Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/316/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409206720
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6409206720.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa 1/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. Q., nar.
XX.XX.XXXX,obajabytomM.Q.č.XXX,zastúpeníJUDr.JánomReptišom,advokátomsosídlomvA.W.
Q., W.. Y. L. č. XX, proti odporcovi T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č.XXX, zastúpeného Mgr. Martinou
Bariakovou, advokátkou so sídlom vo A., J.. L. č.XXXX/XX, o zaplatenie 9.839,11 eur s príslušenstvom,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 06.10.2011, č.k.

6C/2051/2009-206, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom
4.980,33 eur s príslušenstvom a trovách konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
Odvolanie odporcu voči výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/

4.980,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 08.04.2008 až do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania 2.705,66 eur k rukám právneho zástupcu JUDr.
Jána Reptiša do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa

29.07.2009 domáhali od odporcu zaplatenia 9.839,11 eur titulom náhrady škody. Tvrdili, že odporca sa
zaviazal pre nich zhotoviť dielo, a to vybudovať základy s platňou pre postavenie montovaného domu
v sume 230.000,-- Sk, pričom sa im zaručil kvalitou práce, ako aj dodržaním projektovej dokumentácie,
ktorá mu bola predložená. Navrhovateľ počas zhotovenia diela im oznámil, že sa zvýšili náklady o
100.000,-- Sk, s čím súhlasili a peniaze mu vyplatili.

PredzapočatímmontážerodinnéhodomufirmaSafekovyslalapracovníkovnaohliadkudiela,ktorízistili,
že nebola dodržaná projektová dokumentácia a ide o vysoký stupeň nekvality prác. Vyhľadali odporcu
s tým, aby odstránil vadný stav, čo odmietol.

Firma Safeko platňu opravila, pričom navrhovatelia za opravu zaplatili 150.000,-- Sk.

Odporca sa bránil tým, že nebola uzavretá žiadna zmluva o dielo, a to ani ústna. Potvrdil,
že navrhovatelia ho oslovili, aby im vypomohol pri budovaní základov s platňou pre postavenie
montovaného domu, avšak za túto pomoc mu zaplatili len 35.000,-- Sk. Nikdy mu neboli vyčítané
žiadne vady, ani kvalita práce. Od navrhovateľov neobdržal žiadnu písomnú reklamáciu. Keďže medzi
nimi nevznikol žiadny zmluvný vzťah, nemožno vyvodiť z toho zodpovednosť za vady a návrh žiadal
zamietnuť.Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že vec treba posúdiť ako nárok z titulu
zodpovednosti za jeho vady a nie ako nárok z titulu náhrady škody. Preto na zistený skutkový stav
aplikoval ustanovenia § 631, 633, 645 ods.l, 646 ods.1, 3, § 647, 648 ods.1, 2, 649 Obč. zákonníka.

Uviedol, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna zmluva o
dielo, predmetom ktorej bolo vybudovanie základov a základovej dosky. Za týmto účelom sa stretol
navrhovateľ 1/ s odporcom u neho doma v obývačke, kde prejednali predmet diela a odmenu. Bolo
dohodnuté, že túto prácu vykoná za 230.000,-- Sk, z čoho 180,-- Sk bolo za materiál a 50.000,-- Sk za

prácu, pričom následne sa táto suma navýšila o 100.000,-- Sk.

Súd konštatoval, že pokiaľ odporca popieral, že došlo k uzavretiu zmluvy a dojednaniu odmeny, neuveril
mu a považoval jeho výpoveď za účelovú, pretože nie je možné, aby robil základy s platňou bez
projektovej dokumentácie a bez toho, aby vedel, čo je predmetom diela, ako aj s poukazom na výpoveď
odporcu, keď uviedol, že mu sľúbili odmenu 30.000,-- Sk.

Pokiaľ popieral, že mu nebola predložená projektová dokumentácia, z výpovede svedkov Y. Y. a U.
C. vyplynulo, že odporca vždy nosil so sebou projektovú dokumentáciu, ktorú mu dal pán Q.. Pokiaľ
odporca tvrdil, že dostal len raz peniaze vo výške 120.000,-- Sk na materiál, súd jeho obranu považoval
za vyvrátenú výpoveďou svedkov R. Y., Y. Y. ako aj U. C., ktorí boli prítomní pri odovzdávaní peňazí,

pričom svedok U. C. uviedol, že bol prítomný pri odovzdaní peňazí dvakrát, pričom navrhovateľ vyplatil
odporcovi dvakrát po 100.000,-- Sk.

