Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. apríl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207073
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8315207073.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa,

a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanej : C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX,
XXX XX L., o zaplatenie 12 458,03 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 95 eur z a s t a v u j e.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11.458,03 eur titulom istiny a sumu 722,14 eur titulom
úrokov z úveru spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.442,89 eur od 10.04.2015 do
zaplatenia. Súd povoľuje žalovanej žalovanú sumu a úrok z omeškania splácať v mesačných splátkach

po 80 eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 05.06.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 12458,03 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania,
z dôvodu nevrátenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o stavebnom úvere zo dňa 03.12.2010.

2. Podanú žalobu odôvodnil, na základe zmluvy o stavebnom sporení bola so žalovanými dňa
03.12.2010 uzatvorená zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a zmluva o stavebnom -

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade
mimoriadny medziúver vo výške 12000 eur. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru do pridelenia
cieľovej sumy bola dohodnutá vo výške 6,69% a úroková sadzba stavebného úveru po pridelení cieľovej
sumy bola 4,70% ročne. Úroková sadzba úroku z omeškania bola vo výške 5 % ročne. Podľa Zmluvy sa
žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 66,90 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného
sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 19,20 eur. Podľa Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že po

pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov v pravidelných mesačných splátkach vo výške 86,10 eur. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver
nesplácali a boli v omeškaní, žalobca ich listom zo dňa 16.03.2015 a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy,
pričomupozornilnazosplatneniaúveru.Žalovanínavýzvunereagovali,ksplneniujehozáväzkunedošloani po termíne odstúpenia od zmluvy. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlh žalovaných
predstavuje sumu 11.442,89 eur a dlžná suma pozostáva z istiny 11442,89 eur, z nezaplatených úrokov
za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 1015,14 eur. Keďže k úhrade dlžnej sumy zo strany

žalovaných doposiaľ nedošlo, domáha sa zaplatenia pohľadávky prostredníctvom žaloby podanej na
súd.

3. V priebehu konania žalovaný v 2. rade zomrel, súd uznesením zo dňa 15.05.2018, č.k.
11C/239/2015-92 rozhodol o pokračovaní v dedičmi na strane žalovaného.

4. Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2018 žalobca zobral žalobu voči dedičom späť a žiadal konanie
voči nim zastaviť. Súd v súlade s § 145 CSP uznesením zo dňa 08.01.2018, č.k. 11C/239/2015-117
konanie voči dedičom žalovanému v 2. rade N. T. a žalovanému v 3. rade L. T. zastavil.

5. Rovnako podaním doručeným súdu dňa 18.08.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie

sumy 95 eur titulom poplatkov späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť po doručení žaloby žalovanému späť, preto v zmysle uvedených
zákonných ustanovení konanie čo do sumy 95 eur zastavil.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou stavebnom úvere
č. XXXXXXX X XX, amortizačnou tabuľkou pre medziúver, Všeobecnými podmienkami pre stavebné
sporenie, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vyčíslením pohľadávky, vyjadreniami
žalobcu, výsluchom žalovanej v 1. rade a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Dňa 16.01.2013 na základe Zmluvy o stavebnom sporení bola medzi stranami sporu uzatvorená
zmluva o medziúvere č. XXXXXXX a zmluva o stavebnom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalovaným poskytnutý mimoriadny medziúver č. XXXXXXX X XX v sume 12000 eur. Žalovaní sa
zaviazalidoprideleniacieľovejsumysplácaťúrokymimoriadnehomedziúveru6,69%ročnepravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 66,90 eur a do pridelenia cieľovej sumy mesačné splátky vo výške 19,20
eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver
vrátane úrokov v pravidelných mesačných splátkach vo výške 86,10 eur.

10. Listom zo dňa 16.03.2015 žalobca upozornil žalovaných na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a

vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby do 25.03.2015 uhradili dlžné splátky.

11. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.04.2015 žalobca žalovaným oznámil, že
ku dňu 09.04.2015 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere. Zároveň ich
vyzval na vrátenie celej dlžnej sumy, ktorá ku dňu 09.04.2015 predstavovala sumu 12.458,03 eur.

12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.01.2016 uviedol, že suma
poskytnutých peňažných prostriedkov predstavuje istinu žalovanej sumy. Istina prestavovala základ
pre výpočet úroku medziúveru, ktorého úroková sadzba bola v Zmluve dohodnutá vo výške 6,69%
ročne. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,69%

ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 66,90 eur a do pridelenia cieľovej sumy mesačné
splátky vo výške 19,20 eur. Teda dohodnutá splátka vo výške 66,90 eur bola zúčtovaná na dohodnuté
6,69% ročné úroky medziúveru, a to najprv na najstaršie splatné úroky. Vzhľadom na omeškanie s
úhradou splátok v Zmysle zmluvy, žalobca v súlade s § 565 OZ, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverua žiadal vrátenie celkovej dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo
dňa 09.04.2015 došlo k zúčtovaniu nasporenej sumy na účte zmluvy o stavebnom sporení sumou
poskytnutého medziúveru. Istina medziúveru tak ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola znížená

na sumu 11442,89 eur, čo je rozdiel poskytnutých peňažných prostriedkov (vo výške 12.000 eur) a sumy
nasporenej na účte zmluvy o stavebnom sporení vo výške 557,11 eur. Sumu 1015,14 eur predstavujú
nezaplatené úroky 6,69% ročne za úver a poplatky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
a to neuhradené poplatky sú vo výške 239 eur a predstavujú poplatky : za vedenie účtu, poplatky
za 1 .upomienku, poplatky za 2. upomienku, predžalobné upomienky, individuálne riešenie omeškania

splátok. Takže nezaplatené úroky 6,69% ročne do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak predstavujú
sumu 722,14 eur. Aj naďalej trval na zaplatení úrokov z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Tvrdenia žalovanej v 1. rade o neplatnosti zmluvy považoval žalobca za nedôvodné, nakoľko neboli
ničím podložené. Podaním doručeným súdu dňa 18.08.2017 zobral žalobu v časti poplatkov v sume 95
eur späť. Na zaplatení zvyšku dlžnej sumy trval aj naďalej. Uplatnil trovy konania.

13. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, je si vedomá dlhu voči žalobcovi, avšak dostala
som sa do veľmi nepriaznivej finančnej situácie a to od r. 2013, kedy manželovi zistili onkologické
ochorenie a tento v r. 2015 zomrel. V súvislosti s jeho ochorením, 8 mesiacov sme nepoberali z jeho
strany žiaden príjem a následne mu priznali 112 eur čiastočný invalidný dôchodok, v tom čase sa v
podstate zdĺžili. Zhruba ďalšie dva roky po jeho smrti jej trvalo, kým som sa z toho nejakým spôsobom

pozbierala a teraz sa snaží všetky dlhy nejakým spôsobom vyrovnať. Pol roka pracuje, teda od júla 2018
si na základe živnosti za pomoci úradu práce otvorila masážny salón. Jej príjem dosahuje sumu, ktorá
postačuje na úhradu nájmov. V masážnom salóne platí nájom vo výške 180 eur, v prenajatom byte je
225 eur, avšak finančne jej vypomáhajú aj synovia, ktorí sú zamestnaní. Momentálne ešte platí odvody
do zdravotnej poisťovne vo výške 63 eur. V súčasnosti nemá finančné prostriedky a ani majetok, ktorý

by som mohla predať a uhradiť dlh žalobcovi v hotovosti. Požiadala o splatenie dlhu v splátkach v sume,
tak ako bola dohodnutá v zmluve, teda po 80 eur mesačne. Okrem tohto dlhu má ešte dlh voči L. L.
okolo 5000 eur a taktiež voči Poštovej banke 5000 eur. Ostatné pôžičky už boli ukončené a splatené.

14. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného

v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.,

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3

stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba
je čiastočne dôvodná. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca

poskytol žalovaným celkovo z úveru sumu 12.000 eur a z tejto sumy bola na poplatok za spracovanie
úveru odrátaná suma 72 eur, teda žalovaným bola poskytnutá suma 11928 eur. V podanej žalobe uplatnil
istinu 11.442,89 eur a po čiastočnom späťvzatí poplatky v sume 144 eur a úroky v sume 722,14 eur.

18. Súd právne posúdil vec tak, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou o úvere

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ .

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Je síce pravda, že úverová zmluva je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ
je jej účastníkom spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv (obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka) prednosť pred ustanoveniamiObchodného zákonníka o zmluvnom type. Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky zákonník považovaný
za lex generalis, kým Obchodný zákonník za lex specialis, toto platí len vo vzťahu k všeobecnej
úprave zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia

Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným
zákonníkom. To neznamená, že by bol celý zmluvný vzťah podriadený režimu Občianskeho zákonníka a
že by úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v Obchodnom zákonníku stratila akékoľvek
opodstatnenie. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej
spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type ako aj ďalšími ustanoveniami tretej časti Obchodného

zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s
osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je
v neprospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Keďžeúverovázmluvamedzižalobcomažalovanýmspĺňadefiničnéznakyspotrebiteľskejzmluvypodľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zo samotnej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol účelovo

viazaný na stavebné účely týkajúce sa zabezpečenia či zveľadenia bývania pre žalovaného, teda
nie jeho obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal
opak), súd posúdil súlad uplatnených nárokov žalobcu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

19. Zo žalobcom predloženej žaloby zo dňa 05.06.2015 súd zistil, že žalobca si okrem istiny uplatnil aj
úroky a poplatky v celkovej sume 1015,14 eur, z toho úroky boli v sume 722,14 eur a poplatky v sume
293 eur. V časti poplatkov v sume 95 eur zobral žalobu späť.

