Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/209/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200178
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316200178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek

senátu JUDr. JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: KUBER, spol.
s r.o., Galvaniho 12, Bratislava, IČO: 35 701 358, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária,
Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: AKUOS, s.r.o., Šustekova 51, Bratislava,
IČO: 35 919 825, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 42 256 593,
ourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislava
III č.k. 25Cb/5/2016-213 zo dňa 21.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/5/2016-213 zo dňa 21.6.2018

p o t v r d z u j e .

Žalobcovipriznávavočižalovanémunáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.11.2015 medzi
AUTO - P.O., s.r.o., Pod Válkom 12, 831 07 Bratislava, IČO: 35 819 332 ako predávajúcim a AKUOS
s.r.o., Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 35 919 825 (v čase podpisu Kúpnej zmluvy so sídlom
Lesná 1/C, 900 42 Miloslavov) ako kupujúcim, ktorou sa prevádzalo vlastníctvo k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom X., katastrálny odbor, okres: X. N., obec: X.
- m.č. G.Ž., katastrálne územie: O. a to parcela registra „C“, parc. č. XXXXX/XX o výmere 175 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o veľkosti podielu 1/1 a stavba so súp. č. XXXXX, postavená
na parcele č. XXXXX/XX, druh stavby: iná budova, popis stavby: garáže o veľkosti podielu 1/1 je voči
žalobcovi právne neúčinná. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Súd tak rozhodol na základe žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 11.1.2016 a to s

poukazom na ust. § 42a, ods. 1,2 Obč. zák., § 42b, ods. 1, 2, 3 a 4 Obč. zák.

3. Súd mal z vykonaného dokazovania listinnými, znaleckým posudkom č. 16/2017, výsluchom svedka
a vyjadreniami zástupcov strán sporu jednoznačne preukázané, že žalobca ako veriteľ mal na základe
rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb 69/2015-100 zo dňa 19.1.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.2.2016 voči spoločnosti AUTO - P.O. s.r.o., vymáhateľnú pohľadávku vo výške
18.362,97 eur spolu s príslušenstvom. Dlžník dobrovoľne svoj záväzok nesplnil, ešte v čase pred

vyhlásením rozsudku previedol nehnuteľnosti, ktoré mal vo svojom vlastníctve Kúpnou zmluvou zo
dňa 16.11.2015 na žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu 20.000,- eur, ktorú kupujúci dňa 24.11.2015
uhradil. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor
dňa 20.11.2015 pod č. V- 31627/15. V dôsledku uzatvorenej Kúpnej zmluvy a následnom povolenívkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka, keďže vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal žalovaný a žalobca ako veriteľ
nemohol uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka. Každé zmenšenie dlžníkovho

majetku v dôsledku právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený
majetok dlžníka stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. V danom prípade tomu
tak nebolo, keďže dlžník z odbržanej kúpnej ceny 20.000,- eur neuhradil svoj záväzok voči žalobcovi
ani čiastočne, čiže nie je pravdivé jeho tvrdenie uvedené v rámci svojho výsluchu ako svedka, že
uhradil jedno alebo dve nájomné a zvyšok finančných prostriedkov použil na úhradu svojich dlhov

voči iným osobám. Nemožno očakávať, že dlžník priamo a výslovne prizná svoj úmysel ukrátiť svojho
veriteľa, takýto úmysel však môže vyplývať z okolností, za ktorých bol právny úkon urobený. Takýmito
okolnosťami v prejednávanej veci bol existujúci súdny spor spoločnosti AUTO - P.O. so žalobcom,
predmetom ktorého bola dlžná istina 18.362,97 eur s príslušenstvom, následná hrozba exekúcie, ako
aj okolnosti samotného predaja nehnuteľností, kedy dlžník neinzeroval úmysel predať nehnuteľnosti v
médiách,nepožiadalospoluprácužiadnurealitnúkanceláriu,neobstaralsižiadenpodkladohľadneceny

predávanej nehnuteľnosti, neakceptoval ponuku svojho veriteľa o odkúpenie nehnuteľnosti za účelom
započítania vzájomných pohľadávok, ale len vyvesil leták na budovu, čo však žiadnym spôsobom súdu
nepreukázal, čiže dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Po tom, ako dlžník - spoločnosť AUTO -
P.O. s.r.o. odpredala nehnuteľnosť žalovanému a následne prehrala súdny spor so žalobcom, dovtedy
jediný spoločník a konateľ spoločnosti dlžníka Y. L. previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť so

sídlom v USA a konateľom spoločnosti sa stala osoba, ktorá vykazuje všetky znaky tzv. bieleho koňa,
keďže bola konateľom vo viac ako 100 spoločnostiach. Y. L. sa dňa 9.12.2015 stal jediným spoločníkom
a konateľom spoločnosti AUTO PM s.r.o., s obdobným predmetom podnikania, ako mala spoločnosť
AUTO - P.O. s.r.o.. Tieto všetky popísané skutočnosti nasvedčujú tomu, že spoločnosť AUTO - P.O. s.r.o.
ako dlžník uzavrela kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa.

