Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411010712
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4411010712.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti obžalovanému S. C., pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky z 08. 11. 2012, sp. zn. 3T/222/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 05. 02.
2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v
celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaného S. C. , narodeného XX. XX. XXXX v T.,

trvale bytom M. XXX, prechodne
bytom K., T. XX, toho času
vo výkone väzby v ÚVV Nitra v inej trestnej
veci od 10. 07. 2012,

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokurátorky v
Nových Zámkoch zo dňa 19. 12. 2011, sp. zn. 2 Pv 152/11, zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin
sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že :

po tom, čo dňa 20. 09. 2010 v Nových Zámkoch odpredal osobné motorové vozidlo značky BMW 316,
EČ LV XXX CR, rok výroby 1994 za sumu 1000,- eur poškodenému R. D., ešte v ten deň ho prevzal späť

od poškodeného za účelom opravy , avšak mu ho do dnešného dňa nevrátil, predal ho ďalšej osobe,
čím poškodenému R. D. spôsobil škodu vo výške 1000,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného R. D., narodeného XX. XX. XXXX v T., bytom K.

XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného S. C. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo
spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :

po tom, čo dňa 20. 09. 2010 v Nových Zámkoch odpredal osobné motorové vozidlo značky BMW 316,
EČ LV XXX CR, rok výroby 1994 za sumu 1000,- eur poškodenému R. D., ešte v ten deň ho prevzal späť

od poškodeného za účelom opravy , avšak mu ho do dnešného dňa nevrátil, predal ho ďalšej osobe,
čím poškodenému R. D. spôsobil škodu vo výške 1000,- eur.Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu podmienečne
odložil a určil skúšobnú dobu 1 rok.

Zároveň obžalovanému uložil podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť uhradiť poškodenému

R. D., bytom K. č. XXX škodu vo výške 1000,- eur.

Uvedený rozsudok, v zákonom určenej lehote, prostredníctvom obhajcu, odvolaním napadol
obžalovaný.
V jeho písomných dôvodoch vytýkal súdu I. stupňa, že zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil
nesprávny právny záver, pretože nejde o trestný čin.

Poukázal na to, že poškodený mu po kúpe vozidla, krátko po svojom odchode telefonoval, že vozidlo
je nefunkčné a žiadal vykonať jeho opravu.
Bolo preukázané, že opravu vozidla vykonal pán C., na dvakrát. Po vykonaní opravy ponúkol
poškodenému vrátenie peňazí v plnej výške s tým, že vozidlo si ponechá, s čím poškodený na základe
ústnej dohody súhlasil. Z tohto dôvodu nebola naplnená skutková podstata prečinu sprenevery, pretože

si nedohodli presný dátum úhrady a daná vec má byť predmetom civilného konania. Nebolo preukázané,
že prevzal motorové vozidlo od kupujúceho s úmyslom spôsobiť mu škodu, ale za účelom opravy, ide
teda o osobitnú formu pre uplatnenie práv zodpovednosti za vady podľa Občianskeho zákonníka, čím
vlastnícke právo prešlo späť na obžalovaného. Z tohto dôvodu mohol vozidlo ponúknuť k ďalšiemu
predaju.

Dodal, že kúpnu cenu prevzatú od poškodeného použil na úhradu opravy motorového vozidla a preto
nemal možnosť okamžite plniť svoj záväzok.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v
časti výroku o vine a treste a oslobodil ho spod obžaloby v celom rozsahu.
Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a jeho

dôvodoch. Dodal k nim, že peniaze poškodenému doposiaľ nevrátil, i keď vedel jeho adresu v Maďarsku.
Druhýkrát vozidlo predal za 800,- eur.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že odvolanie obžalovaného
považuje za nedôvodné, pretože súd I. stupňa správne zistil skutkový stav, tento správne vyhodnotil,
preto napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch zákonný.
Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou-obžalovaným, odvolací súd nezistiac
dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy,
ak by odvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. Rešpektoval zásadu „reformatio in

peius“ - zákaz zmeny k horšiemu, pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nebolo podané a zistil,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia odvolací súd zistil, že v tomto
konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené
v § 119 Tr. por..

