Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/182/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209209306
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4209209306.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom H., ul. G.. H. XX/X,

v konaní zast. JUDr. Andreou Szabóovou, advokátka so sídlom Komárno , Františkánov 16/2 proti
žalovanému: COMORRA SERVIS, IČO: 44 191 758, so sídlom Komárno, Záhradnícka 4, v konaní zast.
Mgr. Martinom Jánským, advokát so sídlom Nitra, Štúrova 13, o určenie neplatnosti výpovede sudkyňou
JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že výpoveď zo zákonného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daná
žalobkyni listom žalovaného zo dňa 10.3.2009 je n e p l a t n á.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.8.2009 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že výpoveď daná jej

žalovaným listom zo dňa 10.3.2009 zo zákonného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
je neplatná, aby súd určil, že jej pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá, ako aj náhradu trov konania.
V žalobe uviedla, že u žalovaného pracovala ako odborná referentka na úseku verejnoprospešných
objektov a energetiky. Listom zo dňa 10.3.2009 žalovaný jej oznámil, že na základe rozhodnutia
žalovaného zo dňa 5.2.2009 sa stala nadbytočnou, lebo v rámci racionalizačných opatrení bol zrušený
úsek správy verejnoprospešných objektov a energetiky, nemá možnosť ju naďalej zamestnávať podľa
pracovnej zmluvy a ani žiadnu inú prácu, preto zo zákonného dôvodu uvedeného v ust. §-u 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce jej dáva výpoveď. V žalobe uviedla, že túto výpoveď považuje za neplatnú z
týchto dôvodov: žalovaný pred výpoveďou neponúkol jej náhradnú vhodnú prácu, hoci takú prácu pre
ňu mal, k jej výpovedi príslušný zástupca zamestnancov odmietol udeliť súhlas, pričom takýto súhlas bol
potrebný,pretožebolapredsedníčkouOZOodborovýzväzpracovníkovobchoduacestovnéhoruchuna
Slovensku,pôsobiacompriCOMORRASERVISKomárno,nebolinaplneníhmotnoprávnepodmienkyna
uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Je teda toho názoru, že jej nadbytočnosť,
ktorá mala byť dôsledkom zmeny úloh zamestnávateľa, zmeny jeho technického vybavenia alebo iných

jeho organizačných zmien, nie je v príčinnej súvislosti s organizačnými zmenami žalovaného.
Po vykonanom dokazovaní tunajší súd rozsudkom zo dňa 27.5.2010 č.k. 6C/182/2009-177 žalobe
čiastočne vyhovel a určil, že sporná výpoveď je neplatná a v časti o určenie, že pracovný pomer
žalobkyne u žalovaného naďalej trvá zamietol (pre absenciu naliehavého právneho záujmu na takomto
určení) a o trovách konania rozhodol tak, že o ich náhrade rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zamietajúcej časti účastníkmi konania odvolanie podané
nebolo. V dôsledku odvolania žalovanej tento rozsudok v časti o určenie neplatnosti spornej výpovede

a náhrady trov konania bol zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. 6Co/241/2010-220 zo dňa
26.10.2010. V tomto uznesení odvolací súd uložil tunajšiemu súdu vykonať dôkaz na tú skutočnosť, či
rozhodnutie riaditeľa žalovanej o zrušení úseku verejnoprospešných objektov a energetiky bol potrebný
predchádzajúci súhlas Primátora Mesta Komárno, nariadil doplniť dokazovanie opakovaným podrobnýmvýsluchom účastníkov a vyhodnotiť dôkaz a to organizačnú schému žalovanej platnej ku dňu 1.4.2008.
Zároveň odvolací súd v tomto uznesení konštatoval, že ponukovou povinnosťou žalovanej sa tunajší súd
v rozhodnutí už nebude zaoberať, pretože žalobkyňa na odvolacom pojednávaní potvrdila, že žalovaná

v čase dania spornej výpovede nemala iné voľné pracovné miesto.
Súd doplnil dokazovanie v súlade s uznesením Krajského súdu v Nitre a dňa 12.4.2011 rozsudkom
č.l. 6C/182/2009-248 určil, že sporná výpoveď je neplatná a zaviazal žalovaného k náhrade trov
konania v sume 770,14 Euro. V dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
13.9.2011 č.k. 6Co/160/2011-294 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2011 č.k. 6C/182/2009-248

