Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213202267
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213202267.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľky: G. R., bytom A. XX, XXX XX R., zast.: JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, advokát, so sídlom
Timravina 9, 811 06 Bratislava proti odporcovi: D. G., nar. XX.XX.XXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R.,
zast.: JUDr. Oľga Rosulegová, advokátka, so sídlom 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 3
500,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 1 500,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1500,- eur od 06.12.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 157,93 eur právnej
zástupkyni odporcu JUDr. Oľge Rosulegovej, advokátke, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 128,24 eur
právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, advokát, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v návrhu doručenom súdu dňa 30.01.2013 žiadala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 3 500,- eur s príslušenstvom. V návrhu uviedla, že ako fyzická osoba uzatvorila
dňa 10.09.2012 s odporcom Zmluvu o rezervácií nehnuteľnosti, v ktorej odporca figuruje ako vlastník

a navrhovateľka ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti. Zmluvu taktiež podpisoval sprostredkovateľ -
spoločnosť S&P Corporation, s.r.o.. Navrhovateľka v zmysle čl. 6.2. zmluvy uhradila rezervačnú kauciu
1 500,- eur. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.11.2012. V zmysle čl. 2.2. zmluvy
mal odporca s navrhovateľkou do tohto termínu uzatvoriť kúpnu zmluvu. Odporca však navrhovateľke
do 30.11.2012 nepredložil ani návrh kúpnej zmluvy, či návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Navrhovateľke bola po skončení zmluvy doručená výzva sprostredkovateľa na

uzatvorenie kúpnej zmluvy datovaná 03.12.2012, avšak aj táto výzva je bez návrhu kúpnej zmluvy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že k uskutočneniu predaja nedošlo z dôvodov na strane vlastníka
nehnuteľnosti podľa čl. 6.4. zmluvy. V zmysle tohto článku odporcovi vznikla povinnosť zaplatiťnavrhovateľkezmluvnúpokutuvovýške2000,-eur.Okremtohomalvzmysletohtočlánkuodporcavrátiť
navrhovateľke rezervačnú kauciu vo výške 1 500,- eur a to do 5 dní odo dňa ukončenia zmluvy, t.j. do
05.12.2010, čo však neurobil. Navrhovateľka zaslala odporcovi predžalobnú výzvu zo dňa 20.12.2012.

Odporca aj napriek uvedenému rezervačnú kauciu ani zmluvnú pokutu navrhovateľke neuhradil.

Navrhovateľka ďalej vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že mala záujem bývať v predmetnej
nehnuteľnosti, chceli to kúpiť spoločne so známymi - manželmi E.. Zarazil ju neprofesionálny prístup
realitnej kancelárie, ktorá po celú dobu od podpisu rezervačnej zmluvy až do 30.11.2012, ju kontaktovala

telefonicky len dvakrát - prvýkrát na začiatku a druhýkrát na konci. V nedeľu pred uplynutím lehoty
sa tam boli pozrieť, videla, že tam pracujú nejakí robotníci, nebolo to vôbec dokončené. Zarazilo ju,
že pani A. A. jej telefonovala, že má prísť podpísať do realitky nejaké predĺženie rezervačnej zmluvy,
ona o to nemala záujem. Bola pripravená kúpiť v stanovenej lehote predmetnú nehnuteľnosť a mala
aj pripravené finančné prostriedky. Uviedla, že má dospelých synov, ktorým chcela túto nehnuteľnosť
zanechať a mala s nimi dohodu, že títo jej zabezpečia finančné prostriedky na kúpu. Po tom, ako

bola vyzvaná na uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 03.12.2012, nepristúpila k jej uzavretiu, pretože sa jej
zdal postup neseriózny, nejde predsa o kúpu chleba, ale o životnú investíciu a nepáčil sa jej postup v
predchádzajúcom období, kedy ju nikto nekontaktoval, takže už nemala záujem.

Dňa 29.11.2012 jej pani A. z realitnej kancelárie zatelefonovala, bolo to ten druhýkrát, ona jej povedala,

že nemá záujem o predĺženie zmluvy a žiadala, nech jej vrátia kauciu, na čo jej pani A. povedala, že jej
peniaze nevrátia a ona bude musieť doplatiť 500,- eur. O tom, že je pripravená uzavrieť kúpnu zmluvu
dňa 30.11.2012 sa nebavili, pani A. jej potom zložila telefón. Návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, resp.
zmluvy o budúcej zmluve jej do 30.11.2012 nebol doručený ani písomne ani e-mailom.

Celá komunikácia s realitnou kanceláriou bola o dvoch telefonátoch, prvýkrát niekedy na začiatku, kedy
jej volali z realitnej kancelárie, zisťovali, čo je nové a ako je na tom s predajom jej bytu, pýtali sa jej, či má
svoj byt predaný, ona uviedla, že je v ponuke v realitke, a že má záujemcov. Potom sa však rozhodla,
že byt nechá synom a títo jej zabezpečia finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti.
O stretnutí v realitnej kancelárii za účelom podpisu dodatku sa dozvedela od pani E., asi tri dni pred

týmto stretnutím. Odpovedala, že keďže jej nikto nevolal, ona nikam nejde.

