Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109203172
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109203172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci navrhovateľa V. A., N.. XX.X.XXXX, A.
N.V. B. XXX, B., zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Námestie
osloboditeľov 10, proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií SR, so sídlom
v Bratislave, Štefaničova 5, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o
odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C/63/2009-224 zo dňa
29.9.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tvrdil,
že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Colných orgánov, ktoré nezákonne zaistili a
potom zničili 1282 kartónov cigariet, ktoré nadobudol a držal legálne. Súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkom návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal. Vyslovil, že
o trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v colnom konaní podľa zákona č.180/1996 Z.z. Colný
úrad Košice (ako príslušný orgán štátnej správy pre prejednanie colných priestupkov a colných deliktov
v prvom stupni) rozhodnutím č. CR 17/2001 OCPSaP zo dňa X.X.XXXX zaistil navrhovateľovi 1282
kusov kartónov (12820 krabičiek) cigariet značky ASTOR, LM, LUCKY STRIKE, PETER STUYVESANT,
HB, KIM LIGHT a to s poukazom na ust. § 259 ods.1, písm.a/ Colného zákona, na účely prerokovania
colného priestupku, pre dôvodné podozrenie, že zaistený tovar unikol colnému dohľadu.

K prejednaniu priestupku s následným rozhodnutím o colnom priestupku nedošlo a konanie bolo
zastavené pre uplynutie jednoročnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku. Uvedené vyplýva z
oznámenia Colného úradu Košice zo dňa XX.X.XXXX.

Oboznámením obsahu trestného spisu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 5T 332/2001 bolo ďalej
nesporne preukázané, že súbežne so začatím priestupkového konania, dňa X.X.XXXX bolo voči

navrhovateľovi začaté trestné stíhanie za trestný čin porušenia predpisov o štátnych technických
opatreniach podľa § 148c ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa X.X.XXXX prepravoval 1.282 kartónov neokolkovaných cigariet vyššie uvedených značiek. Okresná
prokuratúra Košice okolie podala na navrhovateľa dňa 14.8.2001 obžalobu z dôvodu, že navrhovateľv rozpore s právnym predpisom uvádzal do obehu tovar bez kontrolných známok na jeho označenie
na daňové účely a získal takým činom značný prospech, čím mal spáchať trestný čin porušenia
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c ods. 1, ods. 2 písm.b/

Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 5 T 332/01-139 zo dňa 20.11.2002,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2003 bol obžalovaný navrhovateľ spod obžaloby pre vyššie
uvedený skutok oslobodený. Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že zaistené tabakové výrobky boli
colným úradom zlikvidované, vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení č.k.
11Co/125/2008-189 zo dňa 30.9.2008 (ktorý bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR -

rozsudok 5MCdo/4/2007 zo dňa 20.3.2008), súd prvého stupňa dokazovanie primárne zameral na
zistenie, či uvedené tvrdenie zodpovedá skutočnosti. Vyhodnotením vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že tabakové výrobky, zaistené colným úradom v roku 2001, doposiaľ (teda aj v
čase rozhodovania v roku 2014) fyzicky existujú, uložené v skladových priestoroch Colného úradu
Košice. Uvedenú skutočnosť mal súd prvého stupňa za preukázanú z vyjadrenia Colného úradu Košice,
inventúrneho súpisu Colného úradu a z vykonanej ohliadky. Tabakové výrobky, zistené ohliadkou, čo

do množstva, ako aj výrobných značiek, zodpovedajú rozhodnutiu colného úradu o zaistení týchto vecí.
Hoci navrhovateľ vyslovil pochybnosť o totožnosti tabakových výrobkov, domnienky, na ktoré poukázal,
neboli spôsobilé hodnoverne vyvrátiť výsledok dokazovania zistený ohliadkou. Odhliadnuc od vyššie
uvedenej skutočnosti, a teda, napriek fyzickej existencii tabakových výrobkov (t.j. že nedošlo k ich
likvidácii) súd prvého stupňa konštatoval, že Colný úrad Košice porušil právnu povinnosť a dopustil sa

nesprávneho úradného postupu. Z ust. §§ 262 a § 263 ods. 2 Colného zákona jednoznačne vyplýva,
aký by mal byť ďalší úradný postup colných orgánov po vydaní rozhodnutia o zaistení tovaru podľa
§ 259 Colného zákona. Podľa citovaných ustanovení, ak zaistený tovar už nie je potrebný na ďalšie
konanie a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo o
colnom delikte, alebo jeho predaj, má byť vrátený osobe, ktorej bol odňatý. Pokiaľ nedôjde k prepadnutiu