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil právny názor, podľa
ktorého výpovedný dôvod daný žalovaným žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP je daný a že
ponuková povinnosť žalovaného nevznikla, keďže žalovaný nemal žiadnu vhodnú prácu pre žalobkyňu
a vyslovil aj to, že žalobkyňa v čase výpovede bola v postavení predsedníčky odborovej organizácie.
V tomto uznesení odvolací súd vyslovil, že rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil iba z dôvodu,
že súd sa nezaoberal s ust. § 240 ods. 8 ZP a uložil tunajšiemu súdu doplniť dokazovanie v

zmysle citovaného ustanovenia ZP a rozhodnúť o platnosti výpovede vzhľadom k tomu, že zákon
pripúšťa nahradiť nedostatok predchádzajúceho súhlasu zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým
skončením pracovného pomeru rozhodnutím súdu.

Súd vo veci doteraz vykonal dokazovanie opakovaným výsluchom účastníkov , výsluchom svedkov

Z. S., F. P., I. A., L. F., M. Z., M. N., oboznámením obsahu pracovnej zmluvy žalobkyne zo dňa
2.4.1991, dohody zo dňa 2.4.2002 o zmene tejto pracovnej zmluvy, opisu pracovných činností
žalobkyne u žalovaného zo dňa 1.4.2008, výpovede zo dňa 10.3.2009, ponuky pracovného miesta
zo dňa 25.3.2009, žiadosti o súhlas zo dňa 16.2.2009, stanoviska odborového zväzu k žiadosti o
prerokovanie výpovede zo dňa 2.3.2009, žiadosť o prerokovanie zo dňa 6.2.2009, zriaďovacej listiny

COMORRA SERVIS príspevkovej organizácie Komárno, organizačného poriadku tejto organizácie,
racionalizačného opatrenia COMORRA SERVIS na rok 2009 zo dňa 5.2.2009, rozhodnutia zo dňa
6.2.2009 o nadbytočnosti žalobkyne, žiadosť žalovaného zo dňa 16.2.2009 ,nesúhlasu odborového
zväzu zo dňa 19.2.2009 s rozviazaním pracovného pomeru žalobkyne, upozornenia žalovaného zo dňa
3.3.2009 na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou , potvrdenia Odborového zväzu pracovníkov

obchodného a cestovného ruchu zo dňa 17.2.2010 , potvrdení vydaných VIATOR, s.r.o. o zamestnaní
zo dňa 2.12.2011 pre I. H., D. V., H. N., Z. X., Z. N., potvrdení o zamestnaní od VIATOR, s.r.o. zo dňa
25.7.2011 pre E. U., E. O., X. E., Y. Z., M. Z., A. S., F. K., zoznamu žalovaného jeho nastúpených
zamestnancov v období od 19.7.2011 a za obdobie od 1.12.2011 , zápisu zo dňa 11.4.2007 z kontroly
vykonanej v bufete H., zmluvy o výpožičke ( uzavretú medzi účastníkmi konania) ,pripojených faktúr a

príjmových pokladničných dokladov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zriaďovacou listinou zo dňa 15.10.2007 Mesto Komárno zriadilo COMORRA SERVIS ako príspevkovú
organizáciu Mesta Komárno so sídlom Záhradnícka 4, Komárno s účinnosťou od 1.1.2008 na dobu
neurčitú. Táto príspevková organizácia vznikla ako právny nástupca Mestského podniku cestovného

ruchu Komárno, príspevková organizácia, IČO: 17 638 119 a príspevkovej organizácie Stredisko služieb
v škole v Komárne a to splynutím týchto organizácií. Primátor Mesta Komárno na základe uznesenia
MZ Komárno č. XXX/XXXX do funkcie riaditeľa príspevkovej organizácie COMORRA SERVIS dňom
1.3.2008 menoval Ing. J..

