Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Pu/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119370644
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119370644.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestneného X.5,
v zdravotníckom zariadení zastúpeného opatrovníkom C. a zástupcom JUDr. Zuzanou Stavrovskou,
komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, za
účasti Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17
Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská

Bystrica, takto

r o z h o d o l :

Súd vyslovuje, že prevzatie X. do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU
oznámila tunajšiemu súdu dňa 20. 09. 2019 prevzatie X. bez jeho informovaného súhlasu.

2. Uznesením č.k. 32Pu/17/2019-7 zo dňa 20.09.2019 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle
§ 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením č.k.
32Pu/17/2019-8 zo dňa 20. 09. 2019 súd ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka na jeho
zastupovanie v tomto konaní.

3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom,
ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu,
možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený,
vyslúchne ho súd vždy.

4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré

môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného

5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že

prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas
sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v
dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo

ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.8. Súd dňa doručil zdravotníckemu zariadeniu uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení
opatrovníka. Umiestnený vyššie uvedené uznesenia neprevzal pre nespoluprácu. Následne sa súd dňa
24.09.2019 oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, s názorom prijímajúceho lekára

a vykonal výsluch umiestneného. O uskutočnení výsluchu súd telefonicky upovedomil procesného
opatrovníka, ktorý sa výsluchu zúčastnil. Počas výsluchu prijímajúceho lekára si umiestnený zvoli
zástupcu v konaní.

9. MUDr. P. pri výsluchu uviedol: „Ja iba pre upresnenie, ja som prijímajúci lekár, pacienta som prijal,

odvtedy som s ním nekomunikoval, takže to môže byť skreslené ohľadom jeho aktuálneho stavu,
čiže budem hovoriť dôvody toho, prečo bol prijatý. Nedobrovoľne prijatý, nie je to celkom správne
pomenovanie, nakoľko pacient prišiel sem dobrovoľne s rodinnými príslušníkmi, sprevádzala ho matka a
partnerka s odporučením doktorky Ignjatovičovej na hospitalizáciu. On vedel, že ide na hospitalizáciu, aj
s tým spočiatku súhlasil a potom nastali problémy, ktoré teda uvediem. K takému širšiemu psychickému
stavu by som povedal, že jeho zdravotný stav sa zhoršoval posledné týždne, najmä podľa udania

príbuzných, čo udali zhodne aj partnerka aj matka, myslím, že posledné týždne už vymeškal z práce, že
si bral dovolenku, mal byť liečený MUDr. C. na depresie, presnejšie medicínsky povedané na adaptačnú
poruchu a neurastémiu a bolo mu predpísané Estidampa, čo je antidepresívum. Toto antidepresívum
neužíval, resp. užíval posledne tak, že ho užil niekoľko dní a potom ho prestal užívať, voľno z práce si
zobral za účelom, aby sa mu zlepšil stav, čo sa však nedialo, naopak sa mu to všetko zhoršovalo, čiže

tie psychické príznaky boli natoľko závažné, že vyhľadal matku, že aktual statuse správanie potreboval
pocit bezpečia, cítil sa neisto, mal úzkosti, nespavosť, v čase keď prišiel sem na urgentný príjem
tak nespal niekoľko nocí po sebe vôbec. Nebol schopný adekvátnej komunikácie, nedalo sa s ním
rozprávať podľa matky a mňa, prijímajúceho lekára, nakoľko mal zárazy v rozprávaní, my hovoríme
o myšlienkových zárazoch, čo je psychopatologický fenomén, kedy z dôvodu určitých príznakov sa

zastaví pacientovo myslenie a odlišujeme ich od zárazu v konaní, kedy sa pre určitý duševný príznak
pacient znehybnie, resp. stopuje sa konanie ako v zmysle správania. Mal myšlienkové zárazy, ťažké
ambivalencie, to znamená protichodné alebo simultánne existujúce protichodné emócie a postoje a
toto bol hlavný problém pri prijatí vzhľadom na súhlas, pretože on v jednej minúte hovoril, že súhlasí s
hospitalizáciou a potom, že nesúhlasí, že chce hospitalizáciu, vzápätí, že nechce, potom že sa nevie