alebo zhabaniu zaisteného tovaru, má colný orgán ešte možnosť tento tovar predať, ale len za účelom
úhrady pokuty, ktorá bola uložená za colný priestupok alebo colný delikt právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím. V danom prípade je nesporné, že colný orgán nerozhodol ani o colnom priestupku ani o
colnomdelikteateda,nerozhodolanijehoprepadnutí,aniozhabaní,aniouloženísankcie(napr.pokuty)
či ochranného opatrenia. Konanie o colnom priestupku bolo zastavené X.X.XXXX. Súbežne začaté

trestné konanie bolo skončené vydaním právoplatného oslobodzujúceho rozsudku dňa 24.1.2003. Ani
po jeho skončení colný úrad zaistené veci navrhovateľovi nevrátil a nevrátil ich doposiaľ. Povinnosťou
colného úradu bolo teda zaistený tovar vrátiť osobe, ktorej bol odňatý, v danom prípade navrhovateľovi.
Súd prvého stupňa sa preto stotožnil s názorom navrhovateľa, že uvedená povinnosť nie je viazaná
na osobitnú žiadosť osoby, ktorej boli veci zaistené. Takúto podmienku zákon nikde neustanovuje. V

tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že na zaistené veci si neuplatnila nárok žiadna osoba (okrem
navrhovateľa). Súd prvého stupňa preto obranu odporcu v súvislosti s otázkou povinnosti colného
úradu vrátiť zaistené veci navrhovateľovi súd pokladal za zjavne účelovú. Najprv sa odporca bránil
tvrdením, že k vydaniu zaisteného tovaru nemohlo dôjsť z dôvodu, že bolo vedené trestné konanie, teda
konanie o závažnejšom čine ako priestupok. Navrhovateľ však bol spod obžaloby rozsudkom súdu, ktorý

nadobudol právoplatnosť ešte dňa 24.1.2003, oslobodený a colný úrad napriek tomu navrhovateľovi
zaistené veci nevydal. Odporca v nadväznosti na tento fakt potom svoju obranu založil na tvrdení,
že predmetom zaistenia sú neoznačené cigarety, ktorých držba nie je povolená a je sankcionovaná.
Poukázal pritom na ust. § 16 ods. 6 písm. b) zák. č. 312/1993 Z.z. o spotrebnej dani z tabaku a
tabakových výrobkov, podľa ktorého správca dane uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na zistené

množstvo tabakových výrobkov fyzickej osobe, ak zistí, že nadobudol tabakové výrobky bez dane
alebo ak nevie nákup alebo iný spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov doložiť daňovým dokladom.
Správca dane súčasne tieto tabakové výrobky zabezpečí a tieto tabakové výrobky sú majetkom štátu.
Rovnako postupuje správca dane v prípade zistenia prepravy a skladovania neoznačených cigariet.
Odporca pripustil, že povinnosť označiť cigarety známkou sa nevzťahovala podľa § 8 ods. 3 zákona

o spotrebnej dani na cigarety dovážané v drobných zásielkach neobchodného charakteru a dovážané
cestujúcimi ako tovar neobchodného charakteru v množstve stanovenom vo vyhl. č. 17/1994, t.j. 200
ks na osobu, avšak sám svojvoľne vyhodnotil, že množstvo tabakových výrobkov, ktoré mal v držbe
navrhovateľ, vysoko prevyšuje osobnú potrebu a svedčí o obchodnom charaktere tovaru. Odporca
tento záver vyslovil v rozpore s právoplatným trestným rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k.

5 T 332/01-139 zo dňa 20.11.2002, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby danej práve z
dôvodu, že navrhovateľ mal v rozpore s právnym predpisom uvádzať do obehu tovar bez kontrolných
známok na jeho označenie na daňové účely, čím mal spáchať trestný čin porušenia predpisov o štátnych
technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c ods.1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.Z odôvodnenia citovaného rozsudku pritom zreteľne vyplýva, že navrhovateľ svojím konaním ani po
stránke objektívnej, ani po stránke subjektívnej nenaplnil pojmové znaky skutkovej podstaty uvedeného
trestného činu; súd v rozsudku výslovne konštatoval, že jeho konanie nebolo trestné, že v konaní nebolo

