Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317206028
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6317206028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. H. Katkovej, v právnej veci žalobcu:
S. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Richardom
Piliarom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Školská 4, 977 01 Brezno, IČO: 42 299 608,
proti žalovanej: H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, o zaplatenie 109,34 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/28/2017-54 zo dňa
26. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 4C/28/2017-54 zo dňa 26. 02. 2018 m e n í tak, že žalovaná

je povinná zaplatiť žalobcovi 109,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,34
€ od 26. 11. 2016 do zaplatenia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 26.
06. 2017 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 109,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 109,34 € od 26. 11. 2016 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že v mesiacoch jún až
august 2015 uhradil prostredníctvom svojej matky S.. M. G. ako užívateľ mobilného telefónneho čísla
mobilnému operátorovi 02 Slovakia, s. r. o., dňa 29. 06. 2015 faktúru č. 1101345317 vo výške 49,76 €
za obdobie od 08. 05. 2015 do 07. 06. 2015, dňa 31. 07. 2015 faktúru č. 1103460268 vo výške 65,87 €

za obdobie od 08. 06. 2015 do 07. 07. 2015, dňa 27. 08. 2015 faktúru č. 1105463801 vo výške 25,64 €
za obdobie od 08. 07. 2015 do 07. 08. 2015. Celkom teda uhradil žalobca sumu 141,27 € za poskytnuté
telekomunikačné služby. Neskôr pri kontrole faktúr zistil, že faktúry boli vystavené aj za používanie SIM
karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré používala na osobné účely žalovaná, napriek tomu,
že od začiatku mája 2015 už nežila so žalobcom v spoločnej domácnosti, pričom mu SIM kartu na
jeho požiadanie nevrátila. Skutočnosť, že uvedené telefónne číslo využívala výlučne žalovaná na svoje
vlastné účely je nesporná, nakoľko z tohto telefónneho čísla boli vyhotovené podrobné výpisy hovorov

a samotná žalovaná to vo svojich vyjadreniach ani nepoprela.

2.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaná uplatnený
nárok žalobcu neakceptovala, pričom uviedla, že SIM kartu s telefónnym číslomX.X Okresný XXX XXXpoužívala v období máj - júl 2015 v dobrej viere ako kompenzáciu dlhu, ktorý má voči nej žalobca na
základe ústnej dohody medzi ňou a žalobcom.

2.2 Okresný súd vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o., poskytovala žalobcovi služby v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z.
prostredníctvom pridelených SIM kariet s mobilnými telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX
XXX, za čo sa žalobca zaviazal uhrádzať uvedenej spoločnosti cenu poskytnutých telekomunikačných
služieb v zmysle platného cenníka. Žalovaná využívala SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXX

XXX XXX od januára 2013, teda odkedy sa so žalobcom spoznali, pričom sa rozišli niekedy koncom
apríla až začiatkom mája 2015. Žalovaná aj po rozchode so žalobcom využívala SIM kartu s prideleným
telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré bolo evidované na žalobcu v období od mája do augusta
2015. V súvislosti s užívaním SIM kariet s pridelenými telefónnymi číslami vyfakturovala spoločnosť O2
Slovakia s. r. o. faktúrami č. 1101345317, č. 1103460268 a č. 1105463801 žalobcovi cenu poskytnutých
telefónnych služieb v celkovej sume 141,27 €, ktoré uhradila za žalobcu jeho matka S.. M. G., tak ako

to vyplýva z jej výpovede na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 14. 12. 2017 a z predloženej
výzvy založenej v spise na č. l. 16. Cena za služby poskytnuté služby predstavuje v súvislosti so SIM
kartou s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX pri faktúre č. 1101345317 34,53 €, pri faktúre
č. 1103460268 sumu 49,17 € a pri faktúre č. 1105463801 sumu 25,64 €. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná nepreukázala, že by bola oprávnená užívať SIM

kartu s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX aj po rozchode so žalobcom začiatkom mája r.
2015.

