Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13Cb/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208066
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8814208066.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: S.. D. Y.,

T. T.E. J. I. XXX, XXX XX P., T. R. Ú. R. I. X., D..T.., T. T.E. H. XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX
proti žalovanému: D. T., V.. XX.XX.XXXX, P. X. XXX/XX, XXX XX L. V. B., o zaplatenie 923,21 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 593,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 270
eur od 26.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 183,33 eur od
08.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne a zo sumy 140 eur od 14.04.2012
do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne z dlžnej sumy od 29.11.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 90 %, s tým, že o výške tejto

náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
923,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 49 eur od 29.11.2011 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 270 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 97,42 eur od 24.02.2012
do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 77,96 eur od 15.3.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 183,33
eur od 8.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 105,50 eur od 29.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne
zo sumy 140 eur od 14.04.2012 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného
súdu Bratislava I. sp. zn. 3K/61/2013 zo dňa 20.02.2014 bol vyhlásený konkurz na dlžníka M & M

reality holding, a.s., IČO: 44 598 181, so sídlom Gessayova 20, 851 03 Bratislava ( ďalej len „úpadca“).
Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn., 3K/61/2013 zo dňa 20.02.2014 bol žalobca ustanovený
do funkcie správcu úpadcu. Do súpisu majetku úpadcu boli spísané aj neuhradené pohľadávky, ktoré
eviduje úpadca voči žalovanému na základe predložených neuhradených faktúr. Žalovaný bol vyzvaný
na úhradu splatných pohľadávok listom zo dňa 15.07.2014, avšak neuhradil ani časť dlžnej sumy.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko nárok považoval za nedôvodný, neeviduje vo svojom

účtovníctve voči žalobcovi žiaden dlh, nárok čo do dôvodu a výšky neuznal. V ďalšom uviedol, že žaloba
je podložená na neoprávnene vystavených faktúrach a podľa dohody so štatutárnym orgánom úpadcu
vystavené ani nemali byť, pretože fakturované služby neužíval, resp. boli uhradené iným spôsobom -
zápočtom.3. O tomto nároku rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 20.10.2015, a to tak, že žalobu
zamietol s tým, že o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému iné trovy

konania v sume 55 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O tomto uplatnenom nároku
prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 488, § 489 Obč. zákonníka
a § 269 ods. 2 Obch. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom nároku ním požadovaného. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 923,21
eur s prísl., ktorý nárok pôvodne preukazoval súpisom majetku, pretože voči žalovanému evidoval

neuhradené faktúry. V priebehu konania, až po výzve súdu, žalobca predložil Zmluvu o poskytovaní
služieb a Internú smernicu, v zmysle ktorej mal byť oprávnený vykonať zápočet záväzkov voči
žalovanému ako poskytovateľovi služieb, následne odoslať v prospech spoločnosti Orange, a.s., ako
aj vo vzťahu k ďalším subjektom uvedeným v Internej smernici. Ohľadom ďalších požadovaných
listinných dôkazov, na ktoré bol žalobca súdom vyzvaný, uviedol, že ich nemá k dispozícii, a navrhol,
aby ich súd vyžiadal priamo v spoločnosti Orange a u štatutárov spoločnosti úpadcu. Poukázal na

príslušnéustanoveniazákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii,ktorévymedzujúapriznávajú
žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty také oprávnenia, že ním navrhované dokazovanie
zabezpečením listinných dôkazov nespĺňa podmienku takých listinných dôkazov, ako to predpokladá
ustanovenie § 79 ods. 2 O.s.p., a z tohto dôvodu okresný súd navrhované dôkazy nevykonal. Žalovaný
nepoprel, že by bol s úpadcom v záväzkovom vzťahu titulom Zmluvy o poskytovaní služieb, no pokiaľ sa