Skutočnosť, že nemá záujem o kúpu nehnuteľnosti si rozmyslela po tom, ako zistila, že jej termín
stretnutia odkázali po pani E. a nekomunikovali s ňou.

Pokiaľ ide o listiny zasielané z realitnej kancelárie, dostala nejakú výzvu, že má niečo podpísať - jedno
si má po podpise nechať a druhé poslať, to bolo okolo 05.12.2012. To však už bola rozhodnutá, že to
nechce a dostala aj ďalšie listiny - to bolo tiež okolo 05.12.2012.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že neuznáva nárok uplatnený navrhovateľkou a žiada,

aby súd návrh zamietol v celom rozsahu.

Medzi účastníkmi je nesporné, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom zmluvu. Avšak dôležitou
skutočnosťou pre posúdenie existencie nároku navrhovateľky na zmluvnú pokutu bude skutočnosť,
za akých okolností nedošlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy medzi

účastníkmi.

Bezprostredne po uzavretí zmluvy navrhovateľka riadne komunikovala so sprostredkovateľom, ale
približne dva týždne pred uplynutím platnosti a účinnosti zmluvy, t.j. v polovici mesiaca november 2012,
sa začala navrhovateľka vyhýbať stretnutiam so sprostredkovateľom, postupne prestala komunikovať a

odpovedať na telefonáty vykonávané za účelom dohodnutia si stretnutia, na ktorom sa mali prejednať
podmienky uzavretia ďalšej zmluvy. Vzhľadom na takéto správanie navrhovateľky, márne uplynula doba
trvania zmluvy, na základe čoho sprostredkovateľ písomne vyzval navrhovateľku, aby sa písomne
vyjadrila, či má záujem, resp. nezáujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka na túto
písomnú výzvu neodpovedala.

Odporca považuje za podstatné, že súčasne bola obdobná zmluva uzavretá aj s manželmi D. a M.
E., ktorí sú v kamarátskom vzťahu s navrhovateľkou, a ktorí mali záujem kúpiť druhú bytovú jednotku
nachádzajúcu sa na spoločnom pozemku. Títo riadne komunikovali, avšak sa im nepodarilo zabezpečiťpredaj svojej nehnuteľnosti, z ktorej kúpnej ceny by realizovali kúpu predmetnej nehnuteľnosti, na
základe čoho uzatvorili dňa 26.11.2012 Dodatok č. 1 k Zmluve o rezervácii nehnuteľnosti č. X/XXXX,
ktorým bola predĺžená platnosť zmluvy do 30.01.2013.

Odporca sa bezprostredne pre uplynutím platnosti a účinnosti Zmluvy o rezervácii dozvedel, že
navrhovateľka stratila záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko si uvedomila, že je malá, keďže
vraj mala opatrovať blízkeho rodinného príslušníka, a preto začala zvažovať kúpu väčšej nehnuteľnosti.
Okrem toho sa navrhovateľke nepodarilo predať svoju nehnuteľnosť, z ktorej by hradila aj ona kúpnu

cenu.

Odporca ďalej vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol vlastníkom rodinného domu, ktorý sa
skladal z dvoch bytových jednotiek, ktoré sa rozhodol predať prostredníctvom realitnej kancelárie. Tento
predaj bol pridelený realitnej maklérke pani A. A.. Uskutočnila sa ohliadka nehnuteľnosti zo strany
navrhovateľky, ako aj manželov E.B., ktorí prejavili záujem o kúpu. Došlo k spísaniu rezervačných

zmlúv. Obaja záujemcovia mali finančné prostriedky na kúpu viazané na predaj vlastnej nehnuteľnosti,
bola im poskytnutá dlhšia doba, a to takmer dva a pol mesiaca. Obaja záujemcovia zložili kauciu,
avšak keď sa blížil termín na uzatvorenie kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej zmluve, ani jeden z
nich nemal k dispozícii finančné prostriedky. Manželia E. súhlasili s predĺžením zmluvy dodatkom, ale
navrhovateľka nereagovala, a to aj napriek výzvam zo strany realitnej kancelárie. Dňa 27.11.2012 jej

bol zaslaný dodatok k rezervačnej zmluve. Ešte dňa 29.11.2012 navrhovateľka telefonovala s realitnou
maklérkou, ktorej oznámila, že zmluvu nepodpíše a odôvodnila to tým, že dom je pre ňu malý. Odporca
s navrhovateľkou nekomunikoval osobne, všetko riešil prostredníctvom realitnej kancelárie.

Počas trvania záväzku vyplývajúceho z rezervačnej zmluvy, odporca predmetnú nehnuteľnosť

neponúkal ďalej na predaj, nehnuteľnosť predal až v lete 2013. Predmetná nehnuteľnosť bola v tom čase
ponúkaná na predaj prostredníctvom viacerých realitných kancelárii, avšak po podpise rezervačných
zmlúv ju z ponuky stiahli. On mal s realitnou kanceláriou podpísanú Zmluvu o sprostredkovaní.