Súd za podstatný dôkaz považoval výpisy z účtu v L. L., kde navrhovatelia urobili výbery v hotovosti
dvakrát po 100.000,-- Sk, raz 50.000,-- Sk a raz 40.000,-- Sk v období od 19.10.2007 do 04.11.2007.

Nemal za sporné, že na stavbe pracoval odporca so svedkom U., ktorý je jeho priateľom, a ktorý mu na
stavbe pomáhal, ako aj so svojím synom. Taktiež na stavbe pomáhali rodinní príslušníci navrhovateľov,
v pozícii pomocnej sily a postupovali podľa pokynov odporcu. Navrhovatelia si objednali vybudovanie
základnej dosky u odporcu, nie u firmy Safeko. Vadnosť diela bola zrejmá, pretože namiesto hrúbky

základovej dosky 20 cm, mala táto len 5 až 7 cm.

Keďže odporca neodstránil vady ani v primeranej lehote a navrhovatelia boli v časovej tiesni viazaní
tým, že museli postaviť základovú dosku, dali si vady odstrániť tretej osobe, za čo zaplatili 150.000,--
Sk, čo preukázali listinnými dôkazmi.

Súd návrhu vyhovel do výšky 4.980,33 eur, čo zodpovedá výške úhrady, ktorú navrhovatelia zaplatili
tretej osobe za opravu základovej dosky, pričom vo svojej podstate ide o primeranú zľavu z diela, keďže
celú cenu diela zaplatili navrhovatelia odporcovi vopred. Vo zvyšku návrh zamietol.

Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí a
podáva proti tomuto rozsudku odvolanie proti všetkým jeho výrokom.

Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, prípadne rozsudok zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Poukázali na to, že navrhovatelia v návrhu na začatie konania uvádzajú, že sa snažili svoju povinnosť
uvedenú v zmluve o dielo uzatvorenej s firmou Safeko, t.j. vybudovať základovú dosku, riešiť odborne
prostredníctvom firmy, ktorá ručí za výkon prác a zhotovené dielo a nakoľko sa nedohodli s oslovenou
firmou RM-Stav, oslovili s požiadavkou na vybudovanie základovej dosky odporcu, pretože počuli o tom,

že vykonáva tieto práce a mal im prisľúbiť, že dielo zhotoví za 230.000,-- Sk. V návrhu uviedli aj to, že
nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi nimi a odporcom.

Namietali, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov výsluchom
svedkov, pretože tak odporca vo svojej výpovedi ako aj svedkyňa Q. F. zhodne uviedli, že predmetom

rozhovoru navrhovateľa 1/ s odporcom, nebolo žiadne dojednanie o podstatných náležitostiach vzniku
zmluvy o dielo, a to že by došlo k dojednaniu o predmete diela a cene diela. Až keď sa súd začal na
pojednávaní zaoberať problematikou, či vznikla alebo nevznikla zmluva o dielo, svoje tvrdenie zmenili
tak, že zmluva o dielo vznikla, pričom dovtedy nebola z ich strany o tom, že by mali mať uzatvorenús odporcom zmluvu o dielo, ani zmienka. Až potom, keď zistili, že im ich právny zástupca tvrdený
nárok zažaloval titulom náhrady škody, ktoré atribúty náhrady škody by nepreukázali, tak si vymysleli,
že vznikla zmluva o dielo, čo vyplýva aj z textu návrhu na začatie konania.

Aj zo samotného textu návrhu vyplýva, že medzi navrhovateľmi a odporcom došlo k uzavretiu dohody
o poskytnutí služieb pre ich osobnú potrebu, kde predmetom ich dohody nebol výsledok práce, ale len
výkon prác, rovnako ako pri ostatných pracovníkoch kooperujúcich na stavbe. Odporcovi a ostatným
pracovníkom bol navrhovateľmi poskytovaný materiál a len v jednom prípade ho pomohol na žiadosť

navrhovateľa 1/ zabezpečiť odporca. Navrhovateľ 1/ dával pracovníkom pokyny, ako majú práce
vykonávať. Skutočnosť je taká, že navrhovatelia neodborne svojpomocne len s využitím pracovnej
sily odporcu a ďalších šichníkov vybudovali neupotrebiteľnú základovú dosku, za ktorú skutočnosť sú
zodpovední len oni sami. V konaní nebolo preukázané, že by mal byť odporca zodpovedný za vady
diela a už vôbec nie je daná zodpovednosť titulom náhrady škody.