týka Internej smernice, táto nebola súčasťou Zmluvy, nie je ním podpísaná, a ani nemá vedomosť o tom,
že by ju podpisoval. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že len samotné predloženie predmetnej Zmluvy
o sprostredkovaní, ktorou vznikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, a Internej smernice,
ktorá nebola žalovaným podpísaná, pričom žalobca nepreukázal, že by sa s ňou žalovaný akýmkoľvek
iným spôsobom oboznámil, a za súčasného nepredloženia listinných dôkazov, na základe ktorých mali

byť žalobcom vystavené faktúry, na základe ktorých si uplatňuje nárok, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno čo do tvrdenia a oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti predmetného nároku.
Pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku
pohľadávky, ktorú si uplatňuje jednotlivými faktúrami, z tohto dôvodu okresný súd žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to, že napadnutý rozsudok nevychádza zo správne
zisteného skutkového stavu a okresným súdom zistený skutkový stav bol následne nesprávne právne
posúdený (§ 205 ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p.). Uviedol, že predovšetkým súd prvej inštancie nesprávne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy, teda nepožiadal spoločnosť Orange

Slovensko, a.s., o predloženie zmlúv s úpadcom, o predloženie ktorých súd žiadal práve žalobcu.
Predloženie uvedeného dôkazu SKP nemohol súdu predložiť bez vlastnej viny, pretože uvedená zmluva
sa nenachádza v dokumentácii úpadcu, odovzdanej SKP, a úpadca ju nemal k dispozícii. Žalovaný
používal služobnú SIM kartu a náklady za telefonické služby boli mobilným operátorom fakturované
úpadcovi, ktorý ich faktúrami č. 5151200073, č. 5151200111, č. 5151200120 prefakturoval žalovanému.

K prefakturácii nedochádzalo každý mesiac, v niektorých mesiacoch bol namiesto prefakturácie
vykonaný zápočet vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného. Záväzky žalovaného z vystavených
faktúr č. 5151200073, 5151200111, 5151200120 a 5121100103 nezanikli započítaním, ako uvádza
žalovaný, a preto dôkazné bremeno uvedeného tvrdenia zaťažuje práve žalovaného. Žalobca predložil
súdu Zmluvu o poskytovaní služieb ako aj Internú smernicu pre odmeňovanie maklérov, vedúcich

pobočiek a management úpadcu. Uvedená zmluva obsahovala odkaz na predloženú Internú smernicu,
a to v čl. III./ 3.1, kde sa uvádza „... poskytnutá odmena, jej výška a spôsob výpočtu, vrátane
platobných podmienok je stanovená na základe internej firemnej smernice ...“. Teda odvolateľ mal za
to, že predložená Zmluva a Interná smernica, spolu s riadne vystavenými a žalovaným neuhradenými
faktúrami za služby spoločnosti Orange Slovensko, a.s., sú dostatočným podkladom preukazujúcim

žalobou uplatnený nárok. Pokiaľ ide o školenie, ktoré žalovaný absolvoval v Jasnej a ktoré mu bolo
fakturované faktúrou č. 5121100103, žalovaný nespochybnil, že sa uvedeného školenia zúčastnil a že
malo byť odplatné, avšak uviedol, že mu konatelia spoločnosti povedali, že ho hradiť nemusí. Toto
tvrdenie žalovaného nespochybňuje nárok žalobcu na úhradu uvedenej sumy, nárok žalobcu nezanikol
ani započítaním, ani odpustením, ani iným obdobným právnym úkonom. Žalobca evidoval uvedenú

pohľadávku v majetku a účtovníctve úpadcu. Preto mal za to, že okresný súd uvedenú vec nesprávne
právne posúdil. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel
čo do sumy 329,88 eur, s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny. Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že ani jedna skutočnosť tvrdená žalobcom nenasvedčuje
tomu, aby bol povinný zaplatiť mu žalovanú dlžnú sumu s príslušenstvom.