Odporca si písomným podaním, podaným na súd dňa 02.10.2013, uplatnil voči navrhovateľke

vzájomným návrhom nárok na zaplatenie sumy 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
od 06.12.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Uvedené odôvodnil tým, že k neuzavretiu
Kúpnej zmluvy resp. Zmluvy o budúcej zmluve nedošlo z dôvodov na jeho strane, ale z dôvodov na
strane navrhovateľky, čím došlo k naplneniu čl. 6, bodu 6.3. zmluvy, v zmysle ktorého si odporca
uplatňuje voči navrhovateľke zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur, po odpočítaní zloženej kaucie 1 500,-

eur, teda navrhovateľkou zostáva uhradiť 500,- eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti č. X/
XXXX, výzva na vyjadrenie zo dňa 03.12.2012, výzva na vrátenie kaucie zo dňa 20.12.2001, Zmluva
o rezervácii nehnuteľnosti č. X/XXXX, Zmluva o sprostredkovaní, Čestné prehlásenie a výsluchom

svedkov: p. A. A. a p. M. E..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 10.09.2012 uzavrel odporca ako záujemca so spoločnosťou S & P Corporation, s.r.o. Zmluvu o

sprostredkovaní, v ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca
mal príležitosť uzavrieť Kúpnu zmluvu, resp. Zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom by bol predaj
nehnuteľností špecifikovaných v čl. II., bod 2.2. tejto zmluvy (ktoré sa stali predmetom rezervačnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom).

Dňa 10.09.2012 uzavrela navrhovateľka ako záujemca s odporcom ako vlastníkom, zastúpeným
sprostredkovateľom S&P Corporation, s.r.o., Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti č. X/XXXX, ktorej
predmetom bola rezervácia ideálnej polovice nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 2.1., za účelom
vykonania potrebných úkonov zo strany záujemcu, potrebných na kúpu a prevod vlastníctva tejto
nehnuteľnosti a následné uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve alebo Kúpnej zmluvy, na výzvu vlastníka,

v lehote najneskôr do 30.11.2012.

Kúpna cena bola dohodnutá v čl. III zmluvy vo výške 77 500,- eur.Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.11.2012. Uplynutím tejto doby automaticky zanikajú záväzky
vlastníka z tejto zmluvy voči záujemcovi.

V článku VI., bode 6.2. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úhrade rezervačnej kaucie vo výške 1 500,-
eur, ktorú záujemca uhradil k rukám sprostredkovateľa, v deň podpisu zmluvy.

V bode 6.3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že nedôjde k uskutočneniu predaja
nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. II. z dôvodov na strane záujemcu, zmluvné strany sa dohodli, že

záujemca je povinný zaplatiť vlastníkovi zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur tým, že už zaplatená
rezervačná kaucia sa započíta so zmluvnou pokutou a vlastník je povinný uhradiť sprostredkovateľovi
paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1 000,- eur.

V bode 6.4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že nedôjde k uskutočneniu predaja
nehnuteľnostišpecifikovanejvčl.II.zdôvodovnastranevlastníka,zmluvnéstranysadohodli,ževlastník

je povinný vrátiť záujemcovi zaplatenú rezervačnú kauciu a to do 5 dní od ukončenia platnosti zmluvy
a je povinný zaplatiť záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur s tým, že záujemca je povinný
uhradiť sprostredkovateľovi paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1 000,- eur.

Dňa 03.12.2012 vyzval listom sprostredkovateľ navrhovateľku na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Z obsahu

tejto výzvy vyplýva, že jej súčasťou nebola priložená Kúpna zmluva ani Zmluva o budúcej zmluve. Z
obsahuvyplýva,žesprostredkovateľpožiadalnavrhovateľkuovyjadreniezáujmuresp.nezáujmuokúpu
nehnuteľnosti vyplývajúcej zo Zmluvy zaslaním písomného stanoviska.

Dňa 20.12.2012 vyzvala navrhovateľka odporcu na úhradu sumy 1 500,- eur predstavujúcej uhradenú

rezervačnú kauciu.

Obdobnú Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti č. X/XXXX uzavrel dňa 10.09.2012 odporca ako vlastník,
zastúpený sprostredkovateľom S&P Corporation, s.r.o., s D. E. a M. E. ako záujemcami, ktorého
predmetom bola rezervácia ideálnej polovice nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 2.1. zmluvy. Dňa

26.11.2012 účastníci uzavreli Dodatok č. 1, ktorým zmenili bod 2.2. Zmluvy o rezervácii zo dňa
10.09.2012, a to tak, že zmenili termín z 30.11.2012 na 30.01.2013.

V Čestnom prehlásení zo dňa 31.01.2014 vystavenom G. R. a A. R. je uvedené, že menovaní čestne
prehlasujú, že v roku 2012 mali s matkou (navrhovateľkou) dohodu, na základe ktorej boli najneskôr do

konca novembra 2012 pripravení poskytnúť jej financie vo výške 76 000,- eur na kúpu nehnuteľnosti v
T., za čo by im ona ponechala byt na A..