preukázané, že by navrhovateľ s cigaretami nakladal, napríklad, že by ich on sám predával, ponúkal
na predaj alebo inak uvádzal do obehu na slovenskom štátnom území a taktiež, že by s kontrolnými
známkami nakladal v rozpore s právnymi predpismi - napríklad ich falšovaním. Zo strany navrhovateľa
išlo len o prechovávanie /úschovu/ tabakových výrobkov neoznačených podľa slovenských predpisov.
Súd prvého stupňa sa stotožnil aj s názorom navrhovateľa, že v konaní o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a to konkrétne v súvislosti so špecifickým konaním, ktorým
je colné konanie, nie je povinnosťou navrhovateľa v rámci konania o náhradu škody preukazovať
vlastnícke právo k zaisteným veciam. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa ako poškodeného je daná
preukázaním všetkých podmienok zodpovednosti štátu za vznik škody a pokiaľ colný zákon ustanovuje,
že colný orgán je povinný zaistené veci vydať resp. vrátiť osobe, ktorej boli odňaté, porušenie tejto
právnej povinnosti smeruje práve voči osobe, ktorej boli veci odňaté a teda, len táto osoba si môže

uplatniť nárok zo zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, samozrejme, za súčasne splnených
podmienok, že v príčinnej súvislosti s porušením danej právnej povinnosti vznikla škoda. Súd prvého
stupňa však uzavrel, že čo sa však týka druhej podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu -
samotná existencia škody, táto v konaní preukázaná nebola. V danom prípade tabakové výrobky, ktoré
boli navrhovateľovi zaistené, zničené neboli a teda, aj v čase rozhodovania súdu existovali. Zničením

resp. ich stratou teda ku škode dôjsť nemohlo. Navrhovateľ však tvrdil, že vzhľadom na dobu ich
skladovania a pochybnosti o správnych podmienkach skladovania, sú tabakové výrobky po uplynutí 13
rokov už nevhodné na spotrebu a teda, ku škode došlo úplným znehodnotením tabakových výrobkov
z hľadiska ich zdravotnej, resp. hygienickej nezávadnosti. Uvedené tvrdenie sa však navrhovateľovi
preukázať nepodarilo. Citujúc ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2, 9 10,11,23 a 24, § 3 ods. 1, § 13, 17,

21, § 23 ods. 1 písm. d/ zákona č.152/1995 Z.z. o potravinách, v znení účinnom do 31.10.2011 a §
4, § 5 ods. 1,2, § 11 ods. 1, 2 Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúceho tabakové
výrobky výnosom Ministerstva zdravotníctva SR súd prvého stupňa vyvodil, že z vyššie citovaných
ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že vo vzťahu k tabakovým výrobkom, vzhľadom k tomu, že
nepodliehajú rýchlej skaze a pri správnom skladovaní si uchovávajú svoje špecifické vlastnosti, nie

je ustanovená požiadavka na označovanie ich trvanlivosti a ich spotreba (dátum) nie je ohraničená.
Taktiež zákonom nie sú upravené podmienky ich zdravotnej neškodnosti (už svojím zložením ich totiž
nemožno zaradiť medzi zdravotne neškodné výrobky); z hľadiska škodlivosti sa analyticky stanovuje
len obsah škodlivých látok a to dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého. Pokiaľ teda tabakové výrobky
boli skladované za vhodných skladových podmienok, sú ešte vhodné na spotrebu. Uvedené bolo

konštatované aj v stanoviskách Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky.
Zo záverov posudku (odborného stanoviska) Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Bratislave
zo dňa 4.12.2013, ktorý analyzoval odobraté vzorky predmetných tabakových výrobkov na základe
uznesenia súdu, vyplynulo, že posudzované cigarety nejavili známky poškodenia, spôsobeného dlhým

skladovaním a posudzované vzorky boli bez cudzích pachov. Podľa písomnej informácie inšpektora
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto zo dňa 4.11.2013, predpísané skladové
podmienky boli vyhovujúce. Vo vzhľade boli (okrem cigariet zn. ASTOR MILD) pozorované ojedinelé žlté
ažsvetlohnedéškvrnynacigaretovompapieriamikrobiologickýmvyšetrenímucigarietzn.ASTORMILD
a zn.HB boli zistené plesne z rodu Dematiaceae; pri cigaretách zn. Astor Mild boli v množstve 80 KTJ/1g

a pri cigaretách zn.HB v množstve 800 KTJ/1 g ( KTJ = kolónie tvoriace jednotku). Súčasná prítomnosť
plesní aj škvŕn na cigaretovom papieri bola zistená len u cigariet zn. HB. Pokiaľ ide o výskyt plesní, v
posudku bolo poukázané na potravinovú legislatívu a to nariadenie komisie (ES) č. 2073/2005 zo dňa
15.11.2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny, v ktorom je ako hlavné kritérium pre bezpečnosť
uvádzaná Listeria moncytogenes a Salmonella sp.; plesne nie sú zaradené do kategórie parametrov