4. Čo sa týka vedomosti žalovaného o úmysle ukrátiť veriteľa, súd dospel k záveru, že žalovanému, resp.
jeho konateľovi H. W. musel byť úmysel dlžníka známy. H. W. potvrdil, že syn Y. L. je jeho známym, čiže
z tohto možno usudzovať, že H. W. sa o zamýšľanom predaji nehnuteľností dozvedel nie z letáku, ktorý
mal byť vyvesený na budove, ale priamo od syna Y. L.C., nakoľko existencia letáku súdu preukázaná

žiadnym spôsobom nebola. Ďalšou okolnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že konateľ žalovaného vedel o
úmysle dlžníka je neprimerane nízka kúpna cena za nehnuteľnosť vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa táto
nehnuteľnosť nachádza. Neprimerane nízka cena bola potvrdená znaleckým posudkom č. 16/2017,
vypracovaným súdom ustanoveným znalcom Ing. P. P.C., ktorý určil cenu prevedených nehnuteľností
sumou 69.500,- eur, pričom táto cena zohľadňuje aj žalovaným tvrdené nedostatky nehnuteľností a to

jej technický stav a absencia priameho prístupu z verejnej komunikácie. Súd preto žalobe vyhovel. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na ust. § 42a ods. 2 Obč. zák. a
na skutočnosť, že žalobcom nebolo preukázané, že žalovaný previedol nehnuteľnosť na blízku osobu a

že žalovanému bol úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu známy. Žalovaný namietal, že súd pri konštatovaní,
že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť za neprimerané nízku cenu, vôbec nezobral do úvahy skutočnosť,
že nehnuteľnosť je zanedbanou garážou, bez elektriny a bez práva prístupu k pozemku, na ktorom garáž
stojí. Táto skutočnosť je rozhodujúca pri určení ceny, ktorá je primeraná, účastníkmi kúpnej ceny riadne
dohodnutá a zaplatená. Primeranosť ceny potvrdil sám žalobca, keď chcel údajne započítať kúpnu cenu

voči svojej pohľadávke voči firme AUTO P.O. s.r.o. vo výške 18.362,97 Eur vrátane úrokov z omeškania
a následne by zobral návrh späť, s čím sa súd nezaoberal.

6. Skutočnosť, že žalovaný sa pozná z detstva so synom Y. L.C. neznamená, že sa pozná s dlžníkom, ani
to nepreukazuje, že sa dozvedel o predaji od Y. L. T.. Jedná sa len o nepreukázané dohady. Existencie

letákupovažuježalovanýzapreukázanú,nakoľkotozhodnepotvrdilip.W.ap.JozefL..Žalobcarovnako
nepreukázal, že by leták na garáži nebol vyvesený.

7. Žalovaný nemá žiaden reálny prospech z odporovateľného právneho úkonu, žaloba je v plnom
rozsahu nedôvodná. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a žalobu zamietol s náhradou trov
konania žalovaného.8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy
odvolacieho konania. Žalobca poukázal na to, že úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nemusí byť navonok
výslovne vyjadrený, predmetom dokazovania nie je preukázanie skutočnej vedomosti tretej osoby, ale

okolnosti,ktorémôžusvedčiťotom,žetretiaosobavzhľadomnavzťahkdlžníkoviaokolností,zaktorých
došlo k uzavretiu právneho úkonu, mohla mať takúto vedomosť. Takéto okolnosti, uvedené aj súdom
na str. 13 rozhodnutia, boli preukázané. Jednou zo zásadných okolností, ktorá nasvedčovala tomu, že
žalovaný musel vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa je neprimerane nízka kúpna cena,
pričom reálna hodnota nehnuteľnosti v čase vykonania úkonu bola viac ako 4 krát vyššia, čo vyplýva zo

znaleckého posudku č. 16/2017. Znalec pri určovaní hodnoty nehnuteľností zohľadnil všetky negatíva
a nedostatky, ktoré žalovaný nehnuteľnostiam vytýkal. Žalovaný sa dokonca k znaleckému posudku
absolútne v konaní nevyjadril a nenamietal ho. Navyše, aj táto neprimeraná cena bola uhradená až
po dátume prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného, pričom kúpna cena nebola
ničím zabezpečená. Žalobca považuje za zavádzajúce tvrdenie žalovaného v odvolaní, že by žalobca
niekedy potvrdil, že cena nehnuteľností by bola vo výške 18.362,97 Eur. Žalobca niekoľkokrát uviedol,