6. O tomto odvolaní rozhodol druhoinštančný súd a to tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Druhoinštančný súd vo svojom uznesení zo dňa 07.09.2017
uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2
Obch. zákonníka, ale uzavretá Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti mandátnej zmluvy v zmysle

§ 566 a nasl. Obch. zákonníka, v zmysle ktorého, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov
v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Odvolacísúdodkázalnajmänačl.III.Zmluvy(ODMENAPOSKYTOVATEĽAAĎALŠIEVÝHODY).Aksa
vtomtočlánkuuvádzaspôsobavýškaOdmenyprislúchajúcejžalovanémuakoPoskytovateľovi,zároveň
musel byť žalovaný oboznámený s Internou smernicou pre odmeňovanie maklérov, vedúcich pobočiek

a management M&M reality. Na tomto konštatovaní odvolacieho súdu nič nemení ani zistenie, že Interná
smernica (č. l. 51) nie je žalovaným podpísaná. Absencia jeho podpisu totiž ešte neznamená, že s touto
Internou smernicou oboznámený pri podpise Zmluvy nebol. To znamená, že v súvislosti s odmeňovaním
žalovaného ako Poskytovateľa žalobca dôkazné bremeno uniesol. Odvolací súd ďalej uviedol, že pokiaľ
súd prvej inštancie nezistí samostatnú písomnú dohodu ohľadom prípadného započítania pohľadávky

žalovaného oproti pohľadávke žalobcu titulom uplatnených faktúr, tvoriacich predmet tohto konania,
bude v tejto súvislosti potrebné konštatovať neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného
ohľadom jeho tvrdení o vzájomnom započítaní.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho

prílohami a to priloženými faktúrami, výzvou na úhradu splatných pohľadávok, uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 3K/61/2013, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, vyjadreniami
účastníkov konania, Zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 23.9.2011, Internou smernicou pre
odmeňovanie maklérov vedúcich pobočiek a manažment M&M reality holding a.s., Bratislava a spolu s
predošlým konaním zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaný k veci uviedol, že bol v zmluvnom vzťahu s úpadcom na základe zmluvy o obchodnom
zastúpení s tým, že vykonával pre túto spoločnosť činnosť v priestoroch v Michalovciach. Čo sa týka
nájmu, ktorý si žalobca voči nemu uplatňuje na základe faktúr č. 5151200046, č. 5151200079, č.
5151200160 uviedol, že v zmluvnom vzťahu s majiteľom objektu bol práve úpadca, nikdy nie on ako

fyzická osoba - podnikateľ. Čo sa týka skutočnosti, že časť nájmu na pobočke v Michalovciach mal
zaplatiť pre nesplnenie pracovného limitu (obratu) uviedol, že mal vedomosť o tom, že výška obratu bola
sledovaná a nejaké limity boli stanovené, avšak on sa nemohol dozvedieť či splnil stanovený limit, len v
prípade keď mu to úpadca oznámil. V niektorých mesiacoch boli obraty vyššie a v iných nižšie, no vždy
sa s konateľmi úpadcu dohodol, že je všetko v poriadku. Nemá vedomosť, aby ho niekto vyzýval na

splnenie si nejakej povinnosti v dôsledku nesplnenia pracovných limitov. Uviedol, že ak by v tom čase aj
nesplnil limity a vznikli by voči nemu nejaké pohľadávky, tak ešte skoro dva roky s úpadcom podnikal a
nemá vedomosť o tom, že by mu nejaká suma bola zrazená z odmeny, alebo žeby si voči nemu žalobca
niečo uplatnil. K prefakturácií služieb Orange uviedol, že on mal so spoločnosťou Orange vlastnú zmluvu
na IČO, ktorá je ešte aktívna. A čo sa týka služieb, ktoré sú uvedené v predmetných faktúrach, on nikdy v

zmluvnom vzťahu na tieto služby s Orangeom nebol a nikdy nemal ani s úpadcom zmluvu, že využívajú
nejaké služby Orange prostredníctvom spoločnosti úpadcu. Ďalší uvádzaný subjekt R. J. nepozná a
nevie o tom, aby s ním bol v záväzkovom vzťahu. Čo sa týka internej smernice, nie je si vedomý, aby
s ňou bol oboznámený alebo o nej upovedomený. Čo sa týka semináru v Jasnej, za ktorý mu úpadca
vystavil faktúru č. 5121100103 na sumu 49 eur uviedol, že daného semináru sa zúčastnil, ale bolo mu

následne niektorým z konateľov úpadcu povedané, že to nemá platiť, nakoľko mali dobrý výkon.