Zároveň orgány činné v trestnom konaní a súd I. stupňa, v konaní predchádzajúcom napadnutému

rozsudku
- postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku,
- zabezpečili dôkazy v dostatočnom objeme a kvalite potrebné na rozhodnutie, ktoré vykonali zákonným
spôsobom,
- pri tomto postupe sa nedopustili takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby
konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.,

- nedošlo k porušeniu ustanovení o právach obžalovaného, vrátane jeho práva na obhajobu.

Súd I. stupňa však nebol celkom dôsledný, pretože napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu
ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.).

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd I. stupňa v ňom poukázal predovšetkým na
obsahy jednotlivých vykonaných dôkazov, po vyhodnotení ktorých dospel k záveru, že obžalovaný sa
dopustil konania uvedeného v obžalobe, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Tr. zák..

V tomto kontexte poukázal na skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané - odpredaj
motorového vozidla vo vlastníctve obžalovaného poškodenému, zaplatenie kúpnej ceny poškodeným
obžalovanému v sume 1000,- eur, prevzatie vozidla poškodeným, poruchu zistenú na vozidle cestou
domov, vrátenie vozidla poškodeným obžalovanému na jeho opravu.
Ďalej poukázal na to, že po vykonanej oprave obžalovaný ponúkol poškodenému vrátenie peňazí v

plnej výške s tým, že vozidlo si ponechá. Poškodený s tým súhlasil a poskytol obžalovanému na tento
účel číslo svojho účtu, avšak k vráteniu kúpnej ceny obžalovaným poškodenému doposiaľ nedošlo.
Výpoveďou svedka T. U. bolo preukázané, že na základe internetovej ponuky v októbri 2010 odkúpil od
obžalovaného predmetné osobné motorové vozidlo.

Prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola
zverená, spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Zavinenie, ako subjektívny znak trestného činu, je vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam
tvoriacimtrestnýčin.Tvoríobligatórnuzložkusubjektívnejstránkytrestnéhočinuazároveňjepodstatnou

náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani
trestu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade bolo vykonaným dokazovaním, predovšetkým
výpoveďou poškodeného z hlavného pojednávania konaného 13. 09. 2012 jednoznačne preukázané,

že obžalovaný oznámil poškodenému, resp. jeho otcovi, že oprava vozidla sa nedá vykonať, preto
peniaze vráti poškodenému späť. S týmto poškodený súhlasil a oznámil obžalovanému číslo účtu na
vrátenie kúpnej ceny. Obžalovaný kúpnu cenu poškodenému doposiaľ nevrátil a osobné motorové
vozidlo odpredal T. U..

Uvedeným prejavom vôle poškodený i obžalovaný vyjadrili svoj súhlas s tým, že každý z nich vráti
tomu druhému to, čo sám plnil. Týmto došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo osobné
motorové vozidlo značky BMW 316 EČ: LV XXX CR za cenu 1000, eur, na základe čoho obžalovaný
už disponoval vlastníctvom k svojej veci (nie cudzej), ktorú odpredal ďalšej osobe. Obžalovaný voči
poškodenému nesplnil svoju povinnosť vrátiť kúpnu cenu, pričom nesplnenie tejto povinnosti možno

hodnotiť len z pohľadu porušenia povinnosti v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.Odvolací súd konštatuje, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa síce stal, avšak nie je trestným činom,
a to v dôsledku nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktoré spočíva v absencii jeho
subjektívneho znaku - zavinenia, kde nebol preukázaný úmysel obžalovaného.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na to, že znenie skutku z hľadiska naplnenia jeho
formálnych znakov bolo potrebné v obžalobe formulovať inak.

Z týchto dôvodov odvolací súd pod zrušení napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
uvedené pochybenie napravil sám, keďže boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr.

por. a rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby okresnej
prokurátorky pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.,
pretože skutok nie je trestným činom.

Zároveň v dôsledku oslobodenia obžalovaného spod obžaloby odvolací súd obligatórne odkázal
poškodeného R. D. s nárokom na náhradu škody, ktorú riadne a včas uplatnil, na občianske súdne

konanie (§ 288 ods. 3 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.)