Poukázal aj na to, že navrhovatelia ako stavebníci požiadali Obec M. Q. o stavebné povolenie, ktoré
im bolo vydané dňa 18.01.2008, z ktorého vyplýva, že stavba bude uskutočňovaná dodávateľsky,
ktorej zhotoviteľom bude firma Safeko, s.r.o., a v celom stavebnom povolení sú uvádzané mnohé
povinnosti, ktoré si má realizátor stavby alebo stavebník plniť. V stavebnom povolení nie je zmienka
o tom, kto by mal byť stavebný dozor. Do dnešného dňa nie je zodpovedaná otázka, ako je

možné, že si navrhovatelia realizovali základovú dosku svojpomocne, keď je v stavebnom povolení
za realizátora stavby označená jedine spoločnosť Safeko, s.r.o., ktorá musí pre realizovanú stavbu
stanoviť stavbyvedúceho zodpovedného za výsledok stavby. Ak navrhovatelia svojvoľne v rozpore so
stavebným povolením realizovali stavbu základovej dosky svojpomocne spolu s najatými pracovníkmi,
kde ani v jednom povolení ani v inom dokumente nefiguruje meno odporcu ako realizátora základovej

dosky, je nepochybné, že si za nevydarený výsledok stavby môžu sami v dôsledku porušenia právnych
predpisov a realizovaného postupu v rozpore s vydaným stavebným povolením.

Navrhovatelia si objednali na realizáciu základovej dosky šichníkov, okrem iného aj prácu odporcu,
všetkých bez príslušného vzdelania v odbore stavebníctvo, kedy v rozpore so stavebným zákonom

realizovali stavbu základovej dosky bez stavebného dozoru, ktorý je zodpovedný za vedenie prác na
stavbe, keď si túto realizuje stavebník svojpomocne, ako tomu bolo v danom prípade.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa považuje za preukázané, že zmluva o dielo nevznikla, čo potvrdzujú
aj ústne výpovede navrhovateľov na pojednávaniach, kedy na jednej strane tvrdia už v návrhu, že

bola cena ako jedna z dvoch podstatných náležitostí zmluvy dojednaná v sume 230.000,-- Sk, pričom
obaja navrhovatelia na pojednávaniach rôzne nerozhodne vyratúvajú rôzne sumy peňazí, ktoré mali
postupne dávať odporcovi na rôzne účely pri realizácii stavby, ktorá skutočnosť tiež popiera, že by
práce vykonávané odporcom boli robené na základe zmluvy o dielo. Keby tomu tak bolo, nemali by
navrhovatelia dôvod zaujímať sa o to, čo sa kde sa kedy platí, nemali by sami platiť žiadne faktúry za

materiál, nemali čo zabezpečovať na stavbu pre účely vykonania prác svojich rodinných príbuzných a
podobne, pretože toto by v prípade zmluvy o dielo bolo všetko v réžii odporcu.

Súdu vyčítali, že hrubo pochybil, keď považoval za preukázané z tvrdení nedôveryhodných svedkov,
že odporca prevzal peniaze, a v akej výške od navrhovateľa 1/, a to zo svedeckých výpovedí R. Y.

a Y. Y., príbuzných navrhovateľov a U. C., ktorý bol ako svedok navrhnutý až potom, keď prvý dvaja
svedkovia neuviedli, že by videli sumu peňazí, ktorú mal navrhovateľ 1/ odporcovi vyplatiť. Pritom
odporca nepoprel, že prevzal od navrhovateľa nejaké peniaze, avšak presne konkretizoval, že to bolo
na nákup betónu, a to z dôvodu, že ho to na mieste stavby navrhovateľ 1/ požiadal. Pokiaľ súd uviedol,
že mal vyvrátené, že odporca obdržal len 120.000,-- Sk, mal podľa neho uviesť, na odôvodnenie

svojho rozhodnutia aj dôkazy o tom, že by prevzal odporca sumu vyššiu ako sumu 120.000,-- Sk, čo
súd neurobil, lebo žiadny hodnoverný dôkaz o tom neexistuje a aj preto je rozhodnutie nesprávne.

