Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708205058
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8708205058.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Mareka Košča a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobkyne: D. X., V.. XX.X.XXXX, P. Š.,
Y. L. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom AK Poprad, ul. 1. Mája
216/7, IČO: 43 267 408, proti žalovanému: Y. Q., V.. XX.X.XXXX, P. T.T. B., Y. XXX, právne zastúpeného
spoločnosťou JUDr. Budzikova & JUDr. Dachová s.r.o., so sídlom Poprad, Námestia sv. Egídia 95,

IČO: 47 257 113, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 20C/110/2008-277 zo dňa 13.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:

„I. Súd p r i p ú š ť a zmenu petitu návrhu tak, že nový petit znie: „Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou parcely Q.-A. Č. XXX/XX o výmere 221m2 v kultúre orná pôda, ktorá vznikla v zmysle
geometrického plánu č. XX/XX zo dňa 27.11.2001, vyhotoviteľ S.. Y. H. a úradne overeným 17.12.2001
Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.“ a žalobu
v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe žalobkyne, v ktorej sa domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou parcely č. XXX o výmere 1503m2 v kultúre orná pôda. Dôvodom podania žaloby sú tvrdenia
žalobkyne, že v zmysle notárskej zápisnice o darovacej zmluve zo dňa 7.4.1972 sp. zn. N 383/72 do

výlučného vlastníctva nadobudla parcelu č. XXX/b o výmere 507 štvorcových siah v k.ú. L.Á. Š. a v
zmysle identifikácie parciel č. XXX/XX-Y. zo dňa 24.4.1995 sa v súčasnosti jedná o parcelu č. XXX o
výmere 1824m2, pričom časť parcely č. XXX o výmere 199 m2 bola vyvlastnená v zmysle rozhodnutia
zo dňa 16.4.1973 č. 1127/73-On. S ohľadom na uvedenú skutočnosť má mať parcela výmeru 1503m2.
V zmysle kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 526/73 zo dňa 6.6.1973 nadobudla
žalobkyňa do výlučného vlastníctva časť parcely č. XXX o výmere 357m2 a v zmysle identifikácie parciel

sa jedná o parcelu č. XXX o výmere 539m2. V zmysle notárskej zápisnice o osvedčení vlastníckeho
práva zo dňa 7.6.1995 sp. zn. N 193/95 žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva parcelu č. XXX
o výmere 539m2 a ďalej v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 14.10.1972 nadobudla žalobkyňa do
výlučného vlastníctva parcelu č. XXX/b o výmere 18 árov a 56m2, pričom v zmysle identifikácie parciel
sa jedná o parcelu č. XXX, z ktorej časť o výmere 337m2 bola vykúpená pre iný stavebný pozemok.
Žalovaný je vlastníkom susedného pozemku a podľa žalobkyne si jeho právny predchodca dal k

4.1.1995vyhotoviťgeometrickýplánč.XXXXXXXX-X/XX,vzmyslektoréhoboloprávnympredchodcom
žalovaného vydané osvedčenie o vydržaní sp. zn. N 78/95 a podľa žalobkyne hranice svojho pozemkuparcely č. XXX/XX posunuli na úkor parcely vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa si nechala
vyhotoviť geometrický plán č. XX/XX zo dňa 27.11.2001, ktorým bola vytvorená parcela XXX/XX o
výmere 221 m2, ktorý však Správa katastra odmietla zaevidovať z dôvodu prebiehajúceho konania

ROEP. Vzhľadom na konštatované skutočnosti má žalobkyňa za to, že trvá stav objektívnej právnej
neistoty a žiada, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX o výmere 1503m2 v kultúre
orná pôda. Žalovaný resp. jeho právni predchodcovia s podanou žalobou nesúhlasili, popreli skutkové
tvrdenia žalobkyne a žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázali na skutočnosť, že hranica
pozemku susediaceho s pozemkom žalobkyne je vytýčená správne s tým, že v predchádzajúcom konaní

vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8C/635/2001 súd určil hranicu parciel na druhej strane
pozemku žalovaného a týmto boli v teréne, ako aj vo verejných listinách zastabilizované a určené právne
hranice predmetnej parcely a v nadväznosti na existujúci geometrický plán XXXXXXXX-X L. K., ktorý
bol v podstate grafickým podkladom pre zmenu aj popisných údajov v katastri v prospech právnych
predchodcov súčasného žalovaného. S ohľadom úmrtie pôvodného žalovaného v 1/ rade sa v zmysle
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 11D/269/2013 zo dňa 19.2.2014 stal výlučným vlastníkom parcely č.

