Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313207953
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5313207953.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX, právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, so sídlom H. XX, M., proti odporcovi:
D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, právne zastúpený JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou,
so sídlom E. XXXX, M., v konaní o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 10C/225/2013-72 zo dňa 19.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že návrh navrhovateľa zamietol a zároveň uložil
navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
139,82 eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Nárok navrhovateľa posudzoval prvostupňový súd podľa § 140, § 602 ods. 1, 2, § 603 ods. 1, 2, 3

Občianskeho zákonníka a podľa § 161 ods. 3 a § 142 ods. 1 O. s. p..
Okresný súd dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že kúpnou zmluvou dňa
20.09.2010 D. C. a R. P. predali odporcovi spoluvlastnícke podiely každý v podiele 1/216 k parcele EKN
č. 3990/1 o výmere 394288 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. Z.. Kúpna zmluva bola zavkladovaná pod č. V
2786/10 zo dňa 14.10.2010. Navrhovateľ dňa 02.07.2013 vyzval odporcu, aby mu do 7 dní od doručenia
výzvy ponúkol na predaj tieto spoluvlastnícke podiely za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol.

Dňa 15.07.2013 odporca uzatvoril s D. C. a R. P. dohodu o spätnom prevode nehnuteľnosti, na základe
ktorej im spätne predal tieto podiely vo výške 1/216. Dohoda o spätnom prevode nehnuteľnosti po
doplnení dodatkom č. 1 bola zavkladovaná pod č. V 2589/2013 zo dňa 26.09.2013. Listom zo dňa
15.07.2013 oznámil odporca navrhovateľovi, že vrátil prevedené podiely v predmetnej nehnuteľnosti
pôvodným spoluvlastníkom. Preto v prípade, že má stále záujem o kúpu týchto podielov, môže sa obrátiť
na ich pôvodných spoluvlastníkov s ponukou na odkúpenie. Podľa okresného súdu vecná legitimácia

vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom
vzťahu),ktorévkonečnomdôsledkuvediekúspechualeboneúspechuvkonaní.Účastníkkonania,ktorý
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania
a to najmä z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ako aj zo zhodných vyjadrení právnych zástupcov
účastníkov konania vyplynulo, že odporca v súčasnosti nie je podielovým spoluvlastníkom parcely KNE

č. 3990/1 nachádzajúcej sa v kat. úz. Z.. Odporca síce bol v čase podania návrhu na súd podielovým
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko dohoda o spätnom prevode nehnuteľnosti zo dňa
15.07.2013 bola zavkladovaná až dňa 26.09.2013, teda v priebehu tohto súdneho konania, v zmysle
§ 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z listu odporcu zo dňa
15.07.2013 (na ktorý sa navrhovateľ odvoláva aj návrhu) bolo navrhovateľovi známe, že odporca vrátil
spoluvlastnícke podiely v predmetnej nehnuteľnosti pôvodným spoluvlastníkom, hoci dohoda o spätnom

prevode nehnuteľnosti bola zavkladovaná až dňa 26.09.2013. Z uvedeného pre okresný súd vyplývalo,
že už v čase podania návrhu na súd mal navrhovateľ vedomosť o tom, že odporca spätne previedolna pôvodných podielových spoluvlastníkov spoluvlastnícke podiely v predmetnej nehnuteľnosti, preto
nie je pravdivé jeho tvrdenie, že táto skutočnosť nebola navrhovateľovi známa v čase podania návrhu.
Následne navrhovateľ dňa 30.12.2013 podal navrhovateľ na súde návrh na určenie, že dohoda o

spätnom prevode nehnuteľnosti je neplatný právny úkon. Konanie je vedené pod sp. zn. 5C/350/2013.
Nakoľko odporca nie je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemôže na odporcu ako
nevlastník kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k podielom v danej nehnuteľnosti, preto nie je v
konaní pasívne vecne legitimovaný. Z tohto dôvodu okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Právny
zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že považuje za vhodné, aby súd konanie prerušil do

právoplatného skončenia konania 5C/350/2013, lebo od výsledku tohto konania závisí, či bude daná
pasívna vecná legitimácia odporcu alebo nie. Prerušenie konania však ponechal na úvahe súdu, preto
mal súd za to, že zo strany právneho zástupcu navrhovateľa nešlo o procesný návrh na prerušenie
konania, preto súd o ňom samostatne nerozhodoval. Pre úplnosť však považuje súd za potrebné uviesť
dôvod, pre ktorý konanie neprerušil do právoplatného skončenia konania 5C/350/2013.
Podľa okresného súdu medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pôvodní spoluvlastníci D. C. a R. P.

