Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010375
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618010375.4

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
16. septembra 2019 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd

o b ž a l o v a n é h o
T. V. C. I. T. E. Z. L. X. V. E., nar. XX. X. XXXX v F., trvale bytom Q. XXXX/XX, F., konateľa,

o s l o b o dz u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2 Pv
167/17/5505-30 zo dňa 20. 8. 2018, pre skutok, že

dňa 24. 2. 2017 v čase o 22.30 hod. na prízemí hotela SKI v Demänovskej doline, okres Liptovský
Mikuláš si prehodil cez plecia K. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, F. - C., preniesol ju k
izbe č. XXX, odomkol vchodové dvere, vošiel do izby, dvere uzamkol a kľúč od dverí si odložil do vrecka
nohavíc, následne zložil K. A. z pleca a postavil ju ku posteli, strčil do nej, čím ju sotil na posteľ, na čo

sa ihneď z postele postavila a chcela z izby odísť, hovorila, nech ju pustí a vybrala mu z vrecka nohavíc
kľúč od izby, na čo ju opätovne hodil na posteľ, priľahol ju, pričom K. A. ho od seba odtláčala a kričala
nech ju pustí, čo po chvíli aj urobil,

ktorým mal spáchať prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 23. 8. 2018 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na T. V. obžalobu pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného
zákona pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a

po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný zo spáchania skutku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedol, že v
čase od 23. 2. 2017 do 26. 2. 2017 bol na lyžovačke v Tatrách so svojou partiou, bolo ich asi desať. On
tam bol s kamarátom N. F.. Ubytovali sa v hoteli SKI v Demänovskej Doline a šli si sadnúť do hotelovej

reštaurácie na večeru. Po večeri ostali v bare celá partia popíjať. Počas tohto večera sa s nimi zabávala
čašníčka, ktorá ich obsluhovala. Predpokladal, že ide o osobu, ktorá na neho podala trestné oznámenie,volala sa K.. Nasledujúci večer 24. 2. 2017 opäť sedeli v hotelovej reštaurácii a popíjali. Prišla si k nim
prisadnúť aj táto K. s kamarátkou. V tento večer K. nepracovala. Po 22.00 hod. sa rozhodli, že pôjdu
niekam na diskotéku. Všetci sa išli do svojich izieb prezliecť. Spolu s ním a s N. išla k nim na izbu aj K..

Obžalovaný vošiel do izby ako prvý, za ním išla K. a N. zostal na chodbe, kde sa ešte s niekým rozprával.
Na izbe si chceli dať rum. On hľadal fľašu, v tom z chodby počuli hluk, krik a buchnutie dverí, preto vyšli
na chodbu, aby zistili, čo sa deje. K. vyšla z izby ako prvá, on za ňou. Zistili, že hluk ide z kancelárie
nejakej A., ktorá bola údajne riaditeľkou hotela. Boli tam ľudia z ich partie, evidentne sa dobre zabávali,
preto išli za nimi. Sadli si do kancelárie a po chvíľke začala A. kričať, nech všetci odtiaľ vypadnú, preto

sa postavili, vyšli na chodbu s tým, že idú na diskotéku. Obžalovaný sa ešte spolu s N. vrátil na izbu
prezliecť a všetci odišli na diskotéku. K. ostala v hoteli, upokojovala A.. Odvtedy ju už nevidel. Z diskotéky
sa vrátili po 02.00 hod. a na recepcii sa dozvedeli, že majú opustiť hotel, pretože porušili ubytovací
poriadok, čo vlastne urobili, im však nechceli povedať. Nikto z nich si nebol vedomý niečoho, prečo by
ich mali vyhodiť z hotela. Bola tam aj hliadka polície. Ani oni nevedeli prečo boli privolaní. Nasledujúci
deň ráno si našli iné ubytovanie a opustili hotel. Podľa neho je celá vec vymyslená a nič z toho, čo sa

mu kladie za vinu sa nestalo. Ďalej dodal, že boli ubytovaní v izbe č. 001, ktorá sa nachádza hneď za
recepciou. Poškodenú K. A. podľa mena nepozná. Žiadne úmysly s ňou nemal. Najprv ani nevedel, že
ide za ním do izby. Z izby odišla sama po nohách. Keď bola v ich izbe, boli tam len oni dvaja, nik iný.
Popis skutku je vymyslený, nereálny.

Na hlavnom pojednávaní dodal, že na izbe bol ubytovaný s N. F. a M.Š. Š.. 24. 2. 2017 alkohol pil,
nebol opitý, všetko si dobre pamätá. Nevie si vysvetliť, prečo ho poškodená obviňuje. N. s nimi do izby
nešiel. V izbe sa zdržali asi 10-15 sekúnd. N.Š. našiel v tej kancelárii, kde pár minút sedeli. Sadol si
do kresla a K. sedela oproti nemu. Po tom, čo odišli na diskotéku, už K. nikdy nevidel. Pri odchode
sa jej ešte pýtal, či ide s nimi, na čo povedala, že teraz nie, pretože musí ukľudniť A.. Nasledujúci

deň ráno komunikovali s nejakým mladším mužom menom T., ktorému vraveli, že ak sa niekto cíti
dotknutý, chceli by sa ospravedlniť, na čo povedal, že A. tam nie je, a že jej to odkáže. V ten večer
sedeli v reštaurácii hotela a popíjali asi 2 až 3 hodiny a poškodená s nimi pri stole sedela skoro celý čas,
možno 1,5 až 2 hodiny. Len pár krát odbehla, možno fajčiť. Nefajčí, takže s ňou nešiel. Na preukázanie
trávenia času poškodenou s ich partiou predložil fotografie z predmetného večera, Namietal jej tvrdenia,

že ich partiu nepoznala, pretože s nimi sedela už predchádzajúci večer. Keď sa vrátili z izby a šli do
kancelárie, poškodená pôsobila normálne, sedela, pozerala sa. Aktívne sa nezúčastňovala komunikácie
v kancelárii. Ich izba sa nachádzala hneď pri kancelárii, možno 2 až 3 metre a sociálne zariadenia boli
na protiľahlej strane, buď oproti izbe alebo kancelárii. Výťah bol umiestnený hneď za recepciou, ešte
pred chodbou, kde sa vstupovalo do kancelárie a izieb. Všetko sa nachádzalo asi v okruhu 5 metrov.

Po ceste z reštaurácie do izby míňali kamarátov, bolo ich tam asi 3 až 5, ktorí stáli na chodbe, boli na
ceste na diskotéku. Títo ich mohli vidieť vchádzať do izby. Kvôli čomu išla s ním na izbu, nevedel, on
si išiel po bundu. Nepýtal sa jej, bral ju ako súčasť partie, ktorá sa chystala na diskotéku. Na chodbe
bolo viac ľudí, ona sa motala pomedzi nich. Nezisťoval, prečo ide za ním na izbu, ponúkol jej, či si chce
dať rum, nechcela s tým, že si dá neskôr na diskotéke. Poukázal na to, že v priebehu toho, ako sedeli

v reštaurácii hotela sa bola prezliecť, čo vyplýva aj z predložených fotografií.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom predvolaných svedkov, a to poškodenej K. A., svedka N. F.,
znalkyne T.. V. T., prečítaním zápisníc z prípravného konania o výsluchu svedkyne A. F., previerky

výpovede na mieste a prečítaním listinných dôkazov.