že kontaktoval dlžníka so záujmom o kúpu nehnuteľností za riadnu protihodnotu, pričom na časť kúpnej
ceny by sa započítala jeho pohľadávka voči dlžníkovi. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný absolútne
neuniesol dôkazné bremeno, že by existoval leták, z ktorého sa mal dozvedieť o predaji nehnuteľností,
pretože nie je možné očakávať, že žalovaný a dlžník by na súde uvádzali tvrdenia vo svoj neprospech
ako zaujaté strany v tomto súdnom spore. Žalobca považuje za absurdné, aby preukazoval, že leták

nebol na garáži vyvesený, pretože ne je možné preukázať niečo, čo neexistovalo.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania žalovaného

v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia
rozsudkuboloznámenýnaúradnejtabulisúduvzmysle§219ods.3CSPdňa16.9.2019.Popreskúmaní
obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu k
odvolaniu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť
dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež

s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo170/2005
a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS

264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez
§ 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.
V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza

odvolací súd nasledovné:

14. Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák., veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony
podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho

úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák., odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, aprávnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou

prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

16. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj
majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho

úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Z ust. § 42a
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ")
vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie

je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi (§
116 a š 117 OZ) alebo v prospech týchto osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu
dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je
podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne
následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade

zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa
poznali; je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní
preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri
vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky (v záujme vlastného
procesného úspechu) je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovanej blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov

úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, ale najmä preukázanie (splnenie
dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Za týmto účelom musí
žalovaná blízka osoba hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným
právnym úkonom vynaložila takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti
rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť.

17. V danom prípade sa nejednalo pri uzatvorení kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným o blízke
osoby, preto dôkazné bremeno o tom, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa známy,
je na veriteľovi (žalobcovi). Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnemu záveru,
že v danom prípade okolnosti predaja nehnuteľnosti nasvedčovali tomu, že tretia osoba (žalovaný)

vzhľadom na vzťah k dlžníkovi a okolnosti, za ktorých došlo k prevodu, mohla mať vedomosť o úmysle
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Súd prvej inštancie správne posudzoval vedomosť žalovaného o úmysle
dlžníka ukrátiť veriteľa v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k odporovateľnému právnemu
úkonu a v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na bod 20. odôvodnenia rozsudku súdom prvej
inštancie, s ktorého závermi sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že dlžník

si bol plne vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, tento dlh bol potvrdený právoplatným rozsudkom
súdu č.k. 24Cb/69/2015-100 zo dňa 19.12.2016, pričom svoj záväzok nesplnil a ešte v čase pred
vyhlásením rozsudku previedol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2015 na žalovaného za
kúpnu cenu 20.000,- Eur. V dôsledku kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a dlžník
ani po obdržaní kúpnej ceny svoj záväzok voči žalobcovi neuhradil. Dlžník ani neakceptoval ponuku

žalobcu na odkúpenie predmetných nehnuteľností za účelom započítania (vysporiadania) pohľadávky
žalobcu a v konaní bola preukázaná známosť medzi konateľom žalovaného p. A. W. a synom konateľa
dlžníka p. J. L.. To, že žalovaný kupoval nehnuteľnosť za nepomerane nízku cenu, bolo preukázané
znaleckým posudkom č. 16/2017, ktorý stanovil reálnu hodnotu nehnuteľností ku dňu predaja na sumu
vo výške 69.500,- Eur, pričom znalec v posudku zohľadnil i stav nehnuteľnosti, čo vyplýva z jeho

obsahu. Žalovaný závery znaleckého posudku v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nespochybnil,
tvrdil len, že znalecké dokazovanie nie je potrebné. Žalovaný v konaní nepreukázal, že sa o predaji
nehnuteľnosti dozvedel z letáku, nepreukázal, že takýto leták (o predaji nehnuteľnosti) bol na budove
vyvesený. Naopak súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že A. W. potvrdil, že syn Y. L.
je jeho známym, ako aj na skutočnosť, že po tom, ako dlžník prehral súdny spor so žalobcom, dovtedy

jediný spoločník a konateľ J. L. previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť v USA a konateľom
spoločnosti sa stala osoba vykazujúca známky tzv. „bieleho koňa“, keďže bola konateľom vo viac ako
100 spoločnostiach. Vzhľadom na okolnosti celého prípadu úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa musel byť
žalovanému známy.18. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje dôvody odvolania v celom rozsahu za právne
irelevantné. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O ich výške rozhodne v súlade s §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

20. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).