Dňa 2.4.1991 žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu s Mestským podnikom cestovného ruchu Komárno
s dňom nástupu do práce 2.4.1991 na dobu neurčitú. Dohodou zo dňa 2.4.2002 táto pracovná zmluva
bola zmenená a to dňom 1.4.2002, ktorou bol zmenený druh práce na : odborný technický pracovník a
vedúca turisticko-informačnej kancelárie s miestom výkonu práce riaditeľstvo podniku. Listom zo dňa
10.3.2009 COMORRA SERVIS dal výpoveď žalobkyni zo zákonného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce. V tomto konaní žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti tejto výpovede tvrdiac,
že hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru takýmto spôsobom neboli dané.

Podľa ust. §-u 63 ods.1 písm.b/ ZP v znení účinnom v čase spornej výpovede zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,Podľa ust. §-u 17 ods.2 ZP v znení účinnom v čase spornej výpovede právny úkon, na ktorý
neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný
so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom,

je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľaust.§-u 240ods.8ZPvzneníúčinnomvčasespornejvýpovede,zamestnávateľmôžedaťčlenovi
príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi
výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto

zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov
písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal.
Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

Podľa ust. §-u 240 ods. 9 ZP v znení účinnom v čase spornej výpovede ak zástupcovia zamestnancov
odmietli udeliť súhlas podľa odseku 8, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého
skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru platné.

Odvolací súd v tejto veci doteraz vyslovil právny názor podľa ktorého výpovedný dôvod podľa ust.
§-u podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP bol daný , že ponuková povinnosť žalovaného nevznikla a že
žalobkyňa v čase výpovede bola predsedníčkou odborového orgánu. Je nesporné, že zástupcovia
zamestnancov nedali súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru žalobkyne . Okrem tejto zákonnej
podmienky ostatné podmienky platnej výpovede sú splnené, preto konajúci tunajší súd v novom

konaní doplnil dokazovanie predovšetkým na tú skutočnosť, či od žalovaného je možné spravodlivo
žiadať, aby naďalej zamestnával žalobkyňu. Žalovaný tvrdí, že dôvody, pre ktoré nemôže naďalej
zamestnávať žalobkyňu, sú jednak objektívneho charakteru (a to konkrétne tá skutočnosť, že nemá
finančné prostriedky na mzdu žalobkyne, nemá pre ňu žiadnu vhodnú prácu, pretože jej funkcia bola
zrušená) a jednak sú to prekážky na strane žalobkyne (porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou v

čase, keď tá bola vedúcou bufetu H., okrem toho v roku 2009 porušila pracovnú disciplínu tým, že
lekárske potvrdenie o svojej pracovnej neschopnosti odovzdala L. F. až 5.3.2009, pričom jej PN už bola
začatá od 2.3.2009, a umožnila užívanie mobilného telefónu bez súhlasu zamestnávateľa svojej dcére
a bez súhlasu zamestnávateľa zobrala domov jej zverený počítač. ).

Súd v novom konaní zisťoval, aký bol vývoj počtu zamestnancov žalovaného po 30.6.2009 ,pretože
tento ukazovateľ môže potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie žalovaného o vyše uvedenej objektívnej
prekážke ďalšieho zamestnania žalobkyne. Z predložených listinných dôkazov o počte zamestnancov
po 30.6.2009 (keď pracovný pomer žalobkyne podľa spornej výpovede u žalovaného mal skončiť)
vyplýva, že aj po prepustení žalobkyne žalovaný prijímal nových zamestnancov (je pravda, že niektorých