Pokiaľ súd poukazoval na to, že navrhovatelia preukázali svoje tvrdenia výpismi z účtu zdôraznil, že ani
jediným dôkazom nie je preukázané, že by tak urobili za účelom zaplatenia ceny za dielo. Keďže dielo

navrhovateľmi zhotovené bolo, tieto peňažné prostriedky boli vyberané, avšak na nákup materiálu nimi
ako stavebníkmi a nie na zaplatenie ceny diela, navyše boli vybraté v sume 190.000,-- Sk, navrhovatelia
hovoria každý o odovzdaní inej sumy.Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď sa súd navrhovateľov nepýtal na to, na základe
čoho si dovolili realizovať základovú dosku svojpomocne, keď dostali stavebné povolenie na realizáciu
stavby jedine práve za účasti spoločnosti Safeko.

Z dokazovania ohľadom chýb základovej dosky bolo preukázané, že podľa projektovej dokumentácie
mala mať základová doska hrúbku 20 cm, v skutočnosti mala len 6 cm. Z dokazovania vyplýva, že
základová doska bola tenšia práve v dôsledku toho, že si navrhovateľ 1/ svojvoľne oproti projektovej
dokumentáciizmeniltvarzákladovarozhodolsa,žezákladybudúmaťväčšiurozlohuabudúrealizované

nie v tvare L, ale v tvare štvorca, kedy to isté plánované množstvo betónu nemôže postačovať.
Navrhovateľ 1/ dal pokyn na zrealizovanie rozlohou väčších základov, nezakúpil potrebné množstvo
betónu, preto je sám za toto zodpovedný.

Z týchto dôvodov zodpovednosť, či už z titulu uplatnených vád diela, ale titulu náhrady škody je vylúčená
z dôvodu, že nie je preukázaný vznik zmluvy o dielo, resp. dojednanie podstatných náležitostí, a

to predmetu diela a ceny, základy vady ani nemali, pretože tým, že sa zväčšila rozloha základov,
nebolo dostatočné množstvo betónu na to, aby bola dosiahnutá ich potrebná hrúbka a podstatná časť
nedostatkov spočívala v chybe projektovej dokumentácie, čo v konaní nebolo sporné a táto skutočnosť
navýšila základy na ich dobudovanie.

Súdtiežpochybil,keďzaviazal odporcuzaplatiť navrhovateľomsumupráve4.980,33eur,pretoževtejto
výške si navrhovatelia nároky z vád diela nikdy neuplatnili. Je pochybením súdu, keď túto výšku ustálili
tak, že táto zodpovedá výške úhrady, ktorú navrhovatelia zaplatili tretej osobe za opravu základovej
dosky, pričom nie je zrejmé, z čoho súd vyvodzuje svoj záver, že táto suma zodpovedá primeranej
zľave z ceny tvrdeného diela. Toto považuje za akúsi nevydarenú kombináciu priznania nároku z

vád diela priznania nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho je rozhodnutím nesprávne, zmätočné
a nepreskúmateľné.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili navrhovatelia. Podľa ich názoru prvostupňový súd rozhodol správne,
keď úplne zistil skutkový stav. Preto žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Skutočnosti uvádzané v odvolaní považovali za vytrhnuté z kontextu. Pokiaľ odporca žiada rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, potvrdzuje to to, že zmluva o dielo vznikla. Pokiaľ
by nevznikla, nebolo by čo dokazovať a nebolo by prečo zrušovať rozsudok súdu prvého stupňa a
vracať ho na ďalšie konanie. Považujú za správny záver súdu, že k uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej

forme medzi nimi a odporcom došlo. Uviedli, že je nelogické a odporuje zdravému rozumu, aby niekto k
niekomu prišiel len tak, pre nič za nič, bez predchádzajúcej dohody vyhotoviť základovú dosku, popritom
by zabezpečoval všetky potrebné úkony k tomu, od nákupu materiálu, jeho dovoz, ako i zabudovanie a
išlo by len o občiansku výpomoc. Odporca nie je ich príbuzný, nepoznali ho predtým, vedeli len to, že
vykonáva tieto práce, lebo vybudovával určité nehnuteľnosti v mieste bydliska, kde bývajú a bol známy

v celom okolí, že tento druh práce vykonáva. Preto sa na neho s dôverou obrátili.

Existencia zmluvného vzťahu ako aj postavenie odporcu pri vyhotovení diela bola preukázaná, čo sám
potvrdzoval výpoveďou ako aj svojím konaním, a to prijatím finančných prostriedkov na nadobudnutie
materiálu.

