Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112243880
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5112243880.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudkyňouJUDr.LenkouAugustínovouvprávnejvecižalobcu:Ing.F.F.,
A.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F., Ú., Č. H., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska
kancelária poruban advokáti s.r.o., so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, IČO: 50 818 473, proti
žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, v
konaní o zaplatenie 51 147 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.12.2012, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.12.2012, sa žalobca voči

žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 51 147 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00
% ročne zo sumy 51 147 eur od 30.06.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 09.11.2010 uzatvoril žalovaný a Tanečný klub Čajka, s.r.o. IČO: 45 586 705 zmluvu o nájme
nebytových priestorov č. XXX/právne/XXXX. Predmetom zmluvy bol prenájom budovy kultúrneho domu
č. 1 postavený na pozemku parc. č. KN-C XXX/X, O..Ú.. W., s výnimkou jednej miestnosti, v ktorej sa
nachádza poštová prevádzka. Predmet nájmu je zapísaný na LV č. XXX, ako vlastník žalovaný. Po

ukončení nájomnej zmluvy dňa 29.06.2012 došlo medzi žalovaným a Tanečným klubom Čajka, s.r.o.
k dohode spôsobu určenia hodnoty skutočne zrealizovaných stavebných prác vrátane materiálov na
rekonštrukciu a vyčíslenie zhodnotenia stavby - predmetu nájomnej zmluvy - Kultúrny dom W.. Žalovaný
so súhlasom spoločnosti Tanečný klub Čajka, s.r.o. objednal u súdnej znalkyne Ing. Q. Š. znalecký
posudok.Podľapredmetnéhoznaleckéhoposudkujehodnotaskutočnezrealizovanýchstavebnýchprác
na rekonštrukciu a vyčíslenie zhodnotenia predmetu zmluvy vo výške 51 147 eur. Tanečný klub Čajka,

s.r.o. vyzval žalovaného k úhrade 51 147 eur, čo však žalovaný odmietol a dal vypracovať ďalší znalecký
posudok znalcovi Ing. F. H., ktorý určil hodnotu rekonštrukcie nehnuteľnosti len na 12 400 Eur. Následne
Tanečný klub Čajka, s.r.o. uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa
stal žalobca vlastníkom pohľadávky voči žalovanému vo výške 51 147 eur. V zmysle uvedeného zaslal
právny zástupca žalobcu výzvu žalovanému k úhrade predmetnej pohľadávky, čo žalovaný odmietol.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2013, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa
05.03.2013, poukázal na čl. 5 bod 2 nájomnej zmluvy č. XXX/právne/XXXX zo dňa 09.11.2010
uzatvorenej medzi Tanečný klub Čajka, s.r.o. ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, podľa
ktorého sa nájomca zaviazal udržiavať prenajaté priestory v dobrom technickom stave a hradiť
náklady spojené s obvyklým udržiavaním. V zmysle čl. 5 bod 2 nájomnej zmluvy sa nájomca zaviazal
vykonávať na vlastné náklady obvyklú údržbu prenajatých priestorov. Ďalej poukázal na čl. 5 bod 4

nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého všetky úpravy odsúhlasené prenajímateľom, ktoré boli vykonané
v predmetnej budove na náklady nájomcu, budú mu po predložení príslušných originálov dokladovfaktúr zohľadnené vzájomným zápočtom. Právny predchodca žalobcu vykonával úpravy prenajatých
priestorov bez akéhokoľvek súhlasu žalovaného, preto mu vznikol v zmysle čl. 5 bod 4 nárok na
zápočet príslušných faktúr. Uvedené stanovisko žalovaný jednoznačne artikuloval od samého počiatku

vzniku sporu s právnym predchodcom žalobcu. Keď nájomca prvý krát zaslal listom zo dňa 15.04.2011
žalovanému faktúry na započítanie, žalovaný ich obratom zaslal nájomcovi späť s tým, že vykonanie
úprav nebolo žalovaným odsúhlasené, o druhu a rozsahu vykonaných prác nemal vedomosť a ani nebol
prizvaný na ich odovzdanie a pod. Následne konateľ nájomcu, ktorý je zároveň žalobcom v tomto spore,
zaslal žalovanému list zo dňa 09.05.2011, v ktorom sám priznáva, že súhlas na úpravu prenajatých

priestorov si od žalovaného nezabezpečil, čo odôvodnil tým, že bolo krátko po komunálnych voľbách
a v dohľadnej dobe sa nemalo uskutočniť mestské zastupiteľstvo, preto sa obrátil iba na poslanca MZ
pána P.. V liste nájomca (právny predchodca žalobcu) sám uznáva, že vo svojom postupe sa pomýlil
a teda zmluvnú povinnosť si vyžiadať súhlas od žalovaného fakticky nesplnil. Zdôvodnenie počínania
nájomcu, ktoré je uvedené v liste zo dňa 09.05.2011 považoval žalovaný za zavádzajúce. O predmetnej
nájomnej zmluve na dobu neurčitú, ktorá bola uzatvorená iba pár dní pred komunálnymi voľbami 2010,

nerokovalo a ani ju neschvaľovalo mestské zastupiteľstvo, ale v súlade so zásadami hospodárenia s
majetkom mesta Žilina predzmluvné vzťahy ako aj uzatvorenie tejto zmluvy prebiehali na mestskom
úrade a zmluvu podpisoval priamo primátor mesta. Mestské zastupiteľstvo bežne o praktických veciach
a povinnostiach vyplývajúcich z už zatvorených zmlúv mesta nerokuje. Nebol najmenší dôvod vôbec
domnievať sa, že o súhlase s úpravami v zmysle nájomnej zmluvy musí rokovať mestské zastupiteľstvo,

ale naopak nájomca sa mal obrátiť priamo na odbor právny a majetkový mestského úradu, ktorý zmluvu
pripravoval a s ktorým bol aj pred uzatvorením zmluvy v kontakte alebo na primátora mesta. Voľby
nemali na každodenný chod úradu zásadný vplyv a všetky veci, či žiadosti sa po celý čas priebežne
vybavovali. Pokiaľ si bol nájomca vedomý, alebo bol na pochybách, či splní náležitosti zmluvy, tak
by si mohol voči mestu následne uplatňovať refundáciu, mal prestavbu odložiť. Vzhľadom na vyššie

uvedený skutkový stav, žalovaný nemal ako preveriť aké práce nájomca vôbec reálne uskutočnil. Z
tohto dôvodu žalovaný súhlasil s vypracovaním znaleckého posudku Ing. Q. Š., aby aspoň približne
objektivizovali vykonané investície. V predmete nájmu podľa vedomostí žalovaného neprebehli zásadné
rekonštrukcie (murovanie priečok, prístavby a pod.) ale v zásade len upratanie priestoru, vymaľovanie
stien a na niektorých miestach položenie novej relatívne lacnejšej dlážky, prípadne niektoré úpravy

slúžiace výlučne potrebám prevádzkovania diskotéky a oprava sociálnych zariadení. Napriek tomu
spomenutý znalecký posudok stanovil hodnotu stavebného diela až na sumu 51 147 eur. Z tohto dôvodu
žalovaný požiadal o odbornú konzultáciu iného znalca Ing. F. H.ku. Predmetný znalecký posudok č. X/
XXXX okrem toho, že vychádzal len z údajov poskytnutých znalcovi nájomcom, nerieši reálnu úpravu
predmetu nájmu, t.j. jeho zhodnotenie novými súčasťami, ale najmä ocenenie prác, ako sú prenos

materiálu a sutiny po stavbe, oškrabávanie farby na stenách, maľovanie, demontáž sociálnych zariadení
a ich odvoz a pod., navyše podľa informácií od zamestnancov nájomcu si väčšinu prác mal (a určite
mohol) realizovať nájomca vo vlastnej réžii svojpomocne. Predmetné práce žalovaný nepovažoval za
úpravu predmetu nájmu nehľadiac na to, že neboli odsúhlasené a k reálnemu zhodnoteniu priestoru
nimi ani nedošlo. Vzhľadom na uvedené a snahu vyriešiť vec ústretovo a mimosúdne požiadal žalovaný

o vyhotovenie nového znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. F. H., aby sa zistilo aspoň reálne
zhodnotenie veci, ktoré bol žalovaný ochotný s pohľadávkami voči nájomcovi započítať. Zhodnotenie
veci bolo stanovené na sumu 12 400 eur. Po rokovaniach so spoločníkom nájomcu p. X., ktorý v tejto
veci komunikoval so žalovaným, žalovaný navrhol uzatvoriť s nájomcom pokonávku, v rámci ktorej by
žalovaný uznal nájomcovi sumu 12 400 eur a započítal ju na dlžné nájomné a nájomcom neuhradené

faktúry za poskytnuté služby spojené s nájmom (kúrenie, elektrina, voda a pod.), ktoré predstavovali
v tej dobe už sumu 18 629,45 eur. Žalovaný návrh pokonávky pripravil podľa predbežnej dohody s
p. X. a návrh dohody mu aj odovzdal na podpis. Nájomca však dohodu neuzatvoril, previedol svoju
tvrdenú pohľadávku vo výške 51 147 eur zo spoločnosti s ručením obmedzeným na svojho konateľa
Ing. F. F., ktorý si ju uplatňuje v tomto súdnom konaní. Po tom ako bolo postúpenie pohľadávky