9. Podľa predložených faktúr faktúrou č. 5121100103 zo dňa 14.11.2011, ktorá bola splatná ku dňu
28.11.2011 na sumu 49 eur, bola žalovanému fakturovaná suma za seminár v Jasnej, faktúrou č.
5151200046 zo dňa 11.01.2012, splatná ku dňu 25.01.2012 na sumu 270 eur táto predstavovala

prefakturáciu časti nájmu. Faktúrou č. 5151200073 zo dňa 09.02.2012, splatnosť ktorej bola určená
na deň 23.02.2012 v sume 97,42 eur, mala byť prefakturovaná žalovanému žalobcom suma za služby
Orange, faktúrou č. 5151200079 zo dňa 22.02.2012 splatnou dňa 07.03.2012 sumu 183,33 eur za časť
nájmu pobočky, faktúrou č. 5151200111 zo dňa 29.02.2012, splatná ku dňu 14.03.2012, suma 77,96eur ako prefakturácia služieb Orange a faktúrou č. 5151200120 zo dňa 14.03.2012, splatnou ku dňu
28.03.2012 v sume 105,50 eur ako prefakturácia za služby Orange a faktúrou č. 5151200160 zo dňa
30.03.2012, splatnosť ktorej bola ku dňu 13.04.2012 suma 140 eur ako prefakturácia časti nájmu.

10. Výzvou na úhradu splatných pohľadávok zo dňa 15.07.2014, vyzval žalobca žalovaného na úhradu
vyššie uvedených splatných faktúr.

11. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť pod

obchodným menom D. T. - A. T. R. Y. X. XXX/XX, XXX XX L. V. B. T. Y. S.: XX XXX XXX. Žalovaný
ukončil podnikateľskú činnosť dňa 31.10.2013.

12.ZuzneseniaOkresnéhosúdu3K/61/2013-124zodňa20.02.2014vyplýva,žesúdvyhlásilkonkurzna
majetok dlžníka M &M reality holding, a.s., IČO: 44 598 181, so sídlom Gessayova 20, 851 03 Bratislava
a do funkcie správcu ustanovil S.. D. Y. T. T. Q. H. XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX.

13. Žalovaný uzavrel s úpadcom dňa 23.09.2011 zmluvu o poskytovaní služieb, úpadca bol v zmluve
označený ako „M&M REALITY“, akciová spoločnosť vykonávajúca realitnú činnosť na území Slovenskej
republiky a žalovaný ako poskytovateľ, ktorý má záujem o exkluzívnu spoluprácu s M&M REALITY, v
zmysle ktorej teda žalovaný ako poskytovateľ pre úpadcu, na základe jeho pokynov, v jeho mene a

na jeho účet zariadi požadované obchodné záležitosti. Žalovaný sa predovšetkým zaviazal konať na
základe pokynov úpadcu úkony smerujúce k vyhľadaniu vhodných záujemcov o kúpu, predaj, nájom,
prenájom, podnájom, zmenu, leasing, či inú transakciu týkajúcu sa nehnuteľnosti, aj práv a povinností v
bytovom družstve. Žalovaný sa taktiež zaviazal na základe pokynov úpadcu zisťovať skutočný a právny
stav nehnuteľnosti, ktorých sa majú transakcie uvedené v predchádzajúcej vete týkať.

14. Podľa čl. III. zmluvy bola žalovanému ako poskytovateľovi na základe tejto dohody poskytnutá
Odmena, jej výška a spôsob výpočtu, vrátane platobných podmienok je stanovená na základe internej
firemnej smernice.

15. Zmluvné strany sa výslovne a neodvolateľne dohodli, že poskytovateľ je oprávnený započítať
akékoľvek svoje pohľadávky za M & M REALITY iné než vzniknuté na základe tejto zmluvy proti
pohľadávkam M & M REALITY s poskytovateľom tejto zmluvy výlučne na základe samostatnej písomnej
dohody (čl. IV. zmluvy).