Poškodená K. A. v prípravnom konaní dňa 24. 10. 2017 vypovedala, že od decembra 2015 bola
zamestnaná v prevádzke Hotela SKI, Demänovská Dolina 69, ako barman, čašník. Dňa 24. 2. 2017
asi o 19.30 hod. prišla do hotela SKI, kde aj bývala. Po príchode sa zastavila v kancelárii, kde išla za

spolumajiteľkou hotela A. F.. Okrem nej sa v kancelárii nachádzal aj T. J. a E. C.. V tejto kancelárii sa asi
3 hodiny rozprávali, pričom T. J. medzitým odišiel preč a na recepciu nastúpila W. V.. Asi o 22.30 hod.
išla z kancelárie na toaletu, ktorá sa nachádza asi 2 metre od kancelárie. Keď vyšla, pri výťahu stála
skupinka 5-6 mužov, ktorí boli ubytovaní v hoteli. Na toalete bola asi 2-3 minúty a keď vyšla, muži tam
ešte boli, preto sa ich pýtala, čo sa deje, na čo jej jeden z týchto mužov odpovedal, že sa nedeje nič a že

ide s ním na izbu. Išlo o osobu obžalovaného. Muži boli zjavne pod vplyvom alkoholu. Ona vtedy začala
od neho ustupovať, viackrát mu zopakovala, že s ním nikam nejde. Vtom ju bez jej súhlasu prehodil
cez svoje plece, cez ktoré to bolo, si už s odstupom času nespomínala a preniesol ju asi 4-5 krokov k
izbe č. 001. Pravou rukou odomkol izbu a s ňou na pleci vošiel dnu do izby. Potom zatvoril dvere a izbuzamkol kľúčom. Kľúč od izby si dal do vrecka nohavíc. Jej sa až v izbe podarilo dostať z jeho ramena.
Keď už stála na vlastných nohách, tak ju tento muž rukami strčil a ona spadla na posteľ. Následne sa
postavila a vravela mu, aby ju pustil a odomkol dvere. Vtedy mu vybrala kľúčik z ľavého vrecka nohavíc

a oboma rukami ho držala. Ako ho držala, tak ju opäť strčil na posteľ a chcel si na ňu ľahnúť. Vtedy si
dala nohy k sebe a kolená pred seba. Ľahol si na ňu a pritlačil sa ku nej. Hrozne sa bála, odtláčala ho
od seba. Vravela mu, nech ju nechá. Povedal jej, že mu má dať kľúčik, že ju pustí a otvorí jej dvere, na
čo mu dala kľúč, on otvoril dvere a ona vyšla von, on išiel za ňou. Rýchlou chôdzou následne prešla
ku kancelárii, kde stála A. a asi štyria muži. Títo boli k nej arogantní, nechceli ju pustiť do kancelárie.

Keď k nej prišla, tak T. V. strčil A. do kancelárie. Ona išla za ňou. Vtedy do kancelárie vošli aj ostatní
muži, ktorí A. obkľúčili, sácali do nej, ona im vravela, že je majiteľkou hotela a v kancelárii nemajú čo
robiť. T. V. jej povedal, že ona je hovno a hotel má iba v prenájme. A. zavolala na číslo XXX. Keď to
títo muži začuli, z kancelárie odišli.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase skutku pracovala na hoteli SKI. Jeden deň robila a dva

dni mala voľno. V piatok večer prišiel obžalovaný s partiou kamarátov. Večer boli na bare, komunikovali
spolu. Na druhý deň mala voľno, bývala na hoteli, medzitým bola v meste. Keď sa vrátila, išli si so
sesternicou A. F., ktorá je zároveň aj konateľkou hotela SKI, otvoriť fľašku vína, takže išla vziať otvárač
fliaš do baru. Keď prechádzala cez jedáleň, kde sedel obžalovaný aj s partiou, niečo na ňu zakričali,
odpovedala im, že teraz nemôže, nemá čas a išla rovno za sesternicou do kancelárie, kde sedeli možno

hodinu, možno dve hodiny. V kancelárii bol s nimi aj T. J., ktorý bol vtedy spolukonateľ. Kancelária je
prepojená s recepciou, na ktorej bola recepčná E. C. a asi aj vedúca prevádzky E. J.. Po nejakom čase,
možno hodine alebo hodine a pol, čas nesledovala, vyšla z kancelárie s tým, že ide na WC a na chodbe
bol obžalovaný aj s kamarátmi. Potom sa so A. vymenili a ona išla tiež na WC. Počula ako na nich zrúkla,
čo sa tu deje. Asi sa jej nepáčil hluk, ktorý robili, už si presne nepamätá. Nevedela uviesť, či sa vrátila

naspäť do kancelárie alebo ostala na chodbe, aj keď A. išla na WC, ale obžalovaný ju začal utláčať. To
znamená, že kráčal oproti nej a ona cúvala, nevedela, čo chcel, či niečo hovoril si nepamätala. Vravela
mu, čo sa deje, ale bolo to dávno, tak nevedela. Na polícii vypovedala len to, čo vedela. Utláčal ju do
chodby, kde mali izbu a prehodil ju cez plece. Prehodeniu sa bránila. Na izbu nešla dobrovoľne. Či boli
dvere na izbe zamknuté nevedela, ale zavreté boli určite. Má výpadky z toho, pretože bola v strese. Na

izbe ju zhodil na posteľ. Postavila sa, chytila stres, paniku. Vedela, že išla von, a už bola vonku. Vedela,
že zamkol kľúčmi izbu. Potom vedela, že jeho kamaráti mali konflikt. Z izby sa dostala tak, že začala
kričať, aby ju nechal a dal jej pokoj. Tak odomkol dvere a vyšli von. Kedy zamkol izbu, si nevedela
spomenúť. Vymýšľala by si a klamať nechce. Keď skončilo haló s jeho kamarátmi, tak o tomto povedala
A., ktorá volala policajtov. Raz jej zlyhal signál a potom sa už dovolala. Tiež to hovorila policajtom, ktorí

keď prišli, povedali jej, že nechávajú na ňu, či to chce riešiť hneď alebo až keď sa ukľudní. Prečo ju
zobral do tej izby netuší, pretože večer predtým sa normálne bavili, rozprávali.

Vzhľadom na viaceré rozpory vo výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi, ktorú
uskutočnila v prípravnom konaní bola vyzvaná na ich vysvetlenie, na čo uviedla, že sa touto vecou

nezaoberala, odkedy vypovedala na polícii, svoju zápisnicu nevidela, nečítala, ani žiadne papiere si k
tomu nepozerala, poukázal aj na odstup času 2 roky a myslí si, že v základe vypovedala zhruba tak, ako
predtým, detaily si už nemôže pamätať. Lepšie si to pamätala pri predchádzajúcej výpovedi. Uviedla, že
v čase incidentu mala vypité, so A. pili 0,7 l fľašu vína.