Pokiaľ ide o odovzdanie diela, uviedli, že dielo môže byť odovzdané vtedy, keď je ukončené a
objednávateľ si toto dielo preverí. Odporca odišiel zo stavby tak, že nikomu nič nepovedal. Dielo malo
byť odovzdané firme Safeko za účelom pokračovania vo výstave rodinného domu. Keď odporca
odmietol odstrániť vadu diela, firma Safeko im ponúkla firmu, ktorá pre nich robievala túto základovú

dosku.

Pokiaľ podávali žiadosť o stavebné povolenie, jednoznačne predložili doklad, a to zmluvu s firmou
Safeko. Z tejto zmluvy vyplýva, že firma Safeko sa nezaväzuje vykonať zhotovenie diela, ktoré je
predmetom sporu, a to základovej dosky. Nikdy neexistoval záväzok, že firma Safeko základovú dosku

vybuduje. Pokiaľ by tak tomu bolo, nemali by problém požadovať podľa zmluvy o dielo jej zhotovenie
od tejto firmy. Či k uvedeniu tejto skutočnosti do stavebného povolenia, pri označení zhotoviteľa diela
bola uvedená firma Safeko, je im ťažko sa vyjadriť, lebo stavebné povolenie nevydávali oni a aká chyba
sa stala, k tomu sa vyjadriť nevedia. Boli si vedomý toho, že firma Safeko montáž domu prevádza nauž vyhotovenej základovej doske, ktorú sme považovali z potrebné zhotoviť, pokiaľ chceli, aby bola
dodržaná zmluva o dielo uzavretá medzi nimi.

Pokiaľ je námietka, že dielo bolo zhotovené na základe ich požiadavky ináč a v širšom rozsahu,
ako to vyplývalo z projektovej dokumentácie, uviedli, že toto nemalo vplyv na základovú dosku a
jej zhotovenie, pretože montáž prevádzaná firmou Safeko sa prevádzala na pôvodnej z projektovej
dokumentácie vyplývajúcej ploche a časť, ktorá dotvárala vybetónovanú plochu, ktorá mala slúžiť, ako
terasa, nemala s tým nič spoločné. Išlo len o zväčšenie plochy o 15 m2.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.1, 2 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil v napadnutej
časti podľa § 221 ods.l písm.h/ O.s.p.. V časti odvolanie odporcu odmietol podľa § 218 ods.l písm.b/
O.s.p. z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú tie
skutočnosti, ako ich vyhodnotil súd prvého stupňa. Z vykonaných dôkazov doteraz nevyplýva, že by
vôbecdošlokuzavretiuzmluvyodielotak,akovyhodnotilsúdprvéhostupňa.Námietkyodporcuodvolací
súd považuje za argumentačne dostatočné na to, aby spochybnili závery prvostupňového súdu, ale aj
tvrdenie navrhovateľov.

Predovšetkým je pravdou, že navrhovatelia sa pôvodne domáhali náhrady škody, v tomto smere
produkovali aj svoje tvrdenia a dôkazy a na základe tohto žiadali priznať žalovanú sumu.

Z hľadiska priznania nároku treba poukázať na to, že nie je povinnosťou navrhovateľa vec právne v

návrhu na začatie konania posúdiť, avšak je povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a za týmto účelom
produkovať dôkazy. Súd rozhodujúci vo veci nie je právnou kvalifikáciou v návrhu viazaný, avšak pri
rozhodovaní vychádza z tvrdení účastníkov a týchto dôkazov.

Preto možno uzavrieť, že počas konania aj navrhovatelia zmenili svoj právny pohľad na vec a produkujú

tvrdenia smerujúce k preukázaniu zodpovednosti odporcu za vady diela.

Okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že mal za preukázané, že bola uzavretá ústna zmluva o dielo,
pričom k tomuto záveru dospel po tom, keď konštatoval, že neuveril výpovedi odporcu s tým, že
nie je možné, aby robil základy s platňou bez projektovej dokumentácie a bez toho, aby vedel, čo je

predmetom diela.

Podľa § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, kom bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorou sa zhotoviteľ diela zaväzuje
vykonať na svoje nebezpečenstvo pre objednávateľa určité dielo za odplatu. Zmluva o dielo vzniká
len čo sa účastníci dohodnú na podstatných náležitostiach, a to o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny
za dielo. Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Popri týchto náležitostiach môže zmluva
obsahovať dohodu o kvalite diela, čase zhotovenia, o súčinnosti zo strany objednávateľa.