16. Podľa internej smernice pre odmeňovanie maklérov, vedúcich pobočiek a management M&M reality
holding, a.s. Bratislava túto spoločnosť vydala pre svojich spolupracovníkov - poskytovateľov služieb,
ktorí vykonávajú činnosť exkluzívne pre M&M reality ako smernicu odmeňovania. V zmysle ďalších
ustanovení smernice v prípade, že poskytovateľ využíva zvýhodnených služieb spoločnosti Orange,
a.s., podľa zmluvy uzatvorenej na základe dohody M&M REALITY (úpadca) a spoločnosťou Orange,

a má záväzky voči Orange po splatnosti, je M&M REALITY oprávnená vykonať zápočet záväzkov
voči Poskytovateľovi a následného odoslania dlhu v prospech Orange, a.s.. Rovnaké ustanovenie platí
aj pre záväzky voči spoločnosti R. J. - I., S.: XXXXXXXX aj ďalším spoločnostiam, s ktorými má
M&M REALITY uzatvorenú dodávateľskú odberateľskú zmluvu. Uvedená smernica mala byť obsiahnutá
priamo v uzatváraných zmluvách alebo zmluva o poskytovaní služieb s maklérmi obsahovať odkaz na

túto internú smernicu.

17. Žalobca podaním zo dňa 20.02.2019 zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 593,33 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 270 eur od 26.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 183,33 eur od 08.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 140 eur od 14.04.2012 do zaplatenia späť, s tým že trvá len na zaplatení
sumy 329,88 eur s príslušenstvom. Žalovaný s predmetným späťvzatím súhlasil tak ako sa vyjadril do
úradného záznamu zo dňa 24.04.2019 ako sa nachádza na čl. 139 spisu.

18. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre

mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.19. Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou.

20. Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí
poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

21. Podľa § 567 ods. 3 Obchodného zákonníka od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len
ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v
týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

22. Podľa § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a
informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať

mandatár.

23. Podľa § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie
právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné
plnomocenstvo.

24. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve je mandant
povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú
činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

25. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné vznikne mandatárovi
nárok na odplatu keď riadne vykoná činnosť na ktorú bol povinný a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitostí vzniknú
mandatárovi značné náklady môže mandatár požadovať po uzatvorení Zmluvy primeraný preddavok.

26. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

27. Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku omeškania
žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.

28. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

30.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
zastavení späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti 593,33 eur spolu s prísl. späť, s ktorým čiastočným späťvzatím
žalovaný súhlasil, súd konanie o zaplatenie tejto sumy zastavil ako je uvedené v I. výroku tohto
rozsudku. Predmetom konanie po tomto čiastočnom späťvzatí zostalo zaplatenie sumy 329,88 eur s
príslušenstvom.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa
23.09.2011 Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorú súd posúdil aj riadiac sa právnym názorom vysloveným
druhoinštančným súdom ako mandátnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytoval pre žalobcu
služby vyšpecifikované v čl. II Zmluvy. Žalobca faktúrami, ktoré doložil do spisu si vyúčtoval voči

žalovanému náklady za služby Orange a za prenájom pobočky v Michalovciach. Ako už bolo uvedené
vyššie, žalobca sa domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia sumy 923,21 eur s prísl., ktorý
nárok aj pôvodne preukazoval súpisom majetku, podľa ktorého voči žalovanému evidoval neuhradené
faktúry. V priebehu konania po výzve súdu predložil zmluvu o poskytovaní služieb a internú smernicu,v zmysle ktorej mal byť oprávnený vykonať zápočet záväzkov voči žalovanému ako poskytovateľovi
služieb a následne odoslať v prospech spoločnosti Orange, a.s. ako aj vo vzťahu k ďalším subjektov
uvedeným v internej smernici. Ako už súd uviedol vyššie, po žalobcom čiastočnom späťvzatí žaloby v

časti o zaplatenie sumy 593,33 eur s prísl., žalobca v ďalšom trval len na zaplatení sumy 329,88 eur s
príslušenstvom vyplývajúcej z faktúr č. 5121100103, č. 5151200073, č. 5151200111 a č. 5151200120,
teda pokiaľ sa týka poplatku za seminár v Jasnej a za prefakturáciu za služby Orangu .