Ďalej vypovedala, že od príchodu do hotela v ten deň až do 22.30 hod. sa pohybovala po hoteli, keďže
tam bývala, a to v priestoroch izby, baru, kuchyne, potom kancelárie. Nebola si vedomá, že by si sadla v
tenvečersobžalovanýmajehopartioudoreštaurácie.Zkanceláriesavzdialilamaximálnepootváračna
víno. Obžalovaný ju utláčal na chodbe na prízemí, pri výťahu, kde je menší priestor. Na plece ju prehodil
na chodbe za presklenými dverami, ktorá viedla k izbám. Izby na hoteli sú maličké, najprv je predsienka,

je úzka, má možno 1,5 metra, za ňou sú dvere do izby, kde je skriňa a posteľ. Ako sa bránila prehodeniu,
si už nepamätala. Na detaily si už nespomínala, pretože mali vypité. Na diskotéku s nimi nešla. V tú
noc ani nespala na hoteli, ale v byte u A., ktorá býva neďaleko hotela. Či sa v ten večer prezliekala,
nevedela, ale nemala dôvod prezliekať sa v čase od 19.30 do 22.30 hod. Trestné oznámenie podávala
po troch dňoch, aj so A. boli na polícii v Liptovskom Mikuláši. Policajt to napísal tak, že je tam dátum

takmer po šiestich týždňoch. Pýtala sa ho na to. Policajti vtedy prišli so zápisnicou na hotel, ona im
ju podpísala. Na jej otázku, prečo je tam iný dátum, ako dátum podania trestného oznámenia, policajti
povedali, že to môže byť, že ho môže podať hocikedy. Z partie pri obžalovanom niektorých poznala. V
ten večer si s nimi dala jeden drink. Pri stole v jedálni s nimi nesedela. Meria 170 cm a v tom čase vážila65 kg. Poprela, že by tvrdila, že ju v tej úzkej predsieni v izbe mal na pleci, už bola dole z pleca a potom
tú izbu zamkol. Vzhľadom na rozpornosť výpovedí svedkyne a poškodenej boli opätovne odstraňované
rozpory v jej výpovediach, pretože v prípravnom konaní tvrdila, že obžalovaný ju preniesol asi 4-5 krokov

k izbe č. 001, a až v izbe sa jej podarilo dostať z jeho ramena. Poškodená k týmto rozporov uviedla, že
si už nepamätá, ako to bolo. Zamykanie dverí si nepamätala. Nevidela obžalovaného dvere zamykať.
Usudzovala to len z toho, že keď vychádzali, tak dvere odomykal. Nevedela sa k tomu už vyjadriť. Platí
asi to, čo vypovedala predtým, pretože si k tomu nič nepozerala.

K predloženým fotografiám potvrdila, že sa na nich nachádza ona.

Obžalovaný jej na izbe žiadny alkohol neponúkal. Nepamätala si, ako sa jej podarilo vybrať z nohavíc
kľúč od izby, išlo o zväzok kľúčov, kde bol kľúč od izby, lyžiarne a budovy hotela s dreveným príveskom.
Dobrovoľne na izbu určite nešla. Nebola si vedomá, že by sa s nimi dohodla na diskotéke, ale určite
tam nešla. Nepamätala si, že by sa v ten večer prezliekla. Nepostrehla ani na tých fotkách, že by bola

prezlečená. Na mnoho okolností si nepamätala a zabudla na ne. Po tom, ako odišla z izby, sedela v
kancelárii, nie na recepcii. Do podávania trestného oznámenia ju nik netlačil, podávali ho spolu so A.,
ona ho podávala v súvislosti s tým, že skupinka ubytovaných hostí sa nachádzala v kancelárii, kde by
sa nemali nachádzať. V izbe sa nachádzali krátko, možno 2-3 minúty, maximálne 5 minút. Celé sa to
zbehlo veľmi rýchlo.

Svedok N. F. v prípravnom konaní dňa 23. 11. 2017 vypovedal, že 24. 2. 2017 bol ubytovaný v Hoteli
SKI v Demänovskej Doline v izbe na prvom poschodí, jej číslo si už nepamätal, bola to prvá izba vpravo.
Bol tam s partiou na dovolenke. Na jeho izbe boli ubytovaní traja, okrem neho T. V. a M. Š.. Na takúto

lyžovačku chodia pravidelne. T. V. bol s nimi prvýkrát. Ubytovanie mali rezervované od 23. 2. 2017 do
26. 2. 2017, pričom 24. 2. 2017 po večeri ostali v reštaurácii, popíjali a prisadlo si k nim nejaké dievča,
ktoré poznal, ale nevedel jej meno. Poznal ju z minuloročných lyžovačiek, pretože tam s nimi po minulé
roky zvykla popíjať. Meno K. A. nepoznal. Dievča, ktoré spomínal, bolo strednej postavy, tmavé vlasy
pod ramená, výška asi 165 cm až 170 cm. Popíjali asi tak 2-3 hodiny. Po určitom čase si k nim prisadla,

pretože robila za barom a chodila hore dole. Nikto z nich nepil nad mieru, pretože cez deň chodili lyžovať.
Tiež táto K. pila normálne, ani málo, ani veľa. Bavili sa spolu o tom, že by šla s nimi na diskotéku, pretože
raz s nimi bola. Kto išiel na diskotéku si už nepamätal. Keď sa zdvihli od stola, tak on a T. V. sa išli
prezliecť. Išli okolo recepcie, kde stretli inú ženu, ktorej meno uviesť nevedel. Táto im deň predtým dala
fľašu rumu na účet hotela. Bola to manažérka alebo niečo také. Rozprával sa s ňou a v okolí registroval

túto K.. Potom na chvíľu stratil T. aj K. z dohľadu. Po chvíli, bolo to pár sekúnd, prišli naspäť. Následne bol
v kancelárii a za stolom tejto kancelárie sedela K. a manažérka. Či do kancelárie vošli on s manažérkou
aj súčasne s T. a K., už uviesť nevedel. V kancelárii boli šiesti, normálne sa všetci spolu bavili, čakali na
taxík, všetko prebiehalo v kamarátskom duchu, zabávali sa. Takto sa s nimi rozprávala a zabávala aj K..
Potom si T. asi zo srandy sadol do kresla manažérky, čo ju nahnevalo a povedala, že volá políciu. Zdvihla

telefón. Keďže to bolo dovtedy v priateľskom duchu, myslel si, že sranduje a hneď na to kanceláriu
opustili. Odišli na diskotéku. Ráno asi o 04.00 hod. sa vrátili. Čakal ich recepčný a nejaký ďalší muž,
ktorý im povedal, že kľúče od izby im nedá a majú čakať, kým prídu policajti. Nič viac im nepovedal.
Po príchode policajtov, tento muž chcel, aby ich vypočuli a trval na tom, aby opustili hotel, pretože vraj
porušili hotelový poriadok. T. V. si pravidlá hotela študoval, naťahoval sa s ním a keď videl, že to nemá

zmysel, dohodol sa za prítomnosti polície, že sa vyplatia všetky záväzky a ráno o 09.00 hod. odídu, čo
sa aj udialo. Nepadlo ani slovo o tom, že by T. V. mal niekoho zavrieť v izbe alebo niečo podobné. Izba,
kde bývali sa nachádzala v blízkosti vstupu do kancelárie, teda zo vstupu do kancelárie bolo vidieť na
dvere ich izby. Svedok nič také ako prehodenie poškodenej cez plece nevidel. V čase kedy sa to malo
udiať, sa on v izbe nenachádzal.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a dodal, že počas toho, ako sedeli v ten večer
v reštauračnej časti, s nimi okrem K. popíjala aj druhá slečna, jej meno nevedel, ale určite to nebola
manažérka. Sedeli tam s nimi po celý čas. Izby v hoteli sú maličké. Po vstupe do izby sa nachádza malá
chodba, kde je stiesnený priestor, kde vošiel s batohom na chrbte, nedá sa tam ani poriadne otočiť. Pri