2.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na to, že bezdôvodné
obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny

dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené.
Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná sa bezdôvodne obohacovala
v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že aj po rozchode so žalobcom
začiatkom mája 2015 využívala bez dovolenia žalobcu SIM kartu s prideleným telefónnym číslom
XXXX XXX XXX, pričom za využívanie predmetnej SIM karty v období mesiacov máj až august 2015

vyfakturovala spoločnosť O2 Slovakia, s. r o., žalobcovi sumu 109,34 € súvisiacu s využívaním
predmetného telefónneho čísla. Žalovaná sa teda bezdôvodne obohatila, avšak nie na úkor žalobcu, ale
na úkor svedkyne S.. M. G. a jej manžela (rodičov žalobcu), ktorí sumu vo výške 109,34 € spoločnosti
O2 Slovakia, s. r. o. uhradili, čo vyplýva jednak z výpovede vyššie uvedenej svedkyne na pojednávaní
konanom na okresnom súde dňa 14. 12. 2017, ako aj z jej výzvy adresovanej žalovanej nachádzajúcej

sa na č. l. 16 spisu, kde sa výslovne uvádza, že predmetné faktúry uhradila S.. M. G. s manželom. Keďže
žalovaná sa bezdôvodne obohatila, ale na úkor S.. M. G. a jej manžela, súd žalobu zamietol konštatujúc,
že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby, teda nie je nositeľom hmotného práva v
zmysle § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka, ktoré by mu umožňovalo uplatňovať si nárok na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia voči žalovanej v sume 109,34 €.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že v
zákonom stanovenej lehote podáva proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré odôvodňuje
ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol,
že súhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne tej skutočnosti, že na strane
žalovanej dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa tým spôsobom, že neoprávnene užívala SIM
kartu s prideleným telefónnym číslo XXXX XXX XXX aj po rozchode so žalobcom začiatkom mája roku
2015. Nesúhlasí však s tým, že toto bezdôvodné obohacovanie sa žalovanej bolo vykonávané na úkor

S.. M. G. a jej manžela, ktorí predmetné faktúry v celkovej sume 109,34 € uhradili. V danom prípade je
potrebné poukázať na to, že „vlastníkom“ SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX
bol v tom čase jednoznačne žalobca, keďže faktúry boli spoločnosťou 02 Slovakia, s. r. o., vystavené na
jeho meno. K tomuto skutkovému záveru dospel aj súd prvej inštancie, pričom uvedené bolo žalobcom
v konaní aj dostatočne preukázané. Je pravda, že S.. M. G. a jej manžel uhradili predmetné faktúry za

žalobcu, avšak s jeho súhlasom, na jeho meno a účet, teda v jeho prospech, čo by sa mohlo právne
kvalifikovať ako dar alebo pôžička. Obidvaja splnili dlh žalobcu u jeho veriteľa, čím však neprešlo na nich
žiadne právo alebo povinnosť zo zmluvného vzťahu s mobilným operátorom. Mohli by sa za určitých
okolností domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalobcu, avšak vedome plnili dlh za žalobcua na tomto boli so žalobcom dohodnutí. Právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie mobilných
telefónnych služieb na telefónne číslo XXXX XXX XXX bol len medzi žalobcom a mobilným operátorom,
t.j.vprípadeneuhradeniafaktúrbysimoholmobilnýoperátoruplatňovaťnároknaplnenievočižalobcovi

a nie voči tretím osobám, bez ohľadu na to, či tieto niekedy niečo za neho (žalobcu) plnili. Ak teda
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej v súvislosti s používaním SIM karty mobilného
telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorá patrila žalobcovi, tak jedine žalobca má právny nárok na
vydanie tohto bezdôvodného obohatenia a tým má aj hmotnoprávne a procesnoprávne postavenie
žalobcu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda aktívnu vecnú legitimáciu. V danom prípade

je podľa žalobcu bezpredmetné, kto za žalobcu uhrádzal faktúry mobilnému operátorovi. Na základe
uvedených skutočností žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 109,34 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 26. 11. 2016 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaná sa k obsahu doručeného odvolania žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 395 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 109,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od
26. 11. 2016 až do zaplatenia.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie jeho nárok na zaplatenie