žalovanému oznámené, žalovaný v súlade s § 529 OZ oznámil postupníkovi - žalobcovi svoje na
započítanie spôsobilé pohľadávky voči postupcovi. Žalovaný uplatnil svoju pohľadávku voči nájomcovi z
titulu nezaplateného nájomného a poskytnutých služieb spojených s nájmom spolu vo výške 26 275,60
eur na Okresnom súde Žilina sp. zn. 2C/37/2013. Žalovaný bol názoru, že vzhľadom na porušenie/
nenaplnenie čl. V bod 4 nájomnej zmluvy nájomcovi (a neskôr žalobcovi) samotný nárok na započítanie

faktúr nevznikol a z toho dôvodu navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.12.2017 a v dôsledku jeho odročenia na deň 22.02.2018,
na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozsudok vo veci samej za účasti žalovaného
a bez účasti žalobcu.

4. Právny zástupca žalobcu pred súdom dňa 11.12.2017 uviedol, že vychádza z písomnej žaloby, v
ktorej žalobca uplatňuje sumu 51 147 eur vyčíslenú na základe znaleckého posudku Ing. Q. Š., na
ktorej sa dohodli so žalovaným. Mal za to, že táto suma je jednoznačná a nie je ju možné nijakým
spôsobom spochybňovať. Čo sa týka druhého znaleckého posudku, ktorý bol predložený žalovaným,

mal za to, že ide o posudok, ktorý bol vyhotovený na objednanie žalovaného a nie je v súlade so
stavom zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti. Domnieval sa, že na tento zmluvný vzťah nájomcu a
žalovaného sa nevzťahujú ustanovenia o nájomnej zmluve v Občianskom zákonníku, vzhľadom na
osobitnú právnu úpravu zákona o nájme a prenájme nebytových priestorov, ktoré boli modifikované v
zmysle dispozitívnosti zmluvnými stranami podľa čl. V. ods. 2 zmluvy. Vzhľadom na to, že § 667 je
úpravou týkajúcej sa všeobecne nájmu a nie nájmu nebytových priestorov, bol názoru, že jeho aplikácia

nie je potrebná. Navrhoval aplikáciu ustanovení vo vzťahu z bezdôvodného obohatenia, upraveného
v § 451 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nakoľko došlo k odsúhlaseniu zmien na nehnuteľnosti
a z obidvoch znaleckých posudkov je zrejmé, že k zhodnoteniu nehnuteľnosti došlo a že žalovaný
sa obohatil, mal by vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Zotrval na sume, ktorá bola stanovená
znaleckým posudkom Ing. Š.S.. Vyjadril, že je potrebné, aby žalovaný vo vzťahu k započítaniu konkrétne

preukázal o aké pohľadávky má ísť, mal by preukázať existenciu týchto pohľadávok. Za nespornú
považoval sumu 12 400 eur, ktorú teda sám žalovaný uznáva. Uviedol, že ak niečo nie je upravené
v zákone o nájme a prenájme nebytových priestorov, do úvahy prichádza aplikácia Občianskeho
zákonníka. Bol však názoru, že uvedené neplatí v danej veci, keď v zmluvné strany si zmluvu upravili
samé. Uviedol, že ak by mali byť aplikované ustanovenia nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku

na vec, ktorú osobitný zákon nerieši, alebo nechce riešiť, tak potom by ten osobitný zákon nemal v
podstate žiadny význam, keďže by ho nebolo potrebné prijímať, keby sa postupovalo v plnej miere
podľa Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že v danej veci súhlas daný bol. Mal za to, že ak zákon
o nájme a prenájme nerieši otázku zaplatenia náhrady zhodnotenia, tak je možné postupovať len
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, t.j. podľa univerzálnych inštitútov, akým je aj

bezdôvodné obohatenie. Domnieval sa, že je nesporné, že žalovaný sa určitým spôsobom obohatil, čo
ani sám nespochybňuje. Sporná je už len výška obohatenia.

5. Žalovaný pred súdom dňa 11.12.2017 uviedol, že v zmysle § 667 Občianskeho zákonníka zmeny na
veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Nájomca nemôže uskutočňovať

zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa. Mal za to, že ak prenajímateľ nedal súhlas, je na mieste
aplikácia § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že listom zo dňa 18.4.2012 žalovaný oznámil
postupcovi, že k výške sumy, ktorá bude predmetom zápočtu oproti nájomnému zo zmluvy o nájme
nebytových priestorov sa vyjadrí až potom, čo bude vypracovaný znalecký posudok, ktorého predmetom
bude zistenie technického zhodnotenia veci za účelom posúdenia výšky investícii do nehnuteľnosti

žalovaného.Bolnázoru,žezoznaleckéhoposudkuč.2/2011vypracovanéhoIng.ViolouŠtaudingerovou
nie je možné určiť protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci tak, ako to ukladá § 667 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že tento znalecký posudok sa zaoberá určením hodnoty skutočne zrealizovaných
stavebných prác. Poukázal na vyjadrenie Ing. Štaudingerovej, podľa ktorého je potrebné osloviť znalca
z odboru oceňovania nehnuteľností a vypracovať znalecký posudok podľa inej metódy. Uviedol, že nový

znalecký posudok dal vypracovať na vlastné náklady za účelom hľadania mimosúdneho vyriešenia veci.
Znalecký posudok č. XX/XXXX je vypracovaný znalcom Ing. H. a určil hodnotu zhodnotenia predmetu
nájmu vo výške 12 400 eur. Taktiež uviedol, že Zákon č. 116/1990 Z.z. má vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku povahu osobitného právneho predpisu, právne vzťahy vzniknuté v súvislosti s nájmom a
podnájmom nebytových priestorov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone je potrebné posudzovať podľa

ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie, teda podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka týkajúce sa nájomnej zmluvy. Mal za to, že ak tento zákon nerieši osobitným
spôsobom investície, ktoré urobí nájomca, alebo podnájomca do predmetu nájmu, pri posudzovaní
týchto nárokov je potrebné vychádzať z ustanovenia § 667 Občianskeho zákonníka. Bol tak názoru, že
do úvahy neprichádza aplikácia ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k započítaniu

pohľadávky uviedol, že podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie
voči postupcovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má voči postupcovi v čase,
keď mu bolo oznámené, alebo preukázané postúpenie pohľadávky, ak ich oznámil bez zbytočného
odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia, alebopreukázania postúpenia neboli ešte splatné. Pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi, môže použiť
na započítanie aj voči postupníkovi vtedy, ak ide o pohľadávky, ktoré sú spôsobilé na započítanie a mali
v čase, keď sa postúpenie stalo voči nemu účinným a oznámi ich bez zbytočného odkladu postupníkovi.

Musia byť teda splnené podmienky, a to že ide o pohľadávky spôsobilé na započítanie v zmysle §
581 Občianskeho zákonníka, dlžník mal túto pohľadávku v dobe, keď sa postúpenie pohľadávky stalo
voči nemu účinným (§ 526 Občianskeho zákonníka), dlžník bez zbytočného odkladu, potom, čo mu
bolo postúpenie pohľadávky oznámené, či preukázané oznámi novému veriteľovi, že má vzájomnú
pohľadávku proti postupcovi. Uviedol, že podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú

vzájomné pohľadávky, musí ísť o vzájomnú pohľadávku, musí ísť o započítanie rovnakého druhu,
pohľadávka je platná aj splatná, pohľadávka nie je vylúčená zo započítania v zmysle § 581 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že v danej veci podmienky započítania splnené boli. Ďalej uviedol, že mal
záujem započítať si dlžné nájomné a nájomcom neuhradené faktúry za poskytnuté služby spojené s
nájmom, ktoré predstavovali v tej dobe 19 875, 60 eur s pohľadávkou, ktorú vyčíslil znalec v znaleckom
posudku č. XX/XXXX vo výške 12 400 eur. Táto suma bola aktuálna v čase doručenia oznámenia

žalobcovi. Táto suma sa však navýšila ešte o energie a celková suma prestavuje výšku 26 275,60 eur
spolu s úrokom z omeškania. Uvedená suma je vlastne nájomné a energie za celú dobu nájmu. Táto
suma bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/37/2013-164 zo dňa 6.3.2014. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ustanovenie § 667
Občianskeho zákonníka o zmenách na prenajatej veci sa uplatňuje pri nájme nebytového priestoru.