vstupe do izby, je po ľavej strane skriňa a poschodová posteľ. Pod oknom bola manželská posteľ. K.
odchádzala z reštaurácie vtedy, keď sa zdvihli aj oni s úmyslom vziať si veci a odísť na diskotéku. Bolo
ich viac, ostatní boli už von. Riešil sa počet taxíkov. Na recepcii, okolo ktorej prechádzali, sa nachádzalo
viac osôb. Že by tú K. tlačil alebo ju prehodil cez plece nevidel. Že by do izby mohol niekto s niekýmprehodeným cez plece prejsť si nevedel predstaviť, ani to, že by si ostatní niečo také nevšimli. Vstup do
kancelárie bol pár krokov vedľa izby, kde bývali. Izba mala s kanceláriou susednú stenu. Medzitým mohli
byť ešte nejaké presklené dvere, ktoré oddeľovali chodbu ku izbám. Spolu odchádzať obžalovaného a

poškodenú nevidel. Ak mu zmizli z dohľadu, tak len na veľmi krátko, možno na pár sekúnd. Keď K. vyšla
z izby, prišla do kancelárie. Vôbec sa nejavila, že by mala nejaký problém. Sadla si tam na stoličku.
Podľa neho to bola jej stolička alebo kreslo. Sedela za stolom, debatovala a ďalej fungovala. Nebolo na
nej vidieť, že by bola rozrušená. V ten večer mal vypité, ale všetko si pamätá. Nikto nebol nadmerne
opitý, pretože išli ešte na diskotéku, na ktorej boli všetci z partie. Predtým, ako odišli na diskotéku sa

s policajtmi nestreli, hoci zamestnanec hotela, s ktorým po návrate situáciu riešili, im povedal, že tam
policajti boli už večer.

Zo znaleckého posudku č. 3/2018 vypracovaného T.. V. T., znalkyňou z odboru psychológia, klinická
psychológia detí, klinická psychológia dospelých, mal súd preukázané, že znalkyňa po vyšetrení

poškodenej K. A. dospela k záveru, že jej osobnosť je dostatočne sebavedomá, nesie prvky náladovosti,
výbušnosti, prítomná je úzkosť, vratká duševná rovnováha, ľahko podlieha vplyvom okolia. Záťažové
situácie spracuje na základe prežitej negatívnej sexuálnej skúsenosti. U poškodenej je schopnosť
vnímania nadpriemerná, pamäťové schopnosti sú v medziach normy. Schopnosť reprodukovania skôr
vnímaných podnetov je tiež v pásme priemeru. Dispozície k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu

údajov neboli u probantky znaleckým vyšetrením zistené. Všeobecná vierohodnosť, ktorá sa odvíja
od úrovne kognitívnych funkcií, teda úrovne intelektu, úrovne pamäti, vnímania a osobnostných
charakteristík je znížená z toho dôvodu, že na základe prežitej negatívnej skúsenosti v záťažovej
situácii poškodená prežívala pocity ohrozenia, jej vnímanie a prežívanie celej situácie bolo skreslené.
Bola nastavená v anticipačnej úzkosti, teda očakávala, že sa stane niečo zlé. Celú situáciu pod

vplyvom negatívnych emócií aj tak hodnotila. Špecifická vierohodnosť je zachovaná. Na základe vyššie
uvedených skutočností znalkyňa skonštatovala, že výpoveď poškodenej nie je vierohodná. Dodala, že
poškodená nemá sklony k účelovému spracovaniu skutočností. V psychologickom rozbore znalkyňa
okrem vyššie uvedeného uviedla, že probantka v inkriminovanom čase mala v sebe nejaký alkohol,
množstvo nie je objektivizované. Sama uvádza, že si so sesternicou otvorili fľašu vína. Keďže už raz

prežilanegatívnusexuálnuskúsenosť,jejvnímanieaprežívaniecelejsituácieboloskreslené.Nastavená
v anticipačnej úzkosti očakávala, že sa stane niečo zlé. V danom okamihu, keď situáciu zhodnotila pod
vplyvom negatívnych emócií sa tak stalo nie s úmyslom poškodiť, len popísať svoje negatívne emócie.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch písomne podaného znaleckého posudku a

na otázky uviedla, že zisťovanie vierohodnosti časti výpovede nie je možné. Metodikou na všeobecnú
vierohodnosť sa zistilo, že táto je znížená, a to dôvodu, že na základe emocionálneho negatívneho
prežívania poškodená skreslene vnímala danú situáciu, hoci vnímanie u nej je dobré, ale ako to
sama uviedla, a ako to vyšlo v jej osobnostných charakteristikách, nachádzala sa v stave anticipačnej
úzkosti, to znamená „bojím sa niečoho, čo očakávam, že by mohlo prísť na základe dávnejšie prežitej

podobnej negatívnej skúsenosti“. Z týchto dôvodov nemôže byť všeobecná vierohodnosť zachovaná.
Čo sa týka špecifickej vierohodnosti, pri ktorej sú porovnávané jednotlivé výpovede poškodenej, tieto
boli identické, ale znalkyňa sa priklonila k všeobecnej vierohodnosti, preto dospela k záveru, že
výpoveď nie je vierohodná, pretože ona prežila niečo, čo bolo ovplyvnené silnými emóciami, ktoré
prežívala,ktoréskreslilijejprežívanieataktopotommohlainterpretovaťvýpovederovnako.Pricelkovom

hodnotení vierohodnosti jej výpovede sa priklonila k všeobecnej vierohodnosti výpovede poškodenej.
Výpoveď nemôže byť vierohodná, pretože ju zaplavili emócie, danú situáciu vnímala viac emocionálne
ako racionálne a vypovedala na základe práve silných emócií, ktoré to skresľujú. V danom momente
prežívala úzkosť a úzkosť vznikla na základe toho, že si asociačne spomenula na podobnú situáciu,
ktorú zažila v puberte a vyhodnotila túto situáciu tak, že znovu k tomu ide dôjsť. Keď sa všetko ukľudnilo,

s odstupom času dospela k názoru, že to mohla byť sranda a ona to tak vyhodnotila práve preto, že bola
v úzkosti a bol tam aj alkohol. Úlohu hrali dva faktory - alkohol a dávno prežitá negatívna skúsenosť.
Situáciu poškodená vnímala skreslene, ako v skutočnosti bola, čo napokon aj sama pripustila, keď s
odstupom času sama hodnotila, že „on to robil zo srandy, ale vtedy mi to tak nepripadalo“. Do akej
miery bola ovplyvnená predchádzajúcim negatívnym zážitkom sa nedá určiť, ani kvantitatívne určiť, ako

skreslene vnímala.Z výpovede svedkyne A. F. z prípravného konania zo dňa 25. 10. 2017, ktorej zápisnica o výsluchu z
prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky a so súhlasom obžalovaného
v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná, vyplýva, že bola konateľkou

spoločnosti, ktorá prevádzkuje Hotel SKI v Demänovskej Doline. Dňa 24. 2. 2017 sedela v kancelárii
a robila papiere. O 20.00 hod. prišla za ňou K. A.. Rozprávali sa v kancelárii. V čase asi o 22.30 hod.
K. išla na WC, ktoré sa nachádzalo oproti jej kancelárii. Vtedy ostala v kancelárii sama, pár minút
počkala, keďže K. sa nevracala, tak si myslela, že niekam odbehla. Išla na WC aj ona. Keď vyšla z dverí
kancelárie, pred jej kanceláriou stálo asi 5 - 6 jej neznámych chlapov. Mali na jej osobu nejaké poznámky.