Svedkyňa pani A. V. A., ktorá pracovala ako zástupca realitnej kancelárie Špaček and Partners, uviedla,
že ona mala na starosti predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v T.. S odporcom uzatvorila

Sprostredkovateľskú zmluvu. Navrhovateľka bola jedným zo záujemcov o kúpu časti domu, ktorý sa
skladal z dvoch samostatných bytových jednotiek. Navrhovateľka prišla na ohliadku so známymi, ktorí
prejavili záujem o kúpu druhej bytovej jednotky v predávanej nehnuteľnosti. Zo strany oboch záujemcov
bola podmienená kúpa nehnuteľnosti predajom vlastnej nehnuteľnosti .

V utorok 27.11.2012 mali prísť obaja záujemcovia podpísať do realitnej kancelárie dodatky ku
rezervačným zmluvám, jedna strana prišla - manželia E., ale druhá strana neprišla - navrhovateľka.
S manželmi E. sa teda dodatok podpísal, ona požiadala pani E., či by nemohla zaslať dodatok
jej prostredníctvom navrhovateľke, pričom táto jej povedala, že navrhovateľka odkazuje, aby jej nič
neposielali, že jej majú zavolať. Ona teda následne navrhovateľke dňa 28.11.2012 zaslala dodatok k

rezervačnej zmluve poštou, pričom navrhovateľka jej 29.11.2012 večer telefonovala, že si to rozmyslela
a že nehnuteľnosť kúpiť nechce, nakoľko si zobrala k sebe príbuznú, že by jej to bolo malé. Pýtala
sa, či jej bude vrátená kaucia, na čo ona povedala, že nevie, že to musí prebrať s vlastníkom.
Vlastník nehnuteľnosti jej povedal, že si ponechá rezervačnú kauciu, avšak nebude si od navrhovateľky
uplatňovať zmluvnú pokutu, na ktorú mal nárok v zmysle zmluvy.

Svedkyňa uviedla, že o predmetnú nehnuteľnosť bol v danom období záujem, avšak vzhľadom na to, že
odporca podpísal rezervačnú zmluvu s navrhovateľkou, nebolo ju možné ponúkať na predaj. Následne
ona poslala navrhovateľke výzvu a prostredníctvom e-mailu jej poslala aj zmluvu o budúcej zmluve.Dodatok sa mal uzavierať z tohto dôvodu, že sa mala predĺžiť platnosť rezervačnej zmluvy, pretože ona
ku koncu lehoty telefonovala obom záujemcom, pričom obaja uviedli, že nemajú zabezpečené finančné

prostriedky na kúpu predmetných nehnuteľností. Odporca po vzájomnej dohode súhlasil, že počká a je
ochotný predĺžiť zmluvu do konca roka. Uvedené následne telefonicky oznámila záujemcom a dohodla
termín na podpis dodatku. Dodatok sa mal podpísať v realitnej kancelárii v Š., ale na toto stretnutie
navrhovateľka neprišla.

Svedkyňa M. E. uviedla, že ponuku na predaj nehnuteľnosti našiel manžel na internete, keďže išlo o
dvojdom, chceli bývať s niekým koho poznajú, a tak oslovili navrhovateľku, či by nemali záujem. Stretli
sa, pozreli to na internete a volali do realitky. Dohodli si stretnutie v Š., jej sa to páčilo a to aj pre to,
že tam bola možnosť vybrať si dlažbu a parkety. Prejavili teda o nehnuteľnosť záujem, uhradili zálohu
1500 €. Museli však predať svoj byt. Nevie uviesť, ako to mala dohodnuté navrhovateľka. Chodili to
pozerať, tešila sa, avšak vlastný byt sa im nedarilo predať. Telefonicky ich kontaktovala pani z realitky,

že majú prísť podpísať nejaké zmluvy, tak tam išli. Oni dodatok podpísali. Bola to ona, kto navrhol, aby
sa platnosť rezervačnej zmluvy predĺžila, tešili sa na to a chcela to.

V ten deň, keď prišli s manželom do realitnej kancelárie a podpísali dodatok, p. R. neprišla. Ona s
manželom to podpísali, pravdepodobne to bolo v pondelok, nevie dátum. Pani z realitky im povedala,

že p. R.Á. končí, že už to nechce a že len chce, aby jej vrátili zálohu. Pani z realitky vravela, že v nedeľu
sa to dozvedela od p. R. a zároveň chcela po nich poslať navrhovateľke nejaké papiere, čo podpisovali
aj oni, ona to však odmietla.

O termíne podpisu dodatku informovala telefonicky navrhovateľku, nakoľko ju o to požiadala pani z

realitky. Navrhovateľka vravela, nech jej to pošlú a vravela, že nevie prečo jej nevolá p. G. alebo pani z
realitnej kancelárie, že keď niečo chcú, tak jej majú zavolať.
Navrhovateľka vedela, že nepredali byt a nemajú fin. prostriedky. Keď sa chodili pozerať na tú stavbu,
blížil sa dátum podpísania zmlúv, avšak na stavbe to vyzeralo, že sa nič nerobilo, nebolo to hotové,
chodili tam nejakí Rómovia.