Uvedené vyplýva z rozhodnutia H. XX/XXXX. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu o vyhovenie žalobe v časti
12 400 eur, s týmto v dôsledku započítania nesúhlasil.

6.Žalovanývpísomnompodanízodňa20.12.2017,OkresnémusúduŽilinadoručenomdňa08.01.2018,
namietal aplikáciu § 451 OZ navrhnutú žalobcom. Mal za to, že na danú vec je potrebné aplikovať § 667

ods. 2 OZ. Uviedol, že žalobca si zmluvnú povinnosť vyžiadať si súhlas od žalovaného nesplnil, preto
mu nevznikol v zmysle článku V. bod 4 nájomnej zmluvy nárok na započítanie. Mal za to, že znalecký
posudokč.X/XXXXvypracovanýIng.Š.S.vychádzalibazúdajovposkytnutýchžalobcom,neriešilreálnu
úpravu predmetu nájmu, t.j. zhodnotenie novými súčasťami, ale najmä ocenenie práce ako sú prenos
materiálu, sutiny, oškrabávanie farby na stenách, maľovanie, demontáž sociálnych zariadení a ich odvoz

a pod. Mal za to že predmetné práce nemožno považovať za úpravu predmetu nájmu nehľadiac na
to, že neboli odsúhlasené a k reálnemu zhodnoteniu priestoru ani nedošlo. Z uvedeného dôvodu dal
vypracovať znalecký posudok znalcovi Ing. H.Š.. Č.. XX/XXXX ktorý stanovil technické zhodnotenie
predmetu nájmu. Taktiež uviedol, že v zmysle § 667 ods. 1 OZ nájomca môže až po skončení nájmu
požadovať úhradu nákladov, protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota veci. Poukázal, že nájomný

vzťah bol ukončený výpoveďou zo dňa 20.03.2012 a nájomný vzťah skončil dňa 30.06.2012. Znalecký
posudok č. 58/2012 bol vypracovaný ku dňu 03.05.2012 na rozdiel od znaleckého posudku č. X/XXXX, z
ktoréhovyplývaoceneniestavebnýchprácamateriálovvcenovejúrovniroku2011.Malzato,žežalobca
nemoholpostúpiťneexistujúcupohľadávku.Zmluvuopostúpenípohľadávkypovažovalzaneúčinnú.Mal
za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Ďalej zdôraznil, že kompenzačný prejav neznamená,

že dlžník súčasne uznáva existenciu dlhu. Poprel vyjadrenie súhlasu s obohatením sa voči postupcovi.
Upozornil, že na pojednávaní po vznesení kompenzačnej námietky zároveň označil pohľadávku, ktorú
započítava. Jedná sa o pohľadávku vzniknutú z titulu neuhradenia nájomného a nákladov za služby
spojené s nájmom vo výške 19 875,60 eur s príslušenstvom proti pohľadávke žalobcu, ktorá bola
predmetom konania sp. zn. 2C/37/2013 vedeného pred Okresným súdom Žilina, ktorý mal z dôkazov

predložených v konaní dostatočne zistenú a preukázanú pohľadávku prenajímateľa z titulu neuhradenia
nájomného a nákladov za služby spojené s nájmom. Trval na vznesenej námietke započítania, keď v
danej veci boli splnené všetky podmienky na započítanie.

7. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 08.01.2018 navrhol vykonať dôkaz vypracovaním nového

znaleckého posudku vo veci zistenia rozdielu technickej hodnoty nehnuteľnosti (dom č. 1 postavený
na parcele č. KN-C XXX/X Q. O..Ú.. W.) v súvislosti s realizovanými stavebnými úpravami nájomcom
- právnym predchodcom žalobcu. Uviedol, že nový znalecký posudok objedná žalobca a po jeho
vyhotovení predloží súdu a žalovanému.

8. Žalovaný podaním zo dňa 25.01.2018 namietal vykonanie znaleckého dokazovania novým znaleckým
posudkom. Mal za to, že v danej veci už je vyhotovený znalecký posudok vypracovaný Ing. H. Č..
XX/XXXX. Mal za to, že žalobca navrhuje vykonať totožné znalecké dokazovanie, s úplne totožným
zadaním, aké obsahuje už vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX. Tento dôkaz považoval zanadbytočný a konanie žalobcu za účelové neefektívne a nehospodárne, nakoľko skutočnosť, ktorá sa
má týmto dôkazom preukázať, už preukázaná je.

9. Žalobca v stanovisku zo dňa 15.02.2018 uviedol, že nie je sporné, že žalovaný oznámil žalobcovi ako
postupníkovi výšku svojich pohľadávok postupom podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka podaním
zo dňa 16.10.2012, teda v čase keď tieto pohľadávky ešte existovali. Avšak v momente započítania
11.12.2017 už žalovaný započítal neexistujúce pohľadávky. Tieto pohľadávky zanikli zánikom postupcu
Tanečný klub Čajka, s.r.o., ktorý bol zrušený dňom 03.06.2013 a vymazaný z obchodného registra dňa

01.07.2014. Ak žalovaný nezapočítal pohľadávky v čase ich existencie, tak v súčasnosti tu už nie je
nikto, kto by ako dlžník bol povinný splniť postupcov dlh. Poukázal, že ustanovenie § 529 OZ nemá
zabezpečovaciu povahu. Mal za to, že v prípade pohľadávok žalovaného v konaní sp. zn. 2C/37/2013
nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu. Uviedol, že v rámci procesnej obrany musí mať žalobca reálnu
možnosť reagovať na znalecký posudok č. 58/2012, najmä ak ide o vyriešenie otázky, ktorú možno
objektivizovať len odbornými poznatkami presahujúcimi znalosti žalobcu.

10. Žalovaný v konaní pred súdom na pojednávaní dňa 22.02.2018 uviedol, že skutočnosti uvedené
v stanovisku žalobcu zo dňa 15.02.2018 považuje za irelevantné. Postupník, ktorý nastúpil namiesto
pôvodného veriteľa, postupcu sa stáva právnym nástupcom pôvodného veriteľa. V dôsledku toho je
postupník povinný strpieť započítavací prejav dlžníka urobený ešte voči pohľadávke postupcu. Dlžník

môže proti postupníkovi namietať na započítanie nielen svoje vzájomné pohľadávky voči nemu, ale
i svoje vzájomné pohľadávky voči postupcovi, ak existovali v čase postúpenia. Vzhľadom na to, že
žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešla aj
povinnosť strpieť započítavací prejav žalovaného vo vzťahu k pohľadávke, ktorú mal voči pôvodnému
veriteľovi v čase oznámenia postúpenia. Táto povinnosť trvá bez ohľadu na ďalší právny postup

právneho predchodcu žalobcu. Pohľadávka žalovaného nie je premlčaná, nie je to pohľadávka, ktorá
by vyplývala z naturálnej obligácie, teda pohľadávka z hry, alebo stávky a taktiež to nie je pohľadávka
vyplývajúca z vkladov. Pohľadávka žalovaného nie je ani pohľadávkou proti pohľadávke na náhradu
škody spôsobenej na zdraví. Žalovaný postupoval plne v súlade s § 529 ods. 2 OZ a existenciu tejto
pohľadávky oznámil žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bolo oznámené postúpenie

pohľadávky. Mal za to, že § 529 ods. 2 OZ je potrebné vykladať plného zmyslu a účelu
tak, že jeho zmysel a účel je predovšetkým zabezpečenie situácie, aby sa pri postúpení pohľadávky
dlžník nedostal do horšieho postavenia. V tomto smere uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobca
vo svojom vyjadrení z 15.02.2018 sú v príkrom rozpore s takouto zásadou. Pohľadávka, ktorá bola
predmetom námietky započítania, bola judikovaná, a to právoplatným a vykonateľným rozhodnutím