ako predávajúci porušili predkupné právo navrhovateľa, ako aj ostatných podielových spoluvlastníkov
predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko s odporcom uzatvorili kúpnu zmluvu bez predchádzajúcej ponuky
na predaj spoluvlastníckeho podielu existujúcim spoluvlastníkom pozemku. Okresný súd ďalej dôvodil,
že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinnosti zo strany
spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať

vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a
Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takom prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne
legitimovaní, b) sa domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi
pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na

kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak
nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu
nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O. s. p.), c) sa uspokojí s
tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach

ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. V
danom prípade sa navrhovateľ domáha, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa - odporcu ako
predávajúceho uzavrieť s navrhovateľom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorá je súčasťou rozsudku.
Z ustálenej súdnej praxe podľa okresného súdu vyplýva, že porušenie predkupného práva v žiadnom
prípade neumožňuje oprávnenému domáhať sa na tom, kto predkupné právo porušil, predaja veci, a to

žalobou podľa § 161 ods. 3 O. s. p.. Podstata predkupného práva spočíva totiž v tom, že vlastník veci,
pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný prednostne ju ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného
práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží na
oprávnenom,čiponukupríjme.Vlastníknemápovinnosťvecpredaťatútopovinnosťnemáanivprípade,
ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode; táto

povinnosť vec predať nie je vynútiteľná (napríklad rozhodnutia NS SR 3Cdo/262/2009, 5Cdo/211/2009,
1Cdo/216/2009, 4Cdo/48/2009). Preto, ak si oprávnená osoba vyberie druhú možnosť nápravy
porušenia svojho predkupného práva, je obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej
osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa)
z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, povinnosť

urobiť konkrétnu ponuku - návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo
výroku rozsudku súdu musí byť stanovené vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi,
teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol
nadobúdateľpodielnaveciodpôvodnéhopodielovéhospoluvlastníka.Vzhľadomktomu,ženavrhovateľ
sa domáha nahradenia vyhlásenia vôle odporcu ako predávajúceho uzavrieť s navrhovateľom ako

kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorá tvorí súčasť tohto rozsudku, a nedomáha sa, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa, aby mu nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodných podielových spoluvlastníkov, vlastník nemá povinnosť
vec predať ani v prípade, ak poruší predkupné právo, táto povinnosť vec predať nie je vynútiteľná, preto
súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania konanie neprerušil do právoplatného skončenia

veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/350/2013. Aj v prípade, že by súd v konaní 5C/350/2013
právoplatne určil neplatnosť dohody o spätnom prevode nehnuteľnosti, na základe čoho by bol odporca
opäť zapísaný ako podielový spoluvlastník k predmetnej nehnuteľnosti, a teda by bol pasívne vecne
legitimovaný v tomto spore, aj v takom prípade by bol súd nútený návrh zamietnuť z uvedeného dôvodu.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
vo výške 139,82 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že rozsudkom
okresného súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá vyplýva z
nepreskúmateľnosti, nepresvedčivosti a celkovej zmätočnosti rozsudku. Z obsahu rozsudku je zrejmé,
že okresný súd sa nezaoberal dôvodmi návrhu, jeho právnou kvalifikáciou a navrhovaným plnením

v kvalite predpokladanej relevantnými právnymi normami a ustálenou súdnou praxou. Predovšetkým
zamietnutie návrhu zdôvodnil v jedinom odseku rozsudku a v ostatnej prevažujúcej časti sa zaoberal
dôvodmi neprerušenia konania do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. 5C/350/2013, pričom
sám nevyriešil spornú otázku platnosti druhej dohody. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností zdôraznil,
že vec bola skutkovo jednoznačná a uzavretá. Spočívala v absolútne nespornej skutočnosti, že v prvej
dohode bolo porušené predkupné právo navrhovateľa k prevádzaným podielom na pozemku, ďalej

že navrhovateľ bol jediným spoluvlastníkom, ktorý vyzval odporcu na prevod podielov, načo odporca
nereagoval a namiesto prevodu navrhovateľovi podiely previedol druhou dohodou späť na D. C. a
R. P.. Bolo nesporným, že navrhovateľ oprávnene uplatnil nárok z porušenia predkupného práva voči
správnej osobe, v správne zvolenej forme a po splnení hmotnoprávnej podmienky neúspešnej výzvy
na odkúpenie podielov priamo od odporcu za rovnakých podmienok ako v prvej dohode. Súd zmätočne

vykladá náležitosti petitu obsahu výroku rozsudku a obsahu kúpnej zmluvy v takej vzájomnej postupnosti
argumentov, ktoré v celku ani nedávajú rozumový zmysel. Niet rozumného dôvodu, pre ktorý súd
nachádzal rozdiel medzi pojmom nadobúdateľ, vlastník veci a odporca, keďže v čase podania návrhu
išlo o tú istú osobu. Úvaha súdu „že vlastník nemá povinnosť vec predať....povinnosť vec predať nie je
vynútiteľná“, bola mimo kontextu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a navyše pre vec nepodstatná. Na

