Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. júl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202062
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317202062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudcomJUDr.VladimíromDoničomvprávnejvecižalobcu:E.Z.,X..XX.X.XXXX,

L. Y. XXX/XX, XXX XX F. X. M., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, AK Ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: AB 2 B. V., registračné
číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, práv. zast.
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47234679, 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín,
v konaní o zaplatenie 400,- eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200-, eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobu v časti 200,- eur z a m i e t a.

III. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa X. X. XXXX na tunajší súd žalobu proti žalovanému, ktorou žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 400 eur a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX

žalobca, ktorý zanikol zlúčením s terajším žalovaným si voči nemu ako žalovanému v pozícii spotrebiteľa
uplatňoval zaplatenie sumy 773,90 eur. V konaní súd zistil porušenie spotrebiteľského práva v zmluve
o RPMN, zmluvnej pokute, poplatkoch za upomienky. Na základe právoplatného rozsudku si žalobou
uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Primerané finančné zadosťučinenie má mať
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Keďže je spotrebiteľom, ktorý
úspešne uplatnil porušenie práva na súde žiada primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur.
Žalobca s poukazom na ustanovenie §3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007 Z.z. v tomto konaní požaduje

satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv a to vo výške 400 eur.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu
neuznáva. Žalovaný spochybňuje to, že sa spotrebiteľ domohol porušenia práv. Má za to, že rozhodnutie
tunajšieho súdu pod sp. zn. XC/XXX/XXXX nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv
alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z účelového výkladu ustanovenia §3
ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že právo spotrebiteľa na službu a výrobok, ktorý nemá vady, ak

služba alebo výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv, spotrebiteľovi prináleží
náhrada škody a/alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. Podľa žalovaného, zmluvný
vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ktorý bol založený zmluvou o úvere zo
dňa XX.X.XXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej služby - úveru za dohodnutú odplatu,tak finančného zadosťučinenia, by sa spotrebiteľ mohol domáhať len vtedy, ak pred súdom preukáže
(domôže sa), že finančná služba bola poskytnutá vadne. V tomto prípade ale finančná služba bola
spotrebiteľovi poskytnutá bez vád (spotrebiteľ dostal peniaze v plnej výške riadne a včas). Spotrebiteľ sa

síce na súde úspešne domohol právnej fikcie „bezodplatnosti úverovej zmluvy“, ale takéto domáhanie
právnej fikcie sa nedá subsumovať pod predmetnú hypotézu právnej normy §3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa, keďže táto právna fikcia vyplynula z výkladu a aplikácie právnych noriem na obsahové
náležitostiúverovejzmluvy,ktoráakoprávnyúkonmalavadyaniezvád,ktorésavzťahujúnaposkytnutú
finančnúslužbu,t.j.jemožnéprijaťzáver,žespotrebiteľsamôžedomáhaťrôznychporušenísvojichpráv,

ale nie každé porušenie práva spotrebiteľa bude zakladať právo na primerané finančné zadosťučinenie,
tak ako ho má účelovo na mysli predmetná práva úprava.
Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia §100 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Žalovanému nie je zrejmé, v akom časovom okamihu došlo k údajnému porušeniu práv
spotrebiteľa. Z naformulovanej žaloby sa dá usúdiť, že momentom uzatvorenia zmluvy bez obsahových
náležitostí, t.j. ku dňu 11.2.2013, t.j. majetkové právo na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v

lehote 3rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala žaloba.
Taktiež žalovaný poukázal na to, že veriteľ riadne a včas poskytol dlžníkovi finančné prostriedky.
Tvrdenie žalobcu, že požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur považuje za nedôvodné a
v rozpore s ust. § 3 Obč. zákonníka s dobrými mravmi. Pokiaľ sa žalobca dovoláva sankcie za konanie
žalovaného, tak žalovaný už uhradil náhradu trov konania - zaplatený súdny poplatok za žalobu na

plnenie. Upozornil na rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici a v Prešove. Žalovaný ešte uviedol,
že rozsudkom bola nastolená v predmetnom vzťahu rovnováha a bolo už priznané zadosťučinenie, keď
získal žalobca bezúročné finančné prostriedky. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom

súdu pod č.k. XC/XXX/XXXX-XX a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 10.11.2015 č.k. XC/XXX/XXXX-XX súd zistil, že predchodca
žalobcu podal proti žalobcovi dňa 2.9.2015 na súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 727,56 eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 46,34 eur, úroku

z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 727,56 eur od 27.8.2015 do zaplatenia a na náhradu
trov konania. Uvedeným rozsudkom súd zamietol žalobu, keďže považoval zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov z dôvodu absencie RPMN a vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných podmienok a žalovaný
čerpal sumu 1.400,- eur, no preplatil to čo dostal sumou 1.579,95 eur. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.