33. Pokiaľ ide o refakturáciu účasti na seminári vyplývajúcej z faktúr č. 5121100103, žalovaný vo

svojej výpovedi túto nenamietal nakoľko sa daného semináru zúčastnil, ale podľa jeho vyjadrenia bolo
mu následne niektorým z konateľov úpadcu povedané, že to nemá platiť, nakoľko mali dobrý výkon.
Žalovaný súdu nepreukázal, že došlo k úhrade faktúry, ktorou mu bola fakturovaná suma za účasť na
seminári a svoje tvrdenie o tom, že predmetnú faktúru nemá zaplatiť nepodložil žiadnym dôkazom,
preto má súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a preto súd posúdil nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 49 eur (faktúry č. 5121100103) ako dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Toto

tvrdenie žalovaného nespochybňuje nárok žalobcu na úhradu uvedenej sumy, nárok žalobcu nezanikol
ani započítaním, ani odpustením, ani iným obdobným právnym úkonom.

34.Jenepochybné,žežalovanýsadostaldoomeškaniasosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkuuhradiť
žalovanémusumu49eur akeďžežalobcasiuplatnilajnároknaúrokzomeškaniavovýške9,25%ročne

z dlžnej sumy od 29.11.2011 do zaplatenia, súd mu tento priznal, keďže žalovaný sa s plnením dostal do
omeškanie po dni splatnosti faktúry ( 28.11.2011 ) a úrok priznal vo výške, ktorá je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka a v tom čase platného nariadenia
vlády.

35. Čo sa týka nároku žalobcu za refakturácie služieb Orange, žalovaný vo svojej výpovedi uviedol,
že on mal so spoločnosťou Orange vlastnú zmluvu na IČO, ktorá je ešte aktívna. Ďalej uviedol, že
čo sa týka služieb, ktoré sú uvedené v predmetných faktúrach, on nikdy v zmluvnom vzťahu na tieto
služby s Orangeom nebol a nikdy nemal ani s úpadcom zmluvu, že využívajú nejaké služby Orange
prostredníctvom spoločnosti úpadcu. Ohľadne ďalších požadovaných listinných dôkazov a to zmlúv,

tieto navrhol predložiť žalovaný a súdom bol žalobca na ich predloženie vyzvaný. Žalobca predmetné
listinné dôkazy nepredložil a uviedol, že ich nemá k dispozícií. Zároveň navrhol, aby ich súd vyžiadal
priamo v spoločnosti Orange.

36. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je

konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho

záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

37. Obsah pojmu „bremeno, resp. povinnosť tvrdenia“ a „dôkazné bremeno“ podal Najvyšší súd SR
okrem iného v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22. 9. 2010 nasledovne: „V sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník
konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na

preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej
O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).“38. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným
(dlžníkom)uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za
toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno

preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.
Teóriavtejtosúvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a

na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

39. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažných nárokov. K návrhu pripojil
faktúry vystavené úpadcom, preto sa javí, že v konaní uplatňuje právo na plnenie zo záväzkového
vzťahu existujúceho medzi stranami sporu. Žaloba neobsahuje žiadne skutkové okolnosti, ktoré by

umožňovali určiť, o aký druh záväzkovoprávneho vzťahu ide a aký bol jeho obsah. Nedostatočná
špecifikácia skutkových okolností predstavuje vadu žaloby, nebráni však súdu ďalej vo veci konať.
Žalobu bolo treba považovať za určitú, keďže z neho bolo zjavné, akých konkrétnych peňažných
nárokov sa žalobca domáha. Konajúci súd však v dôsledku neunesenia povinnosti tvrdenia žalobcom
nemohol určiť, z akého skutkového stavu žalobca vyvodzuje uplatnený nárok, aké dôkazy sú z

