Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Danka Majdáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Csp/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200940
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518200940.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom, spotrebiteľskom

spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. , so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35
792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 01
Bratislava proti žalovanej: T. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, XXX XX A., zastúpená: Mgr.
Ivica Štiglitz, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Šafáriková č. 8, 048 01 Rožňavá v konaní o
zaplatenie 1 489,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 858,78 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
7.4.2016 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy

k 20-tému dňu toho ktorého mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2018 žiadal zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 1
489,92 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodni tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 11.2.2015 zmluvu

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej vyplatil žalovanej sumu 1 500 eur, žalovaná
úver riadne a včas nesplácala. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č.
7 viac ako 3 mesiace žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru dňa 7.4.2016. Žalovaná suma 1
489,92 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úrokov, Žalovaná uhradila len 491,22 eur. Nakoľko sa
žalovaná dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne aj celej zosplatnenej sumy
vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 8 ods. 1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy
1 489,92 eur od 7.4.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo

výške 0,4 % ročne zo sumy 1 489,92 eur od 7.4.2016 do zaplatenia s tým, že pokiaľ úrok z omeškania
a zmluvná pokuta spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 500 eur, žalobca odo dňa nasledujúceho
po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1489,92 eur do zaplatenia.
Ďalej si uplatnil náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 95,94 eur,
ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier.

2. Žalobca ako dôkazy označil a pripojil listiny - pokus o zmier pred začatím súdneho konania z

12.4.2016, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere z 11.2.2015,
Oznámenie veriteľa, Zmluvné ustanovenia, Základné ustanovenia, prehľad platieb, oznámenie o
zosplatnení z 28.2.2016, doručenku o doručení zosplatnenia vrátená 24.3.2016.3. Na výzvu súdu žalobca ozrejmil, že žalovaná sumy 1 489,92 eur pozostáva z nesplatenej istiny
1 122,88 eur, úrokov 366,54 eur. Súčasne doložil Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá však nie je
predmetom súdneho sporu, ako prehľad platieb žalovanou a jej kartu klienta.

4. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami, uznesením ju v zmysle § 167 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k návrhu vyjadrila, súčasne
ju poučil o jej procesných právach a s dôrazom na ustanovenie § 292 § C.s.p.. Uvedené listiny boli
žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 6.8.2018.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.8.2018 uznala, že pôžičku nemohla splácať
pre zlú finančnú situáciu. Opísala svoje majetkové a zárobkové pomery uviedla, že je starobná invalidná
dôchodkyňa, ZŤP s dôchodkom 494,80 eur, okrem toho má 15 bankových a nebankových pôžičiek.
Požiadala o možnosť splácania úveru 20 eurovými mesačnými splátkami.

6. Žalobca v replike súhlasil s tým, aby žalovaná splácala dlh mesačnými splátkami vo výške 20 eur.

7. Žalovaná sa k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená dňa 22.10.2018 nevyjadrila. Podaním
doručeným súdu dňa 23.1.2019 žalovaná opäť poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu ale aj
nepriaznivý zdravotný stav, súčasne vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu.

8. Pojednávania vytýčeného na deň 2.5.2019 sa nezúčastnil žalobca jeho právny zástupca a žalovaná.
Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu súhlasil s pojednávaním v
ich neprítomností. Neúčasť žalovanej ospravedlnila jej právna zástupkyňa, súhlasila s pojednávaním v
jej neprítomností preto súd v zmysle § 180 C.s.p. súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho právne

zástupcu a žalovanej.

9. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na námietke miestnej nepríslušností
tunajšieho súdu. Ďalej poukázala na nezrovnalosti medzi výškou mesačnej splátky uvedenej v žalobe
47,17 eur a v zmluve 81,86 eur, namietla výšku RPMN, vyjadrila ochotu žalovane splatiť žalobcovi

avšak len skutočne dlžnú sumu, s tým, že v schopnostiach žalovanej nie je splatiť dlžnú sumu naraz
len primeranými mesačnými splátkami. Súčasne nespochybnila výšku skutočne poskytnutého plnenia
žalovanej zo strany žalobcu v sume 1 350 eur a výšku splatnej sumy žalovanou 491,22 eur.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov doložených žalobcom na základe čoho ustálil

tento skutkový stav:

10. Strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere žalovaná ju podpísala dňa 4.2.2015
žalobca dňa 11.2.2015 (č.l. 7-8 spisu) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver
vo výške 1 500 eur, skutočnej jej vyplatil sumu 1 350 eur (čl. 16 spisu). Z písomného vyhotovenia

zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver 42 mesačnými splátkami, po 47,17 eur,
predpokladanou mesačnou platbou (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní
služby, ak bude uzavretá) 81,87 eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 131,14 eur ,
predpokladanou RPMN 25,73 %, schválenou 25,57 %, ročnou úrokovou sadzbou 17,68 %, priemernou
RPMN za úver 36,30 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 1 500 eur, poplatkom za poskytnutie úveru150

eur. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený
ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je rozdelené vertikálne na 16 časti, s možnosťou
vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške, s odkazom na
úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach (bod 14) a priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka 1,
2, miesto a dátum podpisu.

11. Na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobca vyplatil žalovanej sumu 1 350 eur (čl. 16 spisu).
Žalovaná úver riadne nesplácala, zaplatila 6 splátok v celkovej sume 491,22 eur poslednú splátku
uhradila dňa 23.9.2019. Listom zo dňa 28.2.2016 žalobca úver zosplatnil, čo oznámil žalovanej listom,
ktorý sa mu vrátil dňa 24.3.2016.

Právne posúdenie vecí:12. Podľa § 41 C.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

13. Podľa § 42 C.s.p. ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 od. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho

zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

26. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

28. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením

29. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

30. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výška
úrokov z omeškania a poplatku z omeškanie ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

35. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

36.SystémochranyzavedenýSmerniceRady4.93/13/EHSz5.apríla1993,ktorábolaimplementovaná
do Slovenského právneho poriadku vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti (rozsudok Banco Espanol de Crédito).

Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:

37. K námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu súd uvádza, že táto bola dôvodná, avšak
žalovanou nebola uplatnená včas, t.j. pri prvom úkone, ktorý žalovanej patril, týmto úkonom bolo
vyjadrenie žalovanej, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.8.2018, námietku miestnej nepríslušnosti

žalovaná vzniesla až nasledujúcim podaním, preto tunajší súd na námietku miestnej nepríslušnosti
neprihliadol.

38. Predmetom konania je nárok žalobcu na plnenie t.j. na zaplatenie istiny 1 489,92 eur, zmluvnej
pokuta, úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

39. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere má spotrebiteľský charakter . Úverová zmluva
je ako typ z upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej stane
je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretízmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda
ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv

a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Predmetný
záväzkovo-právny vzťah je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou
úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku ( citované ustanovenia § 52 a násl. ) a zákone o
spotrebiteľských úveroch ( 129/2010 Z.z. ).

40. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo
zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,

ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ

spravidla obsah zmluvy nemení.

41. Súd zastáva názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obsahové
náležitosti a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi obligátorné náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. patrili údaje

§ 9 ods. 2 písm. c/ adresa predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, §
9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru ako aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, t.j. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia. Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od
rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

42. Zmluva uzavretá stranami sporu dňa 11.2..2015 neobsahuje údaj o adrese predajcu na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať

uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných údajov, oni
označenie VFA (viazaný finančný agent). Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v
prípade žalobcu ako nebankového subjektu pôsobiaceho na území celého Slovenska prostredníctvom

pobočiek nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom
niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani samotná zmluva zo dňa 11.2.2015
nebola uzatvorená v sídle žalobcu , ale v Rožňave. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1písm. b) spájal sankciu v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

43. Rovnako v zmluve chýba údaj o dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok (42) avšak v zmluve nie je
uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok ani termín konečnej splatnosti, resp. doba trvania zmluvy.
Dátum prvej a ani poslednej splátky v zmluve nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva presný termín

splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok ,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy)

44.Ďalšounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§9ods.2písm.k/zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo uvedenie
výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len
jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok ,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. b/zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). V zmluve je uvedený len údaj
o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a iných poplatkov.
Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé rozčlenenie každej splátky na istinu, úroky a iné poplatky,

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami súdu predložený nebol.

45. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné
spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
prípadne na iné obchodné podmienky, či ako v súdenom prípade Oznámenie veriteľa (čl.15 spisu) je
však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo
v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných
podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho
na ktorej možno uplatniť reklamáciu, termín konečnej splatnosti úveru, termín splatnosti jednotlivých

splátok, akoajrozpis splátokistinyúrokovainýchpoplatkov, všakniejemožnépovažovaťzavedľajšie,
menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto
potrebnétietoúdajeuviesťpriamovtextezmluvy,abybolazabezpečenáistota,žedruhýúčastníkzmluvy
sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe
započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide

totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.

46. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v

pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý
vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej
úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského

úveru.

47. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom
Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016 je potrebné uviesť, že podľa
tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že

zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská
republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny
splátokistiny,úrokovaichpoplatkov.RozhodnutievydanévoveciC-42/15mácharakterprejudiciálneho
rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom
nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú
rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou

prejudiciálnehorozsudkuniejerozhodnúťspor,aleibaposkytnúťvnútroštátnemusúdutakývýkladpráva
únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

48. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a

metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie ,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde
existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné
zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským

štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjektynemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej

transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to , že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej
úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský

štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá
za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie
trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení . To znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je
logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo
načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a

preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej , resp. nesprávne prebratej smernice žiadna
povinnosť. Žalovanejakospotrebiteľovi niejemožnéuložiťpovinnosťzaplatiťzmluvnedohodnutéúroky
a poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 keď vnútroštátna právna úprava účinná v
čase uzavretia úverovej zmluvy ukladala povinnosť v zmluve rozčleniť splátky na istinu, úroky a poplatky
pod sankciou bez úročnosti a bez poplatkovosti úveru. Žalovanou získaný úver v zmysle platnej

a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy v čase uzavretia úverovej zmluvy sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 45/2012 z 24.6.2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade
akejkoľvek problematiky tkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad,
ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“ Obdobný právny názor bol vyslovený napr. v rozhodnutiach KS

Prešov sp. zn. 21Co/104/2016 z 30.3.2017, KS Trenčín sp. zn. 27Co/36/2017 z 28.8.2017, KS Žilina
sp. zn. 11Co/164/2017 z 27.6.2017, KS Prešov sp. zn. 17Co 9/2019 z 9.4.2019.

49. Keďže súd ustálil, že zmluva o úvere je v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej

sumy, t.j. 858,78 eur (poskytnutá suma 1 350 eur mínus úhrady 491,22 eur). V konaní nebolo sporné,
že zo strany žalobcu bola žalovanej vyplatená suma 1 350 eur, z ktorej žalovaná splatila 491,22 eur,
táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom spochybnená. Preto súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy
858,78 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. Súd zdôrazňuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho
účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

51. Žalobca žiadal priznať aj zmluvnú pokutu 0,04 % denne zo sumy 1 489,92 eur v zmysle čl.

8.1 zmluvy. Súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 Obč. zák. má za to, že táto zmluvná
podmienka - dohoda o zmluvnej pokute, medzi stranami sporu nebola individuálne dohodnutá. Z
obsahu predmetného bodu vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v
konkrétnej presne špecifikovanej výške. Súd má za to, že ide o text predtlačený vopred naformulovaný,
bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokuta

je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý.
Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, uvedené v neprehľadnom texte zmluvy v bode 8.1 nenapĺňa zákonnú
požiadavku písomného dojednania v zmysle § 544 ods. 2 Obč. zák. Vzhľadom na charakter dojednania
a začlenenia v texte právneho úkonu, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta
nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve

takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však
nemožno hovoriť v prípade, keď si spotrebiteľ zvoli určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor
opatreníadojednaníustanovenýchvzmluve,minimálneichnemôževylúčiť.Zároveňjepotrebnéuviesť,
žeOznámenieveriteľaneobsahovaloúdajozmluvnejpokute,akosankciu zaomeškaniesavuvedenom
formulári uvádza úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Spotrebiteľ je tak zo strany dodávateľa

zavádzaný a môže sa mylne domnievať, že jedinou sankciou za omeškanie je práve úrok z omeškania.
Uvedené ustanovenie jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku
v prípade omeškania. Neprimeraná je aj výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne za stavu, kedy sadzbazákonného úroku z omeškania sa pohybuje okolo hodnoty 5 % ročne. Z uvedených dôvodov súd nárok
uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

52. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od 7.4.2016 do zaplatenia.

53. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia §
563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je
teda, kedy nastala splatnosť. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko - právneho vzťahu sa

dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom o
plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Žalobca listom zo dňa 28.2.2016
požiadal žalovanú o úhradu dlžných splátok v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie bolo
adresovaná na adresu Slavec č. 122, 046 11 Slavec, t.j. na adresu uvedené v zmluve, ktoré je súčasne
od 7.5.1990 adresou trvalého bydliska žalovanej (čl. 19 spisu). Zásielka bolo uložená 3.3.2016 a vrátila
sa žalobcovi dňa 24.3.2016. V bode 12.2 Základných ustanovení strany sporu dohodli, že oznam

zasielaný doporučenou zásielkou sa považuje za doručený dňom uloženia zásielky na pošte, pokiaľ
adresát neprevezme uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát o doručení zásielky nedozvedel. Z
uvedeného vyplýva, že zásielka sa dostala do sféry dispozície žalovanej dňa 3.3.2016, lehota 15 dní na
dobrovoľné plnenie jej uplynula dňa 18.3.2016 jej uplynula lehota na dobrovoľné plnenie a nasledujúcim
dňom, t.j. dňom 19.3.2016 sa žalovaná dostala do omeškania., žalobca si uplatnil úroky z omeškania

až od 7.4.2016.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalovaná sa dňom 19.3.2016 dostala do omeškania,
žalobca žiadal priznať úroky z omeškania až od 7.4.2016, výška základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k tomuto dňu t.j. k 7.4.2016 bola 0,0 % úrok z omeškania v sadzbe 5 %, preto

súd zaviazal žalovanú k úhrade úrokov z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 7.4.2016 do zaplatenia z
priznanej sumy t.j. 858,79 eur do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Žalobca požiadal o priznanie nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, ktoré

tvoria trovy právneho zastúpenia žalobcu v sume 95,94 eur, ktoré vynaložil v súvislosti s pokusom o
zmier pred začatím súdneho konania. Súd má za to, že tieto náklady neboli nevyhnutné na uplatnenie
práva na súde, keďže žiadne ustanovenie zákona neustanovuje, aby pred podaním žaloby na súd
musel veriteľ požiadať o dobrovoľné plnenie dlžníka, naviac žalobca nepreukázal, že pokus o zmier bol
doručený žalovanej, resp. dostal sa do sféry jej dispozície a tým bol schopný predísť tomuto súdnemu

sporu, preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

56. Žalovaná požiadala o možnosť splácať dlh splátkami s čím žalovaný súhlasil. Vzhľadom na osobné,
majetkové a zárobkové pomery žalovanej súd dospel k záveru, že nie je možné od žalovanej požadovať
splnenie dlhu v patričnej lehote 3 dní (§ 232 ods. 3 prvá veta C.s.p.), pretože splnenie dlhu v tejto lehote

vzhľadom na jej finančné možnosti a schopnosti nie je možné. Úhradou tohto dlhu naraz by došlo k
ohrozeniu uspokojovania základných potrieb žalovanej Preto súd v súlade s § 232 ods. 4 C.s.p. povolil
žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach a vzhľadom na priznanú výšku tieto splátky stanovil na
sumu 20 eur mesačne s výškou ktorej žalobca súhlasil. Táto výhoda žalovanej uhradiť dlh v splátkach
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku je obmedzená tým, že pokiaľ žalovaná nebude plniť dlh

riadne a čas, teda raz za mesiac k 20-tému dňu neuhradí na účet žalobcu mesačnú splátku 20 eur,
bude povinná uhradiť v nasledujúcom období celý dlh naraz, ktorá okolnosť je obmedzením u žalovanej
v prípade jej platobnej nedisciplinovanosti.

Trovy konania

57. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.60.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Pri žalovanej sume 1 489,92 eur mal žalobca úspech v sume 858,78 čo je 57,64 % úspešnosť,
žalovaná v sume 631,14 eur, čo 42,36 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu
prevyšoval úspech žalovanej o 15,28 % však žalovaná bola úspešná aj v časti celej zmluvnej pokuty,
preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.