6. Na pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
V konaní si žalobca uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur ako satisfakciu za
porušenie práv zo strany dodávateľa, aby sa viac nedopúšťal porušenia práv. Žaloba bola zamietnutá
pre sumu 773,90 eur a žalobca žiada 400,- eur v súlade s rozsudkom Krajského súdu, ktorý hovorí, že

je potrebné minimálne 50% zo sumy, o ktorú sa chcel dodávateľ obohatiť.

7. Na pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX zástupca žalobcu uviedol, že ako právny nástupca pôvodného
žalobcu neuznáva nárok. V pôvodnom konaní súd nekonštatuje porušenie práva, ale nedostatok
obsahových náležitostí zmluvy. Žalovaný nepodniká v oblasti spotrebiteľských úverov, ale v oblasti

nakupovania pohľadávok, takže sa sankčná a odradzujúca funkcia stráca. Neporušil žiadne práva, len
si uplatnil to čo je zmluvne dojednané medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť sčasti.

9. Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmyspotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
zamestnania alebo povolania.
Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé obchodné
praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má

interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

10. Podľa citovaného ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Predpokladom pre priznanie nároku je

skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda
práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho
zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie
žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet
dodávateľa.

V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keďže v konaní o
zaplatenie sumy 773,90 eur, súd žalobu žalobcu zamietol. V tomto konaní súd vychádzal z toho, že sa
jedná o spotrebiteľský právny vzťah, kde veriteľ poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi peňažné prostriedky,
pričom následne podal na súd žalobu, kde si uplatňoval plnenie na základe neprijateľných zmluvných

podmienok a plnenie ktoré je v rozpore so Zák. č. 129/2010 Z.z..
V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvekproblematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.
Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé

privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalovaný, na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore so Zák. č. 129/2010 Z.z. podal na súd žalobu o zaplatenie
sumy 773,90 eur, z ktorých žalovaný nebol povinný uhradiť nič, keďže preplatil to čo dostal. Tým žalobca
bol vystavený súdnemu konaniu, v ktorom bránil svoje spotrebiteľské práva, pričom samotné súdne
konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.

11. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a
spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie sčasti
za dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 200 eur (sumu 179,95 eur -

rozdiel, keďže žalovaný čerpal 1.400,- eur, no uhradil žalovanému 1.579,95 eur a sumu 20,05 eur ako
finančné zadosťučinenie).
Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za

samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok
je v zadosťučinení obsiahnutý.

12. Súd považoval sumu 20,05 eur za primeranú a mal zato, že dostatočnou satisfakciou pre žalobcu
je určenie, že úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy je potrebné považovať za úver bez

poplatkovabezúrokov,čímboladocielenárovnováhazmluvnýchstrán,pretopriznalprimeranéfinančné
zadosťučinenie pre sumu 200,- eur a pre zvyšnú sumu 200,- eur žalobu zamietol. Sumu finančného
zadosťučinenia vo výške 400,- eur právny zástupca na pojednávaní nijako nezdôvodnil ako k tejto sume
došiel ani nezdokladoval, preto ju súd považoval za neprimeranú. Tým súd zachoval aj rovnováhu
náhrady trov konania.

13. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, kde mal za to, že k porušeniu práv spotrebiteľa došlo
momentom uzatvorenia zmluvy bez obsahových náležitostí, t.j. dňom 11.2.2013, teda majetkové právo
na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v lehote 3rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala
žaloba.

Z ustanovenia §3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa však vyplýva, že právo na
primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti. Súd má za to, že teda až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, v ktorom spotrebiteľ
úspešne uplatnil porušenie svojich práv alebo povinností, začína plynúť premlčacia doba. Rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa 10.11.2015 č.k. XC/XXX/XXXX -XX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa XX.XX.XXXX. Žalobca podal na súd žalobu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
dňa 24.2.2017, t.j. včas v súlade s ustanovením §101 Občianskeho zákonníka. Preto na žalovaným
vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť.

14. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. V časti o zaplatenie 200 eur (50 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 200 eur (50 %

žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku boli v konaní rovnako úspešní aj neúspešní a preto im
náhradu trov konania nepriznal.

16. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.