rozhodnúť. V takomto stave sme sa mu venovali čistého času 2,5 hodiny na urgentnom príjme, z toho
hodinu vôbec sa on rozhodoval, či podpíše alebo nepodpíše informovaný súhlas, resp. problém bol iný,
či tu chce alebo nechce zostať. To je závažná ambivalencia z pohľadu psychiatrie, nie pre závažnosť
rozhodnutia ako v právnom zmysle, ale pretože mal blokované vlastne rozhodnutie, paralýza logiky to
nazývame, ktoré sa prejavuje nielen vo vzťahu k hospitalizácii, ale takmer všetkému čo pacient prežíval

v tom čase. To znamená, že napríklad nevedel, či sa chce najesť alebo sa nechce najesť, či chce
užiť tabletku alebo nechce užiť tabletku, matka spomínala, že ráno mu dala pred seba tabletku a on
poobede niekedy o druhej, niekedy dokonca o pol štvrtej alebo o pol piatej, nepamätám si presne,
sa rozhodol, že ju užije. To je závažné narušenie každodenného života. Okrem toho tam bol príznak
úzkosti, narušenie sústredenosti, komunikácia bola blokovaná, vzhľadom na to, že to veľmi inteligentný

človek, rozumný, vysokoškolsky vzdelaný, tak išlo o značne patologickú situáciu, kde nebol schopný na
jednoduchú otázku odpovedať zrozumiteľne by som povedal. Halucinácie nemal žiadne, blúdne obsahy
v zmysle systémového bludu žiadne, skôr všetko, teda tie psychotické príznaky boli v sfére myslenia,
čiže boli to štrukturálne poruchy myslenia a logické závery, my hovoríme o paralógiách, ambivalencie,
tie som popísal, boli paranoidné reakcie, podozrievavé, ale neboli formované do bludu. Čiže závažné

poruchy myslenia, ktoré označujeme ako pozitívne príznaky schizofrénie, nebol suicidálny, čiže ublížiť
si nechcel. Rozhodnutie o prijatí, priamo neohrozoval sám seba, ale bolo tam ohrozenie nepriame, resp.
riziko z omeškania, z ohrozenia svojho zdravotného stavu. Že by ohrozoval okolie, to mi nie je známe,
i keď potom sa objavili známky negativizmu, aj heteroagresívne konanie, ale to bolo pre vystupňovaný
afekt a napätie, čo neznižuje agresívny náboj konania. Vzhľadom na závažnosť symptomatiky som sa

rozhodol pre nedobrovoľný príjem ako prijímajúci lekár, pre značný subjektívny pocit morbidity jeho,
resp. tlaku utrpenia tak poviem, lebo pociťoval vysoké napätie, úzkosť, sám udával, že mu nie je dobre
a pre riziko z omeškania. Takýto stav bohužiaľ nebolo možné ambulantne liečiť, v podstate boli o to
pokusy, neviem presne koľkokrát bol u MUDr. C.. Zákonnosť prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
odôvodňujem rizikom z omeškania, čiže závažné zhoršenie zdravotného stavu z dôvodu závažnej

psychózy, ktorá v podstate vplývala na jeho myslenie v tom, že mal paralýzu logiky, čiže neschopný
zrozumiteľne odpovedať na nejakú aj jednoducho stanovenú otázku, čo v podstate nie je len z klinického
vyšetrovania a z tej explorácie, ale aj to potvrdili príbuzní, ale toto matka tak potvrdila, vtedy tam
nebola prítomná partnerka, bola na chodbe, že je ako malé dieťa, citujem. A pritom pán inžinier jeveľmi úspešný muž. Z dôvody potom tých ambivalencií, ktoré sa začali týkať aj každodenných aktivít
ako jedlo a pitie. Ambivalencie teda, neviem, či to mám znova vysvetľovať, súčasná prítomnosť dvoch
opačných postojov alebo emócií opačnej polarity, takže veci závažnej nerozhodnosti a hodiny taký