bezpečnostipotravín.PoukázanébolotiežnavýnosMPSRaMZSRzodňa6.2.2006č.06267/2006-SL,
ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR, upravujúca mikrobiologické požiadavky na potraviny
a na obaly na ich balenie, kde v kritériách procesu výroby je pre drobné semená rastlín na priamu ľudskú
spotrebu, teda bez tepelného opracovania, povolená prítomnosť až 10.000 KTJ/1g. Chuť u cigaretových
výrobkov nebola posudzovaná, pretože žiaden z posudzovateľov nemal oprávnenie na hodnotenie tejto

vlastnosti cigariet. Na základe týchto skutočností sa preto ústav nemohol jednoznačne vyjadriť k otázke,
či došlo k zmene organoleptických vlastností cigariet.Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že ohliadkou v colnom sklade boli zistené rovnaké skutočnosti
o skladových podmienkach, ako sú uvedené vo vyjadrení inšpektora Regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy Košice - mesto zo dňa 4.11.2013, ktorý vykonal úradný odber vzoriek pre účely

znaleckého dokazovania a teda, že všetky tabakové výrobky boli uložené na kovových regáloch, v
tmavej miestnosti s drevenými podlahami bez zápachu, s obvodovými murovanými stenami maľovanými
na bielo, vrátane stropov. Hoci navrhovateľ tvrdil, že predpísané skladové podmienky neboli dodržané,
uvedené tvrdenie preukázané nebolo. Naopak, zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že
posudzované cigarety nejavili známky poškodenia, spôsobeného dlhým skladovaním. Čo sa týka

zdravotnej neškodnosti tabakových výrobkov z mikrobiologického hľadiska, súd konštatoval, že výskyt
plesní bol zistený len u dvoch značiek cigariet (80 a 800 KTJ/1g) a to v prípustnom rozsahu, vzhľadom
na povolený rozsah prítomnosti plesní (10.000 KTJ/1g).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že nárok navrhovateľa voči odporcovi na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, z dôvodu, že nebola preukázaná existencia

škody, nie je dôvodný.

Za takejto situácie, teda za stavu, kedy tabakové výrobky stále fyzicky existujú a sú stále vhodné na
spotrebu, navrhovateľ, pokiaľ sa cíti byť ich vlastníkom alebo oprávneným držiteľom, sa ochrany svojho
práva môže domáhať vlastníckou žalobou proti subjektu, ktorý veci neoprávnene zadržiava ( podľa §

126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka).

Pretože ust. § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci - prechodné ustanovenia - upravuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred účinnosťou tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, súd prvého stupňa vec
posudzoval podľa § 18 ods. 1,2, § 20 a 25 ods. 1,2 zák. č. 58/1969 Zb., ako aj podľa citovaných
ustanovení zákona č. 180/1996 Z.z. Colného zákona v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o
zaistení, ako aj ustanoveniami § 420 ods. 1, 442 ods. 1,3 a 443 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa na rozhodnutie o trovách účastníkov konania neaplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
ale konštatoval, že je namieste použitie moderačného práva súdu zmierniť dôsledok právnej normy
§142 ods. 1 O.s.p. upravujúcej náhradu trov konania a to podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody
hodné osobitného zreteľa súd videl v okolnostiach tohto prípadu. Poukázal na priebeh konania teda,
že navrhovateľ sa podaným návrhom (dňa 17.2.2003) domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom štátu po tom, čo bolo konanie o colnom priestupku zastavené (X.X.XXXX) a zároveň
po tom, čo bol právoplatným rozsudkom v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby za skutok, kvôli
ktorému mu boli rozhodnutím colného orgánu zaistené veci (XX.X.XXXX). Keďže zaistené veci mu
napriek tomu neboli vrátené, navrhovateľ sa domnieval, že mu boli zlikvidované a na tomto tvrdení
založil návrh na začatie konania. Odporca pri svojom prvom úkone v tomto konaní - vyjadrení k návrhu

na začatie konania zo dňa 3.5.2003 nepoprel, že zaistené veci boli zlikvidované; namietal len výšku
vyčíslenej škody. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 22.9.2005 odporca svoj prvý prejav, v ktorom
uviedol, že nemá vedomosť o tom, či došlo k likvidácii alebo nie opravil tak, že uviedol, že má vedomosť
o tom, že k likvidácii skutočne došlo. Záver o likvidácii teda súd založil na zhodnom tvrdení účastníkov.
Až dňa 13.11.2005, v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, po tom, čo si riadne zabezpečil