žalovanej sumy 109,34 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia nesprávne právne posúdil,
keď žalobu zamietol pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu konštatujúc, že
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka na strane žalovanej síce vzniklo, ale keďže sumu 109,34 € uhradila spoločnosti O2 Slovakia
s. r. o. za žalobcu mama žalobcu S.. M. G., tak žalobca nie v spore o zaplatenie žalovanej sumy titulom

vydania bezdôvodného obohatenia vecne aktívne legitimovaný.

7. V súvislosti s uvedeným záverom súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vecnú aktívnu
legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva o
ktoré v konaní ide. V danom prípade ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo

tak ako súd prvej inštancie na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov správne
ustálil, že žalovaná aj po rozchode so žalobcom využívala bez jeho dovolenia SIM kartu s prideleným
telefónnym číslom XXXX XXX XXX, za užívanie ktorej v období mesiacov máj až júl 2015 vyfakturovala
spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o., žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb (vzťahujúcich
sa k uvedenému telefónnemu číslu) v celkovej sume 109,34 €. Okresný súd správne na základe

vykonaného dokazovania konštatoval, že žalovaná sa používaním SIM karty s prideleným telefónnym
číslom XXXX XXX XXX v období máj až júl 2015 (patriacej žalobcovi) bezdôvodne obohatila, avšak len
z ohľadom na skutočnosť, že cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 109,34 € uhradila
za žalobcu jeho mama S. M. G., žalobu nesprávne pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane
žalobcu zamietol, keď konštatoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol S.. M. G. a

jej manželovi, pretože na ich úkor sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

8. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka,
kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť
poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

9.VkomentovanomObčianskomzákonníkuvydanomvroku2005vydavateľstvomEurounionspol.sr.o.
(V. rozšírené vydanie autorov: JUDr. Jaromír Svoboda a kolektív) je vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu
na strane 490 uvedené, že „ustanovenie § 534 upravuje možnosť pristúpenia tretej osoby k záväzku,
ktorým sa uľahčuje postavenie dlžníka. V postavení veriteľa uzavretím dohody medzi dlžníkom a treťou

osobou sa nič nemení. Tomuto nevzniká právo na plnenie voči tretej osobe. Uzavretie dohody veriteľovi
nemusí byť oznámené a o tejto sa ani nemusí dozvedieť. Bude to teda iba vzťah medzi dlžníkom a treťou
osobou. Na rozdiel od prevzatia dlhu (§ 531) nedochádza k zmene dlžníka a nezvyšuje sa ani počet
dlžníkov, ako je tomu pri prevzatí dlhu podľa § 531 ods. 2 alebo pri pristúpení k záväzku podľa § 533.10. Z uvedeného je zrejmé, že úvaha súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nemal vecnú aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby voči žalovanej o zaplatenie sumy 109,34 € s prísl. titulom vydania

bezdôvodného obohatenia nie je správna. Žalobca aj potom, čo sa so svojou mamou dohodol, že zaplatí
jeho veriteľovi - spoločnosti O2 Slovakia s. r. o. cenu vyfakturovaných telekomunikačných služieb za
obdobie máj - júl 2015 spojených s používaním telefónneho čísla XXXX XXX XXX (ktoré používala
žalovaná bez súhlasu a dovolenia žalobcu), neprestal byť dlžníkom veriteľa, a teda na postavení žalobcu
vzmluvnomvzťahusospoločnosťouO2Slovakias.r.o.saničnezmenilo,pretoaksažalovanávovyššie

popísaných súvislostiach na úkor niekoho bezdôvodne obohatila, tak to bol práve žalobca, čo znamená,
že záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie je správny.

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).