Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515207193
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3515207193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov 1/ E., 2/ K., obaja zastúpení
R. proti žalovanému K., zastúpenému R., o zaplatenie 4.200 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09. februára 2017, č.k.
4C/357/2015-51, opravnému uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. marca

2017, č.k. 4C/357/2015-72 a opravnému uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
04. septembra 2017, č.k. 4C/357/2015-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravných uznesení, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 4.200 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy 4.200 Eur od 06.08.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a žalobcom 1/, 2/ priznaný proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % p o
t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom v spojení s opravným uznesením (zo dňa 20.03.2017, č.k.
4C/357/2015-72) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 4.200 Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.200 Eur od 06.08.2014 do zaplatenia, do troch

dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a v spojení s opravným uznesením (zo dňa 04.09.2017,
č.k. 4C/357/2015-80) žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 20.04.1014 žalovaný ako budúci
predávajúci a žalobcovia ako budúci kupujúci uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej sa
dohodli, že v lehote do 31.07.2014 uzavrú riadnu kúpnu zmluvu na odpredaj nehnuteľností v
k.ú. V. za kúpnu cenu 7.000 Eur. Žalovaný pri podpise Zmluvy o budúcej zmluve prevzal budúcu kúpnu

cenu v plnej výške. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna zmluva bude uzatvorená do 31.07.2014, a ak
nedôjde k predaju do tohto termínu z akéhokoľvek dôvodu ležiacom na strane žalovaného, žalovaný
je povinný do 5 dní po termíne 31.07.2014 vrátiť žalobcom kúpnu cenu v plnej výške. Medzi stranami
nebolo sporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, a že žalobcovia majú právo na vrátenie celej
budúcej kúpnej ceny vo výške 7.000 Eur. Sporné tiež nebolo, že do podania žaloby žalovaný vrátil
žalobcom 2.800 Eur. Medzi stranami zostalo sporné, či žalovaný vrátil celú budúcu kúpnu cenu, nakoľko

žalovaný tvrdil, že sumu 4.200 Eur vrátil žalobcom v hotovosti bez dokladu, avšak svoje
tvrdenie ničím nepreukázal, t. j. či sumu vrátil jednorazovo alebo po častiach, za akých okolností,
na akom mieste, kto peniaze prevzal a podobne.3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobcovia
ako budúci kupujúci so žalovaným ako budúcim predávajúcim uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve,

na základe ktorej sa dohodli, že v lehote do 31.07.2014 uzavrú riadnu kúpnu zmluvu na odpredaj
nehnuteľností v k.ú. V. za kúpnu cenu 7.000 Eur. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. Žalobcom z
dôvodu splnenia rozväzovacej podmienky zo zmluvy o budúcej zmluve vzniklo právo na vrátenie
vyplatenej budúcej kúpnej zmluvy vo výške 7.000 Eur, z ktorej si v tomto konaní uplatňujú sumu 4.200
Eur (vypočítaná ako rozdiel medzi vrátenými a nevrátenými finančnými prostriedkami). Keďže žalovaný

ohľadom vrátenia finančných prostriedkov vo výške 4.200 Eur neuniesol dôkazné bremeno, že došlo
k dobrovoľnému a včasnému plneniu z jeho strany žalobcom, súd prvej inštancie ho zaviazal na úhradu
dlžnej sumy spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.
z., platného v rozhodnom čase. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 51, § 451 ods. 1,
2, § 559, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., o
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 09.02.2017, č.k. 4C/357/2015-51 podal odvolanie žalovaný
a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Vytýkal
súdu prvej inštancie rozpor medzi výrokom a odôvodnením jeho rozsudku, pričom s výrokom, že súd

žalobu zamieta, súhlasí, ale z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že by mal
byť zaviazaný k zaplateniu 4.200 Eur s príslušenstvom, vrátane trov konania žalobcom 1/, 2/, s čím
nesúhlasí. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a dôvodil, že spochybňuje nárok
žalobcov vo výške 4.200 Eur s príslušenstvom, nakoľko uvedenú sumu žalobcom vrátil v
hotovosti bez dokladu dňa 20.06.2016.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 09.02.2017, č.k. 4C/357/2015-51 podali prostredníctvom
svojho zástupcu odvolanie i žalobcovia a uviedli, že výrok rozsudku je v úplnom rozpore s jeho
odôvodnením. Konštatovali, že zrejme nedopatrením došlo k chybám v písaní a počítaní, ako i iným
zrejmým nesprávnostiam pri vyhotovení rozsudku a domáhali sa vydania opravného uznesenia súdom

prvej inštancie a v prípade nevyhovenia ich návrhu na vydanie opravného uznesenia sa domáhali,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a ich žalobe vyhovel.

6.Povydaníopravnéhouzneseniazodňa20.03.2017,č.k.4C/357/2015-72vznenísúladnomsoznením
vyhlásenia rozsudku dňa 09.02.2017 (vo veci samej) žalovaný svoje odvolanie upravil tak, že zásadne

nesúhlasí s vydaným rozsudkom v znení opravného uznesenia, pričom sa pridržiava dôvodov odvolania
vo svojom pôvodnom odvolaní.

7. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravnými uzneseniami ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaný v

podanom odvolaní iba opakuje svoje tvrdenie, že im dlžnú sumu 4.200 Eur vrátil v hotovosti bez dokladu,
pričom oni od začiatku poskytli súdu tvrdenie, že 4.200 Eur im nikdy nevrátil. Tvrdenie žalovaného sa
nezakladá na pravde, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, z jeho strany nedošlo k dobrovoľnému a
včasnému plneniu, preto je žaloba v celom rozsahu dôvodná.
8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov opätovne uviedol, že je

presvedčený, že ich nárok na zaplatenie sumy 4.200 Eur neexistuje, vzhľadom na
skutočnosť, že peňažné prostriedky vrátil v plnej výške. Z dôvodu, že žalobcom dôveroval, o uvedenej
skutočnosti nevyhotovil žiaden doklad, ktorý by dal potvrdiť žalobcom.

9. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na

podanej žalobe, v celom rozsahu sa stotožnili s rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s opravnými
uzneseniami. Zdôraznili, že tvrdenia žalovaného o údajnom vrátení sumy 4.200 Eur bez
dokladu sú klamstvom, nikdy im túto sumu nevrátil. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
opravnými uzneseniami ako vecne správny potvrdiť.

10. Dňa 04.09.2017 opravným uznesením, č.k. 4C/357/2015-80 súd prvej inštancie opravil i znenie
výroku o trovách konania v súlade s jeho vyhlásením dňa 09.02.2017.11. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
opravnými uzneseniami je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolaciu námietku, ktorá bola žalovaným v odvolaní vznesená
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil každý dôkaz
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, správne zistil skutkový stav danej veci a na vec aplikoval

správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil, opravnými uzneseniami opravil zrejmé chyby v
písaní vo svojich rozhodnutiach (§ 224 CSP), čím zosúladil konečné znenie svojho rozsudku so znením
rozsudku, ktorý bol súdom vyhlásený. Námietky žalovaného, uvedené v podaných odvolaniach, nemohli
pretoprivodiťzmenunapadnutéhorozsudkuvzneníopravnýchuznesení.Anivodvolacomkonaníneboli
preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z
tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie

a v podrobnostiach na odôvodnenie jeho rozsudku odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné.

13. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý spočíva v tom, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.

Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové
zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v
prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným

ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je
možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

15. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 20.04.2014 žalovaný ako budúci predávajúci a
žalobcovia ako budúci kupujúci uzatvorili Zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej
sa dohodli, že v lehote do 31.07.2014 uzavrú riadnu kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti v k. ú. V. za
kúpnu cenu 7.000 Eur, ktorú žalovaný pri podpise zmluvy prevzal v plnej výške. Nebolo tiež sporné, že
k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, a že žalobcovia majú právo na vrátenie celej

budúcej kúpnej ceny vo výške 7.000 Eur, a že žalovaný im vrátil sumu 2.800 Eur.
Spornou okolnosťou zostalo vrátenie sumy 4.200 Eur, keď žalobcovia 1/, 2/ tvrdili, že žalovaný
im uvedenú sumu nevrátil a žalovaný tvrdil, že sumu 4.200 eur im vrátil v hotovosti bez dokladu.

16. Odvolací súd konštatuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana

sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti

strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla,
čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnostivýznamné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá
nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec.

17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

18. V danej veci bola dôvodom vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanými Zmluva
o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa dohodli účastníci zmluvy, že v lehote do 30.07.2014
uzavrúriadnukúpnuzmluvunaodpredajnehnuteľnostivk.ú.V.zakúpnucenu7.000Eur,ktorúžalovaný
pri podpise zmluvy o budúcej zmluve prevzal. K uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo,
nebolo preto sporné, že žalobcovia 1/, 2/ majú právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je

majetkovým prospechom na strane žalovaného vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Žalovaný zo sumy 7.000 Eur vrátil žalobcom 1/, 2/ sumu 2.800 Eur. Vrátenie sumy 4.200 Eur žalovaný
v konaní síce tvrdil, na svoje tvrdenie súdu žiaden dôkaz neposkytol. Žalobcovia 1/,
2/ tvrdenie žalovaného výslovne popreli. Žalovaný tak dôkazné bremeno preukázať vrátenie žalovanej
sumy 4.200 Eur žalobcom 1/, 2/ neuniesol.

19. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a
riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§
150 ods. 2 CSP), avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť
a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také

dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie
je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil
úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho
logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany.

20. Odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, vykonaných pred súdom prvej inštancie,
také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvej
inštancie.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP

daný nebol.

22. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tvrdil, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ust. § 51, § 451 ods. 1, 2, § 559, § 517 Občianskeho
zákonníka.Pokiaľvdanejvecibolopredmetomkonaniavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,boloprávne
posúdenie v danej veci súdom prvej inštancie správne. Žalovaný svoje tvrdenie o nesprávnom právnom
posúdení veci žiadnym spôsobom nekonkretizoval a neuviedol, v čom nesprávne právne posúdenie
danej veci videl. Odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie danej veci súdom prvej inštancie

bolo správne a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP daný nebol.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami
ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania potvrdil s tým, že vzhľadom ku
skutočnosti, že rozsudok súdu prvej inštancie bol opravovaný opravnými uzneseniami vo výroku vo veci

samej i vo výroku o trovách konania, správne znenie rozhodnutia zahrnul do svojho výroku.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia 1/, 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).