potrebné podklady od colného úradu, odporca prvý krát namietal, že k likvidácii cigariet nedošlo a
ako dôkaz o existencii zaistených vecí predložil doklad o inventarizácii. Uvedená skutočnosť bola v
dovolacom konaní dôvodom zrušenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku súdu
prvého stupňa. Až po návrate spisu z dovolacieho a odvolacieho konania, t.j. po 4.12.2008 teda súd
mohol začať vykonávanie dokazovanie vo vzťahu k uvedenej otázke. Za podstatnú okolnosť súd prvého

stupňa považoval, že základná podmienka pre záver o vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody -
protiprávny úkon, spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe orgánu štátu - je v danom prípade daná.
Bolo nesporne preukázané, že colný úrad ostal nečinný, keď nepostupoval v súlade s ust. § 262 ods. 1
Colného zákona a zaistené veci navrhovateľovi doposiaľ nevrátil. Súd návrhu nevyhovel „len“ z dôvodu,
že nebola preukázaná existencia škody a to z dôvodu povahy zaistených vecí - tabakových výrobkov,

u ktorých napriek dobe, ktorý uplynula od ich zaistenia, nedošlo k ich poškodeniu tak, že by neboli
vhodné na spotrebu. Zároveň súd prvého stupňa uviedol, že odporca takto sám prispel k dĺžke trvania
súdneho sporu v jeho prvej fáze od XX.X.XXXX F. XX.XX.XXXX. Navyše odporca si uplatnil náhradu trov
spočívajúcich v cestovných nákladoch, nákladoch na ubytovanie a stravné. Ich výšku však nevyčíslil. Vovzťahu k náhrade trov štátu súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa vyslovil, že rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Protitomutorozsudkupodalvčasodvolanienavrhovateľ,čodovýroku,ktorým súdprvéhostupňažalobu
zamietol a súvisiaceho výroku o trovách účastníkov konania a proti výroku o trovách konania podal
včas odvolanie aj odporca.

Navrhovateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. namietajúc,

že navrhovateľovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keďže v tej istej veci sa
už právoplatne rozhodlo, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že návrh v tejto veci bol súdu doručený ešte dňa 17.2.2003.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.9.2005 návrhu sčasti vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť
sumu 447.704,60 Sk aj s úrokom z omeškania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 6.10.2006

tento rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho súdu, ak aj rozsudku súdu
prvého stupňa podal generálny prokurátor mimoriadne odvolanie na podnet žalovaného. V dôsledku
mimoriadneho dovolania najvyšší súd rozsudkom zo dňa 30.3.2008 rozsudok Krajského súdu zo dňa
6.10.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach viazaný právnym
názorom Najvyššieho súdu uznesením zo dňa 30.9.2008 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ v dôvodoch odvolania poukázal na to, že
dovolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu nevyplynulo, že by odporca vedel
o dôkaze, či zaistené tabakové výrobky boli alebo neboli zničené. Na základe tohto právneho názoru
Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení zo dňa 30.9.2008 uložil súdu prvého stupňa v ďalšom
konaní objasniť, či a ak áno, kedy a akým spôsobom boli tabakové výrobky navrhovateľa zničené a

za týmto účelom vykonať dokazovanie výsluchom zástupcu colného úradu, resp. vykonať vo vzťahu
k tomuto orgánu aj bez návrhu také šetrenie, aby táto skutočnosť, bola nepochybne zistená, ďalej
vykonať dokazovanie listinným dôkazom predloženým odporcom až v odvolacom konaní - dokladom o
inventarizácii tovaru na základe Colného úradu v Košiciach. Odvolateľ poukázal na to, že s uvedeným
právnym názorom najvyššieho súdu nemôže súhlasiť, pretože toto konanie je sporovým konaním a ust.

