Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112201018
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4112201018.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: Ing. D. N., nar. XX.X.XXXX,

bytom Murániho 116/28, 949 01 Nitra, právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva
Hlaváčová, spol. s r.o., IČO: 36 862 428, so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o
náhrade mzdy, o povinnosti žalovaného žalobkyňu ďalej zamestnávať, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu vo výške 8 968,30 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 136,40 eur od 1.2.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 1 023 eur od 1.3.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo

sumy 1 023 eur od 1.4.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 023 eur
od 1.5.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 023 eur od 1.6.2012
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 023 eur od 1.7.2012 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 023 eur od 1.8.2012 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 023 eur od 1.9.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 1 023 eur od 1.10.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 647,90 eur od 1.11.2012 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 27 272,90 eur zastavuje.

III. Súd žalobu v časti zaplatenia náhrady mzdy vo výške 391 eur zamieta.

IV. Súd konanie o zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých súm náhrad mzdy v častiach
presahujúcich sadzbu 8 % ročne zastavuje.

V. Súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.3.2012 až
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.4.2012 až do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.5.2012 až do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.6.2012 až do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.7.2012 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.8.2012 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 41,50 eur od 1.9.2012 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

41,50 eur od 1.10.2012 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od
1.11.2012 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.12.2012 až
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.1.2013 až do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.2.2013 až do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.3.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.4.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 41,50 eur od 1.5.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

41,50 eur od 1.6.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od
1.7.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.8.2013 aždo zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.9.2013 až do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.10.2013 až do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.11.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania

vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.12.2013 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 41,50 eur od 1.1.2014 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
41,50 eur od 1.2.2014 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od
1.3.2014 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.4.2014 až
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.5.2014 až do zaplatenia,

úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.6.2014 až do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.7.2014 až do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 41,50 eur od 1.8.2014 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 41,50 eur od 1.9.2014 až do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 41,50 eur od 1.10.2014 až do zaplatenia zastavuje.

VI. Súd žalobu v časti zaplatenia zostávajúcich úrokov z omeškania zamieta.

VII. Žalovaný je povinný žalobkyňu ďalej zamestnávať.

VIII. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

IX.Štátmávočižalobkyninároknanáhradutrovkonaniavrozsahu50%,ovýškektorejbuderozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

X. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorej bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2012 domáhala, aby súd určil, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou zo dňa 27.10.2011 je neplatné,
tiež žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatil žalobkyni náhradu mzdy, a to odo dňa, keď

zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával až do času, keď
mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Súčasne sa domáhala priznania náhrady trov konania.

2. Okresný súd Nitra čiastočným rozsudkom č. k. 19Cpr/2/2012-274 zo dňa 8.6.2015 určil, že skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 27.10.2011 je neplatné. Zároveň vo
výroku rozsudku uviedol, že o povinnosti žalovaného naďalej zamestnávať žalobkyňu ako aj o náhrade
mzdy a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

3. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.

8CoPr/1/2016-305 zo dňa 14.12.2017 čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd
v odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uviedol, že podmienka dania výpovede pre opakované
porušenie služobnej disciplíny menej závažným spôsobom nebola dodržaná, keďže žalobkyňa sa v
písomných upozorneniach uvedených vo výpovedi žiadneho preukázateľného porušenia služobnej
disciplíny nedopustila, a preto nebolo možné vyhodnotiť výpoveď zo strany žalovaného za platnú.

4. Po potvrdení čiatočného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 8.6.2015 zostalo predmetom tohto
konania rozhodnúť o ďalších nárokoch žalobkyne voči žalovanému, a to o náhrade mzdy, o povinnosti
žalovaného žalobkyňu ďalej zamestnávať a tiež o náhrade trov tohto konania. Za uvedeným účelom súd
prvej inštancie vyzval strany k predloženiu ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany

a vo veci nariadil pojednávanie.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 24.4.2019 zotrval na nároku žalobkyne na náhradu
mzdy s tým, že pokiaľ sa so žalovaným dohodnú, bude súhlasiť s vyplatením náhrady mzdy za 9-
mesačné obdobie, súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť naďalej žalobkyňu zamestnávať a

priznaťžalobkynináhradutrovprávnehozastúpenia.Vprípade,akkdohodenedôjde,zotrvalnapodanejžalobe v plnom rozsahu. Napokon uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy vo výške 8 955,20 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % odo dňa
19.12.2011, t. j. kedy požiadala žalobkyňa žalovaného o to, aby ju ďalej zamestnával a žiadal priznať

aj náhradu trov konania. Uviedol, že sa jedná o náhradu mzdy za obdobie 9-tich mesiacov, pričom 8
mesiacov predstavuje za každý mesiac sumu 1 064,50 eur ako bola vyčíslená žalovaným a prvý mesiac
bola náhrada mzdy 439,20 eur. Úrok z omeškania si žalobkyňa uplatňovala vo výške 8 % odo dňa
19.12.2011 s tým, že percentuálnu výšku 8 % žalobkyňa zjednotila do jednej výšky pre ľahší výpočet.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.4.2019 uviedla, že si svoju prácu vykonávala ako najlepšie vedela
a musela odísť, čím sa jej veľmi zmenil život. Bola 3 a pol mesiaca vedená ako nezamestnaná na úrade
práce, neskôr si našla prácu na ministerstve dopravy v Bratislave, túto vykonáva aj v súčasnosti, pričom
denne musí cestovať do Bratislavy 70 km tam a späť. V tomto konaní bola poškodená a nevidí dôvod,
aby súd rozhodol inak ako tak, že žalovaný je povinný ju naďalej zamestnávať.

7. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 24.4.2019 poukázala na § 79 ods. 2 Zákonníka práce
v znení účinnom do 31.12.2012, v zmysle ktorého je možné priznať náhradu mzdy maximálne za
obdobie 9-tich mesiacov. Žiadala, aby súd zohľadnil, že žalobkyňa bola zamestnaná a poberala
iný príjem a náhradu primerane znížil. Poukázala tiež na skutočnosť, že k zmene petitu žaloby
nedošlo a v zmysle návrhu žalobkyne žalobkyňa požaduje náhradu mzdy za obdobia dlhšie ako

9 mesiacov. Z opatrnosti namietala náhradu iných nárokov, ako náhradu mzdy. Tiež poukázala na
§ 134 Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa vypočítava suma priemerného zárobku. Pokiaľ súd
žalovaného zaviaže k náhrade mzdy, požadovala, aby súd žalovanému určil primerane dlhšiu lehotu
na plnenie aspoň 30 dní. Zástupkyňa žalovaného namietala priznanie úrokov z omeškania zo mzdy,
čo Zákonník práce neupravuje a je potrebné v tomto prípade skúmať, či je možné na daný právny

vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákonník práce upravuje subsidiárne použitie
ustanovení Občianskeho zákonníka len v prvej časti, pričom úroky z omeškania sú upravené až vo
ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Žalovaná namietala žalobkyňou uvádzanú výšku mzdy s tým, že
do 1.3.2012 bol funkčný plat žalobkyne vo výške 1 023 eur.

8. Podaním doručeným súdu dňa 10.6.2019 žalobkyňa cestou právneho zástupcu uviedla, že žalobu
v časti náhrady mzdy presahujúcej obdobie 9 mesiacov berie späť a žiada konanie v tejto časti
zastaviť. Voči žalovanému sa ďalej domáha zaplatenia sumy vo výške 9 359,30 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne od 19.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Poukázala na
žalovaným predloženú prílohu k listu SLV-PS-S-19/2013, podľa ktorej bola v období od 1.10.2011 výška

funkčného platu žalobkyne 1 023 eur, čo znamená, že za plných 8 mesiacov (janár 2012 až august
2012) vynásobených sumou 1 023 eur predstavuje náhrada mzdy sumu vo výške 8 184 eur, alikvótna
časť mesiaca december 2011, t. j. 10 pracovných dní predstavuje 511 eur a alikvótna časť mesiaca
december 2011, t. j. 13 pracovných dní predstavuje 664,30 eur. Jednotlivé sadzby úrokov z omeškania
sa počas dotknutého obdobia menili, pôvodných 9 % bolo od 1.7.2012 znížených na 8,75 %. Z dôvodu

zjednodušenia počítania úrokov z omeškania žalobkyňa uplatňuje jednotne len 8 % úroky zo žalovanej
sumy odo dňa 19.12.2011, t. j. kedy v súlade so zákonom žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby
ju naďalej zamestnával.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 26.6.2019 dala súdu do pozornosti, že ku zmene

petitu žaloby nedošlo a zdôraznila, že žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2012 žalobkyňa nepožadovala,
aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného naďalej ju zamestnávať.

10. Na pojednávaní dňa 19.8.2019 súd za prítomnosti právnych zástupcov obidvoch strán sporu vyhlásil
uznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu žaloby v bode II. tak, že predmetom konania podľa bodu II.

žaloby je rozhodnúť o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 36 632,20
eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku spolu s ročným úrokom z omeškania 9 % zo
sumy 439,20 eur od 1.2.2012 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 1 064,50 eur
od 1.3.2012 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.4.2012 až
do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.5.2012 až do zaplatenia,

ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.6.2012 až do zaplatenia, ročným úrokom z
omeškania 9 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.7.2012 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 8,75
% zo sumy 1 064,50 eur od 1.8.2012 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 1
064,50 eur od 1.9.2012 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 1 064,50 eur od1.10.2012 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.11.2012 až
do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.12.2012 až do zaplatenia,
ročným úrokom z .omeškania 8,75 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.1.2013 až do zaplatenia, ročným

úrokom z omeškania 9,75 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.2.2013 až do zaplatenia, ročným úrokom z
omeškania 9,75 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.3.2013 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania
9,75 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.4.2013 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,75 % zo
sumy 1 064,50 eur od 1.5.2013 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,50 % zo sumy 1
064,50 eur od 1.6.2013 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,50 % zo sumy 1 064,50 eur od

1.7.2013 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,50 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.8.2013 až
do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,50 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.9.2013 až do zaplatenia,
ročným úrokom z omeškania 9,50 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.10.2013 až do zaplatenia, ročným
úrokom z omeškania 9,50 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.11.2013 až do zaplatenia, ročným úrokom z
omeškania 9,25 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.12.2013 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania
9,25 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.1.2014 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,25 % zo

sumy 1 064,50 eur od 1.2.2014 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,25 % zo sumy 1
064,50 eur od 1.3.2014 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,25 % zo sumy 1 064,50 eur od
1.4.2014 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,25 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.5.2014 až
do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 9,25 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.6.2014 až do zaplatenia,
ročným úrokom z omeškania 9,15 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.7.2014 až do zaplatenia, ročným