Okresného súdu Žilina, sp. zn. 2C/37/2013 zo dňa 6.3.2014. Preto akékoľvek dokazovanie ohľadom
existencie pohľadávky považoval za nadbytočné. V tomto smere poukázal aj na § 226 CSP, ktorý
pojednáva o zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Zdôraznil, že žiadne konkrétne a
odôvodnené námietky týkajúce sa výšky uplatnenej pohľadávky neboli právnym predchodcom počas
súdneho konania, v ktorom bol vydaný právoplatný a vykonateľný rozsudok vznesené. V záverečnej

reči žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nárok, ktorý uplatňuje
žalobca je v celom rozsahu nedôvodný. Predovšetkým mal za to, že z vykonaného dokazovania
vyplynula skutočnosť, že v nájomnej zmluve č. XXX/právne/XXXX nebol udelený súhlas na zmeny veci
a na úpravy a preto žalobca nemá žiadny nárok na akúkoľvek náhradu, či už na vynaložené náklady,
alebo za zhodnotenie veci. Skutočnosť, že zmluva neobsahovala súhlas so zmenami prenajatej veci

vyplýva nielen z gramatického výkladu, ale predovšetkým aj z vôle strán, ktorá bola prejavená napr. v
liste, ktorý napísal právny predchodca žalobcu dňa 09.05.2011, kde výslovne uviedol, že sa pomýlil, keď
si nevypýtal od žalovaného súhlas s vykonanými úpravami. Mal za to, že právne úkony, resp. obsah
zmluvy nie je potrebné hodnotiť len z hľadiska gramatického, ale predovšetkým z hľadiska vôle strán
a z konania strán tejto zmluvy jednoznačne vyplynulo, že súhlas na zmeny udelený nebol, preto z

dôvodu absencie súhlasu a v zmysle § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca, resp. jeho právny
predchodca, nemal žiadny nárok na akúkoľvek náhradu nákladov, resp. nárok na náhradu nákladov,
ktoré predstavovali zhodnotenie veci a tým pádom právny predchodca žalobcu na neho postúpil
pohľadávku, ktorá neexistovala. V prípade, že by súd dospel k názoru, že žalovaný, ako prenajímateľ
súhlasspredmetnýmiúpravamidal,jenamiesteaplikácia§667ods.2OZ,zktoréhovyplýva,žežalobca

má nárok len na finančnú čiastku, ktorá predstavuje protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej
veci. Z týchto skutočností vyplýva, že posudok č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Š. a z
ktorého žalobca odvodzuje výšku žalovaného nároku je pre vec nepoužiteľný, nakoľko tento posudok
nestanovil protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Ak by súd tak dospel k záveru,že žalobca má nárok na protihodnotu, je potrebné odvodzovať akýkoľvek nárok žalobcu so znaleckého
posudku, ktorý vypracoval Ing. H., nakoľko tento pojednáva o protihodnote v zmysle § 667 ods. 1 OZ.
Námietkazapočítania,ktorábolauplatnenávtomtokonanívovýške19875,60eurbolauplatnenáriadne

a včas a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Mal za to, že spolu s postúpením pohľadávky,
ktorú žalobca uplatňuje v tomto konaní na neho prešla aj povinnosť strpieť započítací úkon zo strany
žalovaného. Táto povinnosť nemôže zaniknúť prípadným zánikom právneho predchodcu žalobcu. V
opačnom prípade by sa zhoršilo postavenie žalovaného, ako dlžníka postupovanej pohľadávky, čo
je neprípustné. Mal za to, že zmyslom a účelom ustanovenia § 529 ods. 2 OZ je ochrana pozície

dlžníka, t. j. zabezpečenie toho, aby postúpenie pohľadávky na tretiu osobu nezhoršilo jeho postavenie.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohľadávka, ktorá bola predmetom námietky započítania zo
strany žalovaného, bola judikovaná a bola judikovaná právoplatným rozhodnutím okresného súdu s
vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou, ktoré je súčasťou súdneho spisu. Vzhľadom na to,
že žalobca sa nedostavil na pojednávanie dňa 22.02.2018 navrhol, pokiaľ má súd za to, že sú na to
splnené podmienky, aby rozhodol v prospech žalovaného rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a pokiaľ

má súd za to, že nie sú splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku, žiadal, aby vydal rozsudok,
ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania
v pomere 100 %.

11. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom spisového materiálu.

12. Právny predchodca žalobcu Tanečný klub Čajka, s.r.o. a žalovaný uzavreli dňa 09.11.2010 Zmluvu o
nájme nebytových priestorov č. XXX/právne/XXXX na dobu neurčitú od 01.10.2012. Žalovaný právnemu
predchodcovi žalobu prenajal budovu kultúrneho domu č. s. 1 parc. č. KN C XXX/X O..Ú.. W. D. Č..
XXX, s výnimkou jednej miestnosti, kde sa nachádza poštová prevádzka, a to na dobu neurčitú od

01.12.2010, s nájomným vo výške 400 eur mesačne. Podľa čl. 5 bod 2 nájomnej zmluvy nájomca
je povinný vykonávať na vlastné náklady obvyklú údržbu prenajatých priestorov. Nájomca má právo
upraviť si prenajaté nebytové priestory podľa svojich potrieb s tým, že nedôjde k zmene charakteru.
Stavebné úpravy podliehajúce stavebnému konaniu musia byť odsúhlasené s vlastníkom nehnuteľnosti
pred ich začatím. Podľa článku 5 bod 4 zmluvy všetky úpravy odsúhlasené prenajímateľom, ktoré

boli vykonané v predmetnej budove na náklady nájomcu budú mu po predložení príslušných dokladov
(faktúr) zohľadnené vzájomným zápočtom.

13. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 29.06.2012 k prevzatiu objektu (prenajatej nehnuteľnosti)
žalovaným od právneho predchodcu žalobcu došlo dňa 29.06.2012. Boli odovzdané a prebraté priestory

Kultúrneho domu v W. spolu aj s technickým zhodnotením budovy realizovaným nájomcom.

14. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalkyňou Ing. Q. Š. dňa 01.08.2011 vo
veci určenia hodnoty skutočne zrealizovaných stavebných prác vrátane materiálov na rekonštrukciu
a vyčíslenie zhodnotenia stavby objektu Kultúrny dom Bytčica, nájomca postupne prevádzal

rekonštrukčné stavebné práce v čase od 01.12.2010 do 30.03.2011. Stavebné práce na rekonštrukcii
objektu spočívajú prevažne v obnove povrchov na stenách, stropoch, na povrchoch výplňových
konštrukcií v prevažnej časti oboch nadzemných podlaží. Stavebné práce sa netýkali dispozičných
zmien v pôdorysoch ani prízemia ani poschodia. Šlo o maľby stropov a stien, syntetické nátery soklov
po obvode miestností, obnovujúce nátery okien z vnútornej strany a dverí obojstranne. V niektorých

sociálnych zariadeniach sa okrem malieb previedla aj výmena keramickej dlažby a keramických
obkladov a výmena záchodových mís. V niektorých miestnostiach sa zrealizovala výmena PVC
podlahoviny a bol položený obnovujúci náter kovového schodiska zábradlia a kovových zárubní dverí,
ktoré prislúchajú k upravovaných miestnostiam. Znalkyňa hodnotu stavebného diela stanovila na sumu
51 147 eur vrátane DPH. Ocenenie stavebných prác a materiálov je vypracované v cenovej úrovni roku

2011.

15. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Ing. F. H. dňa 03.05.2012 vo veci zistenia
rozdielu technickej hodnoty nebytovej budovy - objektu Kultúrneho domu súp. č. 1, postavenej na parc.
č. KN - I. XXX/X Q. O.. Ú.. W. v súvislosti s realizovanými stavebnými úpravami nájomcom Tanečný klub

Čajka, s.r.o. po roku 2010, bol stanovený rozdiel technického stavu objektu pred uzatvorením zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 09.11.2010 a technického stavu po vykonaných stavebných
úpravách nájomníkom v roku 2011 v oboch prípadoch k roku 2012. Zo znaleckého posudku vyplýva, že
v priebehu roka 2011 vykonal nájomník stavebné úpravy v rozsahu väčšej bežnej údržby objektu, ktoráspočívala v obnove, resp. výmene niektorých prvkov krátkodobej životnosti charakteru prác pridruženej
stavebnej výroby. Boli vykonané práce maliarske a natieračské, opravy a výmeny časti podláh
obkladov stien vrátane sadrokartonových, výmeny niektorých technických zariadení zdravotechniky,

práce tesárske a pod. Pre vyčíslenie rozdielu technickej hodnoty objektu nebol urobený výpočet
technickej hodnoty budovy k roku 2012 so započítaním vložených investícií. Rozdiel technickej hodnoty
objektu s vybavením k roku 2010 a k roku 2012 stanovil znalec na sumu 12 400 eur.