20. Dohoda o poplatkoch musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

21. Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné

historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj s dobrými
mravmi. Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6C/126/2012 zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp.
zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie

KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre
spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené

poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s
existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 8. 2014 sp.
zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U
192/2010zodňa3.5.2010).Nazákladeuvedenéhosúdjetohonázoru,žežalobcovinepatríanipoplatok
za správu vkladového účtu za celú dohodnutú minimálnu dobu sporenia.

22. Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných podmienok v časti poplatkov za spracovanie úveru v sume
72 eur, súd zobral do úvahy, že žalovaní čerpali od žalobcu titulom úveru sumu 11928 eur. Poplatok
za spracovanie úveru však nebol medzi poplatky, ktoré uplatnil žalobca započítaný. V časti poplatkov
v sume 144 eur a 72 eur, súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a neprijateľnosť

zmluvných podmienok zamietol.

23. Pokiaľ ide o úroky z úveru i úroky z omeškania, súd má za to, že boli dohodnuté priamo v Zmluve a
žalovaná bola pred uzavretím zmluvy s ich výškou oboznámená. Rovnako mal súd za to, že ich výška,
tak ako bola dohodnutá nebola neprimeraná, dokonca výška úrokov i úrokov z omeškania bola nižšia

ako boli v tom čase úroky poskytované bankami i úroky z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi i nárok
na zaplatenie úrokov z úveru do zosplatnenia v sume 722,14 eur, nakoľko boli medzi stranami riadne
dojednané a ich výška nebola neprimeraná poskytnutému plneniu.24. Žalovaného tak zaviazal k zaplateniu istiny 11.442,89 eur a úrokov z úveru vo výške 722,14 eur, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v časti o zaplatenie sumy 95 eur konanie zastavil.

25. Pokiaľ žalobca požadoval úroky z úveru vo výške 6,69% ročne aj po splatnosti úveru, t.j. od
10.04.2015, súd v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky. V danej právnej veci žalobca pristúpil
k zosplatneniu celého úveru ku dňu 09.04.2015, teda týmto dňom sa stal splatným celý úver, zo
strany žalobcu došlo k určenou lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd dospel k záveru, že

žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 09.04.2015, potom už nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/42/2016 zo dňa 11.05.2017).
Obdobný názor je vyslovený i v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014, sp.zn.
5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.02.2017, sp.zn.
5Co/407/2016.

26. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 vyplýva, že dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

27. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom

okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú

obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu v prevyšujúcej časti, t.j. úrok vo výške 6,69 %

ročne zo sumy 11.442,89 eur od 10.04.2015 do zaplatenia, zamietol.

28. Keďže sa žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju
súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z istiny 11.442,03 eur v žalobcom požadovanej výške 5 %
ročne. Nepriznal však úrok z omeškania z kapitalizovaných úrokov z úveru. Súd má za to, že nemožno

priznať príslušenstvo z príslušenstva, keďže úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, teda príslušenstvom istiny. Je totiž
nevyhnutné rozdeľovať medzi hlavným peňažným záväzkovým vzťahom a vedľajším. Kým hlavným
záväzkovým vzťahom je kauza, ktorá smeruje priamok zaplateniu určitej čiastke peňazí, vedľajším
je vzťah úrokový, ktorý je vzťahom akcesorickým. Zánikom hlavného záväzku zaniká aj akcesorický

záväzok úrokový a pretrváva iba povinnosť zaplatiť už nárokovateľné úroky. Tým, že dlžník včas
nezaplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s
plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá
preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Ani jeden z uvedených
kódexov neumožňuje priznať majetkovú sankciu pre prípad omeškania sa s plnením príslušenstva

pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva neplynie ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. (obdobne rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky v
rozsudku sp.zn. 35Obo 101/2002 z 24.3.2004, rozsudok Najvyššie ho súdu Českej republiky sp.zn.
29Odo/919/2006 zo dňa 30. 8. 2006 a rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného
kolégia Najvyššieho súdu sp.zn. 31Cdo/2036/2009 zo dňa17.8.2011). Preto priznal úrok z omeškania

iba z istiny, nie aj z kapitalizovaného úroku z úveru.

29. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej súd povolil žalovanej splátky dlžnej sumy v
mesačných splátkach po 80 eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, ktoré
je povinný hradiť vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca žalobcovi.

30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 12.458,03 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
v časti dlžnej sumy vyhovel a žalobu zamietol len v nepatrnej časti, t.j. v časti úroku z úveru vo výške
6,69% ročne zo sumy 11.442,89 eur od 09.04.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 722,14 eur od 10.04.2015 do zaplatenia a v časti poplatkov v sume 144 eur s príslušenstvom.
Súd má za to, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.