Oni však nemohli stále predať byt, padla im aj záloha. Nakoniec svoj byt predali a zistili, že dom je
predaný, tak nemali kam ísť. Zo strany realitnej kancelárie ich nikto neinformoval, že došlo k predaju
tejto nehnuteľnosti, čo považuje za neseriózne.

Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech
tretej osoby.

Podľa § 50 ods. 2 OZ, ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto
osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky
ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo
dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

Podľa § 50 ods. 3 OZ dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli;
právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak.
To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol

výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 OZ sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.Podľa § 777 OZ záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu

uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Podľa ustanovenia § 498 OZ na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na
preddavok.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými ustanoveniami a vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľky je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 1 500,- eur, ktoré predstavujú navrhovateľkou
zloženú kauciu (záloh).
V konaní mal súd za preukázané (a medzi účastníkmi nesporné), že medzi navrhovateľkou a odporcom

došlo k uzavretiu platnej Zmluvy o rezervácii nehnuteľností č. X/XXXX na dobu určitú do 30.11.2012.
Rovnako nebolo sporené, že navrhovateľka zaplatila na základe tejto zmluvy rezervačnú kauciu (záloh)
vo výške 1 500,- eur a že do 30.11.2012 (ani neskôr) nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu kúpnej
zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Taktiež nebolo sporné, že odporca uzavrel so spoločnosťou S&P Corporation s.r.o. ako

sprostredkovateľom Sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle § 774 OZ, v ktorej sa sprostredkovateľ
zaviazal vyvíjať činnosť, ktorá by viedla k tomu, aby odporca ako záujemca mal príležitosť uzavrieť
určitú zmluvu s treťou osobou (navrhovateľkou) a záujemca sa zaviazal poskytnúť sprostredkovateľovi
odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa dôjde k uzavretiu zmluvy.
Keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom rezervačná kaucia vo výške 1 500,- eur, predstavovala

zálohu na zaplatenie kúpnej ceny (podľa čl. 6. bodu 6.6. Zmluvy o rezervácii nehnuteľností č. X/XXXX),
má súd za to, že odporca je povinný sumu 1 500,- eur navrhovateľke vrátiť.
Podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý
účastník, sa hľadí ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna
strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna

domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z
ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté
budúce plnenie (kúpnu cenu za nehnuteľnosť). Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než
malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so
zamýšľanou kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo

na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého
bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498 Občianskeho
zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda
je alebo nie je platná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 256/2010).
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že keďže v súvislosti so zamýšľanou kúpou predmetných

nehnuteľností navrhovateľka poskytla odporcovi peňažnú čiastku vo výške 1500,- eur a odporca
túto čiastku prijal ako preddavok (záloh) na budúce plnenia zo zamýšľanej kúpnej zmluvy, stal
sa bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy nastal stav, z ktorého bolo zrejmé, že kúpa nebude
realizovaná. Týmto okamžikom odpadol právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľka plnilaodporcovi. Týmto okamžikom v prejednávanej veci bol okamžik, kedy uplynula doba platnosti
rezervačnej zmluvy (30.11.2012) a zároveň nedošlo k predĺženiu jej platnosti dodatkom a ani nedošlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej zmluve v zmysle čl. 2.2 zmluvy o rezervácii

nehnuteľností.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na
koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil (navrhovateľka), a dlh tomu, kto obohatenie získal (odporca). Ak
tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej
povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením, spája

ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa
požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.
O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3,
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
od 01.01.2009. Odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu navrhovateľke (vrátením
rezervačnej kaucie) v sume 1500,- € prvým dňom po uplynutí 5-dňovej lehoty od ukončenia platnosti

zmluvy(čl.6.4.zmluvy)t.j.dňom06.12.2012,ateda týmtodňomsamoholodporcadostaťdoomeškania
s plnením peňažného dlhu.

V zmysle uvedeného zaviazal súd odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľke 9 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 1 500,- € od 06.12.2012 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2000,- eur, ktorý si uplatnila
s poukazom na ustanovenie bodu 6.4 Zmluvy o rezervácii nehnuteľností, v tejto časti súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Rovnako zamietol aj vzájomný návrh odporcu, ktorý si z rovnakých dôvodov uplatnil od navrhovateľky
doplatenie sumy 500,- eur, s poukazom na článok 6.3. rezervačnej zmluvy, v ktorom sa pre prípad, že
nedôjde k uskutočneniu predaja nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 2 z dôvodov na strane záujemcu,
zmluvné strany dohodli, že záujemca je povinný zaplatiť vlastníkovi zmluvnú pokutu vo výške 2 000,-
eur s tým, že už zaplatená rezervačná kaucia sa započíta so zmluvnou pokutou.

Okolnosť porušenia záväzku zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka) jej
účastníkom, ktorý prevzatú zmluvnú povinnosť o prevode nehnuteľnosti nerešpektoval a (budúcu) kúpnu
zmluvu neuzavrel, sama osebe rozpor s dobrými mravmi nezakladá, avšak za určitých okolností môže
účastníkovi, ktorý zmluvu porušil, vzniknúť povinnosť zaplatiť druhej strane zmluvnú pokutu.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.
Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné
dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto
zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia.