Pýtali sa kam ide. Odpovedala, že na toaletu. Pretlačila sa pomedzi nich. Keď sa z toalety vracala po
dvoch minútach, tak tam ešte boli. Títo muži začali po nej pokrikovať. Čo pokrikovali si nepamätala.
Hovorili, aby s nimi niekam išla. Keď chcela ísť do kancelárie, jeden z nich jej zatarasil cestu. Boli zjavne
pod vplyvom alkoholu a začala kričať, aby ju pustil, že tam nemá čo robiť. Oni po nej tiež začali kričať,
že idú s ňou do kancelárie. Prekrikovali sa asi dve minúty. Potom začula krik. Videla ako z prízemia
od izieb vychádza nejaký muž a K.. K. bola zjavne rozrušená a po tom mužovi kričala a utekala od

neho preč. Svedkyňa stála pred dverami kancelárie. Do nej vrazil ten muž, pred ktorým K. utekala a
vošiel do kancelárie. Vtedy zakričala na K., nech ide s ňou dovnútra, nech ju tam nenecháva samú,
že bude svedok. Ďalší dvaja muži, ktorí boli pred kanceláriou ju nasilu vtlačili dovnútra. Nastal chaos.
Pozrela sa, či tam je recepčná, ktorá tam nebola. K. si sadla na stoličku, dvaja z týchto mužov stáli pri
jej stole. Keďže mala kľúče od trezoru na stole, tak ich odtiaľ chcela dostať. V kancelárii boli vtedy 5 jej

neznámych mužov. Po nich kričala, aby odišli, že tam nemajú čo robiť. Skríkla po K., nech jej zo stola
podá paralyzér. Tento bol vybitý a tento muž, pred ktorým utekala K., jej ho vytrhol z ruky. Znova začala
po nich kričať, aby odišli, že tam nemajú čo hľadať a keď si nedajú povedať, tak zavolá políciu, na čo
jej ten muž, pred ktorým utekala K. zobral telefón, vytrhol jej ho z ruky, potom sa s ním začal fotiť. K
nemu priskočila a vytrhla mu ho. Vytočila XXX, kde uviedla, že sú s ňou v kancelárii na Hoteli SKI zavretí

jej neznámi muži a potrebuje pomoc. Spojenie sa prerušilo. Znovu jej ten chlap vytrhol telefón z ruky.
Stiahol ju na stoličku, začal ju obchytkávať so slovami nech nerobí problémy. Začala sa brániť, vyskočila
od neho. Znova mu vytrhla telefón, ktorý zvonil, pretože jej volal policajt z linky XXX. Znovu im opísala
situáciu. V tej chvíli tam vošiel nejaký pán, začal po nich kričať, či sú normálni, čo riešia. Vošla nočná
recepčná, ktorá sa pýtala, čo sa deje. Odpovedala, že tých chlapov nepozná, vošli tam proti jej vôli, bez

jej súhlasu a že ich odtiaľ nevie dostať. Popri tom ju napadli, obchytkávali, W. V., recepčná, začala na
nich kričať. Povedala, že zavolá políciu. V tej chvíli muži z kancelárie vybehli, odišli z hotela, kde ich
čakal taxík. Až potom jej K. povedala, že ju ten muž, ktorý obchytkával svedkyňu a vytrhol jej telefón,
zobral proti jej vôli na izbu č. 001, kde bol ubytovaný a tam sa s ňou zamkol. Držal ju tam, pričom ju hodil
na posteľ a ľahol si na ňu. Na otázku odpovedala, že toto nevidela a videla ich odtiaľ iba vychádzať a

až potom jej K. povedala, čo sa stalo. Ďalej uviedla, že tohto muža by vedela opoznať.

Zo záznamu o vyžiadanom vysvetlení, ktoré podal T. J., vyplýva, že je konateľom spoločnosti, ktorá
prevádzkuje Hotel SKI. Ku skutku 24. 2. 2017 sa nevedel vyjadriť, pretože v tom čase sa v hoteli
nenachádzal.DozvedelsaoňomtelefonickyodA.F., dostavilsanahotel,kdesadopočul,žepoškodenú

mal proti jej vôli zobrať obvinený na izbu a tam sa s ňou mal zamknúť. Viac o tom nevie.

Zo záznamu o vyžiadanom vysvetlení E. C., zamestnaná v hoteli SKI ako recepčná, vyplýva, že v deň
skutku bola v práci od 08.00 hod. do 20.00 hod. O incidente sa dozvedela nasledujúci deň ráno od T.
J.. Ubytovávala skupinu mužov, medzi ktorými bol aj obvinený, už v tom čase prejavovali znaky požitia

alkoholu, boli hluční, nepríjemní.

W.E. V., zamestnaná v hoteli SKI ako recepčná, v zázname o vyžiadanom vysvetlení uviedla, že dňa
24. 2. 2017 pracovala od 20.00 hod. do 08.00 hod. dňa 25. 2. 2017. Po čase 22.00 hod. objednávala
jednému mužovi, ktorý do hotela prišiel spolu s obvineným, taxík. Po tom, čo ho objednala z recepcie

odišla von si zapáliť. Keď sa vrátila na recepciu, počula ako niekto búcha na dvere kancelárie. Išla sa
tam pozrieť. Zistila, že na dvere búcha jeden z ubytovaných hostí. Upozornila ho, nech nebúcha na
dvere a potom vošla do kancelárie. Tam videla dvoch zjavne opitých hostí mužského pohlavia, ktorí boli
dosť hluční a A. F. a K. A.. Keď vošla, A. F. jej povedala, aby išla zavolať políciu, čo aj vzápätí išla na
recepciu urobiť. Ku skutku sa vyjadriť nevedela.

Zo záznamu o vyžiadanom vysvetlení, ktoré podal K.. M. Š., vyplýva, že dňa 24. 2. 2017 bol spolu s 10
kamarátmi na lyžovačke v Tatrách, bol tam aj jeho dlhoročný kamarát T. V.. Boli ubytovaní na prízemí
hotela SKI, Demänovská Dolina. V ten večer sa vybrali mimo hotela do baru. Po návrate do hotela bolrecepčnou oboznámený, že v hoteli došlo k nejakému konfliktu a nebudú pustení do izieb. K udalostiam
toho večera sa vyjadriť nevedel, pretože na hoteli nebol, vrátil sa až niečo po 01.00 hod. Poškodenú
spoznal počas ich pobytu v hoteli, párkrát sa zhovárali, vždy v kamarátskom duchu.