pacient rozmýšľa o tom, či si dá liek alebo nedá liek, či sa napije alebo nenapije, a napokon, či chce byť
hospitalizovaný alebo nie. Nebolo možné ambulantnú liečbu, vzhľadom na to, že už boli o to pokusy, ale
nespolupracoval, nemá zamedzený kontakt s vonkajším svetom, čo sa týka návštev, ale pri prijatí bol
fixovaný k lôžku práve vzhľadom na negativizmus na ambivalencie. Priamo, že by ohrozoval okolie, tak
také príznaky tam neboli, ale bol tam prítomný zápas s ošetrujúcim personálom. Môže prijímať návštevy

v návštevných hodinách, čo sa týka času liečby aktuálne to neviem odhadnúť aj s prihliadnutím na to, že
nie som ošetrujúci lekár, ale aj vzhľadom na ten stav, ktorý v podstate sa musí ďalej viesť terapeuticky
a diagnosticky.“

10. Na otázky zástupkyne umiestneného prijímajúci lekár uviedol, že zásah odvlečenia umiestneného
nepovažoval za neprimeraný. Považuje ho za veľmi bolestný pre samotný personál, pre lekára, myslí

si, že postupoval veľmi správne v klinicky psychiatrickom zmysle, pacient potrebuje pomoc, ak sem
prišiel, aby mu bola pomoc poskytnutá. Venovali sa mu 2,5 hodiny, hodinu času sa rozhodoval, či chce
alebo nechce hospitalizáciu, čo bol vlastne prejav tých závažných ambivalencií, to znamená poruchy
myslenia a takýto jeho krok k nedobrovoľnej hospitalizácii konzultoval aj s jeho partnerkou aj s jeho
matkou, ktoré boli všetkými desiatimi za to, aby bol prijatý do nemocnice, pretože videli ako trpí. Čo sa

týka kladenia odporu, pacient kládol aktívny odpor, nie je pravda, že by nekládol odpor. Ako prijímajúci
lekár za účelom akútneho podania terapie pri závažnej psychóze akútnej intervencie, ktorej sa bránil
teda povedať a bránil sa jej tak, že mali strach, že sa zlomí ihla, že nastanú nejaké komplikácie pokiaľ
vie takéto konanie mu umožňuje vyhláška, resp. vestník z roku 2009. Bol mu podaný Haloperidol a
Dizercín. Dve ampulky Haloperidolu a dve ampulky Dezircinu intramuskulárne a mám tu poznámku, že s

odstupom pre negativizmus, heteroagresívne konanie nutná fixácia k lôžku. Neuviedol v akom rozsahu.
Pri prijatí používa štvorbodovú, tú plnú fixáciu, pri takomto pacientovi, ktorý je heteroagresívny a kladie
odpor, tak by to povedal, a čo sa týka dĺžky fixácie tak tú potom opäť rieši lekár v službe. Toto bolo prijaté
na hranici služby, ale opäť si to, má tu čas 11:33 h, ale tým že ho 2,5 hodiny riešili tak mohlo byť krátko
pred odovzdaním služby, čiže bol odovzdaný, a to sa potom tá fixácia každú službu v podstate rieši a

nasledovný deň ráno. Fixoval ho štvorbodovo.

11. Zástupkyňa umiestneného uviedla: „Konanie pri prijímaní pacienta považujem z hľadiska ochrany
ľudských práv a ochrany pre pacienta za neprimerané, pacient podľa vyjadrenia bol v nemocnici pred

ambulanciou štyri hodiny, jednoducho prišiel sem sám, dobrovoľne s cieľom požiadať o zmenu liečby,
prípadeúpravynejakýchdávokliekov.Vzhľadomnato,žeprišielsemdobrovoľne,akurátmalproblémsa
akútne rozhodnúť, či zostane na hospitalizácii, dôležité je povedať, že ten zásah podľa môjho názoru bol
neprimeraný. S pacientom sa malo pracovať, vysvetliť mu a navrhnúť mu rôzne možnosti, objasniť prečo
teda tá hospitalizácia je potrebná, čiže tento zásah považujeme za neprimeraný, na to reagoval samotný