úrokom z omeškania 9,15 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.8.2014 až do zaplatenia, ročným úrokom z
omeškania 9,15 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.9.2014 až do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania
9,05 % zo sumy 1 064,50 eur od 1.10.2014 až do zaplatenia. Súd súčasne pripustil rozšírenie petitu
tak, že bude rozhodovať tiež o povinnosti žalovaného ďalej žalobkyňu zamestnávať. K zmene petitu
žaloby súd pristúpil z dôvodu upresnenia predmetu tohto konania, pretože zistil, že žalobkyňa už v

podaní zo dňa 31.10.2014 navrhla zmenu petitu v bode II. žaloby, keď nielen uvedením konkrétnych
peňažných nárokov upresnila akej sumy náhrady mzdy sa od žalovaného domáha, ale súčasne si nad
rámec pôvodnej žaloby uplatnila i nárok na úroky z omeškania. Súd súčasne rozhodol o doplnení petitu
žaloby tak, že v tomto konaní rozhoduje aj o povinnosti žalovaného naďalej žalobkyňu zamestnávať.
Ďalším trvaním štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne u žalovaného sa súd musel zaoberať aj s

poukazom na druhý výrok čiastočného rozsudku v tejto veci, ktorým si súd rozhodovanie o povinnosti
žalovaného žalobkyňu ďalej zamestnávať výslovne vymienil.

11. Na pojednávaní dňa 19.8.2019 žalovaný vzniesol námietku premlčania úroku z omeškania. Žalovaný
má za to, že žalobkyni môže byť priznaná náhrada mzdy až odo dňa, keď zamestnávateľovi žalobkyňa

oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. odo dňa 28.12.2011 a keďže žalobkyňa žiada náhradu
mzdy odo dňa 19.12.2011, žalovaný má za to, že náhrada mzdy od 19.12.2011 do 28.12.2011 žalobkyni
nepatrí. Keďže žalobkyňa nebola vo väčšej miere úspešná, žalovaný žiadal, aby súd ani jednej zo strán
nepriznal náhradu trov konania.

12. Súd sa v rámci ďalšieho dokazovania oboznámil s vyjadrením žalobkyne, jej právneho zástupcu,
zástupkyne žalovaného, tiež s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, keď ako dôkazy v súvislosti
s uplatneným nárokom na náhrady mzdy okrem skôr predložených listinných dôkazov boli súdu
predložené: žiadosť o pridelenie práce - odpoveď, príloha k listu č.SLV-PS-S-19/2013 zo dňa 5.5.2014,
žiadosť o súčinnosť - odpoveď Sociálnej poisťovne, potvrdenie o nemocenských dávkach, vyjadrenie

žalobkyne (späťvzatie žaloby). Z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Čiastočným rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 19Cpr/2/2012-274 zo dňa 8.6.2015 potvrdeným
odvolacím súdom v konaní 8CoPr1/2016-305 zo dňa 14.12.2017 bolo určené, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 27.10.2011 je neplatné. Rozsudok súdu

prvej inštancie zo dňa 8.6.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2018.

14. Po nadobudnutí právoplatnosti čiastočného rozsudku súdu prvej inštancie sa súd zaoberal ďalšími
nárokmi žalobkyne voči žalovanému. Ako prvým sa zaoberal nárokom žalobkyne na náhradu mzdy.

15. Žalobkyňa sa v podanej žalobe zo dňa 13.1.2012 domáhala náhrady mzdy, ktorú bližšie číselne
nevymedzila, uviedla, že žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy odo dňa, keď
zamestnanec zoznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával až do času, keď
mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.V priebehu konania žalobkyňa na výzvu súdu petit II. svojej žaloby upravila a v podaní doručenom
súdu dňa 31.10.2014 - špecifikácia petitu žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 36 632,20 eur spolu s
príslušnými úrokmi z omeškania, ktoré žalobkyňa vyčíslila osobitne za každý kalendárny mesiac, pričom

vychádzala zo sumy náhrady mzdy 1 064,50 eur. Na pojednávaní dňa 24.4.2019 žalobkyňa najprv
požadovala zaplatenie náhrady mzdy vo výške 8 955,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % z
uvedenej sumy počnúc dňom 19.12.2011, kedy suma vo výške 8 955,20 eur mala pozostávať z náhrady
mzdy za obdobie 9 mesiacov, pričom za 8 mesiacov sa domáhala náhrady mzdy vo výške po 1 064,50
eur/ mesiac a za deviaty mesiac žiadala priznať sumu vo výške 439,20 eur (8 x 1064,50 eur + 439,20

eur = 8 955,20 eur). Na tom istom pojednávaní vzápätí uviedla, že si výšku náhrady mzdy potrebuje
prepočítať a z tohto dôvodu žiadala pojednávanie odročiť. V podaní zo dňa 10.6.2019 žalobkyňa súdu
doručila späťvzatie žaloby (č.l. 359 spisu) požadujúc od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 9 359,30
eur. Keďže v predmetnom podaní zo dňa 10.6.2019 žalobkyňa 2x uviedla, že požaduje alikvótnu časť
mesiaca december 2011, t.j. od 19.12.2011 do 31.12.2011, pričom najprv uviedla, že žiada náhradu
mzdy za 10 pracovných dní v sume 511 eur a o riadok nižšie žiadala za rovnaké obdobie náhradu mzdy

za 13 pracovných dní v sume 664,30 eur, súd ju na nasledujúcom pojednávaní vyzval, aby tento rozpor
objasnila. Právny zástupca žalobkyne ozrejmil, že náhradu mzdy si uplatňuje počnúc dňom 19.12.2011
kedy bolo žalobkyňou žalovanému oznámené, že trvá na jej ďalšom zamestnávaní, náhradu mzdy si
ďalej uplatňuje za osem celých mesiacov, teda január až august 2012 a ďalej žiada alikvotnú časť
mesiaca september 2012, teda celkovo si nárok na náhradu mzdy uplatňuje za obdobie od 19.12.2011

do 19.9.2012 a pri určení výšky funkčného platu vychádza zo sumy 1 023 eur mesačne.