Zo záznamu o vyžiadanom vysvetlení, ktoré podal R.Ú. Š., vyplýva, že dňa 24. 2. 2017 bol ubytovaný v
Demänovskej Doline v hoteli SKI, s kamarátmi (T. C., N. F., Y. Y.). S obvineným ho zoznámil N. F.. Meno
K. A. nepoznal. Ku skutku uviedol, že nič také nevidel. V ten večer sedeli v reštauračnej časti, popíjali tam
aj s tou Ivanou, ktorá sa s chalanmi poznala ešte z minulého roka. Potom si zavolali taxík. Chceli ísť na

diskotéku. Medzitým sa išiel obliecť do izby, začul, že na recepcii sa niekto rozpráva, bola tam tá K., T. V.
a nejaká pani z hotela, asi šéfka, ktorá povedala, aby vypadli. Medzitým prišiel taxík, nasadli a odišli. T.
V. išiel iným autom. Po návrate do ich hotela, tam boli policajti a nejaký pán, ktorý nechcel dať chalanom
kľúče od izby z recepcie. On mal kľúče u seba, pobral sa a išiel spať. Ráno sa pobalili a odišli preč.

C. L. v zázname o vyžiadanom vysvetlení uviedol, že dňa 24. 2. 2017 sa nachádzal v Demänovskej

Doline asi tri dni na lyžovačke s partiou priateľov medzi ktorými bol aj T. V., ubytovaní boli v hoteli SKI.
Osobu K. A. nepozná. O nejakom incidente, ktorý sa mal odohrať medzi recepčnou a V., pravdepodobne
v kancelárii, pričom recepčná ho mala vyzvať, aby odišiel, na čo on mal zo žartu povedať, že nikam
nejde, no nakoniec aj tak odišiel. Sám nebol svedkom žiadneho incidentu.

V prípravnom konaní bola vykonaná rekognícia osoby s K. A., ktorej boli predložené fotoalbumy v poradí
A, B a táto na otázku, aby označila osobu neznámeho páchateľa, ktorý ju dňa 24. 2. 2017 asi o 22.30
hod. prehodil cez plecia a bez jej súhlasu ju zobral do izby 001 v hoteli SKI v Demänovskej Doline, kde
ju držal. K. A. vo fotoalbume A jednoznačne označila osobu na fotografii č. 1 (T. V.) a z fotoalbumu B
jednoznačne označila osobu na fotografii pod č. 4 (T. V.).

Z úradného záznamu k prepisu zvukového záznamu hovorov zo záznamového zariadenia REDAT zo
dňa 24. 2. 2017 o 22.58 hod. a o 22.59 hod. vyplýva, že A. F. uskutočnila telefonický hovor na linku XXX z
dôvodu, že mala problémy so štyrmi chlapcami, ktorí u nich na recepcii hotela SKI v Demänovskej Doline
69 robia bordel a nevie ich dostať von, pričom sú tam tri dievčatá. Z ďalšieho priebehu telefonického

spojenia medzi operátorom linky XXX a hliadkami vyplýva, že operátor zaslal hliadku na uvedené miesto
z dôvodu, že štyria opití hostia robia bodrel v hoteli SKI.

Z potvrdenia o ubytovaní vyplýva, že rezervácia ubytovania v hoteli SKI v dobe od 23. 2. 2017 do 25. 2.
2017 bola uskutočnená na osoby M. Š.Á., R. Š., C. F. a C. L..

Obžalovaný do konania predložil aj farebné fotografie, z ktorých vyplýva, že boli vyhotovené dňa 24.
2. 2017, pričom fotografia vyhotovená v čase o 20.40 hod. potvrdzuje prítomnosť poškodenej K. A.
(poškodená má tmavé vlasy) v reštaurácii hotela SKI sediacej pri stole so svedkom N. F. v prítomnosti
ďalšej ženy s blond vlasmi. Fotografia vyhotovená o 21.42 hod. dňa 24. 2. 2017 zreteľne zachytáva

okrem mužov sediacich pri stole aj poškodenú K. A., pričom táto je už prezlečená, je v inom oblečení
(biela košeľa), než na fotografii o 20.40 hod. (pruhované tričko). Z ďalších fotografií, ktoré predložil
obžalovaný do konania je zrejmé, že poškodená K. A. v uvedený večer sedela pri stole v reštaurácii
Hotela SKI s partiou obžalovaného, pričom jedna z fotografií preukazuje, že v rovnakom oblečení (biela
košeľa), ako bola zachytená v reštaurácii hotela SKI po prezlečení (v čase o 21.42 hod.), sa potom

nachádzala aj v kancelárii prevádzkarky hotela SKI sediac v kancelárskom kresle.

Z dôvodov rozpornosti výpovedí obžalovaného a poškodenej ohľadne skutkových okolností, ako aj za
účelom preverenia priestorových podmienok bola vykonaná previerka výpovede na mieste činu dňa 4.
9. 2019 v hoteli SKI, Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš, najmä čo sa týka hotelovej chodby

a hotelovej izby č. 001, počas ktorej bola vyhotovená farebná fotodokumentácia a obrazovo-zvukový
záznam na CD nosiči. Zo zameraných vzdialeností a priestorových rozmerov izby, vstupnej chodby do
izby a hotelovej chodby, ako aj z modelovej situácie zachytenej na obrazovo-zvukovom zázname, ktorá
mala zodpovedať priebehu skutku uvádzaného poškodenou, bolo zistené a preukázané, že obžalovaný
mohol poškodenú preniesť na pleci do vnútra hotelovej izby len v tom prípade, pokiaľ by sa poškodená

aktívne nebránila, pretože v prípade zapretia sa do zárubní dverí poškodenú by proti jej vôli vzhľadom
na priestorové rozmery obžalovaný nemohol do izby preniesť.Podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, sa prečinu obmedzovania osobnej slobody dopustí ten, kto
inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu. Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda
ktoréhokoľvek človeka, pokiaľ ide o jeho voľný pohyb. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah

do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu
bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko
prekonateľné, pričom dĺžka doby, počas ktorej sa obmedzuje sloboda nie je rozhodujúca, môže ísť aj
o obmedzovanie počas krátkej doby (napríklad uzavretie v miestnosti alebo v budove, znemožnenie
pohybu zviazaním končatín, zvieraním v náručí, bránenie poškodenému vo vystúpení z dopravného

prostriedku, uzamknutie dverí auta, a pod.). K bráneniu užívať osobnú slobodu musí dôjsť bez
oprávnenia (objektívna stránka). Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trváci trestný čin,
vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu sa posudzuje ako jedno konanie, ktoré trvá tak dlho, ako
dlho je udržiavaný protiprávny stav.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných

súvislostiach, súd dospel k záveru, že konanie, ktoré je popísané vo výrokovej časti rozsudku by mohlo
napĺňať znaky skutkovej podstaty prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného
zákona, za tej podmienky, že by sa vykonaným dokazovaním podarilo spoľahlivo preukázať, že tento
skutok sa vôbec stal spôsobom opísaným vo výrokovej časti rozsudku, preto ani je možné dospieť k
záveru, že by sa takého konania dopustil obžalovaný T. V..

Je potrebné poukázať na to, že aj keď obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie
žalovaného skutku popieral, nepopieral, že v rozhodnom období bol ubytovaný v ubytovacom zariadení
hotel SKI Demänová, v ktorom malo ku skutku dôjsť, ani to, že poškodenú pozná a napokon ani to, že
by sa mal s poškodenou osamote ocitnúť na izbe č. 001, kde bol ubytovaný. Namietal však, že by sa

mal ku poškodenej správať tak, ako to ona uviedla, že by ju mal do izby dostať proti jej vôli (prehodením
cez plece), zamknúť ju v nej, hodiť ju na posteľ, priľahnúť a následne ju pustiť až po tom, čo mu ona
vzala kľúč, ktorý mu vrátila, aby ju pustil. Namietal dôvod takého svojho správania, ako aj logikckú a
priestorovú nemožnosť priebehu skutku tak, ako ho opísala poškodená.