pacient, ktorý je schopný pochopiť, že momentálne tú liečbu potrebuje, že nie je dôležité, ani v tom čase
keď sem prišiel, aby bol silou odvlečený do priestorov uzavretého oddelenia. Záleží od toho, ako by
sa s tým pacientom ďalej pracovalo. Z toho aké mám informácie neboli splnené podmienky na takúto
nutnú hospitalizáciu, pretože pacient bol schopný pochopiť význam hospitalizácie, prijať informáciu, že
hospitalizácia je potrebná, možno potreboval viacej času a nekládol žiaden odpor žiadnej hospitalizácii,

prišiel sám, dobrovoľne, ak by sa s ním pracovala chvíľku ďalej, tak bol schopný podľa môjho názoru
tento súhlas dať, pretože sám hovoril, že prišiel sem na nejaké štyri dni, aby sa mu nastavila liečba,
jednoducho kládol odpor, pretože ten spôsob akým ho zamestnanci tejto nemocnice doslova odvliekli
a počas toho vlečenia ho vyzliekli na chodbe jednoducho je neprimerané, čiže preto si myslím, že bol
schopný a kvôli tomu sem prišiel. Ja nie som lekár, nie som naozaj v tomto konaní, záleží mi na tom

akým spôsobom sa s tým pacientom nakladalo, nie som lekár, neviem sa k tomu vyjadriť, vychádzam
len z informácií, ktoré mám, aj z dokumentácie, aj z rozhovoru s pacientom. Neviem sa vyjadriť, či
by postačovala ambulantná liečba, nie som lekár. Stále hovorím, prišiel sám, dobrovoľne, niekoľko
hodín tu čakal, možno stačilo len troška s ním pracovať, aby sa vyhol tomuto násilnému zavlečeniu
do tohto oddelenia. Navrhujem, aby bola vo veci vypočutá partnerka umiestneného, ktorá by vedela

potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti týkajúce sa toho, že umiestnený sem prišiel z dôvodu zmeny liečby,
po ktorej mu nebolo dobre, ona by to vedela potvrdiť, dnes tu nie je prítomná. Vo vzťahu ku rozhodnutiu
vo veci samej navrhujem, aby nebol udelený súhlas s hospitalizáciou, resp. prevzatím umiestneného
do zdravotníckeho zariadenia. Napriek tomu, že zamestnanci tohto uzavretého oddelenia mali vopredoznámené, kedy príde zástupca súdu realizovať súdu pacienta a výsluch ošetrujúceho lekára. Tento
pacient v čase keď zástupca súdu prišiel a chcel ho vypočuť veľmi tvrdo spal, pri zobudení sa ťažko
preberalvzhľadomnaliečbu,ktorúmá,čižepretosimyslím,žejepotrebné,abybolopakovanevypočutý,

normálne ako účastník konania.“

12. Umiestnený pri výsluchu uviedol: „Hospitalizovali ma štvrtok, dátum to bolo asi 18. 09. Bolo mi úplne
normálne, chcel som si ísť vymeniť lieky z toho dôvodu som prišiel do tohto zariadenia, prišiel som sem,
hneď pri príjme mi lekár písal hospitalizáciu, hoci ja som chcel len zmenu liekov, lekár stratil nervy a

povedal, že tu môžem byť alebo môžem ísť do prdele, resp. do zadku, porozprával sa s mojou mamou
na chodbe, tá mu povedala, že som nerozhodný, na chodbe som bol vtedy tiež aj ja, následne za mnou
prišli traja, zobrali ma dovnútra, do ošetrovne lekára, bojovali tu so mnou, nakoniec boli asi piati a dali
mi injekciu. Po niekoľkých dňoch prišla za mnou sestra, že či dám súhlas s hospitalizáciou, inak sa mi
vyhrážala, že bude súd, a že ešte nevie kde skončím. Preto som zvolil menšie zlo a súhlas som podpísal.
Bol som v tom čase však na liekoch a pod tlakom, v skutočnosti som ten súhlas udeliť nechcel, ten