16. Podľa návrhu dohody o urovnaní žalovaný navrhol právnemu predchodcovi žalobcu dohodu s tým,

že žalovaný uznáva svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 12 400 eur, ktoré sa
započítavajú so splatnou pohľadávkou žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 18
629,45 eur, s tým, že právny predchodca žalobcu je povinný žalovanému zaplatiť do 29.07.2012 sumu
vo výške 6 229,45 eur. Dohoda je bez dátumu a podpisov strán.

17. Podľa listiny s názvom „Odmietnutie znaleckého posudku č. 58/2012 a návrhu mimosúdnej dohody o

urovnaní“, právny predchodca žalobcu odmietol znalecký posudok č. XX/XXXX, nakoľko nezodpovedal
uzatvorenej zmluve o nájme nebytových priestoroQ. Č.. XXX/F.. Právny predchodca žalobcu požadoval
uhradiť cenu prác podľa pôvodne dohodnutého znaleckého posudku. Preto odmietol aj návrh na
mimosúdnu dohodu.

18. Podľa listiny s názvom „Vrátenie faktúry zo dňa 26.04.2011“ žalovaný žalobcovi oznámil, že mu
vracia faktúru, nakoľko podľa článku 5 bod 4 úpravy musia byť odsúhlasené žalovaným, čo však zo
strany žalobcu nebolo uskutočnené a tým došlo k vážnemu porušeniu ustanovenia nájomnej zmluvy. Z
obsahu listiny ďalej vyplýva, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu oznámil, že práce, ktoré boli
vykonané, neboli žalovanému riadnym spôsobom odovzdané, čo znamená, že nie je možné preveriť, či

boli všetky práce, na ktoré je vystavená faktúra aj vykonané. Naviac žalovaný upozornil, že faktúra bola
vystavená dodatočne s dátumom 14.04.2011.

19. Podľa listiny s názvom „Nájom Kultúrneho domu v W. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že právny
predchodca žalobcu žiadal žalovaného o prijatie vo veci zápočtu nájomného za prevádzkovanie

Kultúrneho domu v W., nakoľko rekonštruoval v čase od XX/XXXX do XX/XXXX budovu Kultúrneho
domuvW..F.predchodcažalobcuuviedol,ževtomčasenebolomožnéjednaťsnovýmzastupiteľstvom,
pretože bolo krátko po voľbách a informácie, ktoré sa k nemu dostali boli, že najbližšie zastupiteľstvo,
ktoré bude schopné sa touto problematikou zaoberať bude až vo februári alebo až v marci. Preto
považoval poslanca F. P., ktorý je z W., za oprávneného rozhodnúť, aby budovu rekonštruoval. Tvrdil,

že v tomto smere došlo k omylu na strane právneho predchodcu žalobcu. Z obsahu tejto listiny vyplýva,
že právnemu predchodcovi žalobcu nebolo jasné, či mal právo budovu rekonštruovať, ako sa určí výška
nákladov za prevedené práce a aká časť sa započíta do nákladov.

20. Z listiny s názvom „Vážený pán F. zo dňa 06.09.2011 vyplýva, že žalovaný nevyhovel právnemu

predchodcovi žalobcu vo veci schválenia čiastočných úhrad s ohľadom na celkovú výšku dlžnej sumy,
počet dní omeškania s platbami, finančné a zákonné možnosti a obmedzene žalovaného. Právneho
predchodcu žalobcu žalovaný žiadal o vykonanie úhrady dlžnej sumy za nesplatené energie do
31.10.2011. Pokiaľ ide o dlžné nájomné a vzájomný zápočet z obsahu listiny vyplýva, že právnemu
predchodcovi žalobcu a žalovanému sa nepodarilo dospieť k dohode, nakoľko žalovaný mal za to, že

vykonané práce neboli v zmysle čl. 5 bod 4 nájomnej zmluvy vopred odsúhlasené žalovaným, a teda
mal za to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vážnemu porušeniu ustanovenia nájomnej
zmluvy.

21. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2012 právny predchodca žalobcu Tanečný klub

Čajka, s.r.o. postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému v celkovej hodnote 51 147 eur, ktorý vznikol
neuhradením nákladov na rekonštrukciu predmetu nájomnej zmluvy medzi postupcom a žalovaným.

22. Výzvou k úhrade zo dňa 09.10.2012 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému, že Tanečný
klub Čajka, s.r.o. postúpila pohľadávku vo výške 51 147 eur žalobcovi a zároveň vyzval žalovaného na

úhrady sumy 51 147 eur do 30.12.2012.

23. Podľa listiny s názvom „Oznámenie o pohľadávkach spôsobilých na započítanie v zmysle § 529
OZ“ žalovaný oznámil žalobcovi neuznanie pohľadávky postupníka vo výške 51 147 eur a zároveňžalobcovi v zmysle § 529 OZ oznámil žalobcovi ako postupníkovi, že voči postupcovi má žalovaný na
započítanie spôsobilé pohľadávky, a to fa č. XXXXXXXX zo dňa 02.02.2011 na sumu 1 817,80 eur
splatná dňa 02.03.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 17.02.2011 na sumu 255,84 eur splatná dňa 17.03.2011,

č. XXXXXXXX zo dňa 11.04.2011 na sumu 308,96 eur splatná dňa 11.05.2011, č. XXXXXXXX zo dňa
26.04.2011 na sumu 87,48 eur splatná dňa 26.05.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 10.05.2011 na sumu
321,97 eur splatná dňa 24.05.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 09.06.2011 na sumu 376,58 eur splatná
dňa 24.06.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 12.10.2011 na sumu 107,02 eur splatná dňa 26.10.2011, č.
XXXXXXXX zo dňa 14.10.2011 na sumu 127,51 eur splatná dňa 28.10.2011, č. XXXXXXXX zo dňa

22.11.2011 na sumu 319,42 eur splatná dňa 06.12.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 08.12.2011 na sumu
667,99 eur splatná dňa 22.12.2011, č. XXXXXXXX N.o dňa 09.01.2012 na sumu 5 359,86 eur splatná
dňa 23.01.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 na sumu 454,62 eur, splatná dňa 27.01.2012, č.
XXXXXXXX zo dňa 25.01.2012 na sumu 110,04 eur splatná dňa 08.02.2012, č. XXXXXXXX zo dňa
14.02.2012 na sumu 257,41 eur splatná dňa 28.02.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 15.03.2012 na sumu
287,56 eur splatná dňa 29.03.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 10.04.2012 na sumu 83,04 eur splatná

dňa 24.04.2012, č. 2XXXXXXX zo dňa 11.04.2012 na sumu 173,82 eur splatná dňa 25.04.2012,
č. XXXXXXXX zo dňa 14.05.2012 na sumu 147,37 splatná dňa 28.05.2012, č. XXXXXXXX zo dňa
12.06.2012 na sumu 174,16 eur splatná dňa 26.06.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 13.07.2012 na sumu
79,75 eur splatná dňa 27.07.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 18.07.2012 na sumu 147,76 eur splatná dňa
01.08.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 25.07.2012 na sumu 8 218,64 eur splatná dňa 08.08.2012 (v celkovej

výške 19 875,60 eur). Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 31.10.2012.

24. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/37/2013-164 zo dňa 06.03.2014, právoplatného dňa
16.05.2014 a vykonateľného dňa 20.05.2014 právny predchodca žalobcu (Tanečný klub Čajka, s.r.o.)
je povinný uhradiť žalovanému (mesto Žilina) istinu vo výške 26 275,60 eur s príslušenstvom.

25. Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/416/2014 zo dňa 30.09.2014, právoplatného
a vykonateľného dňa 29.10.2014 bolo odvolacie konanie zastavené z dôvodu zániku právneho
predchodcu žalobcu (tanečný klub Čajka, s.r.o.) bez právneho nástupcu.