publikované rozhodnutia poukázal navrhovateľ v snahe preukázať, že súdna prax generovala pravidlo,
podľa ktorého sa spoluvlastník môže domáhať nápravy porušeného predkupného práva výberom jednej
z prípustných možností, avšak nie ich súbežným uplatnením, ktoré vedie k zamietnutiu návrhu. V tomto
smere teda navrhovateľ postupoval oprávnene, ak žiadal nahradenie prejavu vôle. Nesprávne právne
názory súdu súviseli s názorom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu z dôvodu, že ku

dňu vyhlásenia rozhodnutia bol v pozícii vlastníka nahradený J. C. a Š. P. na základe druhej dohody.
Tento právny názor súdu je predčasný, pretože súd mal vedomosť, že navrhovateľ napadol absolútnu
neplatnosť druhej dohody v konaní sp. zn. 5C/350/2013, pričom ku dňu rozhodnutia nebola otázka
platnosti druhej dohody právoplatne posúdená a nezakladala preto právnu istotou o hmotnoprávnej
pozícii účastníkov konania. Pričom súd prvý návrh zamietol a o druhom nerozhodol. Takýto úradný

postup však súd nezbavil povinnosti ex offo skúmať absolútnu neplatnosť druhej dohody a až následne
prijať všetky vyššie zmienené právne závery. Okrem toho poukázal na vadu spočívajúcu v tom, že súd
nerozhodol o návrhu na prerušenie konania do skončenia konania sp. zn. 5C/350/2013. Súd mal k
dispozícii celý súdny spis 5C/350/2013, no napriek tomu sa predbežnou otázkou platnosti druhej dohody
nezaoberal a táto otázka zostala nezodpovedaná. Z uvedeného dôvodu nie je namietanie vady konania

spočívajúcej v nerozhodnutí súdu o prerušení konania samoúčelné a nie je ani prejavom príslušného
formalizmu pri výklade a aplikácii práva.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca. Poukázal na to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní
správne aplikoval § 154 ods. 1 O. s. p. s odôvodnením, že nakoľko odporca nie je vlastníkom

spoluvlastníckych podielov v predmetnej nehnuteľnosti, nemôže na navrhovateľa ako nevlastník kúpnou
zmluvou previesť vlastnícke právo k podielom v danej nehnuteľnosti, pretože nie je v konaní pasívne
legitimovaný.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),preskúmalnapadnutýrozsudoknazákladepodaného

odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s.
p. a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa z toho dôvodu, že

odporca nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, keďže odporca nie je podielovým spoluvlastníkom
predmetnejnehnuteľnostianemôženanavrhovateľaakonevlastníkkúpnouzmluvoupreviesťvlastnícke
právo k podielom danej nehnuteľnosti. Okrem toho dôvodil tým, že odporca bol síce v čase podania
návrhu podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko dohoda o spätnom prevodenehnuteľnosti zo dňa 15.07.2013 bola zavkladovaná až dňa 26.09.2013, teda v priebehu súdneho
konania, avšak pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tento právny názor je
predčasný, pretože súd mal vedomosť, že navrhovateľ napadol absolútnu neplatnosť dohody o spätnom

prevode nehnuteľnosti zo dňa 15.07.2013 v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
5C/350/2013, pričom ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu nebola posúdená otázka platnosti, resp.
neplatnosti tejto dohody a nezakladá preto právnu istotu hmotnoprávnej pozícii účastníkov konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd pochybil, keď sa nezaoberal skúmaním namietanej
absolútnej neplatnosti dohody o spätnom prevode nehnuteľnosti ako predbežnej otázky, resp. nevyčkal

na právoplatné rozhodnutie súdu o tejto otázke, pretože až po jej vyriešení by mohol prijať vyššie
zmienené právne závery ohľadne pasívnej legitimácie odporcu. V tomto kontexte je potom dôvodná
námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd neskúmal absolútnu neplatnosť dohody o spätnom
prevode ako predbežnú otázku a z toho dôvodu rozhodnutie vykazuje nedostatok nepreskúmateľnosti
rozsudku.