16. Z Rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. 2004/00398-003 zo dňa 1.6.2004
vydaného právnym predchodcom žalovaného - Krajským staveným úradom v Nitre vyplýva, že
žalobkyňa bola vymenovaná do funkcie vedúceho odboru bytovej politiky s účinnosťou od 1.6.2004.

Na základe zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 (ďalej len zákon č. 345/2012 Z. z.) bol v
zmysle § 1 písm. b) citovaného zákona Krajský stavebný úrad v Nitre zrušený a jeho pôsobnosť prešla
na Obvodný úrad Nitra, obvod výstavby a bytovej politiky.

17. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 345/2012 Z. z. práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov
štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v krajskom školskom úrade,
krajskom stavebnom úrade a územnej vojenskej správe, prechádzajú na Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo“).

18. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. c) metodického pokynu Ministerstva vnútra SP č. SVS-2012-028082 z
30.10.2012, ktorým sa ustanovuje postup obvodných úradov, krajských školských úradov, krajských
stavebných úradov a územných vojenských správ pri prechode majetku štátu, pohľadávok a záväzkov,
práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, súdnych sporov, exekučných konaní, ktoré podľa
zákona o niektorých opateniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

prechádzajú na Ministerstvo vnútra SR a pri zabezpečení niektorých úloh súvisiacich so zrušením
obvodných úradov, krajských školských úradov, krajských stavebných úradov a územných vojenských
samospráv na Ministerstvo vnútra prechádzajú z úradov neukončené súdne spory a exekučné konania
z pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých vzťahov.

19. S poukazom na vyššie uvedené bol pôvodný žalovaný Krajský stavebný úrad v Nitre s účinnosťou
od 1.1.2013 zrušený a jeho pôsobnosť v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 345/2012 Z. z. prešla na obvodné
úrady v sídlach krajov, teda na Obvodný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom v Nitre,
Štefánikova tr.69 a v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) Metodického pokynu MV SR č. SVS-2012/028082 zo
dňa 30.10.2012 prešli na MV SR z úradov neukončené súdne spory a exekučné konania ak sa týkajú

majetku, ktorý prechádza na ministerstvo vnútra, z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov,
ako aj z pracovnoprávnych a štátnozamestnaneckých vzťahov. V zmysle uvedeného súd uznesením č.
k. 19C/92/2012-127 pripustil zámenu na strane žalovaného a účastníkom konania na strane žalovaného
sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

20. Centrum podpory Nitra, oddlenie miezd a platov Ministerstva vnútra SR dňa 2.6.2014 zasielalo
Kancelárii Ministerstva vnútra, právnemu oddeleniu odpoveď na žiadosť o vyčíslenie priemerného
mesačného zárobku žalobkyne u žalobcu (č.l. 193 spisu), kde je uvedené, že posledné aktuálne
oznámenie o výške a zložení platu Ing. N. bolo zrealizované s účinnosťou od 1.10.2011. V rokoch 2012- 2014 by mala žalobkyňa zvýšenú platovú tarifu podľa § 84 ods. 1 písm. b) zákona 3%, t. j. na 24 %
platovej tarify. Na základe prílohy k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 440/2013 Z. z., ktorým sa
stanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov, sa žalobkyni dňom 1.1.2014 zvýšila platová

tarifa v platovej triede 9. Súčasťou tohto oznámenia je aj tabuľka - príloha k listu č. SLV-PS-S-19/2013
zo dňa 5.5.2014, z ktorej vyplýva výška a zloženie funkčného platu pre pracovnú pozíciu žalobkyne za
obdobie od 1.10.2011 vo výške 1 023 eur mesačne.

21. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 2.5.2019 (č. l. 351 spisu) mal súd preukázané poberanie

nemocenskej dávky žalobkyňou v odbodí od 6.11.2011 do 22.4.2012, pričom za mesiac november 2011
jej bola vyplatená suma vo výške 495,70 eur, za mesiac december 2012 suma vo výške 614,60 eur,
za mesiac január 2012 suma vo výške 614,60 eur, za mesiac február 2012 suma vo výške 575 eur, za
mesiac marec 2012 suma vo výške 614,60 eur a za mesiac apríl 2012 suma vo výške 436,20 eur.

22. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom do 31.10.2011 (ďalej len zák. č. 400/2009 Z. z.), ak osobitné predpisy, ktoré
sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon,
obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým
funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

23. Podľa § 120 zák. č. 400/2009 Z. z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane
použijú ustanovenia § 10 , § 11a ods.
1 , § 15 , § 16 , § 17
ods. 1 a , § 19 , § 20
, § 32 až 41 , § 49 ods. 1 až 3 a , § 52 , § 55 ods. 2 písm. c) až f) , § 60 , § 61
ods. 1 , a , § 63 ods.
4 až 6 , § 64 ods. 1 a , § 67 , § 69 , § 70 ,
§ 72 , § 75 ods. 3 a , § 76 ods. 4, 5 a , § 77 až 80 , § 84 ods. 3 a , § 85 ods. 2 až 6 , a , § 85a , § 86 až 95 , § 96 ods. 1
, , , a , § 96a , § 97 ods. 1 až 11 , § 98 až 102 , § 103 ods. 4 až 7 , § 104, § 104a, § 105 až 114 , § 116 ods. 2 a , § 117 , § 129 až 132 , § 136 až 139 , § 141 ,§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148 , § 150 , § 151, § 152 ods. 1 , , 4 až
7 , § 156 , § 157 ods. 3 , § 158 až 160 , § 161 ods. 1 , § 164 až 170 , § 177 až 185 ,
§ 187 až 189 , § 191 ods. 2 až 4 , § 192 až 198 , § 217 až 222 , § 230, § 231 ods. 1 , 4 až 6 , § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236 a § 240 Zákonníka práce .

24. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej
len Zákonník práce) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

25. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy
za čas deväť mesiacov.

26. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

27. Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované
zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

28. Podľa § 142 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre
prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej

sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a
nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu
zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ak nemohol zamestnanec
vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,

zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

29. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach

týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje z amestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

30.Podľa§38ods.4Zákonníkaprácepovinnosťzamestnávateľaalebozamestnancadoručiťpísomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolozmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občiasnkeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Predpokladom vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnej výpovedi je právoplatné
rozhodnutie súdu o neplatnosti výpovede, pričom nároky zamestnanca na náhradu mzdy sú upravené
zvlášť pre prípad, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní u zamestnávateľa (§ 79 ods. 1

Zákonníka práce) a zvlášť pre prípad, že na ďalšom zamestnávaní u neho netrvá (§ 79 ods. 3
Zákonníka práce). Pokiaľ ide o nárok zamestnanca na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka
práce, predpokladom jeho vzniku je skutočnosť, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na tom, aby ho naďalej zamestnával. V tom prípade v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce platí, že
pracovný pomer zamestnanca sa nekončí (s výnimkou, ak tak rozhodne súd z dôvodu, že nemožno

od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával) a zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za obdobie odo dňa, keď zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Výška nároku na náhradu
mzdy sa spravuje ustanoveniami Zákonníka práce v znení platnom a účinnom v čase, kedy bola

žalobkyni zo strany žalovaného doručená neplatná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, t. j.
znení účinnom do 30.11.2011, ktorý výšku náhrady mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného
pomeru limitoval obdobím deviatich mesiacov.

35. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa oznámila žalovanému ako zamestnávateľovi, že trvá

na tom, aby ju naďalej zamestnával oznámením datovaným dňa 19.12.2011, na ktoré žalobkyňa
opakovane v priebehu konania poukazovala a počnúc dátumom na oznámení uvedenom si voči
žalovanému uplatňovala i nárok na náhradu mzdy. Žalovaný doručenie oznámenia žalobkyne, ktorým
mu žalobkyňa oznamovala, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával namietal a uvádzal, že žalobkyňa
oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až dňa 28.12.2011. Dátum 28.12.2011

korešponduje i s dátumom prevzatia tejto písomnosti na doručenke k predmetnému oznámeniu (č.l. 46
spisu, druhá strana). Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že predmetné oznámenie mala žalovanému
doručiť skôr ako dňa 28.12.2011, preto súd za deň oznámenia žalobkyne žalobcovi, že výpoveď
zo štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej
zamestnával považoval deň 28.12.2011 a uvedený dátum považoval za rozhodujúci i pri ďalšom

posudzovaní nároku žalobkyne na náhradu mzdy voči žalovanému (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce).
Žalobkyňa náhradu mzdy požadovala za obdobie od 19.12.2011 do 19.9.2012, súd jej však s poukazom
na skutočný dátum doručenia vyššie uvedeného oznámenia náhradu mzdy priznal za obdobie počnúc
dňom 28.12.2011 do 19.9.2012 a vo zvyšku, teda v časti náhrady mzdy za obdobie od 28.12.2011 do
19.9.2012 súd žalobu zamietol.

36. Žalobkyňa sa v tomto konaní voči žalovanému domáhala náhrady mzdy vo výške 36 632,20 eur
spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov z omeškania, pričom pri určení tejto náhrady mzdy
vychádzala pôvodne zo sumy náhrady mzdy 1 064,50 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 29.4.2019
žalobkyňa žiadala priznať náhradu mzdy spolu vo výške 8 955,20 eur s úrokom z omeškania vo výške

8 % odo dňa 19.12.2011. Suma 8 955,20 eur podľa žalobkyne predstavovala náhradu mzdy za obdobie
9 mesiacov, pričom za 8 mesiacov si žalobkyňa uplatňovala náhradu mzdy vo výške 8 x 1 064,50
eur a za prvý mesiac si uplatňovala 439,20 eur (8 x 1 064,50 eur + 439,20 eur = 8 955,20 eur).
Žalovaný na pojednávaní dňa 29.4.2019 žiadal, aby súd pri určení výšky náhrady mzdy žalobkyne súdvychádzal z funkčného platu žalobkyne, ktorý bol do 1.3.2012 vo výške 1 023 eur mesačne. V podaní
zo dňa 10.6.2019 žalobkyňa žiadala zaviazať žalobcu zaplatením sumy vo výške 9 359,30 eur spolu s
úrokom z omeškania 8 % ročne od 19.12.2011 do zaplatenia, pričom pri vyčíslení náhrady mzdy ďalej

žiadala vychádzať zo sumy náhrady mzdy vo výške 1 023 eur za jeden mesiac a v časti náhrady mzdy
presahujúcej obdobie 9 mesiacov vzala žalobu späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Podaním zo
dňa 10.6.2019 a následne na pojednávaniach dňa 26.6.2019 a dňa 19.8.2019 žalobkyňa svoj nárok na
zaplatenie sumy vo výške 9 359,30 eur upresnila, keď uviedla, že náhradu mzdy požaduje za obdobie
9 mesiacov, a to od 19.12.2011 do 19.9.2012.