len na dobu určitú, prípadne na základe dohody o vykonaní práce). Ak teda žalovaný počet svojich
zamestnancov rozširoval a to aj v roku 2012 , neobstojí jeho tvrdenie o objektívnej nemožnosti
žalobkyňu v súčasnosti zamestnávať. Žalovaný v priebehu konania síce opakovane tvrdil, že počet
jeho zamestnancov sa predovšetkým preto zvýšil, lebo bol povinný prevziať zamestnancov VIATOR
s.r.o a to podľa rozhodnutia svojho zriaďovateľa , toto svoje tvrdenie však žiadnym listinným dôkazom

nepreukázal. Súdu nebolo predložené žiadne rozhodnutie zriaďovateľa ani delimitačný protokol, ale ani
iný dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývala povinnosť žalovaného prebrať zamestnancov VIATOR,
s.r.o. Je potrebné uviesť , že počet zamestnancov VIATOR, s.r.o. vtedy, keď ukončila svoju činnosť, z
hľadiska predmetu sporu je irelevantná, pretože z hľadiska predmetu sporu bolo potrebné preukázať
povinnosť žalovaného prevziať zamestnancov VIATOR, s.r.o. Tá skutočnosť, že žalovaný aj počas

trvania tohto sporu prijímal do pracovného pomeru aj ďalšie osoby vyplýva aj zo zoznamu žalovaného
o počte svojich zamestnancov a túto skutočnosť potvrdil aj štatutárny zástupca žalovaného a to na
pojednávaní dňa 12.6.2012 (keď uviedol o.i , že bol prijatý napr. L. H. - stolár od marca 2012, Z. P. -
od 1.4.2012 na recepciu do hotela K., S. K. na recepciu do hotela K. od 17.4.2012). To , že funkcia
žalobkyne bola zrušená , nie je prekážkou jej ďalšieho zamestnania žalovaným, pretože to je možné

riešiť prípadným preradením žalobkyne na inú prácu. Na základe všetkých týchto skutkových zistení súd
dospel k záveru, že u žalovaného ním tvrdená objektívna skutočnosť, pre ktorú by žalobkyňu nemohol
zamestnávať a ktorú by súd mal kvalifikovať podľa ust. § 240 ods. 9 ZP ako skutočnosť, pre ktorú odzamestnávateľa sa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával , daná nie
je .

Žalovaný ako prekážku ďalšieho zamestnania žalobkyne udáva tú skutočnosť , že žalobkyňa opakovane
porušila pracovnú disciplínu . Súd k tejto obrane žalovaného uvádza nasledovné:
Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny v roku 2007 a to vtedy, keď
pracovala v bufete H.. Okrem zápisu o vykonanej kontrole v tomto bufete z apríla 2007 nebol predložený
žiadenlistinnýdôkazotom,akýdôsledokvyvodilzamestnávateľztohtoprípadnéhoporušeniapracovnej

disciplíny žalobkyňou . To potom znamená , že zamestnávateľ aj keď zistil prípadne porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyňou, nepovažoval to za takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, že by z toho
mal vyvodiť disciplinárne dôsledky voči žalobkyni. Za takéhoto stavu podľa názoru súdu potom nie je
možné prípadné takéto porušenie pracovnej disciplíny v súčasnosti považovať za taký dôvod, pre ktorý
žalovaný v súčasnosti nemôže zamestnávať žalobkyňu.
Ďalší dôvod, ktorý udáva žalovaný, ktorý považuje za porušenie pracovnej disciplíny je tá skutočnosť, že

žalobkyňa až 5.3.2009 odovzdala lekárske potvrdenie o začiatku svojej PN napriek tomu, že bola PN od
2.3.2009. Táto skutočnosť podľa názoru súdu sa nemôže považovať za porušenie pracovnej disciplíny,
pretože Zákonník práce ukladá zamestnancovi povinnosť upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v
práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Túto svoju povinnosť žalobkyňa splnila
tým, že riaditeľovi telefonicky oznámila ,že do práce nemôže prísť, lebo jej syn bol účastníkom dopravnej