Zmluvná pokuta v danom prípade bola viazaná na nesplnenie povinností vlastníka obsiahnutých v
článku 2 Zmluvy o rezervácii nehnuteľností. V prípade, že nedôjde k uskutočneniu predaja nehnuteľnosti
z dôvodov na strane vlastníka, vlastník je povinný vrátiť záujemcovi rezervačnú kauciu a zároveň je
povinný zaplatiť záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur (pričom uvedené platí aj opačne - v

zmysle článku 6, bod 6.3. zmluvy, kedy má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu záujemca, v prípade, ak
nedôjde k uskutočneniu predaja z dôvodov na strane záujemcu).

Posúdenie nároku navrhovateľky na zaplatenie zmluvnej pokuty, rovnako ako aj posúdenie nároku
odporcunadoplateniezmluvnejpokuty,vprejednávanejvecitedazáviseloodposúdenia,nakohostrane

nastali dôvody, pre ktoré nedošlo k uzavretiu (budúcej ) kúpnej zmluvy.

V konaní bolo preukázané, že odporca (ani sprostredkovateľ) v lehote do 30.11.2012, zakotvenej v bode
2.2. zmluvy, nevyzval navrhovateľku na uzavretie (budúcej) kúpnej zmluvy.

Na druhej strane bolo v konaní preukázané (svedeckými výpoveďami tak zamestnankyne realitnej
kancelárie p. A. ako aj p. E.), že navrhovateľka bola vyzvaná na uzavretie dodatku, ktorý by predĺžil
platnosť rezervačnej zmluvy a umožnil by záujemcom o kúpu nehnuteľností zabezpečiť si finančné
prostriedky na ich kúpu. Rovnako bolo v konaní preukázané, že už pred uplynutím termínu 30.11.2012,navrhovateľka oznámila sprostredkovateľovi, že nemá o kúpu nehnuteľností záujem, uvedené potvrdila
tak zamestnankyňa realitnej kancelárie ako aj pani E., ktorá uviedla, že na stretnutí pri podpise dodatku
im pani A. oznámila, že telefonovala s navrhovateľkou, ktorá uviedla, že o nehnuteľnosť nemá záujem.

Navyše ani navrhovateľka nepoprela túto skutočnosť, keď sama vo svojej výpovedi uviedla, že cit.: „Dňa
29.11.2012 mi pani A. z realitnej kancelárie zatelefonovala, bolo to ten druhýkrát, ja som jej povedala,
že nemám záujem o predĺženie zmluvy a žiadala som, nech mi vrátia kauciu, na čo mi pani A. povedala,
že mi peniaze nevrátia a budem musieť doplatiť 500,- eur. O tom, že som pripravená uzavrieť kúpnu
zmluvu dňa 30.11.2012 sme sa nebavili, pani A. mi potom zložila telefón.“

Následné tvrdenie navrhovateľky o tom, že bola pripravená dňa 30.11.2012 uzavrieť kúpnu zmluvu sa
javí nelogické a účelové, nakoľko by potom nemala iný dôvod pred dňom 29.11.2012 žiadať o vrátenie
kaucie a zisťovať podmienky jej vrátenia.

Navyše odporca jednoznačne deklaroval vôľu previesť vlastnícke právo na navrhovateľku, bol ochotný

predĺžiť platnosť rezervačnej zmluvy a následne vyzval navrhovateľku, aby deklarovala svoj záujem
uzavrieť kúpnu zmluvu (aj keď to bolo až 03.12.2012) a nehnuteľnosť v tom čase ani neskôr nepreviedol
tretej osobe (stalo sa tak až o pol roka).

Tvrdenie navrhovateľky, že sa jej nepáčil prístup realitnej kancelárie, ktorá ju údajne kontaktovala

po dobu od uzavretia rezervačnej zmluvy do konca jej platnosti len dvakrát, a z tohto dôvodu už
nemala záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, sa taktiež javí ako špekulatívne a účelové, nakoľko bola to
práve navrhovateľka, ktorá uzavrela rezervačnú zmluvu z dôvodu, že si mala zabezpečiť finančné
prostriedky na kúpu nehnuteľnosti predajom vlastného bytu. Teda v čase, keď prejavila záujem o
kúpu a uzavrela rezervačnú zmluvu nedisponovala finančnými prostriedkami na kúpu nehnuteľnosti

a bolo teda predovšetkým v jej záujme kontaktovať realitnú kanceláriu a informovať ju o tom, ako
postupuje pri zabezpečovaní si finančných prostriedkov, čo však počas celej doby platnosti rezervačnej
zmluvy neurobila ani jedenkrát. Navrhovateľka nemala uzavretú zmluvu o sprostredkovaní s realitnou
kanceláriou a realitnej kancelárii ani odporcovi z nijakého ustanovenia rezervačnej zmluvy nevyplývala
povinnosť telefonicky kontaktovať navrhovateľku. Odporca nemal dôvod takto postupovať a nemal

ani dôvod navrhovateľke telefonovať, odporca bol pripravený nehnuteľnosť predať okamžite a bola
to naopak práve navrhovateľka, ktorá keďže nemala finančné prostriedky, potrebovala čas na ich
zabezpečenie.