26. Na č.l. 91 až 190 spisu sú obsiahnuté faktúry dodávateľa (žalovaného) pre odberateľa (právneho
predchodcu žalobcu), a to fa č. XXXXXXXX zo dňa 02.02.2011 na sumu 1 817,80 eur splatná
dňa 02.03.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 17.02.2011 na sumu 255,84 eur splatná dňa 17.03.2011, č.
XXXXXXXX zo dňa 11.04.2011 na sumu 308,96 eur splatná dňa 11.05.2011, č. XXXXXXXX zo dňa
26.04.2011 na sumu 87,48 eur splatná dňa 26.05.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 10.05.2011 na sumu

321,97 eur splatná dňa 24.05.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 09.06.2011 na sumu 376,58 eur splatná
dňa 24.06.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 12.10.2011 na sumu 107,02 eur splatná dňa 26.10.2011, č.
XXXXXXXX zo dňa 14.10.2011 na sumu 127,51 eur splatná dňa 28.10.2011, č. XXXXXXXX zo dňa
22.11.2011 na sumu 319,42 eur splatná dňa 06.12.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 08.12.2011 na sumu
667,99 eur splatná dňa 22.12.2011, č. XXXXXXXX zo dňa 09.01.2012 na sumu 5 359,86 eur splatná

dňa 23.01.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 na sumu 454,62 eur, splatná dňa 27.01.2012, č.
XXXXXXXX zo dňa 25.01.2012 na sumu 110,04 eur splatná dňa 08.02.2012, č. XXXXXXXX zo dňa
14.02.2012 na sumu 257,41 eur splatná dňa 28.02.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 15.03.2012 na sumu
287,56 eur splatná dňa 29.03.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 10.04.2012 na sumu 83,04 eur splatná
dňa 24.04.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 11.04.2012 na sumu 173,82 eur splatná dňa 25.04.2012, č.

XXXXXXXX N.o dňa 14.05.2012 na sumu 147,37 splatná dňa 28.05.2012, č. XXXXXXXX zo dňa
12.06.2012 na sumu 174,16 eur splatná dňa 26.06.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 13.07.2012 na sumu
79,75 eur splatná dňa 27.07.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 18.07.2012 na sumu 147,76 eur splatná dňa
01.08.2012, č. XXXXXXXX zo dňa 25.07.2012 na sumu 8 218,64 eur splatná dňa 08.08.2012, s ktorými
faktúrami sa okresný súd rovnako oboznámil.

27. Na základe tatko zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 667 ods. 1 OZ zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa.

Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ
zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu
po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Akprenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať
po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

28. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov
je špeciálnou úpravou k Občianskemu zákonníku. Na otázky týmto zákonom neupravené sa aplikuje
generálna úprava OZ, t.j. v danej veci § 667 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 667 ods. 1 OZ má dispozitívny
charakter. Účastníci zmluvy si môžu svoje vzájomné práva a povinnosti upraviť podľa svojich potrieb,
samozrejme pri následnej aplikácii pravidla, že zmluvy treba dodržiavať.

29. V danej veci je nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 09.11.2010
Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXX/právne/XXXX na dobu neurčitú od 01.12.2010. Nesporné
tiež je, že nájom Kultúrneho domu súp. č. 1, postavenej na parc. č. KN - C XXX/X Q. O.. Ú.. W.
skončil,keďžalovanýdallistomzodňa20.03.2012právnemupredchodcovižalobcuvýpoveďznájomnej
zmluvy a vyzval ho na úhradu dlžnej čiastky na spotrebovaných energiách (rozsudok OS ZA sp. zn.

2C/37/2013). Rovnako je nesporné, že k odovzdaniu a prevzatiu predmetu nájmu Kultúrneho domu
súp. č. 1, postavenej na parc. č. O. - I. XXX/X Q. O.. Ú.. W. medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným došlo dňa 29.06.2012. Za nesporné medzi stranami sporu okresný súd považoval aj
vykonanie rekonštrukčných stavebných prác a stavebných úprav zo strany právneho predchodcu
žalobcu na predmete nájmu Kultúrneho domu súp. č. 1, postavenej na parc. č. KN - I. XXX/X Q. O.. Ú..

Bytčica vo vlastníctve žalovaného na prelome H. XXXX/XXXX. Spornou v danej veci medzi stranami
sporu bolo, či žalovaný dal právnemu predchodcovi súhlas so zmenou prenajatej veci a či sa zaviazal
na úhradu nákladov s tým spojených. Spornou bola aj výška náhrady nákladov, resp. cena stavebných
prác a úprav vykonanou právnym predchodcom žalobcu na predmete nájmu Kultúrneho domu súp. č.
1, postavenej na parc. č. O. - I. XXX/X Q. O.. Ú.. W.Č., ktorú je žalovaný v zmysle predmetnej zmluvy

o nájme žalobcovi uhradiť.

30. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania má za to, že z čl. V ods. 2
predmetnej nájomnej zmluvy možno vyvodiť súhlas žalovaného na prípadnú zmenu prenajatej veci,
keď z predmetného článku zmluvy jednoznačne vyplýva, že nájomca má právo si upraviť prenajaté

priestory podľa svojich potrieb, za predpokladu, že nedôjde k zmene charakteru prenajatého priestoru.
Z predmetného článku je zrejmé, že iba stavebné úpravy podliehajúce stavebnému konaniu museli byť
odsúhlasené žalovaným pred ich začatím. Z vykonaného dokazovania, tak zo znaleckého posudku Ing.
Q. Š. č. X/XXXX, ako aj zo znaleckého posudku Ing. F. H. Č.. XX/XXXX, jednoznačne vyplýva, že v danej
veci právny predchodca žalobcu nevykonal zmenu, resp. žiadne úpravy prenajatej veci podliehajúce

stavebnému konaniu. Právny predchodca žalobcu vykonal len jednoduché rekonštrukčné stavebné
práce a stavebné úpravy netýkajúce sa dispozičných zmien a nemeniace charakter prenajatého
priestoru. Jednalo sa len o rekonštrukciu objektu spočívajúcu prevažne v obnove povrchov na stenách,
stropoch, na povrchoch výplňových konštrukcií oboch nadzemných podlaží. Išlo o väčšiu bežnú
údržbu objektu, ktorá spočívala najmä v obnove niektorých prvkov krátkodobej životnosti a charakteru

prác pridruženej stavebnej výroby (práce maliarske a natieračské, opravy a výmeny časti podláh
obkladov stien vrátane sadrokartonových, výmeny niektorých technických zariadení zdravotechniky,
práce tesárske a pod.).

31. Okresný súd zároveň konštatuje, že z výsledkov vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé,

že žalovaný sa nezaviazal na úhradu akýchkoľvek s tým vzniknutých nákladov, resp. nezaviazal sa
na úhradu všetkých nákladov súvisiacich s rekonštrukčnými prácami. V zmysle predmetného článku
V ods. 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal len na úhradu nákladov odsúhlasených prác po predložení
originálov dokladov (faktúr) zohľadnené vzájomným zápočtom, a teda zo samotného znenia tohto
článku nemožno podľa názoru okresného súdu vyvodiť ničím neobmedzený súhlas s akýmikoľvek

vynaloženýminákladmi.Vychádzajúczozneniatohtočlánkubybolomožnévyvodiťzáväzokžalovaného
ako prenajímateľa znášať len náklady uskutočnenia rekonštrukcie podložené originálmi dokladov na
rekonštrukciu sa vzťahujúce. V konaní však bolo zistené, že právny predchodca žalobcu žalovanému
takéto originály dokladov vzťahujúcich sa k uskutočnenej rekonštrukcii a k jednotlivým vykonaným
prácam nepredložil. Právny predchodca žalobcu predložil žalovanému len jednu ním dodatočne

vystavenú faktúru s dátumom až 14.04.2011, z ktorej nebol žalovaný schopný preveriť, či boli všetky v
nej vyfakturované práce aj skutočne vykonané, keď nedošlo k ich riadnemu odovzdaniu prenajímateľovi,
ktorú skutočnosť žalovaný žalobcovi pri vrátení faktúry dňa 26.04.2011 oznámil a žalobca túto
skutočnosť v konaní ani nerozporoval, preto túto okolnosť považoval okresný súd za nespornú.32. Z vyššie vymedzeného skutkového zistenia o existencii súhlasu, resp. udelení súhlasu so zmenou
zo strany žalovaného (na vykonané stavebné a rekonštrukčné práce a úpravy žalobcom) v predmete

nájmu Kultúrneho domu súp. č. 1, postavenej na parc. č. O. - I. XXX/X v k. ú. W. vyplývajúceho priamo v
článku V ods. 2 zmluvy a zároveň zistenia o neexistencii záväzku žalovaného na úhradu, resp. záväzku
znášania nákladov s tým spojených, okresný súd dospel k záveru, že žalobca môže požadovať od
žalovaného po skončení nájmu len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, s ktorým právnym
záverom okresného súdu sa, tak ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, stotožnili aj strany sporu,

keď za relevantný v danej veci považovali znalecký posudok na zistenie rozdielu technickej hodnoty
predmetnej prenajatej nehnuteľnosti.

