Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513212248
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3513212248.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného R. K. - H. vnútra
R. republiky, so sídlom J. 2, L., A.: XX XXX XXX, proti povinnému V. S., narodenému dňa XX. XX.
XXXX, bytom X. Mesto nad Y., korešpondenčná adresa J. XXXX/XX, X. H. nad Y., o vymoženie 30 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.

k. 6Er/2167/2013-12 zo dňa 12. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim uznesením zastavil exekúciu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že poverením tamojšieho súdu zo dňa 03.12.2013 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie
pre vymoženie 30 Eur na podklade exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. C. zo

dňa XX.XX.XXXX vydaného S. oddelením PZ v X. H. nad Y.. G. XX.XX.XXXX bolo tamojšiemu súdu
doručené podanie povinného, ktorým súdu oznámil, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz a žiadal
exekúciu zastaviť v zmysle ustanovení exekučného poriadku a zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Súd prvej inštancie po preštudovaní spisového materiálu a po preverení existencie subjektu povinného
zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol na
majetok dlžníka /povinného/ vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený H.. J. J. so sídlom

kancelárie Z. XXXX/X, XXX XX V., pod značkou správcu S 1780. Podľa § 167f ods. 2 Zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. V súlade s uvedeným ustanovením bol daný dôvod
na zastavenie predmetnej exekúcie, preto súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s § 167f ods. 2 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zastavil s tým, že

o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia po tom, ako
súdny exekútor zašle súdu špecifikáciu trov s preukázaním vynaložených hotových výdavkov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého
uznesenia vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania spĺňa z dôvodu svojej
výšky podmienky zániku pohľadávky určené ustanovením § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácií

miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky, ktoré
prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením
štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli
uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných
pohľadávok. Dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: R.-PS-
XXXX/XXXXzodňaXX.decembraXXXXpopredchádzajúcomsúhlaseH.financiízrušenéF.riaditeľstvá

Policajného zboru ako rozpočtové organizácie bez právneho nástupcu a podľa ustanovenia § 21 ods.
13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy prešli všetky práva a povinnostizrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR.
V danom prípade je zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k
uspokojeniu pohľadávky oprávneného a preto s poukazom na ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013

Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zanikla pohľadávka,
ktorá je predmetom exekučného konania. V zmysle § 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť
nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konania začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak
sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú.
Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým spôsobuje

zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu
ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie
trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po
nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu,
avšak objektívne zistiteľnú. Príkladom takejto situácie je okrem zániku pohľadávky aj preklúzia, resp.
zánik priznaného práva, ku ktorému dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor

vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí
uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony. Súdny
exekútor, ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba na vymáhanie pohľadávky oprávneného, mal
mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie aj z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015,
kedy na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácii KR PZ,
ktoré neprešli na MV SR, vo výške do 35 eur. Oprávnený zastáva názor, že súdny exekútor nepostúpil
vec na rozhodnutie súdu bezodkladne, a preto považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje
aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne
rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadrila súdna exekútorka. Uviedla, že sa s názorom oprávneného
nestotožňuje, z dôvodu, že ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. vymedzuje zánik pohľadávky
ak táto nebola uspokojená a jej výška je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných
pohľadávok. Keďže nie je možné stotožňovať zánik pohľadávky s hmotnoprávnym ustanovením zániku

priznaného práva, preklúziou, na ktorú ex offo prihliada aj súd, považuje rozhodnutie súdu za správne
a taktiež trvá na priznaní náhrady trov exekúcie v uplatnenom rozsahu.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého rozhodnutia v
dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo

podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa§243hods.1vetaprváExekučnéhoporiadku,aktentozákonv§243iaž243kneustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

9. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie (totožný je i odvolací návrh oprávneného) ,
ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a navrhuje iný
dôvod zastavenia exekúcie. Možno preto vyvodiť, že oprávnený svojím odvolaním napáda len dôvody

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ani v prípade vyhovenia odvolaniu by sa teda výrok napadnutého
uznesenia nezmenil. Odvolanie ako opravný prostriedok , je zásadne prípustné len proti výroku
rozhodnutia, proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je z dôvodu , že záväzné účinky pre
účastníkov konania (strany sporu) má len výrok súdneho rozhodnutia , nie jeho odôvodnenie. Iný závernemožno prijať ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách
exekúcie.

10. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom súdneho rozhodnutia (§ 358 CSP),
odvolací súd odvolanie oprávneného voči zastaveniu exekúcie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.

11. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).