Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207188
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5616207188.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu B.. D. Z., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom Ž. XXXX/XA, S.-M., proti žalovanému Y. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. B.-
B., K. Š. B. XXXX/X, zastúpeného Y.. B.. B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, N., o zaplatenie 4
000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním zo dňa 12. 10. 2016, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len
„súd“) dňa 13. 10. 2016, žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku 4 000,- eur s úrokmi z omeškania
5,15 % ročne od 02. 07. 2014 do zaplatenia a uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
bankovým prevodom dňa 20. 11. 2013 pôžičku vo výške 4 000,- eur z účtu žalobcu IBAN: O. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na účet žalovaného IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa dohody
žalobcu a žalovaného mal žalobca (zrejme žalovaný) vrátiť žalovanému (zrejme žalobcovi) uvedenú

pôžičkudo01.07.2014.Žalovanýpôžičkuvdohodnutejdobenevrátil,čímsadostaldoomeškania.Preto
žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky, spolu s príslušným úrokom z omeškania, listom zo dňa
24.04.2016.Napriektomu,žežalovanýlistprevzal,záväzoknesplnil.Následnevyzvalžalovanýžalobcu
(opäť nesprávne označenie strán sporu, nakoľko výzvu zaslal žalobca žalovanému) na vrátenie pôžičky
výzvou zo dňa 30. 06. 2016. Aj túto výzvu si žalovaný prevzal, avšak opäť na ňu nereagoval. Na základe
tohto podania súd pôvodne rozhodol dňa 05. 01. 2017 platobným rozkazom pod č. k. 6C/165/2016-14,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. V zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu žalovaný odpor, v ktorom poprel tvrdenie žalobcu,
že mu poskytol pôžičku. Tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu záväzku, z ktorého by žalovanému
vyplývala povinnosť plniť podľa tvrdenia žalobcu, keďže k vzniku takéhoto záväzku nikdy nedošlo.
Uviedol, že on sám nikdy neprijal od žalobcu žiadnu finančnú hotovosť a bankový účet, na ktorý žalobca
poukázal platbu, nie je bankovým účtom žalovaného. Preto žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o
poskytnutí finančnej pôžičky za nepravdivé a vymyslené, s cieľom poškodiť žalovaného z jemu doposiaľ

neznámeho dôvodu. Vyslovil názor, že je ťažko prijateľné, aby žalobca konal v takej veci bez náležitej
obozretnosti a poskytol takú finančnú čiastku osobe, bez príslušného písomného potvrdenia o existencii
záväzku. Žalovaný však zároveň potvrdil, že žalobca uhradil sumu 4 000,- eur ako oprávnené náklady,
súvisiace s obstaraním záležitostí pre žalobcu, a to sťahovanie a prepravu bytového zariadenia vsúvislosti so zmenami zamestnávateľov, t. j. Liptovský Mikuláš, Trenčín, Lučenec a niekoľkonásobnú
prepravu žalobcu z miesta pobytu do Bratislavy a späť za účelom jeho pravidelného vycestovania do
krajiny, kde sa narodil a v ktorej má dlhodobý pobyt (Spojené Arabské Emiráty), za účelom získania

každoročného povolenia na pobyt. V dôsledku tohto odporu súd uznesením zo dňa 02. 03. 2017, č. k.
6C/165/2016-25, platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
28. 03. 2017.

3.Súdprvejinštancieonárokunáslednerozhodolrozsudkomzodňa05.06.2018,č.k.6C/165/2016-166

tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4 000,- eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 02.
04. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z právneho názoru,
že na základe ústnej zmluvy o pôžičke poukázal žalobca žalovanému sumu 4 000,- eur na ním označený
účet, pričom žalovaný požičanú sumu nevrátil.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom zotrval na svojom
stanovisku, že žalobca nepreukázal súdu žiadny relevantný dôkaz o vzniku záväzku, žiadnym priamym
dôkazom nepreukázal, že by so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke, hoc aj ústne, pričom vo svojich
vyjadreniach sa dostal do rozporu aj o čase splatnosti údajnej pôžičky.

5. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného uznesením zo dňa 30. 05. 2019, č. k.
11Co/286/2018-209, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 000,- eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 02. 04. 2016 do zaplatenia a
proti výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným, ako aj poskytnutie pôžičky - odovzdanie
peňazí z titulu pôžičky. Poukázal na to, že v konaní bolo povinnosťou žalobcu, ako veriteľa preukázať,
že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žalobca však žiadnym priamym dôkazom nepreukázal, že by
so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke, hoc aj ústne. Na žalobcovi, ako veriteľovi, spočívalo dôkazné
bremeno, že podľa zmluvy o pôžičke došlo k jej poskytnutiu odovzdaním peňazí, ktorá skutočnosť

však podľa odvolacieho súdu preukázaná nebola, keďže predmetná suma nebola prevedená na účet,
ktorý by patril žalovanému. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
3Cdo/325/2009 zo dňa 30. 06. 2010, podľa ktorého „medzi zmluvnými stranami právny vzťah pôžičky
nevznikne, ak nedôjde ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, a to aj keby všetky náležitosti tohto
právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané.

6. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

7. Súd prvej inštancie doručil uznesenie odvolacieho súdu stranám sporu (právnemu zástupcovi žalobcu
JUDr. Lukášovi Bútorovi dňa 27. 08. 2019, ktorý následne - podaním zo dňa 12. 09. 2019 upovedomil
súd o tom, že žalobca mu dňa 10. 09. 2019 v tejto veci odvolal plnomocenstvo v plnom rozsahu).

8. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 17. 09. 2019, na ktoré sa žalobca neustanovil, aj keď podľa

oznámenia JUDr. Lukáša Bútoru bol o termíne pojednávania uzrozumený a údajne sa pojednávania
plánoval zúčastniť. V súlade s ustanovením § 180 CSP preto súd rozhodol o vykonaní pojednávania
aj v neprítomnosti žalobcu.

9. Žalobca po tom, ako odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vyslovil v danej veci

jednoznačný právny názor, neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia a nenavrhol ani žiadne dôkazy,
ktoré by odôvodňovali iné právne posúdenie nároku žalobcu. Žalobca od začiatku tvrdil, že sumu 4 000,-
eur poskytol žalovanému ako pôžičku. Odvolací súd však v zrušujúcom konaní vyslovil právny názor,
že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke a ani nepreukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu
finančných prostriedkov žalovanému. Nakoľko súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho

súdu a žalobca neuviedol žiadne nové tvrdenia, ani nenavrhol dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, v
dôsledku čoho by bolo možné iné právne posúdenie veci, súd žalobu zamietol.10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Žalovaný mal v konaní úspech v plnom rozsahu, a preto mu súd, v súlade s citovanou právnou
úpravou, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.