podpis nepovažujem za platný. Pred hospitalizáciou, predtým 6 týždňov som začal brať Escitalopram,
poltabletky,totominaordinovalapsychiatričkaMUDr.C.,najprvsombralpoltabletky,potommitozvýšila
na celú dávku, lebo sa to tak robí. 17 deň bolo mi horšie, 3 hodiny po tom, ako užijem tieto lieky tak
mám tlaky do hlavy, mravenčenie, prestal som brať lieky, lebo mi bránili v práci a rovnako z dôvodu, že
mal byť pohreb môjho otca. Išiel som však za doktorkou C., že neberiem lieky z uvedených dôvodov,

tá mi povedala, aby som pokračoval v liečbe, inak budem musieť pristúpiť k hospitalizácii. Následne bol
pohreb môjho otca, v pondelok pred večerom som si spomenul, že mám brať lieky, ale som ho nezobral,
pretože som mal ísť na kontrolu a pred kontrolou sa lieky neberú. Do tohto zariadenia som prišiel za
účelom zistenia, či lieky, ktoré mi boli predpísané sú dobré a či by nebola možná ich zmena z dôvodu
neželaného stavu. Lekár mi prikyvoval, avšak písal pri tom hospitalizáciu. Počas brania liekov som necítil

zlepšenie. Prišiel som sem, aby mi doktor určil, či tie lieky boli dobré. Prosím Vás nemôže tu zostať, inak
sa scvoknem, nech mi dajú lieky domov, budem ich brať doma. Potrebujem z tadeto ísť domov. Na milión
percent budem brať tie lieky, prišiel som do tohto zariadenia za tým účelom, aby mi tie lieky boli dané a
budem ich brať 100%, pretože bez nich nemôžem fungovať. Uvedomil som si, že som s liekmi šaškoval,
ak je to potrebné, viem sem chodiť každý deň. Pracujem na pozícii N. pre celé Slovensko, čo sa týka V..“

13. Súd z prijímajúcej správy zistil, že pacient odoslaný MUDr. C. na hospitalizáciu. Prichádza v
sprievode rodiny (matka a partnerka) pre niekoľko týždňov trvajúce príznaky. Mal problémy v osobnom
živote (išlo o partnerské problémy), ale aj pracovné ťažkosti (veľa pracoval, potreboval oddýchnuť, ale
nemal voľné ani víkendy). Nevie sa rozhodnúť, nevie ako ďalej, má príznaky, v ktorých pociťuje tlaky na

hlave, najmä keď je v stresových situáciách. Pri tých stresoch nevie ani premýšľať, nedá sa mu myslieť,
nevie čo má robiť. Pani doktorka mu odporučila, aby prišiel na hospitalizáciu, ale teraz sa mu to nezdá
ako dobrý nápad, už z práce vymeškal 3 týždne, bral si dovolenku, aby mu bolo lepšie. Mal brať Escitil,
ale neužíva ho - podľa matky sa dlho rozhodoval aj ohľadne liečby: 3 hodiny sa díval na liek, vraj ho
mal zobrať ráno a rozhodol sa zobrať ho až niekedy poobede, potom ho aj prestal brať, lebo cítil, že mu

robí zle. Podľa matky sa to začalo zhruba pred tromi mesiacmi, predtým žil s priateľkou - nie je však
ukončený vzťah, teraz žije s matkou - bola medzi nimi kríza, nevie ani komunikovať, bojí sa aj niekomu
zavolať, zhoršuje sa to. Bol vyšetrený opakovane u MUDr. C., odporučila liečbu Escitalopramom,
avšak nespolupracoval. Vedený ako F43.2 a F48. Hlavným príznakom je nerozhodnosť, inak bol v
poriadku, robí cenové návrhy, šikovný človek a dobrý odborník teraz to, ale nie je on, zmenil sa, panikári