Z hľadiska hodnotenia výpovedí svedkov, svedok N. F. v zásade potvrdil údaje podávané obžalovaným
aj čo sa týka priebehu predmetného večera a ďalších okolností, svedkovia M. Š., R. Š. a C. L., ktorí svoje
poznatky o údajnom skutku uviedli do záznamov o vysvetlení, mali vedomosť len o nejakom incidente,
ktorý sa mal odohrať na recepcii alebo v kancelárii hotela.

Je nepochybné, že aj keď u blízkych osôb obžalovaného je vyššia pravdepodobnosť prispôsobenia ich
výpovedí tvrdeniam obžalovaného, ktorý svoju vinu popieral a tvrdil, že sa skutku nedopustil, to však
automaticky neznamená, že ich výpovede možno vyhodnotiť ako nepravdivé, účelové a zavádzajúce.
Súd preto ich výpovede musel hodnotiť v nadväznosti na ďalšie dôkazy, ktoré svedčili v prospech
obžalovaného,atoprevierkuvýpovedeobžalovanéhonamiestečinuafarebnéfotografiezpredmetného

večera, ktoré obžalovaný doložil do spisu. Tieto dôkazy bolo potrebné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti
s dôkazmi, ktoré obžalovaného mali zo spáchania skutku usvedčovať, a to výpovede poškodenej K. A.,
s ňou vykonanou rekogníciou, výpoveďou svedkyne A. F. a záznamami o podaní vysvetlenia osôb T.
J., E. C., W. V..

Pri hodnotení jednotlivých výpovedí, ktoré buď obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčujú alebo
naopak jeho vinu vyvracajú, je žiaduce uviesť, že nerozhoduje ich mnohosť a početnosť, ale vzájomná
konzistentnosť a zhoda o podstatných okolnostiach skutkového deja a je potrebné skúmať aj prípadný
motív svedka vypovedať určitým spôsobom. Kým u svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaného,
môže byť takýmto motívom kamarátsky vzťah, u svedkov vypovedajúcich v jeho neprospech je potrebné

ich výpoveď hodnotiť v širších súvislostiach. Obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie
žalovaného skutku popieral a na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní.
Poškodená K. A. síce od počiatku označila za páchateľa obžalovaného, avšak jej výpovede sa začali
rozchádzať v jednotlivých štádiách trestného konania, keď v nich vznikli rozpory medzi výpoveďou
z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, ktoré sa nepodarilo odstrániť, ale najmä medzi

výpoveďami navzájom a tieto rozpory sa týkali najmä popisu skutkových okolností, za ktorých mal byť
spáchaný skutok, ale aj ďalších udalostí bezprostredne s ním súvisiacich. Porovnaním výpovedí a
tvrdení poškodenej v jednotlivých štádiách trestného konania, ale aj vo vzájomnej súvislosti je všakzrejmé, že sú rozporné nielen vnútorne, ale najmä medzi sebou navzájom a sú rozporné aj s ďalšími
objektívnymi dôkazmi.

Poškodená vypovedala, že v uvedený deň sa asi o 19.30 hod. vrátila do hotela SKI, kde šla do kancelárie
za A. F., tam sa asi 3 hodiny rozprávali, v čase asi o 22.30 hod. išla z kancelárie na toaletu a následne
sa malo odohrať konanie zo strany obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní zas tvrdila, že so A. F. si
chceli otvoriť fľašku vína, takže išla vziať otvárač fliaš do baru. Keď prechádzala cez jedáleň, kde sedel
obžalovaný aj s partiou, niečo na ňu zakričali, ona však išla rovno za touto sesternicou do kancelárie,

kde sedeli možno hodinu, možno dve hodiny. K uvedenej okolnosti jej vo výpovedi prisviedčala svedkyňa
A. F., podľa ktorej v ten deň o 20.00 hod. prišla za ňou K. A., rozprávali sa v kancelárii a asi o 22.30
hod. K. išla na WC, ktoré sa nachádzalo oproti jej kancelárii. Odhliadnuc od toho, že žiadna z nich v
prípravnom konaní nespomenula, že by mali v tom čase v kancelárii spolu popíjať víno, podstatným
pre vykonané dokazovanie je skutočnosť, že obe tvrdili, že sa minimálne 2 až 3 hodiny, v čase od
19.30 hod. alebo 20.00 hod. do 22.30 hod. určite zdržiavali v kancelárii A. F.. Skutočnosť, že kanceláriu

poškodená opustila preto, že išla pre otvárač na víno, uviedla až na hlavnom pojednávaní. Poprela však,
že by v uvedený večer sedela pri stole s partiou okolo obžalovaného v reštaurácii hotela, a že by s
nimi počas tohto večera požívala alkoholické nápoje. Aj napriek tomu, že nahliadla do predložených
fotografií, poprela, že by sa v predmetný večer išla prezliecť, nemala na to dôvod, nepostrehla, že by na
fotkách bola prezlečená, hoci je zreteľné, že fotografie vyhotovené dňa 24. 2. 2017 s časovým rozhraním

medzi 20.40 hod. a 21.42 hod. ju zachytávajú v rozdielnom oblečení. Odhliadnuc od toho, že množstvo
dôležitýchúdajovkuskutkupoškodenánahlavnompojednávaníuvádzalainakakovprípravnomkonaní,
alebo si ich nepamätala (napr. ako sa bránila prehodeniu, kedy a akým spôsobom sa mala dostať z
pleca obžalovaného, cez ktoré ju prehodil, či dvere na izbe videla obžalovaného zamykať alebo nie, a
kedy sa tak stalo, okolnosti odchodu z izby, atď.). Svoje výpadky vysvetľovala raz tým, že bola v strese,

panike,nainommiestezasodstupomčasualebotým,žepožívalaalkohol.Tietorozporyanepresnostivo
výpovediach poškodenej sa nepodarilo odstrániť a jej výpoveď je na mieste hodnotiť aj v nadväznosti na
vykonané znalecké dokazovanie, ktoré bolo zamerané na vyhodnotenie miery vierohodnosti výpovede
poškodenej. Znalkyňa vyhodnotila, že všeobecná vierohodnosť výpovede poškodenej je znížená z
dôvodu skresleného prežívania celej situácie na podklade prežitej negatívnej skúsenosti poškodenou z

minulosti, poškodená v záťažovej situácii prežívala pocity ohrozenia, očakávala, že sa stane niečo zlé a
celú situáciu pod vplyvom negatívnych emócií aj tak hodnotila. U špecifickej vierohodnosti (hodnotenie
výpovedí z rôznych štádií konania) znalkyňa uviedla, že táto je zachovaná, avšak po oboznámení sa
s obsahom výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní porovnaním s jej výpoveďou z prípravného
konania, súd dodáva, že je na mieste dôvodná pochybnosť aj o zachovaní špecifickej vierohodnosti

výpovede poškodenej. V súhrne znalkyňa skonštatovala, že výpoveď poškodenej nie je vierohodná.