§ 120 O.s.p. nemôže platiť v sporových konaniach. Teda nebola rešpektovaná zásada kontradiktórnosti
súdneho konania pokiaľ odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 3.5.2003 nepoprel,
že zaistené tabakové výrobky boli zlikvidované, namietal len výšku vyčíslenej škody, rovnako aj na
pojednávaní dňa 22.9.2005 do zápisnice sa vyjadril, že došlo k likvidácii tabakových výrobkov. O tom,
že zaistené tabakové výrobky boli colným úradom zničené, sa odporca jasne vyjadril aj v stanovisku,

ktoré doručil súdu dňa 5.6.2003. Poukázal na stanovisko odporcu zo dňa 5.6.2003. Odporca s verziou,
že tabakové výrobky zničené neboli, prišiel až tvrdením v odvolaní zo dňa 13.11.2005 proti rozsudku
súdu prvého stupňa zo dňa 22.9.2005 a dosiahol zmenu rozhodnutia prostredníctvom mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora. Odvolateľ preto akcentoval na rozsudky Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý konštatoval porušenie princípu právnej istoty a v dôsledku toho aj práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v prípadoch, kedy preskúmavaný mimoriadny
opravný prostriedok nebol prístupný pre účastníkov súdneho konania, ale bol dostupný iba generálnemu
prokurátorovi a v dôsledku jeho podania súd zmaril celé súdne konanie, ktoré sa skončilo právoplatným
súdnym rozhodnutím, ktoré predstavovalo prekážku veci rozhodnutej. Zároveň odvolateľ poukázal na
rozsudok ESĽP Tripon proti Rumunsku zo dňa 23. septembra 2008. Taktiež akcentoval, že ESĽP

opakovane dospel k názoru, že v dôsledku zrušenia právoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia
došlo k porušeniu čl. 6 Dohovoru v prípadoch, v ktorých na základe procesného úkonu osoby odlišnej
od účastníkov konania, a to hoci aj na podnet niektorého z účastníkov konania, došlo k zrušeniu
právoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia (rozsudok ESĽP vo veci Kutepov a Anikeyenko proti
Rusku, rozsudok z 25. októbra 2005). Preto podľa odvolateľa Najvyšší súd SR pochybil, keď rozsudkom

č. k. 5MCdo/4/2007-177 zo dňa 20.3.2008 právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie. Navyše dodal, že z 28 štátov Európskej únie ani jeden štát nepozná v občianskom
súdnom konaní inštitút mimoriadneho dovolania, okrem Slovenskej republiky. Tento stav je v rozpore
s právom Európskej únie a s Dohovorom a v novom Občianskom sporovom konaní už tento inštitút je
vypustený.

Súd prvého stupňa síce priznal, že konaním odporcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. K
nesprávnemu úradnému postupu došlo podľa odvolateľa nielen tým, že odporca zaistené tabakové
výrobky navrhovateľovi nevydal, ale aj tým, že odporca nemal tabakové výrobky vôbec zaistiť.Navrhovateľ sa však nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, že nesplnil
druhú podmienku na vznik zodpovednosti štátu za škodu teda, že nepreukázal, že mu bola spôsobená

škoda. Navrhovateľovi bola spôsobená škoda už len tým, že dodnes mu tabakové výrobky vrátené
neboli a táto povinnosť colnému úradu vyplýva priamo zo zákona (§ 262 ods. 1 Colného zákona č.
180/1996 Z.z). Podľa odvolateľa neobstojí ani ďalšie tvrdenie súdu prvého stupňa, že dĺžka skladovania
tabakových výrobkov nie je legislatívne stanovená a že tabakové výrobky sú vhodné na spotrebu
aj po 13. rokoch skladovania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tabakové výrobky sú

zaplesnené a už len z tohto dôvodu nie sú vhodné na spotrebu. Navyše na str. 16 napadnutého rozsudku
súd prvého stupňa uvádza, že chuť u cigaretových výrobkov nebola posudzovaná, pretože žiaden z
posudzovateľov nemal oprávnenie na hodnotenie tejto vlastnosti cigariet a na základe týchto skutočností
sa ústav nemohol jednoznačne vyjadriť k otázke, či došlo k zmene organoleptických vlastností cigariet.
Navrhovateľ preto zastáva názor, že práve podstatou odborných stanovísk a posudkov, ktoré zabezpečil
súd, malo byť posúdenie otázky chute cigaretových výrobkov. Pokiaľ sa navrhovateľ listom zo dňa