pri minimálnom podnete, podľa matky bol matematickým talentom. Partnerka potvrdzuje tieto údaje,
hovorí však, že už mesiac dozadu bol akoby citovo vyprázdnený. Osobná anamnéza: Nie je liečený
na žiadne závažné ochorenie, 1x ročne chodí na neurochirurgiu na sledovanie benígneho tumoru,
ktorý mu operovali pred 11 rokmi, lokalizovaný v tretej komore. Rodinná anamnéza: Schizofréniu má
sestra a svokra. Sociálna a pracovná anamnéza: Vysokoškolské vzdelanie, Ing. titul, rozvedený, deti

má dve, jednu dcéru z prvého manželstva, druhého syna 10-ročného z terajšieho partnerstva. Lieková
anamnéza: Neberie žiadne lieky, v minulosti mal brať Xanax a Escitil. Koľko príležitostne. Celkový
popis:Orientovaný,lucídny,náladablúdna,paranoidná,disfloická,napätá,vysokáintrapsychickátenzia,
myslenie kohorentné, bez suicidálnych ideácií alebo suicidálneho správania bez blúdnych obsahov v
zmysle systematizovaného bludu hoci prítomné paranoidné reakcie, myšlienkové a postojové zárazy,

dekoncentrácia, závažná ambivalencia postojov, myšlienok, paralógia v senzóriu bez psychotickej
fenomológie, osobnosť aktuálne narušená incipientným procesuálnym ochorením ambivalentným vo
vzťahu k hospitalizácii, napokon hospitalizáciu odmietol, resp. neschopný vzhľadom na symptomatiku
ambivalencie udeliť jednoznačný súhlas s prijatím, anozognostiký napriek subjektívnym duševnýmpríznakom a subjektívnemu utrpeniu negativistický, nutnosť nedobrovoľného prijatia vzhľadom na
závažnú psychotickú symptomatiku a riziko z omeškania. Vytlačené 24. 09. 2019, 9:35 h, MUDr. U..
Dátum a čas prijatia 19. 09. 2019, 11:33 h.

14. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote
rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť
lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od
rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou

viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné
zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody.
V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým
v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s
duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test
(pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, §

38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla
psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a
stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné,
c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho
nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z

prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky
podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a
preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia

tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej
zdravotníckejstarostlivostibezjehosúhlasu.Súdmusízistiť,čikprevzatiudošlopreto,lebochorýnaozaj
ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho
osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).

15. K posudzovaniu prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyslovil právny názor Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 193/2013-56, podľa ktorého prevzatie chorého do ústavu
zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú
slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 ústavy. Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej

starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu
bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania“. Pokiaľ sa okresný
súd a krajský súd uspokojili iba s vyjadrením MUDr. I., na ktorom je v podstate uznesenie okresného
súdu aj krajského súdu založené, napriek skutočnostiam, ktoré sa v okolnostiach sťažovateľkinej veci
vyskytli a ktoré minimálne spochybňujú dôvodnosť jej umiestnenia v ústave bez súhlasu, potom súdny

prieskum stratil zmysel a celé konanie bolo iba formálnym procesom, ktorý neslúžil na ochranu práv
sťažovateľky. Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára
a chorého, bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol
dokonca viesť ku zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu vykonávajúceho
zdravotnícku starostlivosť.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestneného do
zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či išlo o
dobrovoľnú alebo nedobrovoľnú hospitalizáciu. Po vykonanom dokazovaní mal súd za ustálené, že
umiestnený súhlas s hospitalizáciou neudelil, pretože sám uviedol, že súhlas dal pre menšie zlo a

pod nátlakom. Súd preto nepovažoval súhlas udelený dňa 23.09.2019 za prejav slobodnej a vážnej
vôle. Umiestnený trpí podľa lekárskeho nálezu duševnou poruchou pod č. F43.2 a F 48. Bol vedený
ako psychiatrický pacient u MUDr. C., u ktorej mal nastavenú liečbu, ktorú nedodržiaval. Najprv bral
pol tabletky denne a po zvýšení dávky na jednu tabletku liečbu odmietal pre blížiaci sa pohreb otca
a z dôvodu, že mu nastavená liečba nerobila po zdravotnej stránke dobre. Túto skutočnosť oznámil