Okrem toho je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná i námietka odvolateľa spočívajúca v tom, že
prvostupňový súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do skončenia konania
vedenom pod sp.zn. 5C/350/2013 vyhlásením alebo vyhotovením príslušného uznesenia. V tejto
súvislosti sa odvolací súd stotožnil s odvolateľom v tom smere, že okresný súd návrh na prerušenie
konania nedostatočne vyhodnotil, keď konštatoval, že nešlo o procesný návrh na prerušenie konania,

pretože navrhovateľ len označil za vhodné konanie prerušiť a ponechal rozhodnutie na úvahe súdu. V
tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom bol vznesený procesný
návrh na prerušenie konania, je zrejmé, že navrhovateľ takýto návrh vzniesol, avšak rozhodnutie o
ňom (či negatívne, alebo pozitívne) ponechal na úvahe súdu. Preto bolo povinnosťou prvostupňového
súdu ubezpečiť sa, či navrhovateľ na danom procesnom návrhu trvá, alebo netrvá, priamo na

pojednávaní po vznesení návrhu. Za tejto situácie sa javí postup prvostupňového súdu o tejto procesnej
otázke ako vadný, čo má za následok zmätočnosť postupu súdu s priamym dosahom na meritórne
rozhodnutie prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolaciemu súdu neuniklo, že hoci zamietnutie
návrhu zdôvodnil prvostupňový súd v jednom odseku rozsudku, v ostatnej časti sa venoval dôvodom
neprerušenia konania do právoplatného skončenia konania vedenom pod sp. zn. 5C/350/2013, avšak

beztoho,abymalvyriešenúotázkuplatnosti,resp.neplatnostidohodyospätnomprevodenehnuteľnosti.
Povinnosťou okresného súdu bolo vydať procesné rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania. Jeho
nevydaním okresný súd konanie zaťažil vadou, ktorá mala za následok vydanie predčasného vecne
nesprávneho rozhodnutia. Je nepochybné, že otázka platnosti resp. neplatnosti dohody o spätnom
prevode je pre rozhodnutie súdenej veci určujúca. Hoci v zásade súd rieši otázku platnosti alebo

neplatnosti zmluvy prejudiciálne a môže sa rozhodnúť, či vyčká na skončenie konania, ktoré sa o tejto
otázke vedie (teda konanie preruší podľa § 107 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) alebo si túto otázku vyrieši
sám, v danej veci takýto postup neprichádza do úvahy. V prípade, že navrhovateľ podal návrh vo veci
vedenej pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 5C/350/2013 dôvodne a bude v konaní úspešný,
dôjde na základe takto vydaného rozsudku k zápisu D. W. na LV ako spoluvlastníka nehnuteľnosti. Až

po zápise D. W. na príslušných LV bude môcť súd v súdenej veci nahradiť prejav vôle navrhovateľa.
Samotné vyriešenie prejudiciálnej otázky, v prípade konštatovania absolútnej neplatnosti dohody o
spätnom prevode, by bez zmluvy v katastri nehnuteľností bolo nepostačujúce.

Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46

ÚstavySlovenskejrepublikyačl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdjeajprávoúčastníkakonania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho
súdu (uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať

odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a
presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorousa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení
veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a

odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu
nastranedruhejsaúčastníkovikonania,okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiapráve
zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak
takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.

Pokiaľ okresný súd nemal vyriešenú otázku platnosti, resp. neplatnosti dohody o spätnom prevode
nehnuteľnosti, ktorá má zásadný význam jednak pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie odporcu,
ako aj konečného rozhodnutia vo veci, týmto postupom súdu bola odňatá možnosť účastníkovi konania

konať pred súdom.

Krajský súd za tohto stavu zároveň konštatuje, že v danom prípade pri zmätočnom postupe okresného
súdu pri posudzovaní návrhu na prerušenie konania a pri nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nemôže tieto nedostatky preklenúť odvolací súd doplnením odôvodnenia napadnutého

rozsudku v rámci konania o odvolaní navrhovateľa.

Pri konštatovanom zistení vyššie popísaných skutočností, vady konania a nedostatočného odôvodnenia
potom odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu v rámci § 157 ods. 2 O. s. p., čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu v rámci § 221

ods. 1 písm. f) O. s. p., t. j. z dôvodu odňatia možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Na túto zistenú
vadu prvostupňového konania musí odvolací súd prihliadnuť, a to i ex offo, súčasne z vyššie uvedených
dôvodov došlo i k naplneniu ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. pre zrušenie napadnutého rozsudku
okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. pre vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať vyriešením otázky platnosti, resp. neplatnosti
dohody o spätnom prevode nehnuteľnosti, návrhom na prerušenie konania a následne aplikáciou
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka tak, aby bolo dostatočne zrejmé, akú a ako právnu
normu aplikoval na prejednávaný prípad. Následne vyhodnotí všetky dôkazy, námietky odvolateľa a
zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a

právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplývalajednostrannosť,aanitakáaplikáciapríslušnýchustanovenívšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.