XXX/XX súčasný žalovaný. Žalobkyňa tak žalobu voči pôvodne žalovanej v 2/ rade zobrala späť, s čím
žalovaná súhlasila. Rozsudkom zo dňa 10.5.2016 súd vyhovel návrhu na zmenu žalobného petitu a
žalobu zamietol. Uznesením Krajského súdu Prešov ako súdu druhej inštancie bol rozsudok súdu prvej
inštanciezrušenýavecvrátenánaďalšiekonaniestým,ževzmyslepokynusúdudruhejinštanciesamal
súd prvej inštancie vyporiadať s nárokom voči pôvodne žalovanej v 2/ rade. Súd vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca J. H., ktorého závery sú vedené v
bode 5 napadnutého rozsudku, znaleckým posudkom S.. D. B. Č.. X/XXXX, ktorého závery sú uvedené
v bode 7 napadnutého rozsudku. Skutkový stav súd právne posúdil podľa čl. 6 ods. 1 CSP, čl. 8 CSP, §
137 CSP, § 3 Občianskeho zákonníka, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že žalobkyňa sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je výlučnou

vlastníčkou parcely č. XXX o výmere 1503 m2 v kultúre orná pôda nachádzajúcej sa v k.ú. L. Š..
Podľa žalobkyne žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia posunuli hranicu svojho pozemku na úkor
žalobkyne a žalobkyňa sa domnieva, že výmera ňou obhospodarovanej parcely je menšia, ako jej náleží
podľa príslušného listu vlastníctva. Podaním doručeným dňa 10.6.2015 žalobkyňa navrhla, aby súd
pripustilzmenužalobnéhopetitutak,žeurčí,žežalobkyňajevýlučnouvlastníčkouparcelyA.Č..XXX/XX

o výmere 221 m2 vytvorenej geometrickým plánom S.. Y. H. Č.. XX/XX zo dňa 27.11.2001. Geometrický
plán bol úradne overený dňa 17.12.2001 pod č. XXXX/XX. Podľa žalobkyne mapa má zobrazovať
rozdiel v prednej časti a zadne časti parcely, pokiaľ bola časť prednej parcely vyvlastnená. K uvedeným
tvrdeniam žalobkyne súd konštatuje, že hranica časti pozemku, na ktorom stojí rodinný dom žalobkyne
nie je predmetom konania. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na

vydanie určovacieho výroku. Napriek nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu konštatoval, že
žalobkyňa tiež neuniesla dôkazné bremeno tak ako to vyžaduje ustanovenie čl. 8 CSP, podľa ktorého
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi. Žalobou sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele.
Toto vlastníctvo nevyplýva ani z jedného dôkazu, ktorý v priebehu konania žalobkyňa predložila, či

označilaatvrdeniažalobkynenavyšeodporujúzáveromznaleckéhodokazovania.Záveromkonštatoval,
že povinnosťou súdu v prejednávaných prípadoch je postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobkyňa v
konaní nepreukázala svoj nárok, t.j. vznik vlastníckeho práva k predmetu sporu. Z uvedených dôvodov
súd podľa ustanovenia § 185 a 215 CSP rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobkyňou nie sú postačujúce na to, aby
preukázali jej tvrdenia uvedené v žalobe. Žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadnym spôsobom, že by
zo strany žalovaného došlo k posunu hranice susediacich pozemkov strán sporu, naopak znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že právna hranica parciel je určená správne, avšak užívacia hranica
pozemku je posunutá žalobkyňou v neprospech žalovaného. Namiesto nedôvodného vytvárania ďalších

parciel je tak potrebné presné vytýčenie parciel strán sporu v teréne, ktoré však žalobkyňa i žalovaný
budú bez výhrad rešpektovať. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol. Nakoľko žalobkyňa v konaní navrhla
pripustenie zmeny žalobného petitu a žiadala o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parceleč. XXX/XX, súd zmenu žalobného petitu v zmysle ustanovenia § 139 CSP pripustil, nakoľko v prípade
neexistencie dôkaznej núdze by výsledky dokazovania prípadne mohli byť podkladom pre rozhodnutie
vo veci. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému

priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne v zmysle
§ 262 CSP samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, a to z týchto dôvodov:
Žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou a odo dňa právoplatnosti uznesenia OS PP sp. zn. 20C/110/2008

zo dňa 2.10.2008 sa v jej majetkových pomeroch nič nezmenilo. Preto sa súd prvej inštancie pri druhom
výroku mal zaoberať možnosťou použitia ustanovenia 8 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému
nepriznať.