31.5.2014 vyjadril k odbornému stanovisku Štátneho veterinárneho ústavu, s týmto vyjadrením sa súd
prvého stupňa nijako nevysporiadal, pričom v tomto vyjadrení poukázal navrhovateľ na všeobecnú
dĺžku záručnej doby, ktorá je 24 mesiacov. Keďže všeobecnú záručnú dobu ustanovuje zákon na
všetky predávané veci, osobitnú záručnú dobu môže určiť osobitný právny predpis alebo vyhlásenie
predávajúceho na záručnom liste. Neexistuje žiadny osobitný právny predpis, ktorý by ustanovil inú

záručnú dobu na tabakové výrobky. Aj z uvedeného dôvodu sú podľa odvolateľa tabakové výrobky
nevhodné na spotrebu, lebo sú po záručnej dobe. Je podľa navrhovateľa absurdné hovoriť o spotrebe
a nezávadnosti tabakových výrobkov po 13. rokoch od ich zaistenia. Vzhľadom na hore uvedené je
preto podľa odvolateľa nadbytočné dokazovanie o tom, či tabakové výrobky sú alebo nie sú vhodné na
spotrebu po 13. rokoch od ich zaistenia. Navyše najvyšší súd pochybil, keď rozsudkom zo dňa 20.3.2008

zrušil právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.10.2006 a vrátil mu vec na ďalšie
konanie, lebo tým došlo k porušeniu právnej istoty a práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok
je preto podľa odvolateľa vydaný v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., teda je nepreskúmateľný a zároveň
je v rozpore s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd., preto navrhol rozsudok
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca v podanom odvolaní proti výroku o trovách konania poukázal na to, že súd prvého stupňa sa
mylne postavil do pozície colného úradu a snažil sa prípad riešiť podľa colného zákona a opomenul
základný fakt, že nemôže zamieňať súkromné právo s verejným právom. O tom, ako sa má s tovarom
(neokolkovanými cigaretami) naložiť, komu sa má tovar vydať a či má tovar neobchodný alebo obchodný

charakter, má oprávnenie rozhodnúť (v rámci verejného práva) výlučne colný úrad. Až po rozhodnutí
colného úradu o týchto otázkach by bol navrhovateľ oprávnený domáhať sa preskúmania zákonnosti
rozhodnutia colného úradu pred príslušným správnym súdom, t.j. krajským súdom. Súd prvého stupňa
sa nesprávne stotožnil s názorom navrhovateľa, že nie je povinnosťou navrhovateľa v rámci konania o
náhradu škody preukazovať vlastnícke právo k zaisteným veciam. Súd prvého stupňa preto nesprávne

rozhodol, keď odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal. Preto navrhol rozsudok vo
výroku o trovách konania zmeniť zmeniť a priznať odporcovi trovy konania pozostávajúce z cestovného
a nákladov za ubytovanie. Vyčíslil cestovné za účasť na pojednávaniach dňa 22.9.2005, 6.10.2006,
30.3.2009, 21.1.2010, 25.3.2010, 22.5.2014, 29.9.2014 37,52 eur x 7, čo činí spolu 262,64 eur a náklady
za ubytovanie v dňoch z 21.1.2010 na 22.1.2010 vo výške 24,- eur, z 24.3.2010 na 25.3.2010 vo výške

21,- eur, z 29.3.2009 na 30.3.2009 vo výške 54,77 eur a z 21.5.2014 na 22.05.2014 vo výške 50,50
eur, teda náklady na ubytovanie celkom 150,27 eur a trovy konania vrátane cestovného vyčíslil sumou
412,91 eur. Preto navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok v časti o priznanie náhrady trov konania
tak, že zaväzuje navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 412,91 eur. Zároveň pripojil
cestovné poriadky a príjmové doklady.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 4.9.2015 predložil Krajskému súdu v Košiciach rozsudok ESĽP Case
of DRAFT-OVA a.s. v. Slovakia z 9.6.2015 a zároveň poukázal na ďalšie rozsudky Európskeho súdu
pre ľudské práva v konaniach proti Slovenskej republike PSMA, spol. s r.o. a COMPCAR, s.r.o.,
pričom vo všetkých troch prípadoch boli sťažovatelia v konaní pred vnútroštátnymi súdmi pôvodne

procesne úspešní a k následnému zrušeniu právoplatných rozhodnutí došlo v konaniach pred Najvyšším
súdomSRnazáklademimoriadnehodovolaniagenerálnehoprokurátora.Štrasburskýsúdrozhodolproti
Slovenskej republike a konštatoval v týchto procesoch porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.
Ďalej poukázal na ďalšie obdobné rozhodnutia ESĽP proti Rusku a proti Rumunsku. Navrhovateľzároveň v podaní uviedol, že ani v tomto prípade mimoriadne dovolanie generálneho prokuratúra
neobsahuje žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali zásah do právnej istoty účastníkov
konania. Poukázal tiež na článok „Rozsudky ESĽP v prípadoch týkajúcich sa mimoriadneho dovolania“,

ktorý je zverejnený na webovej stránke ministerstva spravodlivosti a jeho autorom je JUDr. Marica
Pirošíková, keď v závere článku je uvedené, že je potrebné, aby judikatúra ESĽP vrátane dnešných
rozhodnutí bola zohľadňovaná v ďalšej praxi Generálnej prokuratúry SR, ako aj Najvyššieho súdu SR.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol tak, že zmení
napadnuté rozhodnutie a uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 14.861,07 eura (447.704,60