Za vyššie popísaného skutkového stavu má súd za to, že napriek tomu, že odporca síce nepredložil

navrhovateľke kúpnu zmluvu (a teda porušil svoju povinnosť v zmysle čl. 2.2 zmluvy), by priznanie
práva na zaplatenie zmluvnej pokuty odporcom navrhovateľke vo výške 2 000,- eur za danej situácie
predstavovalo podľa názoru súdu taký výkon práva, ktorý by za daných okolností bol v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky. Termín „dobré mravy“ nachádzame
napríklad v ustanoveniach § 3, § 39, § 148, § 424, § 469a, § 482 OZ a iných. Právny úkon sa teda

prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na
to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere)
ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje,
aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami spoločnosti. Dobré mravy
netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií

zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. V súvislosti s
inštitútom zmluvnej pokuty je treba okrem takto všeobecne stanovených pravidiel použiť ďalšie vodítka,
z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a
mravnými normami.
Aplikujúc vyššie uvedený výklad pojmu dobrých mravov na zistený skutkový stav, potom viedol k záveru,

že vzhľadom na všetky okolnosti, by priznanie zmluvnej pokuty navrhovateľke, vzhľadom na to, že
navrhovateľka prispela svojím správaním k vzniku stavu, kedy sa odporca oprávnene domnieval, že
nemá záujem o uzavretie kúpnej zmluvy, bolo v rozpore s dobrým mravmi. Navyše navrhovateľkeneuzavretím kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nevznikla žiadna ujma ani škoda, nakoľko ako sama
uviedla, o kúpu nehnuteľnosti stratila záujem.
Pokiaľ ide o právo odporcu na zaplatenie, resp. doplatenie zmluvnej pokuty, súd už vyššie uviedol,

že odporca v stanovenej lehote si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v bode 2.2 rezervačnej zmluvy
a do 30.11.2012 nevyzval navrhovateľku na uzavretie (budúcej) kúpnej zmluvy. Aj keď odporca (resp.
sprostredkovateľ) mal vedomosť, že navrhovateľka deklarovala nezáujem o kúpu nehnuteľností (a
to najneskôr dňa 29.11.2012) a žiadala vrátiť rezervačnú kauciu, keďže nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy ani inému predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu založeného rezervačnou zmluvou, bolo

jeho povinnosťou dodržať povinnosť zakotvenú v zmluve a vyzvať navrhovateľku na uzavretie zmluvy.
V takom prípade by navrhovateľke vznikla povinnosť buď zmluvu podpísať alebo v prípade, ak by
nedodržala túto svoju zmluvnú povinnosť, vzniklo by odporcovi právo požadovať od navrhovateľky
zaplatenie zmluvnej pokuty. Teda odporca (predovšetkým však sprostredkovateľ), aj vzhľadom na
správanie sa navrhovateľky, mohol a mal tento stav predvídať a postupovať v súlade s platne uzavretou
zmluvou (uplatniac zásadu „právo patrí bdelým“).

Z vyššie uvedených dôvodov súd vzájomný návrh odporcu zamietol.
O náhrade trov konania v časti návrhu o zaplatenie 3500,- eur rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľka mala vo veci voči odporcovi úspech len v časti 1500,- eur a teda odporca mal vo veci
úspech vo výške 2 000,- eur.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je základná sadzba tarifnej

odmeny z tarifnej hodnoty veci 3.500,- € v sume 131,13 € za jeden úkon právnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) , § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľky odmenu za 8 úkonov právnej služby po 131,13 € za jeden úkon, a to nasledovne:
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.06.2012 - 131,13 eur plus režijný paušál 7,81 eur,

2. písomné podanie návrhu zo dňa 28.06.2013 - vyjadrenie k návrhu - 131,13 eur plus režijný paušál
7,81 eur,
3. porada s klientom pred prvým pojednávaním dňa 30.09.2012 - 131,13 eur plus režijný paušál 7,81 eur,
4. účasť na pojednávaní nariadenom tunajším súdom na deň 02.10.2013 - 131,13 eur plus režijný paušál
7,81 eur,

5. účasť na pojednávaní nariadenom tunajším súdom na deň 27.11.2013 - 131,13 eur plus režijný paušál
7,81 eur,
6. porada s klientom pred pojednávaním dňa 07.02.2014 - 131,13 eur plus režijný paušál 8,04 eur,
7. vypracovanie záverečného vyjadrenia zo dňa 10.02.2014 - 131,13 eur plus režijný paušál 7,81 eur,
8. účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 - porada s klientom pred prvým pojednávaním dňa 30.09.2012

- 131,13 eur plus režijný paušál 7,81 eur.

Odmena za vyššie uvedených 8 úkonov právnej služby vrátane režijného paušálu spolu predstavuje
sumu 1 112,21 eur.