33. Z uvedeného dôvodu tak okresný súd považoval v danej veci (na posúdenie odb ornej otázky vo
vzťahu k zvýšeniu hodnoty veci) za relevantný znalecký posudok znalca Ing. F. H. č. XX/XXXX, ktorý
stanovil rozdiel technickej hodnoty nebytovej budovy - objektu Kultúrneho domu súp. č. 1, postavenej

na parc. č. O. - I. XXX/X Q. O.. Ú.. W. v súvislosti s realizovanými stavebnými úpravami právnym
predchodcom žalobcu po roku 2010 na sumu 12 400 eur.

34. Okresný súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola dôvodná vo výške 12
400 eur.

35. Okresný súd návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dokazovania vypracovaním nového
znaleckého posudku vo veci zistenia rozdielu technickej hodnoty nehnuteľnosti (dom č. 1 postavený
na parcele č. O.-I. XXX/X Q. O..Ú.. W.) v súvislosti s realizovanými stavebnými úpravami právnym
predchodcom žalobcu zamietol, nakoľko tento nepovažoval na zistenie skutkového stavu veci za

potrebný. Z vykonaného dokazovania mal túto skutočnosť, a to rozdiel technickej hodnoty predmetu
nájmu (Kultúrneho domu súp. č. X, postavenej na parc. č. O. - I. XXX/X Q. O.. Ú.. W.), aj bez opätovného
znaleckého dokazovania v tomto istom smere, za dostatočne preukázanú. Okresný súd zdôrazňuje,
že vo veci zistenia rozdielu technickej hodnoty predmetu nájmu je už vyhotovený znalecký posudok č.
XX/XXXX, ktorého správnosť záverov žalobca žiadnym relevantným spôsobom v konaní nespochybnil.

Žalobca len uviedol, že popiera správnosť znaleckého posudku, má preto právo predložiť ako dôkaz
nový znalecký posudok. Okresnému súdu však žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, na základe
ktorých popiera správnosť tohto znaleckého posudku. Neuviedol dôvody, na základe ktorých by bolo
možné znalecký posudok považovať za „nepoužiteľný“ v danej veci, resp. na základe ktorých by
okresný súd nemohol zo záverov tohto znaleckého posudku č. XX/XXXX pri rozhodovaní v danej veci

vychádzať. Okresnému súdu žalobca neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť správnosť
záverov tohto znaleckého posudku č. XX/XXXX. Neuviedol z akých konkrétnych dôvodov nesúhlasí so
závermi tohto znaleckého posudku, resp. s rozdielom technickej hodnoty tam stanoveným. Žalobca len
uviedol, že je jeho právom v rámci procesnej obrany predložiť nový znalecký posudok. Okresný súd na
tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že samozrejme právo žalobcu na predkladanie návrhov na

vykonanie dokazovania a právo predkladania samotných dôkazov v žiadnom prípade nespochybňuje,
avšak zároveň dodáva a poukazuje na § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. V súlade s citovaným zákonným ustanovením je dané, že súd nie
je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Okresný súd má za to, že aby mohol
posúdiť potrebnosť a účelovosť navrhovaného dôkazu vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu veci je

potrebné k návrhu na vykonanie dokazovania uviesť aj tvrdenia o jeho dôvodnosti, či skutočnosti, ktorú
navrhovaným dôkazom chce strana sporu preukázať. Okresný súd má za to, že uvedené nebolo zo
strany žalobcu v tomto smere splnené. Súd konštatuje, že je zásadne vecou strán sporu v prvom rade
tvrdenie skutočností a následne navrhovanie dôkazov na preukázanie týchto tvrdených skutočností. Súd
považoval vykonanie tohto dôkazu s totožným zadaním veci, aké obsahuje už vypracovaný znalecký

posudok č. 58/2012 preto za nadbytočný a nehospodárny. Naviac v spojitosti s konaním žalobcu,
ktorý sa ani nedostavil na vytýčený termín pojednávania, na ktorý bol predvolaný riadne a včas, z
dôvoduúdajnéhonestihnutiavypracovaniatohtonovéhoznaleckéhoposudku,sajavilookresnémusúdu
konanie žalobcu ako prinajmenšom účelové. Okresný súd v tomto smere zároveň zdôrazňuje, že dôvod
uvedený žalobcom v súvislosti s navrhovaným odročením pojednávania, a to „nestihnutie zabezpečenia

navrhovaného dôkazného prostriedku“, pri ktorom naviac nie je isté, v súlade s § 185 ods. 1 CSP,
či bude návrh dôkazu súdom akceptovaný, pripustený a nakoniec vykonaný, nemožno jednoznačne
považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v súlade s § 183 ods. 1, 2 CSP, či dôvod na
ospravedlnenie neúčasti na vytýčenom termíne pojednávania riadne a včas. Okresný súd len na okrajdodáva, že pri prípadnom relevantnom spochybnení záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX (čo v
danej veci nebolo splnené, nakoľko žalobca závery znaleckého posudku č. XX/XXXX H. nespochybnil)
by do úvahy pri aplikácii zásady hospodárnosti a rýchlosti konania mohol prichádzať napríklad aj „len“

výsluch znalca znaleckého posudku č. 58/2012, a nie automaticky nariadenie nového znaleckého
dokazovania. Okresný súd konštatuje, že v rámci kontradiktórnosti sporu strana sama zodpovedá za
svoje ne/konanie a z toho plynúce procesné následky.
Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
36. Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a/ vzájomnosť
(reciprocita)pohľadávok,kedydveosobysúsinavzájomsúčasneveriteľomidlžníkom,b/skutočnosť,že
plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c/ spôsobilosť
pohľadávky na započítanie, t. j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym predpisom, ani

dohodou účastníkov a napokon d/ existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu, ako jednostranného
právneho úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v
akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje.

37. Pokiaľ ide o námietku započítania žalovaného vo výške 19 875,60 eur voči pohľadávke žalobcu

vo výške 12 400 eur túto okresný súd vyhodnotil ako dôvodnú. Pohľadávka žalovaného bola
judikovaná rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/37/2013. Zároveň mal okresný súd túto
pohľadávku vo výške 19 875,60 eur preukázanú listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli,
keď žalovaný postupne vyfakturoval právnemu predchodcovi žalobcu náklady vo výške 19 875,60
eur, ktorú skutočnosť (čo do základu a výšky) žalobca v tomto konaní nerozporoval. Pohľadávka

žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu existovala z titulu rovnakého právneho vzťahu,
a to zmluvy o nájme č. XXX/právne/XXXX, a to z dôvodu neuhradenia nájomného a nákladov
spotrebovaných služieb spojených s nájmom. Okresný súd zdôrazňuje, že rozsudok Okresného súdu
Žilina nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2014 a vykonateľnosť dňa 20.05.2014. V odvolacom konaní
sp. zn. 6Co/416/2014 Krajský súd Žilina, ako odvolací súd, predmetný rozsudok okresného súdu

nezrušil, konanie v súlade s § 104 ods. 1 OSP, § 107 ods. 4 OSP, a § 211 ods. 2 OSP z dôvodu
zániku právneho predchodcu žalobcu bez právneho nástupcu zastavil. Okresný súd tak mal samotnú
existenciu pohľadávky žalovaného vo výške 19 870,60 eur preukázanú, ako mal preukázanú aj jej
splatnosť (splatnosť jednotlivých faktúr pohľadávku tvoriacich).
38. V danej veci okresný súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky započítania v súlade

so zákonom. Pohľadávka žalovaného bola spôsobilá na započítanie podľa § 581 OZ, keď išlo o
vzájomnú,peňažnú,pohľadávkuvočipohľadávkeprávnehopredchodcužalobcu,ktorésavzájomnekryli
a žalovaný na pojednávaní dňa 11.12.2017 urobil voči žalobcovi úkon smerujúci k započítaniu. Jednalo
sa o pohľadávku voči pohľadávke právneho predchodcu žalobcu rovnakého druhu, pohľadávku platnú
a splatnú, ako aj o pohľadávku nevylúčenú zo započítania.