37. Z odpovede Ministerstva vnútra SR, centrum podpory Nitra, oddelenie miezd a platov k žiadosti o
vyčíslenie priemerného mesačného zárobku žalobkyne zo dňa 2.6.2014 a prílohy k listu č. SLV-PS-
S/19/2013 (č.l. 193, 194) mal súd preukázané, že funkčný plat žalobkyne bol počnúc dňom 1.10.2011
vo výške 1 023 eur a v súlade s ust. § 114 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z. súd z tejto sumy vychádzal
pri určení náhrady mzdy. Funkčný plat vo výške 1 023 eur považoval súd za nesporný aj s poukazom

na zhodné vyjadrenia strán sporu. Hoci žalobkyňa pôvodne poukazovala na funkčný plat vo výške 1
064,50 eur mesačne, napokon od pojednávania dňa 26.6.2019 uvádzala, že žiada pri určení náhrady
mzdy vychádzať z jej posledného funkčného platu vo výške 1 023 eur mesačne.

38. S poukazom na uvedené súd pri určení výšky náhrady mzdy vychádzal zo sumy 1 023 eur mesačne.

Za nesporné považoval súd i zákonné obmedzenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do
30.11.2011, v zmysle ktorého je náhrada mzdy limitovaná celkovým časom najdlhšie 9 mesiacov. Súd
žalobkyni náhradu mzdy priznal za obdobie od 28.12.2011 do 19.9.2012 vo výške spolu 8 968,30 eur
vychádzajúc zo sumy náhrady mzdy 1 023 eur mesačne. K sume 8 968,30 eur súd dospel spočítaním
náhrady mzdy za celých 8 mesiacov (január 2012 - august 2012 - 8 x 1 023 eur = 8 184 eur) a alikvótvej

časti náhrady mzdy za mesiac december 2011 (4 dni x 34,10 eur = 136,40 eur) a alikvótnej časti náhrady
mzdy za mesiac september 2012 (19 dní x 34,10 eur = 647,90 eur). S poukazom na ust. § 120 zák.
č. 400/2009 Z. z. na výpočet priemerného zárobku žalobkyne súd ustanovenie § 134 Zákonníka práce
neaplikoval.

39.Keďžežalobkyňavnávrhuzodňa10.6.2019uviedla,žeodžalovanéhožiadanáhradumzdyvovýške
9 359,30 eur, súd vyhodnotil uvedené podanie ako späťvzatie žaloby v zostávajúcej časti 27 272,90 eur
(36 632,20 eur - 9 359,30 eur = 27 272,90 eur) a v tejto časti konanie zastavil. V časti nároku žalobkyne
tvoriacej rozdiel naposledy požadovanej sumy vo výške 9 359,30 eur a sumy žalobkyni priznanej, teda
v časti nároku na zaplatenie sumy vo výške 391 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (9359,30 eur

- 8 968,30 eur = 391 eur).

40. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na náhradu mzdy titulom neplatného
skončenia pracovného pomeru sa zaoberal aj návrhom žalovaného primerane náhradu mzdy znížiť,
avšak dospel k záveru, že takýto postup nie je dôvodný. Podľa súdnej praxe náhrada mzdy podľa §

79 ods. 1 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť v
dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej
zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a
súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom. Naviac ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.11.2011

neumožňuje súdu moderáciu v smere nepriznania náhrady mzdy a takýto postup by v prejednávanej
veci súd ani nepovažoval za správny. Priznanie náhrady mzdy žalobkyni považuje súd za spravodlivé
poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všetkých právnych zásad, podľa ktorých je každý
povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania.

41. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhla tiež zaplatenia úrokov z omeškania z náhrady mzdy.
Žalobkyňa pôvodne v žalobe zo dňa 13.1.2012 úroky z omeškania z náhrady mzdy nepožadovala.
Úroky z omeškania si žalobkyňa uplatnila až v podaní zo dňa 31.10.2014 (č. l. 188), keď požadovala
úroky z omeškania v rôznych sadzbách výške od 8,75 % do 9,50 % ročne z jednotlivých dlžných súm
náhrady mzdy a tieto si uplatnila samostatne z každej mesačnej sumy náhrady mzdy. Vo vyjadrení zo

dňa 10.6.2019 žalobkyňa požadovala zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9
359,30 eur od 19.12.2011 do zaplatenia.42. Právna zástupkyňa žalovaného namietla premlčanie nároku žalobkyne na úroky z omeškania a
poukázala na absenciu úpravy úrokov z omeškania v Zákonníku práce, keďže úroky z omeškania
sú upravené len vo ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ktorá časť sa na pracovnoprávne vzťahy

subsidiárne nevzťahuje.