V rozhodovanom prípade je povinnosťou súdu skúmať, či došlo k uzavretiu zmluvy vo vzťahu k
prejavenej vôli účastníkov v zmysle ustanovenia § 34 Obč. zákonníka ako aj § 35 Obč. zákonníka. Keďže
ide o dvojstranný právny úkon, súd musí skúmať všetky náležitosti právneho úkonu, vrátane tých, ktoré
sú upravené v § 37.

Podľa § 43 Obč. zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Dielo ako predmet zmluvy je určitým pracovným výsledkom, ktorý má najčastejšie hmotnú povahu. V

danom prípade by predmetom diela bola vyhotovená platňa pod rodinný dom. Keďže zmluva o dielo
je odplatný typ zmluvy, cena za vykonanie diela nesmie v nej chýbať. Výška ceny môže byť určená
dohodou zmluvných strán alebo osobitnými cenovými predpismi.Pojmovým znakom zmluvy o dielo je však vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa.
Vzhľadom na to, že zhotoviteľ sa zaväzuje plniť výsledok práce, znáša riziko spôsobu, ako dielo vykoná.
Ide o riziko, že nastane taká skutočnosť, ktorá znemožní zhotoviteľovi riadne splnenie zmluvy o dielo.

Nebezpečenstvo zmarenia diela môže spočívať v tom, že dielo nebude možné vôbec vykonať, napr.
pre nedostatok materiálu alebo z prevádzkových dôvodov, alebo už hotové, ešte neodovzdané dielo sa
náhodne zničí, stratí. Po všetkých týchto prípadoch znáša riziko zhotoviteľ.

Toto je podstatná skutočnosť pre rozlíšenie zmluvy o dielo od iných zmluvných typov, predovšetkým v

oblasti zodpovednostných vzťahov.

Ajkeďzmluvaodielosamôžeuzatvoriťústne,tedaniepísomnouformou, účastnícitakéhotozmluvného
vzťahu sa vystavujú do budúcnosti riziku, že jednoznačne nebude preukázaný obsah zmluvy, resp. jej
vznik. Vznik zmluvy ústnou formou je skôr typická pre dielo zhotovené na počkanie napr. holičské alebo
kadernícke práce, oprava obuvi.

Pretopovinnosťousúdujenáležitezistiťobsahústnejdohodyaposúdiť,činajejzákladeniekomuvznikla
povinnosť. Na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv to, či na predmet diela bolo alebo nebolo vydané
stavebné povolenie (R 11/2002).

Z hľadiska vydávania stavebného povolenia preto námietky odporcu nie sú podstatné pre rozhodnutie
vo veci.

Z doteraz vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané to, že odporca a navrhovateľ 1/
sa stretli, pričom sa predtým nepoznali a predmetom ich stretnutia bola stavba základovej dosky.

Navrhovateľom bolo známe, že odporca by mal takéto práce vykonávať. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, zvlášť z výsluchu odporcu, jednoznačná odpoveď na to, či takéto práce bežne vykonáva, v
akomrozsahuačitietovykonávavrámcisvojej podnikateľskejčinnosti aleboiným spôsobom.Odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ nemá odborné vzdelanie na tento typ prác, resp. z ničoho
nevyplýva, že by v rámci predmetu podnikania mohol takéto práce so všetkou odbornosťou vykonávať.

Na druhej strane neznamená to, že by nemohol na základe dohody túto prácu vykonať.

V konaní je doteraz preukázané aj to, že na stavbe sa zúčastňovali jednak rodinní príslušníci
navrhovateľov, ale pracoval tam aj samotný navrhovateľ a jeho známi.