Podľa § 529 ods. 1, 2 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu
zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi
aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené
alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia

neboli ešte splatné.
Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
39. Zároveň žalovaný mal túto pohľadávku voči právnemu predchodcovi žalobcu v dobe, keď sa

postúpenie pohľadávky stalo voči nemu účinným (keď mu bolo postúpenie pohľadávky oznámené
dňa 09.10.2012), nakoľko pohľadávka žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu bola splatná
v čase od 03.03.2011 do 09.08.2012 (dátumy splatnosti vyššie uvedených faktúr) a žalobca oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky od právneho predchodcu žalobcu listom zo dňa 09.10.2012 a žiadal
pohľadávku zaplatiť do 30.10.2012. Žalovaný bez zbytočného odkladu listom zo dňa 16.10.2012 po

tom, čo mu bolo oznámené a preukázané postúpenie pohľadávky listom zo dňa 09.10.2012, oznámil
žalobcovi, že má vzájomnú pohľadávku voči právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 19 875,60 eur
v súlade s § 529 OZ, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Okresný súd uvádza, že
zákon možnosť započítania neobmedzuje len na dobu do začatia konania o zaplatenie pohľadávky,ale dlžníkovi, t.j. v tomto prípade žalovanému umožňuje využiť možnosť započítania jeho existujúcej
pohľadávky kedykoľvek počas súdneho konania, ktoré voči nemu vedie veriteľ, t.j. v tomto prípade
žalobca. V danom prípade žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku na pojednávaní dňa 11.12.2017,

na ktorom bol prítomný aj žalobca. Žalovaný vzhľadom na časové súvislosti tak podľa názoru súdu
vzniesol kompenzačnú námietku jednoznačne po okamihu stretu vzájomných pohľadávok žalobcu
(právneho predchodcu žalobcu) a žalovaného. Účinky započítacieho prejavu tak nastali, vzájomné
pohľadávky žalobcu a žalovaného sa stretli. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný nemohol
voči nemu dňa 11.12.2017 účinne započítať pohľadávku vo výške 19 875,60 eur, s touto nemožno

súhlasiť. Priamo z citácie textu § 529 ods. 2 OZ vyplýva, že dlžník môže použiť na započítanie voči
postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu
bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, t.j. žalovaný mohol voči žalobcovi započítať
svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku. Zmyslom ustanovenia § 529 ods. 2 OZ je podľa názoru súdu
ochrana pozície dlžníka, t. j. zabezpečenie toho, aby postúpenie pohľadávky na tretiu osobu nezhoršilo
jeho postavenie. Žalobca ako postupník bol preto, aj s prihliadnutím na dodržanie princípu právnej istoty,

povinný strpieť započítavací prejav žalovaného urobený ešte voči pohľadávke právneho predchodcu
žalobcu ako postupcu, pretože žalovaný bol oprávnený proti žalobcovi namietať na započítanie aj svoje
vzájomné pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu, keď existovali v čase postúpenia. Žalobca
je tak povinný strpieť započítavací prejav žalovaného vo vzťahu k pohľadávke, ktorú mal právnemu
predchodcovi žalobcu v čase oznámenia postúpenia.

40. Nárok žalobcu na zaplatenie zhodnotenia nebytových priestorov v sume 12 400 eur tak zanikol
účinnosťou započítacej námietky žalovaného voči žalobcovi týkajúceho sa jeho pohľadávky vo výške
19 870,60 eur.

41. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia okresný súd považuje za potrebné uviesť, že v danom
prípade neprichádzala do úvahy aplikácia § 451 OZ o bezdôvodnom obohatení. O bezdôvodné
obohatenie podľa názoru okresného súdu by sa jednalo v prípade obohatenia získaného žalovaným ako
prenajímateľom vykonaním stavebných úprav, či opráv, ktoré bol inak povinný vykonať sám žalovaný
ako prenajímateľ, pričom tieto opravy právny predchodca žalobcu ako nájomca vykonal bez toho, aby

oznámilžalovanémupotrebuichvykonania,čovšakjednoznačneniejedanýprípad.Nemožnouvažovať
ani o aplikácii § 669 OZ, keď k uvedenému absentujú skutkové tvrdenia. Nebolo tvrdené, že na takúto
opravu bol povinný prenajímateľ, ani nebol stvrdený s tým spojený súhlas prenajímateľa, ani výzva
žalobcu, že takúto opravu je potrebné obstarať.
42. V závere tohto rozhodnutia okresný súd považoval pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia za

potrebné vyjadriť sa k jeho procesnému postupu. Podľa § 183 ods. 1 CSP Pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa
strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich
nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa § 183 ods. 2 CSP od
advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát

súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom,
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo
žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z
dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie
pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť,

alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Podľa § 183 ods. 3 CSP ak súd zistí,
že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí
stranu, ktorá odročenie navrhla. strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť
telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej
návrhu na odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 01.02.2018 (č.l. 212

spisu) žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 08.02.2018 z dôvodu, že nie je schopný
predložiť súkromný znalecký posudok ako už skôr navrhnutý dôkaz, a to z dôvodu jeho vyhotovovania,
keď žalobcovi sa nepodarilo zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku, a to z dôvodu, že znalci
z okolia Žiliny neprijali jeho objednávku na vyhotovenie znaleckého posudku v predmetnej veci a
preto musel osloviť iných znalcov zo širokého okolia, a teda bez uvedeného znaleckého posudku by

uskutočnenie pojednávania nebolo účelné, efektívne a ani hospodárne. Súd dôvod uvedený právnym
zástupcom žalobcu nepovažoval za dôvod dôležitý v súlade s § 183 ods. 1 CSP, ktorú skutočnosť
právnemu zástupcovi žalobcu oznámil podaním zo dňa 05.02.2018 (č.l. 222 spisu). Z dôvodu technickej
chyby podanie súdu zo dňa 05.02.2018 nebolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené do elektronickejschránky (č.l. 223 spisu). Okresný súd opätovne právnemu zástupcovi žalobcu podaním zo dňa
12.02.2018 (č.l. 225 spisu) oznámil, že termín pojednávania z uvedeného dôvodu odročený nebude,
nakoľkotentodôvod(nevyhotovenieznaleckéhoposudku)nevyhodnotilakodôvoddôležitýnaodročenie

pojednávania. Súd však v dôsledku nedodržania postupu v súlade s § 183 ods. 4 CSP (keď právnemu
zástupcovi žalobcu nebolo pre pochybenie na strane súdu doručené bezodkladne oznámenie súdu
zo dňa 05.02.2018, že termín pojednávania odročený nebude), odročil termín pojednávania na deň
22.02.2018. Na termín pojednávania 22.02.2018 bol právny zástupca žalobcu predvolaný riadne a včas.
Právnyzástupcažalobcuopätovnežiadalozmenutermínupojednávaniavytýčenéhonadeň22.02.2018

(č.l. 226 spisu), keď súkromný znalecký posudok doposiaľ nemal vyhotovený, ako o odročenie termínu
pojednávania žiadal aj z dôvodu, že vo vytýčený deň pojednávania, t.j. vo štvrtok, sa zdržiava pravidelne
mimokancelárie.Okresnýsúdprávnemuzástupcovižalobcupodanímzodňa19.02.2018(č.l.244spisu)
oznámil,žetermínpojednávaniasauskutoční,keďtietonímuvádzanédôvodyniesúdôvodmidôležitými
na odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu sa napriek uvedenému oznámeniu súdu zo dňa
19.02.2018 na termín pojednávania dňa 22.02.2018 nedostavil. Okresný súd dôvody uvedené právnym

zástupcom žalobcu nepovažoval za dôvody dôležité v súlade s § 183 ods. 1 CSP, preto nariadené
pojednávanie dňa 22.02.2018 uskutočnil a vo veci bez účasti žalobcu rozhodol. Na tomto mieste
sa okresný súd pridržiava jeho záverov a konštatácií uvedených v bode 35 tohto rozhodnutia. Súd
dopĺňa, že CSP upravujúci postup súdu a strán sporu v súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej
prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil

na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná, pričom predvolanie musí byť stranám sporu doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu
(§ 178 ods. 2 CSP), čo v danej veci bolo splnené. Je potom na strane sporu, či svoje právo využije, alebo
nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom strany sporu, a to v
každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve strana

sporu trvá. Zákon však určuje výnimku z toho práva strany sporu, za ktorej sa môže vec prejednať i v
jej neprítomnosti, t.j. ak riadne predvolaná strana sporu sa na pojednávanie nedostavila a nepožiadala
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, ktorú výnimku v danej veci aplikoval aj okresný súd.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.