4. Súd prvej inštancie v Poprade v spore pod vyššie uvedenou spisovou značkou dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a na základe toho

nesprávne právne posúdil vec (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a tak isto súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). Chceme
poukázaťnato,žesúdprvejinštancievosvojichzáverochdospelkrozpornýmskutočnostiamazáverom,
keď na jednej strane uvádza, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na ňou požadovanom
určení aj napriek tomu súd prvej inštancie konal o podanom návrhu zo dňa 4.6.2008 do rozhodnutia

takmer 10 rokov. Žalobkyňa má za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení mal súd
prvej inštancie skúmať na začiatku konania a okrem iného má za to, že je v danej veci naliehavý právny
záujem daný, pretože ide o ochranu jej porušeného vlastníckeho práva žalovaným, resp. jeho právnymi
predchodcami. Medzi žalobkyňou a právnymi predchodcami žalovaného dochádzalo k nezrovnalostiam
ohľadne hraníc ich pozemkov. Naliehavý právny záujem je daný vždy, ak sa vlastník pozemku snaží

prostredníctvom súdneho konania získať právne relevantný podklad, na základe ktorého by dosiahol
zmenu zapísanej hranice v katastri nehnuteľností.

5. Poukázal na súdne rozhodnutie R 6/1999 z ktorého vyplýva: „Ak došlo k porušeniu vlastníckeho
práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice

medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim, v takomto prípade ide o určenie, komu z vlastníkov
susediacich pozemkov patrí sporná plocha.

6. Poukázal na ich tvrdenia a námietky k znaleckému posudku č. X/XXXX. Predmetom znaleckého
posudku č. X/XXXX bolo určenie priebehu hraníc medzi pôvodnými pozemkami parcely č. XXX/b a

XXX/b k.ú. L. Š.. Znalec v podstate vychádzal pri vypracovaní ZP č. X/XXXX z geometrického plánu
XXXXXXXX-X/XX, ktorý bol vyhotovený za účelom spísania notárskej zápisnice vyhlásenia o vydržaní
N 78/95, NZ 79/95 zo dňa 9.5.1995 na parcelu XXX/XX k.ú. L. Š. v prospech právnych predchodcov
žalovaného. Takže v podstate základným podkladom k vyhotoveniu ZP č. X/XXXX bol tento geometrický
plán, ktorý ako sme tvrdili podľa žalobného návrhu, ako aj v priebehu celého konania nezohľadňoval

rozhodnutie o vyvlastnení č. 1127/73-On zo dňa 16.4.1973, ktorého prílohou bol geometrický plán č.
XXX-XXX-XX zo dňa 27.5.1971.

7. V zmysle predmetného rozhodnutia o vyvlastnení došlo k vyvlastneniu dielu „f“, ktorý bol súčasťou
parcely č. XXX/b o výmere 122 m2 k.ú. L. Š.. V rozhodnutí o vyvlastnení na str. 4 je uvedené, že parcela

č. mpč. XXX/b a z parcely mpč. XXX/b diel „e“ podľa vyššie citovaného geometrického plánu, nie sú
predmetom vyvlastnenia. Poukazujeme na to, že žalobkyňa nadobudla parcelu č. XXX/b o výmere 507
š.s., čo predstavuje 1824 m2 k.ú. L. Š. darovacou zmluvou V. zo dňa 7.4.1972 od svojej starej matky,
ďalej nadobudla parcelu č. XXX/b o výmere 516 š.s., čo predstavuje 1856 m2 a parcelu č. XXX/c o
výmere lar a 58 m2, čo predstavuje 158 m2 na základe notárskej zápisnice V. XXX/XX zo dňa 14.8.1972