aj svojmu psychiatrovi, ktorý ho upozornil na možnosť jeho hospitalizácie a liečbu mu nezmenil. V
konaní ostalo sporné, z akých dôvodov umiestnený vyhľadal zdravotnícke zariadenie, do ktorého
prišiel v sprievode matky a partnerky. Podľa prijímajúceho lekára bol hospitalizovaný na odporúčanie
ambulantného psychiatra a podľa umiestneného si mal prísť dať zmeniť liečbu. Z toho je súdu zrejmé,že umiestnený v čase prijatia nedodržiaval nastavenú liečbu, ktorú mu nezmenil ani jeho ambulantný
lekár. Tým umiestnený prevzal na seba riziko zmeny svojho zdravotného stavu, ktorá aj nastala v
čase jeho prijatia. Súd vychádzal zo stanoviska prijímajúceho lekára, podľa ktorého sa jeho stav

v posledných týždňoch zhoršoval, čo udali zhodne partnerka a matka. Cítil sa neisto, mal úzkosti
a trpel nespavosťou niekoľko nocí po sebe. Nebol schopný adekvátnej komunikácie, mal zárazy v
rozprávaní (myšlienkové), ťažké ambivalencie, to znamená protichodné alebo simultánne existujúce
protichodné emócie a postoje. Podľa názoru lekára išlo o závažnú ambivalenciu z pohľadu psychiatrie,
ktorá blokovala jeho rozhodnutie. To sa prejavilo u umiestneného aj tým, že niekoľko hodín nebol

schopný zobrať liek, ktorý pred neho dala matka. Umiestnený tak nevedel, či sa chce najesť alebo sa
nechce najesť, či sa chce napiť alebo sa nechce napiť. Mal príznaky úzkosti na nesústredenosti. S
poukazom na inteligenčnú vyspelosť umiestneného išlo o patologický stav, kedy podľa názoru súdu by
bez primeranej liečby, ktorú do prevzatia umiestnený nedodržiaval, hrozilo jeho závažného zhoršenie
zdravotného stavu z hľadiska zistenej symptomatiky a prežívaného tlaku utrpenia. Súd poukazuje aj na
vyjadrenie umiestneného, ktorý chcel, aby mu dali telefón a notebook a potom tam môže byť koľko je

to potrebné. Súd tiež prihliadol na to, že umiestnený sa sám priznal, že s liekmi šaškoval, čo potvrdzujú
závery vypočutého lekára a skutočnosti z prijímajúcej správy. Súd nemôže pristúpiť k prepusteniu
umiestneného len na základe toho, že umiestneného v blízkej dobe čakajú dôležité pracovné povinnosti.
Prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo nevyhnutné pre riziko z premeškania liečby,
ktorá bola už pred tým nastavená a umiestnený ju nedodržiaval. Aj zástupca umiestneného vo svojej

výpovedi a priori uviedol, že s umiestneným sa malo inak pri hospitalizácii pracovať a uviesť mu
prečo je hospitalizácia potrebná. Je však potrebné odlišovať zákonné dôvody pre hospitalizáciu od
skutočností, ktoré nastali počas hospitalizácie prostredníctvom personálu zariadenia. V prípade, ak
zástupca namietal postup zdravotníckeho zariadenia pri prevzatí umiestneného, ide o skutočnosti, ktoré
súdniejeoprávnenývtomtokonaníriešiť.Umiestnenýmámožnosťsavočiprípadnémuneprimeranému

postupu zdravotníckeho zariadenia brániť podaním žaloby na ochranu je základných práv napr. v
civilnom konaní. Možno však uzavrieť, že duševná porucha umiestneného bola takého charakteru a
stupňa narušenia, že vyžadovala v rozhodnom čase jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia.

17. Súd nepristúpil k vykonaniu výsluchu partnerky umiestneného, ktorý navrhol zástupca

umiestneného, pretože tento návrh nebol určitý. Zástupca neviedol iniciály partnerky umiestneného,
tá nebola pri výsluchu prítomná a z hľadiska dodržania zákonnej lehoty pre rozhodnutie súdu nebolo
vykonanie tohto výsluchu objektívne možné.

18. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže

umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).