Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203937
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5119203937.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu a členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci umiestnenej Mgr. Y. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XX, F., zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom som sídlom I. XXXX/X,
Q. ako opatrovníkom, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, na základe
odvolania opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 37Pu/7/2019-11 zo dňa 5. apríla

2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd vyslovil, že prevzatie umiestnenej Mgr. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXXX/XX, F. na Psychiatrické oddelenie Fakultnej NsP Žilina dňa 03.04.2019, bolo prípustné.

2) Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je nesporné, že umiestnená by si pobytom mimo
psychiatrického oddelenia mohla vážne poškodiť svoje zdravie alebo ohroziť svoje okolie, a preto
rozhodol tak, že jej prevzatie, bez predchádzajúceho informatívneho súhlasu do zdravotníckeho
zariadenia, bolo prípustné.

3) Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie opatrovník z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a),

b), d), g), h) a ods. 2 CSP. Namietal, že predmetné rozhodnutie bolo vydané bez jeho vyjadrenia ako
ustanoveného opatrovníka. Uvedené vníma ako procesné pochybenie, keď bolo vydané rozhodnutie,
na ktoré neboli splnené procesné podmienky, a preto ho považuje za nezákonné. Rozhodnutie súdu
je príliš formalistické a nepreskúmateľné. Skutočnosť, ktorá má zásadný význam pre toto konanie, je,
že manžel umiestnenej chce, aby boli ich deti zverené do jeho starostlivosti, a preto jeho konanie bolo
od počiatku rozvodu účelové, keď obvinil jeho manželku z pokusu o úkladnú vraždu ich dcéry. Ide o

tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré však určite spôsobuje psychickú traumu strane sporu v rámci rozvodového
konania. Súd sa nevysporiadal s tvrdením umiestnenej, že manžel ju chcel dostať na psychiatriu. V
napadnutom uznesení nie je uvedené stanovisko ošetrujúceho lekára. Vzniesol podozrenie, že manžel
umiestnenej sa tejto chcel zbaviť takýmto spôsobom ako strany sporu. Je tu aj možnosť, že duševne
chorý je niekto, kto iného označuje za duševne chorého. Poukázal na to, že Ústavný súd SR v
rozsudku I. ÚS 79/93 zo dňa 15.09.1993 judikoval, že nemožno vôbec uvažovať o tom, že Ústava SR

dovoľuje prevziať do ústavnej psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu osoby, ktoré sú duševne zdravé.
Z vyjadrenia umiestnenej vyplýva, že bola privezená na psychiatrické oddelenie proti svojej vôli. Už
samotná skutočnosť, že umiestnená nebola doposiaľ liečená, a že je v záťažovej rodinnej situácii, svedčí
o tom, že sa jedná o jediný jej exces, kedy jej správanie bolo označené ako dezorganizované. Takéto
jednorazové správanie súd posúdil príliš formalisticky a hneď na druhý deň po tom, ako psychiatrické
oddelenie oznámilo hospitalizáciu umiestnenej, rozhodol, že jej prevzatie je prípustné, hoci mal právo

rozhodnú do 5 dní. Bolo namieste vyčkať, či ojedinelý psychický prejav umiestnenej nie je iba následkom
enormného tlaku jej manžela.4) K podanému odvolaniu sa vyjadrila primárka oddelenia psychiatrie Fakultnej nemocnice s poliklinikou
Žilina MUDr. I. R.. Uviedla, že pacientka Mgr. Y. C. bola dňa 03.04.2019 o 22:00 hod. privezená

na Psychiatrické oddelenie FNsP Žilina posádkou rýchlej zdravotníckej služby, ktorá bola privolaná
manželom umiestnenej a jej sestrou I. I. po tom, ako ich pracovníčky z ÚPSVaR upozornili na
nepriliehavé správanie pacientky s tým, že už pred prijatím jej manžel u nej pozoroval zmenu duševného
stavu. Službukonajúca lekárka následne realizovala vyšetrenie, pri ktorom konštatovala podozrenie
na vývoj závažného duševného ochorenia - psychotickej poruchy. Vzhľadom k negativizmu zo strany

pacientky voči navrhovanému pobytu na psychiatrickom oddelení, bolo jej prevzatie realizované
nedobrovoľne. Dňa 04.04.2019 bolo u pacientky realizované diferenciálno - diagnostické vyšetrenie,
ktoré potvrdilo prítomnosť psychotického ochorenia s tým, že pacientka bola vyšetrená aj počas
vizity, pričom vyšetrenie potvrdilo predošlý výsledok, na základe čoho bolo potrebné zahájiť intenzívnu
farmakoterapiu. Z rozhovoru lekárky so sestrou pacientky vyplynulo, že aj keď je matrimónium
pacientky a jej manžela dlhší čas v krízovej situácii, u pacientky bolo aj zo strany rodičov a sestry

evidované v poslednom čase zmenené správanie, pričom táto zmena bola pozorovaná aj zo strany
kolíznych pracovníkov ÚPSVaR, ktorí ich poučili o potrebe realizácie urgentného psychiatrického
vyšetrenia. Vzhľadom ku klinickému obrazu, heteroanamnestickým údajom aj výsledku realizovaného
psychologického vyšetrenia bola u pacientky stanovená diagnóza akútnej psychotickej poruchy s
príznakmi schizofrénie. Pre riziko ohrozenia seba a okolia bola pacientka prevzatá a hospitalizovaná na

PO FNsP Žilina bez jej súhlasu s tým, že zároveň vylúčila, že by došlo k prípadnej účelovosti prevzatia
pacientky v súvislosti s rozvodovým konaním, ako to uviedol jej právny zástupca a opatrovník.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)

odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli

v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre umiestnenú iný
výsledok v konaní, pre ňu priaznivejší.