Z dokazovania doteraz nebolo jednoznačne preukázané, či bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že túto
stavbu postaví odporca na vlastné nebezpečenstvo a v podstate vo vlastnej réžii, na čo v odvolaní
poukazuje odporca, keď nemal žiadnych zamestnancov, že by toto dielo vykonával sám tak, ako je to
bežnépriuzatvorenýchdanýchtypovzmlúv.Nebývaneobvyklé,žepripodobnýchprácachsazúčastňujú

aj rodinní príslušníci, avšak v prípade uzavretia zmluvy o dielo za toto zodpovedá zhotoviteľ diela.
Základný štandardný postup je správny vtedy, ak si účastníci jednoznačne dohodnú predmet diela
ako aj cenu, aspoň odhadom, ako aj to, že zhotoviteľ bude za toto dielo zodpovedať, resp. že ho
vyhotoví na vlastné nebezpečie. Otázka zodpovednosti v tomto prípade zohráva kľúčovú úlohu. V takom
prípade zhotoviteľ vyhotovuje dielo sám a častým odkladom tohto vzťahu je aspoň jednoduchá základná

písomná zmluva.

V danom prípade navrhovatelia tvrdia vznik danej zmluvy, avšak podľa názoru odvolacieho súdu nebol
preukázaný obsah tejto zmluvy, keďže odporca ho popiera a nie iný jednoznačný dôkaz na to, že by sa
odporca zaviazal vyhotoviť dielo na vlastné nebezpečie.

Skutočnosť, že svedok poukázal na to, že odporca chodil po stavbe s projektovou dokumentáciou,
neznamená ešte to, že sú splnené všetky atribúty pre vznik zmluvy, pretože pokiaľ pomáhal pri
vyhotovení tohto diela, mohol tak konať, avšak na základe iného titulu, ako je uzatvorenie zmluvy o dielo
vo vzťahu k zodpovednosti z toho vyplývajúcej. Nič nebránilo odporcovi v tom, aby navrhovateľom hradil

pri vyhotovení tohto diela. Je nepochybné, že na zhotovení diela sa zúčastňovali viaceré subjekty a toto
bolo skôr vykonávané svojpomocne, keďže na diele pracovali aj rodinní príslušníci navrhovateľov.Taktiež doteraz nebolo jednoznačne preukázané, že by bola dohodnutá cena diela, to znamená
skutočnosť, že navrhovatelia sa zaviazali za vyhotovenie diela navrhovateľovi zaplatiť celú dohodnutú
sumu.

Skutočnosť, pokiaľ odporca sa stavbe pracoval a prípadne prevzal finančné sumy, už z dokazovania
vyplýva, že to bolo za materiál, ktorý následne vyplatil dodávateľom tovaru.

Pri zmluve o dielo je totiž bežný iný postup, a to, že dielo je zhotovené vo vlastnej réžii zhotoviteľa a

následne tento dodávku vyfakturuje a objednávateľ zaplatí dodané dielo po tom, čo ho riadne prevzal.
Je možný aj ten postup, že zhotoviteľ diela inkasuje riadne zálohy, predovšetkým na materiál a tieto
riadne zúčtuje po zhotovení diela.

Z doteraz vykonaného dokazovania odvolací súd nezisťuje, že by daný vzťah nasvedčoval uzavretiu
zmluvy o dielo, resp. navrhovatelia zrejme pristupovali k tomuto vzťahu bez bližšej znalosti právnej

úpravy, čo sa ani od nich nevyžaduje, na druhej to však nesie riziko vzniku rozporov a ich riešeniu.

Treba zdôrazniť, že na stavbe sa spolupodieľali aj navrhovatelia a ich rodinní príslušníci, preto ani
odvolaciemusúduniejezrejmé,akojemožné,keďzprojektovejdokumentácievyplývalo,žepodkladová
platňa má mať 20 cm, prečo túto vybudovali tenšiu, pričom nejde o žiadny zložitý technický úkon a sami

navrhovatelia si hrúbku platne mohli kontrolovať počas jej vyhotovenia.

Prvostupňový súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia rozpory, ktoré vedú k nepreskúmateľnosti, resp.
nepresvedčivosti tohto rozhodnutia. Z výpovede svedkov R. Y. a Y. Y., naviac príbuzných navrhovateľa,
vyplynulo, že boli pritom, keď navrhovateľ odporcovi dával peniaze, pričom išlo o väčšiu čiastku, ktorá

bola v obálke, avšak nevedeli povedať, o akú sumu išlo a nevedeli uviesť ani to, či navrhovatelia dávali
za materiál alebo za prácu.

Z danej výpovede súd mohol vyvodiť len tú skutočnosť, že došlo k odovzdaniu peňazí odporcovi, avšak
nebolo preukázané, v akej výške a za akým účelom. Z výpovede svedka U. C. vyplynulo, že mal

byť osobne prítomný pri tom, keď navrhovateľ odovzdal odporcovi po 100.000,-- Sk, pričom tieto si
odporca mal prepočítať. Tento svedok tiež poukázal na to, že pri odovzdávaní peňazí boli vyššie uvedení
svedkovia R. Y. a Y. Y..