Ďalšímdôkazom,zktoréhonemožnovyvodiťverziupoškodenejasvedkyneF.otom,žepoškodenámala
byť nedobrovoľne držaná v izbe obžalovaným je aj prepis telefonátu na linku XXX, z ktorého vyplýva,
že boli oznámené problémy s opitými hosťami, ktorých nevedeli dostať z recepcie hotela a za týmto

účelom privolali políciu. V telefonáte nie je ani zmienka o konaní, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť
voči poškodenej a prvýkrát sa v spise táto udalosť uvádza v trestnom oznámení datovanom dňa 29. 3.
2017. Skutočnosť, že by poškodená protiprávne konanie obžalovaného voči nej oznamovala na polícii
už skôr, nebola potvrdená.

Na základe skutočností zistených pri vykonanej previerke výpovede obžalovaného na mieste činu súd
vzhľadom na priestorové rozmery izby, vstupnej chodby do izby a hotelovej chodby a z modelovej
situácie uskutočnenej na podklade tvrdení poškodenej, dospel k záveru, že konanie obžalovaného v
priestoroch izby samotnej by sa mohlo odohrať jedine po tom, čo by poškodenú preniesol do izby
bez jej aktívneho bránenia sa (minimálne s konkludentným súhlasom v časti prenesenia na pleci

obžalovaného), čo však opäť poškodená absolútne vylúčila. Poškodená uvádzala, že sa prehodeniu na
plece bránila, akým spôsobom, však už uviesť nevedela. Na základe preukázanej nemožnosti preniesť
na pleci aktívne brániacu sa poškodenú do izby, vyvstáva potom otázka, či intenzita bránenia užívania
jej osobnej slobody bola natoľko vážna alebo bola pre ňu ľahko prekonateľná. Ďalšou významnou
okolnosťou, ktorá vyplynula z výpovede poškodenej z prípravného konania (na hlavnom pojednávaní

túto okolnosť neuvádzala, resp. si ju nepamätala) je, že sa bez nejakých závažnejších problémov mala
dostať ku kľúčom od izby, keď v nej boli spolu s obžalovaným (a mal jej brániť v užívaní osobnej
slobody) a dokonca ich sama mala dať obžalovanému, aby izbu odomkol. Objektívna stránka trestného
činu obmedzovania osobnej slobody spočíva v páchateľovom bránení poškodenému v užívaní osobnejslobody a toto bránenie musí byť ťažko prekonateľné. Samotná poškodená pred znalkyňou priznala,
že s odstupom času vyhodnocuje takéto konanie ako „zo srandy“, taktiež znalkyňa poukázala na to,
že situácia bola poškodenou vnímaná viac emotívne než racionálne a ovládaná negatívnymi emóciami

situáciu aj tak vnímala. V kontexte s výsledkom previerky na mieste činu, z ktorej je zrejmé, že pokiaľ
by sa poškodená konaniu obžalovaného aspoň minimálne vzoprela, v stiesnených priestoroch by bolo
pre neho zložité vyvolať a udržiavať stav, počas ktorého by jeho bránenie v užívaní jej osobnej slobody
len ťažko prekonala.

Na základe takto vyhodnotených dôkazov podľa presvedčenia súdu existuje tiež dôvodná pochybnosť
o tom, či by konanie obžalovaného popísané v obžalobe vôbec mohlo napĺňať všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty žalovaného prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného
zákona, pre neexistenciu objektívnej stránky tohto prečinu, čím by bol založený dôvod pre oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku a teda, že skutok nie je
trestným činom (takéto konanie by nebolo možné považovať ani za priestupok, napr. proti občianskemu

spolunažívaniu charakterizované ako schválnosť alebo hrubé správanie obžalovaného voči poškodenej,
ak sa mu preukázateľne nebránila, hoci tvrdila opak).

V konečnom dôsledku po vykonanom dokazovaní jedinými dôkazmi, ktoré svedčili v neprospech
obžalovaného a usvedčovali ho zo spáchania skutku, boli výpovede poškodenej K. A. a svedkyne

A. F.. Pokiaľ by ich výpovede mali byť jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaného, ich
výpovedemusiabyťpresvedčivé,zhodnévovšetkýchpodstatnýchbodochaokolnostiach,konzistentné,
ničím nenarušené, nielen v priebehu celého trestného konania, čím sa majú na mysli ich výpovede z
jednotlivých štádií trestného konania, ale aj medzi nimi navzájom a najmä by nesmeli byť v rozpore s
inými objektívne vykonanými dôkazmi. Z fotografií predložených obžalovaným na hlavnom pojednávaní

datovaných ku 24. 2. 2017 v čase o 20.40 hod. a 21.42 hod. bolo bez pochybností preukázané, že nie
sú pravdivé tvrdenia poškodenej a svedkyne F. o tom, kde sa poškodená v čase od 20.00 hod. do 23.00
hod. mala nachádzať, alebo, že by partia obžalovaného bola pre poškodenú neznáma alebo, že by s
touto partiou nemala tráviť uvedený večer, aj preto súd nemôže uveriť ich výpovediam, ak do konania
boli predložené relevantné, zreteľné a jasné dôkazy (v podobe fotografií, výpovede obžalovaného a

svedka N. F.) preukazujúce, že poškodená sa v tom čase nenachádzala v kancelárii hotela so svedkyňou
(sesternicou), ale nachádzala sa s obžalovaným a s jeho kamarátmi v priestoroch reštaurácie hotela,
kde spolu požívali alkoholické nápoje. Požitá miera alkoholických nápojov na oboch stranách však nie
je podstatná a určujúca (v zásade sa všetci vypočutí zhodli na tom, že nik nepožíval alkohol nadmerne
s výnimkou recepčnej, ktorá hostí označila za hlučných a opitých). Podstatnou okolnosťou je to, že

medzi výpoveďami poškodenej a ďalšej usvedčujúcej svedkyne a ostatnými vykonanými dôkazmi sú
také závažné rozpory, že ich súd nemôže uznať ako dôkazy, ktoré by mali obžalovaného usvedčovať zo
spáchania skutku. Za situácie, keď neexistuje žiaden stopercentne presvedčivý, jednoznačný a priamy
dôkaz alebo neexistuje ničím nenarušená súvislá reťaz nepriamych dôkazov, ale existujú dôkazy, ktoré
ho zo skutku vyviňujú, nie je možné dospieť k nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaného. Založiť

výrokovineobžalovanéhonatakýchtodôkazochjeneprijateľnéanemožné,pretoženepostačujúkpreu-
kázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej vine obžalovaného.
Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu nebolo
bez dôvodných pochybností preukázané, že sa vôbec stal skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za
vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine

o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovanému preukázaná bez
rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného podozrenia. Na základe vykonaných
dôkazov podľa presvedčenia súdu pri závažných pochybnostiach o skutkových okolnostiach nemožno
vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom, že žalovaný skutok sa vôbec stal a
bol to obžalovaný, kto by ho spáchal.

Na základe vykonaného dokazovania, ako súd už uviedol vyššie, že u obžalovaného by bolo možné
uplatniť dva dôvody v zmysle § 285 Trestného poriadku pre oslobodenie spod obžaloby, súd je povinný
aplikovať dôvod oslobodzujúceho rozsudku, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší, a ktorým je v tomto
prípade dôvod podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku. Súd preto vychádzajúc zo zásady „in dubio pro

reo“ a princípu prezumpcie neviny, rozhodol tak, že obžalovaného T. V. podľa § 285 písm. a/ Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.