Súd nepriznal právnej zástupkyni odporcu odmenu za úkon právnej služby zo dňa 09.10.2013 označený
ako zaslanie písomných listín na žiadosť súdu, nakoľko týmto podaním došlo len zaslaniu fotokópie
zmlúv (listinných dôkazov, ktoré vo svojej výpovedi uvádzal odporca), bez akéhokoľvek vyjadrenia sa
účastníka vo veci samej, a teda nešlo o vyjadrenie vo veci samej, v ktorom by boli uvádzané akékoľvek
nové skutočnosti. Priznanie náhrady trov konania za právny úkon v takejto podobe je v rozpore s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko takto vykonaný úkon nie je možné považovať za úkon
vykonaný na účelne uplatňovanie a bránenie práv účastníka, keďže išlo len o doloženie (zaslanie)
listinného dôkazu.

Rovnako súd nepriznal právnej zástupkyni odporcu odmenu za úkon uvádzaný ako vypracovanie

písomného vzájomného návrhu, nakoľko tento úkon sa týkal časti konania, v ktorom bol odporca
neúspešný a ako je uvedené nižšie, za túto časť konania súd priznal náhradu trov konania s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi, ktorý bol v tejto časti konania úspešný v plnom
rozsahu, keďže súd vzájomný návrh odporcu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Úspech navrhovateľky vo veci spočíva v istine priznanej v rozsudku, t.j. zo žalovanej sumy 3 500,- eura
jej bola priznaná suma 1 500,- eur. Uvedené zodpovedá úspechu navrhovateľky vo veci v pomere 42,9%
a jej neúspech, ktorý je úspechom odporcu, činí 57,1%.

Pomer úspechu odporcu je 57,1 % k úspechu navrhovateľky 42,9 %, z čoho vyplýva právo odporcu na
náhradu trov konania proti navrhovateľke vo výške 14,2 % (57,1% mínus 42,9 %).

Pri rozhodovaní o trovách konania súd zobral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka bola úspešná v

42,9 % a odporca bol úspešný v 57,1 %, z čoho vyplýva, že navrhovateľka je povinná nahradiť trovy
konania odporcu vo výške 14,2 %. Nakoľko odporcovi boli súdom priznané skutočne vynaložené trovy
konania v sume 1 112,21 eura (100%), navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi z tejto sumy 14,2
%, t.j. 157,93 eura.

O náhrade trov konania v časti o vzájomnom návrhu odporcu zo dňa 02.10.2013, rozhodol súd podľa 142

ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka mala v časti konania o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 500,-.eur
úspech, preto jej v tejto časti súd priznal plnú náhradu trov konania v sume 128,24 eur, ktoré predstavujú
trovy právneho zastúpenia navrhovateľky advokátom priznané nasledovne:

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je základná sadzba tarifnej

odmeny z tarifnej hodnoty veci 500,- € v sume 34,86 € za jeden úkon právnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) , § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľky odmenu za 3 úkony právnej služby po 34,86 € za jeden úkon:
1. účasť na pojednávaní dňa 02.10.2013 (na ktorom bol doručený vzájomný návrh odporcu) - 34,86 eur

plus režijný paušál 7,81 eur;
2. účasť na pojednávaní nariadenom tunajším súdom na deň 02.10.2013 - 34,86 eur plus režijný paušál
7,81 eur;
3. účasť na pojednávaní nariadenom tunajším súdom na deň 12.02.2014 - 34,86 eur plus režijný paušál
8,07 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby v sume
131,13 eur vypočítanú zo základu 3 500,- eur, nakoľko tak ako bolo uvedené vyššie, v tejto časti konania
o zaplatenie 3 500,- eur bola navrhovateľka neúspešná. Navrhovateľka bola úspešná len v konaní o
zaplatenie sumy 500,- eur, predstavujúcej konanie o vzájomnom návrhu odporcu zo dňa 02.10.2013.
Preto súd určil tarifnú odmenu za vzájomný návrh zo sumy 500,- eur, čo predstavuje odmenu za jeden

úkon právnej služby vo výške 34,86 eur.
Súd ďalej nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkony označené ako príprava a prevzatie
právneho zastúpenia spojené s prvou poradou s klientom v roku 2013 a písomné podanie na súd vo
veci samej z roku 2013, nakoľko ide o úkony vykonané v konaní o zaplatenie sumy 3 500,- eur a ako
už bolo uvedené vyššie, v tejto časti konania bol úspešný odporca, preto navrhovateľke súd nemohol

za tieto úkony odmenu priznať.
Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, uplatnenú právnym zástupcom
navrhovateľky za stratu času v sume 87,19 € za čas strávený cestou zo sídla právneho zástupcu
žalovaného v Bratislave I do miesta pojednávania v Bratislave II a späť na pojednávania konané v dňoch
02.10. 2013, 27.11. 2013 a 12.02.2014 podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 cit. vyhl. z dôvodu, že podľa

zák. č. 377/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a zák. č. 479/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov
je hlavné mesto SR Bratislava ako samostatný územný samosprávny celok Slovenskej republiky jednou
obcou. Znamená to, že miesto, ktoré bolo počas celého konania sídlom právneho zástupcu žalovaného
a miesto, ktoré je sídlom súdu sú rovnaké miesta a právny zástupca žalovaného tak vykonával úkony
právnej služby účasti na pojednávaniach súdu v rovnakom mieste ako bolo jeho sídlo, t. j. v Bratislave.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd
Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.