nehodyaževdôsledkutohojehospitalizovanývnemocnici.Podľanázorusúdužalobkyňaaj preukázala
prekážku v práci bez zbytočného odkladu , pretože predložila potvrdenie o svojej PN dňa 5.3.2009 ( a
PN bola od 2.3.2009 ) . V žiadnom prípade teda nemôže ísť o porušenie pracovnej disciplíny a to ešte
o také porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by nebolo možné žalobkyňu naďalej zamestnávať.
Ďalšídôvod,ktorýžalovanýuvádzaakoprekážkaďalšiehozamestnávaniažalobkynejeďalšieporušenie

pracovnej disciplíny , ktorého sa dopustila žalobkyňa tým , že umožnila užívať svojej dcére mobilný
telefón, ktorý jej bol zverený len na plnenie jej pracovných úloh a že bez súhlasu zamestnávateľa zobrala
domov z pracoviska jej zverený počítač. Tieto dôvody podľa názoru súdu neobstoja z nasledovných
dôvodov : z obsahu zmluvy o výpožičke, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným, jednoznačne
nevyplýva, že by tento mobilný telefón žalobkyňa mohla užívať len na služobné účely. Takémuto

záveru nasvedčuje aj tá skutočnosť, že poplatok za užívanie tohto telefónu bol žalovaným žalobkyni
prefakturovaný a žalobkyňa prefakturované sumy aj zaplatila (to, že došlo k prefakturácii, ako aj to,
že žalobkyňa prefakturované sumy aj zaplatila, nespochybnil ani žalovaný). Žalovaný nepreukázal, že
vtedy, keď žalobkyňa zobrala z pracoviska počítač , existoval výslovný zákaz takéhoto konania, preto v
žiadnom prípade toto jej konanie sa nemôže považovať za porušenie pracovnej disciplíny .

Na základe všetkých týchto skutočností súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, pre ktorú by od
zamestnávateľa nebolo možné spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával žalobkyňu. Tunajší
súd rozhodnúť o platnosti výpovede (vzhľadom na možnosť nahradenia nedostatku predchádzajúceho
súhlasu zamestnancov s výpoveďou rozhodnutím súdu), osobitným výrokom v tomto rozhodnutí
nemohol, pretože k takémuto výroku absentoval kvalifikovaný návrh účastníka konania na vydanie

takéhoto určujúceho výroku.
Na základe výsledkov celého vykonaného dokazovania, ako aj v súlade so záväzným právnym názorom
odvolacieho súdu konajúci súd konštatuje, že výpovedný dôvod, ktorý použil žalovaný na uskutočnenie
spornej výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP v čase vykonania výpovede bol daný . V konaní bolo
preukázané a to aj potvrdením Odborového zväzu pracovníkov obchodného a cestovného ruchu zo

dňa 17.2.2010 , že žalobkyňa v čase výpovede bola predsedníčkou odborového orgánu. Zamestnávateľ,
teda žalovaný k platnému rozviazaniu pracovného pomeru žalobkyne ako predsedníčky odborového
orgánupodľaust.§240ods.8ZP(vzneníúčinnomvčasevýpovede)potreboval predchádzajúcisúhlas
zástupcov zamestnancov. Ak takýto súhlas daný nebol , výpoveď podľa tohto ustanovenia ZP ( v znení
účinnom v čase dania spornej výpovede ) je neplatná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,

že súhlas zástupcov zamestnancov k spornej výpovedi daný nebol (listom zo dňa 2.3.2009 bol uvedený
výslovný nesúhlas s výpoveďou žalobkyne ). Aj keď ust. § 240 ods. 9 ZP umožňuje nedostatok takéhoto
predchádzajúceho súhlasu zamestnancov s výpoveďou nahradiť rozhodnutím súdu, v tomto prípade
však súd nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by tento nedostatok mal byť nahradený rozhodnutím súdu,
preto žalobe vyhovel a určil neplatnosť spornej výpovede, pričom pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 63

ods. 1 písm. b) ZP, § 17 ods.2 ZP ako aj z ust. §-u 240 ods.8 a 9 ZP v znení účinnom v čase vykonania
sporného jednostranného úkonu zamestnávateľa k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.