Výpoveď týchto svedkov je však úplne iná, ako to potvrdzuje tento svedok, keď nepotvrdili skutočnosť,

že by vedeli o akú sumu ide, alebo že by si tieto peniaze odporca prepočítal.

Pokiaľ okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom, že výpismi z účtu bolo preukázané, že
navrhovatelia urobili výbery, táto skutočnosť nie je takým dôkazom, ktorá preukazuje obsah uzavretej
zmluvy a nie je tu žiadna súvislosť vo vzťahu k predmetu zmluvy. Správne v odvolaní odporca

konštatuje, že je nesporné, že navrhovatelia túto stavbu vyhotovovali a za týmto účelom aj jemu poskytli
120.000,-- Sk na zaplatenie materiálu - dovoz betónu. Výpis z účtu nie je jednoznačný dôkaz o tom, že
došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, je len dôkazom o tom, že tieto peniaze boli vybraté a boli spotrebúvané
aj pre účely danej výstavby.

Keďže z vykonaného dokazovania okresný súd doteraz nemá preukázané, že by došlo k uzavretiu
zmluvy o dielo, jeho závery ohľadom zodpovednosti za vady diela sú predčasné, najviac nedostatočne
odôvodnené,ajpokiaľideovýškupriznanéhonároku,ktorýje nepreskúmateľný.Odvolacísúdpodotýka,
že v danom prípade pôvodná základová doska bola vybudovaná, nebola neupotrebiteľná. Pokiaľ
došlo k dobudovaniu tejto základnej dosky, udialo sa to len navŕšením betónu do požadovanej výšky a

vyhotovením izolácie. To znamená, pokiaľ súd uvažuje o prípadnej škode, navrhovatelia vyhotovením
tejto platne neutrpeli žiadnu škodu, rozhodujúcou skutočnosťou bolo len to, že túto platbu bolo treba
navýšiť o ďalší materiál. Z tohto dôvodu aj závery znalca ohľadom výpočtu nie sú správne.

Pokiaľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovatelia uvádzajú, že nie je logické, aby niekto k niekomu prišiel

len tak pre nič za nič a bez dohody vyhotovil základovú dosku, pritom zabezpečoval všetky potrebné
úkony od nákupu materiálu, cez jeho dovoz ako aj zabudovanie, treba uviesť, že odporca nevykonával
tieto práce len tak pre nič za nič, keď z dokazovania vyplýva, že bol o to požiadaný navrhovateľmi, teda
sa dohodli na tom, že vykoná určité práce alebo pomoc pri vyhotovení základovej dosky. Z vykonanéhodokazovania však nie je preukázané, v čom táto pomoc mala spočívať, či v manuálnej práci, odbornom
poradenstve a pod.. Odvolací súd preto v napadnutej časti zrušil rozsudok okresného súdu, keď súd
nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia právnych noriem a vec

aj z tohto dôvodu aj nesprávne právne posúdil. Súd z vykonaných dôkazov vyvodil niečo, čo z nich v
skutočnosti nevyplývalo, pričom tento zjavný rozpor sa nachádza aj v odôvodnení rozhodnutia.

Preto v ďalšom konaní prvostupňový súd sa bude bližšie zaoberať podstatnými náležitosťami pre vznik
zmluvy o dielo a bude vychádzať zo skutočne zistených faktov, ktoré sú nespochybniteľne preukázané

a vyplývajú z dôkazov. Pokiaľ nebude mať za jednoznačne preukázaný obsah dohody ako aj záväzok
odporcu vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo, s čím sa doteraz ani prvostupňový súd nezaoberal,
nemôže z toho vyvodiť, že by došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. V konaní nebolo preukázané, že by sa
účastníci dohodli na cene diela. Nebol preukázaný ani záväzok navrhovateľa plniť z takejto zmluvy.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu aj proti výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, odvolací súd

ho musel odmietnuť podľa ustanovenia § 218 ods.l písm.b/ O.s.p., keďže toto bolo podanie niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený. V tomto prípade totiž odporca bol úspešný, návrh bol voči nemu sčasti
zamietnutý, preto na podanie odvolania nie je oprávnený.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.