43. S poukazom na uvedené súd skúmal, či je možné žalobkyni z nevyplatenej sumy náhrady mzdy
priznať úroky z omeškania a dospel k záveru, že priznanie úrokov z omeškania žalobkyni možné
je. Samotný úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou, má veriteľa - v tomto

prípade zamestnanca odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, ktorej
úžitky na druhej strane mohol za čas omeškania poberať dlžník - zamestnávateľ. Právna úprava
úrokov z omeškania vo vzťahu k pracovnoprávnym vzťahom je nedostatočná, čo spôsobuje nielen
rozdielnosť právnych názorov, ale aj súdna prax bola v priznávaní, resp. nepriznávaní úrokov z
omeškania nejednotná. V občianskoprávnom vzťahu veriteľa a dlžníka možnosť veriteľa dožadovať
sa voči dlžníkovi zaplatenia úrokov z omeškania v prípade nesplnenia jeho dlhu riadne a včas

vyplýva z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie je súčasťou 3. oddielu
VIII. časti Občianskeho zákonníka. Zákonník práce vo všeobecných ustanoveniach (§ 1 ods. 4)
expressis verbis vymedzil subsidiárnu pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, teda
jeho I. časti na pracovnoprávne vzťahy, subsidiárnu pôsobnosť iných častí Občianskeho zákonníka
však zákonodarca výslovne nevymedzil. Hoci by sa zjednodušene dalo uviesť, že Zákonník práce

priznanie úrokov z omeškania neumožňuje a ustanovenie Zákonníka práce o zakotvení subsidiárnej
pôsobnosti Občianskeho zákonníka nemožno vykladať extenzívne, t. j. občianskoprávna úprava úrokov
zomeškaniabysanemalavzťahovaťnapracovnoprávnevzťahy,opačnesakotázkepriznávaniaúrokov
z omeškania pri omeškaní subjektov v pracovnoprávnych vzťahov vyjadril Ústavný súd SR v uznesení
sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo 4. júla 2017: „Zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným

plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov; ustanovenie
§ 1 ods. 4 Zákonníka práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. Zamestnávateľ sa
dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení

pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci,
z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z
príslušnej sumy náhrady mzdy. Pokiaľ tieto závery dopadajú na prípady náhrady mzdy pri neplatnom
rozviazaní pracovného pomeru, o to viac sa vzťahujú na prosté nevyplatenie mzdy zamestnancovi
zamestnávateľom vôbec alebo v správnej výške.“ Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo

4.júla2017ďalejuviedol:„Privýkladeaaplikáciiustanoveníprávnychpredpisovjenepochybnepotrebné
vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia
viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť
v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.

4 ústavy). Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a
bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.
Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a
účelom zákona. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu
(umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a

účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad
e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (napr. III. ÚS 341/07).“

44. K rovnakému záveru dospel Ústavný súd i vo veci sp. zn. II. ÚS 494/2013, v ktorom síce
zamestnancovi nárok na úroky z omeškania nebol priznaný, avšak dôvodom nepriznania úroku z

omeškania zamestnancovi z náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru nebol záver o
tom, že zamestnancovi právo na úroky z omeškania vo všeobecnosti nepatrí (resp. že ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka na vec nedopadá), ale konkrétne okolnosti veci, keď všeobecné súdy
úroky z omeškania z náhrady mzdy zamestnancovi nepriznali s ohľadom na výšku priznanej náhrady
mzdy, ktorú považovali za primerané zadosťučinenie a dostatočnú sociálnu ochranu pre zamestnanca

a zároveň i dostatočnú sankciu pre zamestnávateľa. Naopak, ústavný súd aj v tejto veci (stotožniac sa
s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1 Cdo 116/2008 zo 17. decembra 2009) dospel
k záveru, podľa ktorého „nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie
s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Priomeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru platí preto
výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov pre omeškanie

s plnením peňažného dlhu (nariadenie v § 3 a § 4 je vykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie
zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom ustanovená
lehota plnenia uplynula.“

45. Je nepochybné, že nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR i s poukazom na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR pojednávajúce aj o problematike priznávania úroku z omeškania zo sumy náhrady
mzdy, s plnením ktorej sa zamestnávateľ dostal do omeškania, z ktorých vyplýva, že zamestnávateľ je v
prípade omeškania s plnením náhrady mzdy povinný platiť zamestnancovi aj úrok z omeškania (viď napr.
uznesenie sp. zn. 1 Cdo 116/2008 zo dňa 17. 12. 2009, uznesenie sp. zn. 2 Cdo 76/2011 zo dňa 31. 5.

2012,uzneseniesp.zn.5Cdo8/2012zodňa26.1.2015),súdmázato,žepriznanieúrokovzomeškania
z náhrady mzdy, s ktorej zaplatením je zamestnávateľ vo vzťahu k zamestnancovi v omeškaní, je podľa
platnej právnej úpravy možné. S argumentom žalovaného o nemožnosti aplikovať na daný právny vzťah
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce omeškanie sa preto súd s poukazom na aktuálnu
judikatúru nestotožnil.

46. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania úrokov z omeškania, preto súd skúmal,
či si žalobkyňa nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnila včas.

47. Podľa § 120 zák. č. 400/2009 Z. z. na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100

ods.1 a 2, § 101 až 103, § 106,§ 107, § 110 až 113a § 122 Občianskeho zákonníka.

48. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

49. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

50. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v tomto konaní prvýkrát uplatnila podaním
doručeným súdu dňa 31.10.2014. Vychádzajúc z ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce
náhrada mzdy je splatná vtedy, kedy je splatná mzda, t. j. márnym uplynutím výplatného termínu
v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z
omeškania. Vzhľadom na uvedené bola náhrada mzdy za mesiac december 2011 splatná do konca

nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t. j. do 31.1.2012 a dňom nasledujúcim, t. j. dňom 1.2.2012
vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy náhrady mzdy za obdobie od
28.12.2011 do 31.12.2011, t.j. zo sumy vo výške 136,40 eur a uvedený deň bol súčasne prvým dňom,
kedy mala žalobkyňa možnosť domáhať sa svojho práva voči žalovanému na súde. Vychádzajúc zo
všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty má súd za to, že žalobkyňa si nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania uplatnila včas. Na ďalšie úroky z omeškania z ďalších súm náhrady mzdy za jednotlivé
kalendárne mesiace až do 19.9.2012 vznikol žalobkyni nárok rovnako vždy prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po splatnosti náhrady mzdy za predchádzajúci kalendárny mesiac, a to ešte neskôr ako
v prípade náhrady mzdy za časť mesiaca december 2011. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru,
že nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania premlčaný nie je.

51. Súd žalobkyni nárok na úroky z omeškania priznal v sadzbe vo výške 8 % ročne, keď podanie zo
dňa 10.6.2019, ktorým žalobkyňa požadovala už len zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 9 359,30 eur súd vyhodnotil ako späťvzatie žaloby aj v časti úrokov prevyšujúcich sadbu 8
% ročne a prevyšujúcich ďalšie sumy náhrady mzdy vo výške nad 9 359,30 eur, z ktorých žalobkyňa

žiadala úroky z omeškania priznať. Vzhľadom na toto späťvzatie súd konanie zastavil v časti zaplatenia
úrokov z omeškania presahujúcich sadzbu úrokov z omeškania 8 % ročne ako aj včasti zaplatenia
úrokov z omeškania z jednotlivých súm náhrady mzdy presahujúcich sumu vo výške 9 359,30 eur. Súd
žalobkyni priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm náhrady mzdytak ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku, v časti úroku z omeškania zo súm presahujúcich
sumu priznaných náhrad mzdy za mesiace december 2011 a september 2012 súd žalobu zamietol.
Pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa si úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne uplatnila v súlade so

zákonným ustanovením § § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 v znení účinnom do 31.1.2013.

52. Predmetom tohto konania bolo tiež rozhodnúť aj o povinnosti žalovaného naďalej zamestnávať
žalobkyňu.

53. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na nekorektné počínanie si žalovaného, ktorý s ňou
ukončil pracovný pomer, v dôsledku čoho si musela nájsť iné zamestnanie, ktoré si našla v Bratislave,
mimo miesta jej trvalého bydliska. Kvôli každodennému dochádzaniu si zmenila bydlisko z Nitry do
Hlohovca, odkiaľ je do Bratislavy priamy vlakový spoj, pretože z platu u nového zamestnávateľa si
žalobkyňa ubytovanie v Bratislave dovoliť nemohla. Hoci má zabezpečené bývanie v Nitre, platí náklady
i nájomné aj za byt v Hlohovci, čo pre ňu predstavuje zbytočné náklady, ktoré by v prípade vykonávania

práce pre žalovaného v Nitre nemusela vynakladať. Zbytočné náklady spočívajú tiež v cestovnom do
Bratislavy, ktoré by v prípade vykonávania práce v Nitre rovnako nemusela vynakladať. Je nepochybné,
že žalobkyňa má záujem pre žalovaného naďalej pracovať, a súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre
ktorý by mal vysloviť, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej
zamestnával, preto súd v tomto konaní rozhodol, že žalovaný je povinný žalobkyňu ďalej zamestnávať.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že ich náhradu nepriznal
žiadnej zo strán vychádzajúc z čiatočných úspechov oboch strán sporu v tomto konaní. Žalobkyňa bola
úspešná v časti konania o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, žalovaný bol
vo väčšej miere úspešný v časti konania o náhradu mzdy a úrokov z omeškania z náhrady mzdy, keď

žalobkyňa sa domáhala náhrady mzdy vo výške 36 632,20 eur, súd jej však priznal náhradu mzdy vo
výške 8 968,30 eur a v zostávajúcich častiach konania o nároku na náhradu mzdy a úrokov z omeškania
z náhrady mzdy súd žalobu zamietol, resp. konanie zastavil, čo súd vyhodnotil ako neúspech žalovanej
v tomto konaní. Žalobkyňa mala v tomto konaní úspech tiež v časti konania o povinnosti žalovaného
ďalej ju zamestnávať.

57. Vzhľadom k tomu, že v konaní vznikli štátu trovy, keď štát prostrednítvom učtárne tunajšieho súdu
vyplatil svedkovi Dávidovi Barčákovi svedočné vo výške spolu 19,60 eur, rozhodol súd aj o náhrade trov
štátu proti stranám sporu a tieto medzi strany sporu pomerne rozdelil. Civilný sporový poriadok vypustil
úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo

je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak
aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktorému reálne vznikli
(reálne ich vynaložil) a štátu priznal nárok na ich náhradu. Pretože žalobkyňa a žalovaný mali čiastočný
úspech v konaní, rozhodol súd tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči stranám tak, ako je
uvedené vo výroku IX. a X. rozsudku, t. j. rovnakým pomerom vo výške 50 %.

58. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

V Nitre, dňa 16. septembra 2019