7) Podľa ust. § 260 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného
súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na

ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak
o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

8) Podľa ust. § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

9) Podľa ust. § 262 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia
osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24
hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

10) Zo spisového materiálu je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa
s hlásením MUDr. Y. G., lekárky, ktorá realizovala a rozhodovala o prevzatí umiestnenej do ústavnej
psychiatrickej starostlivosti. V hlásení uviedla, že umiestnená bola prijatá k hospitalizácii pre rozvoj
duševnej poruchy s paranoiditou, rizikom suicidálneho konania voči sebe i homicídneho konania voči

deťom. Umiestnená bola prijatá k nedobrovoľnej hospitalizácii i bez jej súhlasu z dôvodu, že vykonaným
psychiatrickým vyšetrením bolo zistené, že trpí duševnou poruchou, ktorá vyžaduje neodkladné liečenie
s tým, že vzhľadom na túto poruchu umiestnená ohrozuje seba i svoje okolie, a preto ponechanie v
ústavnej starostlivosti bolo nevyhnutné. Na základe uvedeného hlásenia súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 04.04.2019, č.k. 37Pu/7/2019-4 začal konanie vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia a držania

umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia a v ten istý deň v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení uskutočnil aj výsluch umiestnenej (vyjadrenie uvedené v bode 4 napadnutého uznesenia) a
oboznámil sa s názorom ošetrujúceho lekára MUDr. N. R. (uvedený v bode 2 napadnutého uznesenia).
Neobstojí preto námietka odvolateľa o absencii stanoviska ošetrujúceho lekára. Súd prvej inštanciepostupoval správne, keď na základe uvedeného napadnutým uznesením rozhodol o prípustnosti
prevzatiaumiestnenejnapsychiatrickéoddelenie.UvedenépotvrdzujeajvyjadrenieprimárkyMUDr.I.R.
v odvolaní, podľa ktorého bolo nutné umiestnenú prevziať a následne hospitalizovať na psychiatrickom

oddelení bez jej súhlasu z dôvodu stanovenej diagnózy akútnej psychotickej poruchy s príznakmi
schizofrénie, v dôsledku ktorej bolo dané riziko ohrozenia seba a aj okolia, pričom netreba opomenúť
ani fakt, že zmenu správania u umiestnenej evidoval okrem rodinných príslušníkov (manžel, rodičia a
sestra) aj ÚPSVaR, na základe ktorého podnetu sa manžel a sestra umiestnenej rozhodli zavolať rýchlu
zdravotnícku službu.

11) Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať názory ošetrujúcich lekárov zhodujúcich sa ohľadom
zdravotného stavu umiestnenej, ktoré zároveň vyvracajú tvrdenia odvolateľa, ktorý chcel v danom
prípade navodiť dojem, že umiestnenú priviedol manžel na psychiatrické oddelenie úmyselne, lebo sa
jej chcel „zbaviť“ ako strany sporu v rozvodovom konaní. Umiestnená nebola prevzatá do ústavnej
starostlivosti na základe tvrdenia jej manžela, že je „chorá“, ale na základe odporučenia službu konajúcej

lekárky. Uvedené tvrdenie je absurdné, o čom svedčí aj vyjadrenie primárky oddelenia psychiatrie MUDr.
I. R., ktorá vylúčila, že by došlo k prípadnej účelovosti prevzatia umiestnenej v súvislosti s rozvodovým
konaním.

12) Pokiaľ odvolateľ namietal, že napadnuté uznesenie bolo vydané bez toho, aby sa k danej veci

vyjadril, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal výsluchy ošetrujúceho lekára, ako aj
umiestnenej ešte pred tým, ako bolo vydané uznesenie zo dňa 05.04.2019, č.k. 37Pu/7/2019-9, ktorým
bolustanovenýzaopatrovníkapreumiestnenú.Zuvedenéhodôvodusaanivýsluchunemoholzúčastniť,
keďže súd musel rozhodnúť o prípustnosti v lehote 5 dní a samotné uznesenie mu bolo doručené až po
vykonaní výsluchov. Nebolo porušené žiadne právo umiestnenej, keďže aj zákonodarca uprednostnil v

daných prípadoch zásadu rýchlosti o prípustnosti hospitalizácie, pričom aj keby odvolateľ mal možnosť
vyjadriť sa v danej veci a bol by prítomný pri výsluchu, uvedené by nebolo spôsobilé privodiť iný záver
vo veci ako ten, že prevzatie umiestnenej bolo prípustné.

13) Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie posúdil správanie umiestnenej formalisticky, keď hneď

na druhý deň rozhodol, že jej prevzatie je prípustné, hoci podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy SR mal právo
rozhodnúť do 5 dní, je irelevantná, rovnako ako konštatovanie, že možno bolo namieste počkať, či
psychický prejav umiestnenej bol ojedinelý. Ako bolo vyššie uvedené, zákonodarca v daných prípadoch
uprednostnil zásadu rýchlosti, keď na rozhodnutie súdu stanovil 5-dňovú lehotu, nakoľko musel počítať
aj so situáciou, kedy by naopak, ako to bolo v tomto prípade, došlo k neprípustnému prevzatiu osoby a

túto by neprávom držali v zdravotníckom zariadení. Z uvedeného dôvodu preto nemožno vytýkať rýchly
postup súdu prvej inštancie.

14) Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie o prípustnosti prevzatia umiestnenej
potvrdil.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).