Sk) s 13% úrokom z omeškania ročne od 21.5.2003 do zaplatenia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal navrhovateľ
i odporca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212

ods. 1,3 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom,
čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
v intenciách ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Navrhovateľ namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. teda, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo a účastníkovi konania (navrhovateľovi sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať pred súdom postupom

súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. teda, že v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté a k zrušeniu rozsudku Krajského
súdu v Košiciach došlo z dôvodu podania mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom SR

a poukazuje na rozsudky ESĽP zo dňa 9.6.2015 v prípadoch DRAFT-OVA a.s. proti SR, PSMA,
spol. s r.o. proti SR a COMPCAR, s.r.o. proti SR, Krajský súd v Košiciach sa s týmito rozsudkami
oboznámil, je mu známe, že európsky súd aj v týchto rozsudkoch poukázal na svoju ustálenú
judikatúru týkajúcu sa porušenia princípu právnej istoty v dôsledku zrušenia právoplatných súdnych
rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, v rámci

ktorej pripúšťa takýto postup len za účelom napravenia podstatných vád konania alebo omylov vo
výkone spravodlivosti, ktoré majú zásadný vplyv na právny systém a nie za účelom zabezpečenia
právnej čistoty. Odvolací súd je však viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveného
v zrušujúcom rozhodnutí 5MCdo/4/2007 z 20.3.2008, keďže nedošlo v ďalšom konaní k zmene
skutkového základu veci, z ktorého vychádzal dovolací súd.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že možnosť konať pred súdom mu bola odňatá tým, že napadnutý rozsudok
je nepreskúmateľný a vydaný v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd poukazuje na to, že
judikatúra Najvyššieho súdu dospela k záveru, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá len tzv. inú
vadu konania. Odvolací súd však dospel k záveru, že ani namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu prvého stupňa nie je daná.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkovézistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkový zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom riadil sa aj právnym názorom
vysloveným Krajským súdom v Košiciach, ako súdom odvolacím v uznesení č.k. 11Co/125/2008-189

zo dňa 30.9.2008 a v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR 5MCdo/4/2007 zo dňa 20.3.2008.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani skutočnosti uvedené navrhovateľom v odvolaní neumožňujú
prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v výroku,

ktorým súd žalobu zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tabakové
výrobky sú zaplesnené a už z toho dôvodu nie sú v hodné na spotrebu, zo znaleckého posudku Štátneho
veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave jednoznačne vyplynulo, že posudzované cigarety

nejavili známky poškodenia spôsobeného dlhým skladovaním a výskyt plesní bol zistený len u dvoch
značiek cigariet (80 a 800 KTJ/1g a to v prípustnom rozsahu, vzhľadom na povolený rozsah prítomnosti
plesní (10.000 KTJ/1g).

Navrhovateľ nesprávne poukazuje na všeobecnú dĺžku záručnej doby 24 mesiacov s odkazom na

ust. § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže záručnú dobu nemožno stotožňovať s dátumom
minimálnej trvanlivosti, ani s dátumom spotreby. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že tabakové
výrobky po uplynutí 13. rokov sú už nevhodné na spotrebu, keďže zo záverov znaleckého posudku
Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave vyplynulo, že posudzované cigarety nejavili
známky poškodenia spôsobeného dlhým skladovaním a posudzované vzorky boli bez cudzích pachov,

pričom predpísané skladové podmienky boli vyhovujúce v súlade s § 11 ods. 1,2 Potravného kódexu
vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Ministerstvom zdravotníctva SR (výnos z 21.10.2004
č. 2606/2004-100) upravujúce tabakové výrobky.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu podľa § 219 ods. 1

O.s.p ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd rovnako dospel k záveru, že je vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania,
pokiaľ súd prvého stupňa aplikoval pre svoje rozhodnutie ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi pre ktoré súd prvého stupňa pre svoje rozhodnutie aplikoval ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný. Odporcovi preukázateľné trovy odvolacieho

konania nevznikli, pričom rovnako nebol úspešný v odvolaní proti výroku o trovách konania. Preto
odvolací súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.