a parcelu č. XXX o výmere 357 m2 od miestneho národného výboru vo L. Š. na základe kúpnej zmluvy V.
XXX/XX zo dňa 6.6.1973 (v zmysle tejto poslednej kúpnej zmluvy, resp. v tejto kúpnej zmluve je citované
rozhodnutie o vyvlastnení, na základe ktorého sa miestny národný výbor stal vlastníkom parcely č. XXX).
Notárskou zápisnicou V. XXX/XX, V. XXX/XX zo dňa 7.6.1995 nadobudla žalobkyňa parcelu č. XXX
(pôvodná mpč. XXX) o výmere 539 m2. Dohromady teda žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti o celkovej

výmere 4.734 m 2.

8. V zmysle identifikácie parciel č. XXX/XX-Y. zo dňa 24.4.1995 v prípade parcely č. XXX/b ide o parcelu
č. XXX o výmere 1824 m2 v k.ú. L.Š. Š., časť parcely XXX v k.ú. L. Š. o výmere 199 m2 vykúpenépre stav. parcely podľa I. XXX/XX a 122 m2 bolo vyvlastnených na základe geometrického plánu XXX
- XXX/XX zo dňa 27.5.1971 a rozhodnutia o vyvlastnení XXXX/XX-N. zo dňa 16.4.1973 v Poprade,
kde je uvedené na str. č. 4, že parcela č. mpč. XXX/b a z parcely mpč. XXX/b diel „e“ podľa vyššie

citovaného geometrického plánu nie sú predmetom vyvlastnenia. Na základe vyššie uvedeného pare.
č. XXX/b má výmeru 1503 m2. Dôkazy, ako notárska zápisnica (darovacia zmluva) V. XXX/XX, kúpna
zmluva XXX/XX, notárska zápisnica (osvedčenie) V. XXX/XX, notárska zápisnica V. XXX/XX zo dňa
14.8.1972, identifikácia parciel č. XXX/XX-Y. zo dňa 24.4.1995, rozhodnutie o vyvlastnení XXXX/XX-N.
zo dňa 16.4.1973 v Poprade, geometrický plán XXX - XXX/XX zo dňa 27.5.1971 sa nachádzajú v spise.

9. Podľa rozhodnutia o vyvlastnení XXXX/XX-N. zo dňa 16.4.1973 v Poprade bolo žalobkyni
vyvlastnených 122 m2, a to z parcely XXX/b. Dohromady teda žalobkyňa po vyvlastnení mala
nehnuteľnosti o celkovej výmere 4.612 m2. Podľa súčasného LV č. XXX k.ú. L. Š. žalobkyňa vlastní
4545 m2. Tu poukazujeme na LV č. XXX pre obec a k.ú. L. Š. a snímok z katastrálnej mapy týkajúci
sa sporných nehnuteľností. Pozemok parcely Q.-F. Č.. XXX/X o výmere 330 m2 v kultúre orná pôda a

pozemok parcely Q.-F. Č.. XXX/X o výmere 966 m2 v kultúre orná pôda sú podľa grafického znázornenia
veľkosťou skoro totožné, avšak podľa LV č. XXX pre obec a k.ú. L. Š. je parcela Q.-F. Č.. XXX/X o 636
m2 menšia ako parcela Q.-F. Č.. XXX/X.

10. V konaní boli vypracované dva znalecké posudky, a to ZP č. XX rok 2010 vypracovaný znalcom

S.. J. H. a ZP č. X/XXXX a jeho doplnenie vypracovaný znalcom S.. D. B.. Aj v priebehu konania
sme poukazovali na to, že v podstate ide o dva odlišné posudky v tom zmysle, že ZP č. XX rok 2010
vypracovaný znalcom S.. J. H. určil, že došlo k posunu hranice na jednej strane o 1,10 m a na strane
druhej o 0,95 m. Naproti tomu ZP č. X/XXXX a jeho doplnenia vypracovaného znalcom S.. D. B. bolo
uvedené, že hranice medzi susediacimi hranicami sú viac menej v poriadku. Máme za to, že v danom

prípade ide o dva rozličné posudky a preto sme na pojednávaní zotrvali na kontrolnom znaleckom
dokazovaní. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal a tým neúplne zistil skutkový stav veci (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP). Máme za to, že táto vada je daná skutočnosťou, že súd prvej inštancie nevykonal
dôkaz, hoci tento dôkaz mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, resp. že pri rozhodovaní o tom,
ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, nerešpektoval princíp „rovnosti zbrani“.

11. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných
zárukspravodlivéhoprejednaniavecipredsúdomjezásada„rovnostizbraní“.Tátozásadazabezpečuje,
aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,

v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.
Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj
oprávneniaúčastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípom
dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o

tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie
tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo
vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge

c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti
druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca
aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojom náleze z 26. januára 2010 46/Cdo/259/2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že
nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. CSP stanovuje povinnosť súdu riadne
a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je

porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať
rozsudok ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov,
a teda možnosť riadne konať pred súdom. Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, že premisyzvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé.

12. Uviedol, že nie je možné sa stotožniť ani s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom zmysle,
že žalobkyňou podaný návrh je v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym výkonom práva a jediným
výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie navrhovateľky vo forme získania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vyhovujúce rozhodnutie by spôsobilo ďalšie spory. V tejto súvislosti
opätovne poukazujeme na LV č. XXX pre obec a k.ú. L. Š.D. a snímok z katastrálnej mapy. Pozemok

parcely Q.-F. Č.. XXX/X o výmere 330 m2 v kultúre orná pôda a pozemok parcely Q.-F. Č.. XXX/X o
výmere 966 m2 v kultúre orná pôda sú podľa grafického znázornenia veľkosťou skoro totožné, avšak
podľa LV č. XXX pre obec a k.ú. L. Š. je parcela Q.-F. Č.. XXX/X o 636 m2 menšia ako parcela Q.-F.
Č.. XXX/X.

13. V zmysle § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
Na vyhodnotenie dôkazov nadväzuje zistenie (ustálenie) jednotlivých relevantných skutkových okolností
(skutkového stavu), ktoré sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie
vo veci, ako aj hodnotenie dôkazov, aby nedošlo k nesprávnym dielčím skutkovým zisteniam a tým
nesprávne zistenému skutkovému stavu, netvoriaceho podklad pre správne rozhodnutie vo veci.

14. V zmysle citovaných ustanovení sa občianske súdne konanie musí v každom jednotlivom prípade
stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (IV. ÚS 1/02). V občianskom súdnom
konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, a aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné

a závažné pochybnosti (§ 215 ods. 1 CSP). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať
činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce
garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne rozhodnutie.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V priebehu konania aj vo svojom záverečnom návrhu právny zástupca žalobkyne poukazoval na to,
že znalci vo svojich znaleckých posudkoch dospeli k odlišným názorom. Tak ako na pojednávaní vo veci,
aj v odvolaní trval na kontrolnom znaleckom dokazovaní. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal

a teda nezistil úplne skutkový stav veci. Vykonanie potrebného znaleckého posudku môže mať pre
rozhodnutie podstatný význam.

18. Ak podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania môže mať pre
vec podstatný význam.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
viedlikzamietnutiužaloby.Záverysúduprvejinštanciebeztoho,abyvyhovelnávrhužalobkyneanariadil
kontrolné znalecké dokazovanie, pripadne aby konfrontoval znalcov, aby vylúčil všetky pochybnosti,

odvolací súd považuje za predčasné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vo veci nebol náležite zistený
skutkový stav veci.

20. Neprichádza do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahrádzal úlohu súdu prvej inštancie a
teda nariadil kontrolné znalecké dokazovanie za účelom odstránenia rozporov medzi dvoma znaleckými

posudkami, ktorých závery sú odlišné. Keďže tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.21. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o žalobnom návrhu rozhodnúť, vyrovnať sa s
tvrdeniami a návrhmi na dokazovanie sporových strán, konfrontovať znalcov a po ich vypočutí zvážiť

nariadenie kontrolného znaleckého posudku, opätovne sa zaoberať aj naliehavým právnym záujmom
žalobkyne na požadovanom určení, pretože argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v napadnutom
rozsudku je pre konštatovanie, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem nepostačujúca.

22. Ďalej bude povinnosťou súdu prvej inštancie sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyňou

uvedenými v odvolaní.

23. Novým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396
ods. 3 CSP.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 posledná veta

CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2001 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).