd pri závere o nekonštatovaní mimoriadnych okolností skorších predmetných odsúdení
obžalovaného uložil pri súčasnom závere konštatovania splnenia zákonom vyžadovaných podmienok
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.