hľadiska posúdenia veci relevantné a nemal možnosť veci ani právne posúdiť. Súd podotýka, že určité
vymedzenie charakteru žalovaného nároku by mohlo vyplynúť z obsahovo jednoznačného opisu plnenia
vyúčtovaného predloženými faktúrami. Tieto však obsahujú len strohý opis ako napr. „Prefakturúvame
Vám služby Orange za obdobie 04.11. - 03.12.2011“. Možno preto uzavrieť, že obsah žalobného
návrhu a k nemu pripojených listinných dôkazov neobsahuje dostatočne konkrétny opis skutkových

okolností prípadu. Žalovaný uviedol, že mal so spoločnosťou Orange vlastnú zmluvu. Ďalej uviedol, že
čo sa týka služieb, ktoré sú uvedené v predmetných faktúrach, on nikdy v zmluvnom vzťahu na tieto
služby s Orangeom nebol a nikdy nemal ani s úpadcom zmluvu, že využívajú nejaké služby Orange
prostredníctvom spoločnosti úpadcu. Navyše z internej smernice vyplýva skutočnosť, že M&M REALITY
je oprávnená vykonať zápočet záväzkov voči Poskytovateľovi a následného odoslania dlhu v prospech

Orange, a.s. v prípade, že poskytovateľ využíva zvýhodnených služieb spoločnosti Orange, a.s., podľa
zmluvy uzatvorenej na základe dohody M&M REALITY (úpadca) a spoločnosťou Orange, a má záväzky
voči Orange po splatnosti. Žalobca nepredložil súdu listiny preukazujúce vznik záväzkového vzťahu
medzi žalobcom a spoločnosťou Orange, uviedol že nimi nedisponuje, preto navrhuje, aby ich vyžiadal
priamo súd. Tak ako bolo konštatované v prvotnom rozhodnutí súdu, listiny, na predloženie ktorých bol

žalobca vyzvaný neboli podľa názoru súdu takého charakteru, žeby ich žalobca nemohol bez svojej viny
pripojiť, preto súd tomuto jeho návrhu nevyhovel a to ani v tomto štádiu konania, nakoľko žalobca ako
štatutárny orgán oprávnený konať za úpadcu je podľa názoru súdu oprávnený vyžadovať od tretích strán
či subjektov zmluvy preukazujúce právny vzťah úpadcu a tejto inej osoby. Ak by aj súd vyhovel návrhu
a predmetnú zmluvu od spoločnosti Orange vyžiadal, poukazuje na ustanovenie znenia predmetnej

internej smernice, ktoré pre postup úpadcu spočívajúcu v prefakturácii za služby spoločnosti Orange
vyžaduje splnenie tam uvedených podmienok, len samotné preukázanie zmluvou medzi úpadcom a
spoločnosťou Orange by preukázalo len záväzkový vzťah medzi týmito dvoma spoločnosťami, no
žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaný ako poskytovateľ využíval zvýhodnených služieb
spoločnosti Orange, samotné znenie len ráta s takouto možnosťou, výslovne uvádza: „ v prípade, že

poskytovateľ využíva“ a taktiež predpokladá, že musí byť splnené aj ďalšia podmienka a to existencia
záväzkuposkytovateľavoOranguposplatnosti,zožalobcompredloženýchfaktúrtakétoskutočnostisúd
nemalzapreukázané,žalobcažiadneinédôkazynapreukázanienímtvrdenéhonárokusúdunepredložil
a žalovaný akúkoľvek skutočnosť o využívaní takýchto služieb Orangu poprel, preto súd uzavrel, že
pokiaľ sa týka tohto nároku žaloba neuniesol dôkazné bremeno a preto v tejto časti žalobu zamietol.

40. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

42. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech
v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 49 eur, čo predstavuje úspech 5 % a

neúspech 95%, čo predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd konanie zastavil v dôsledku
späťvzatia žaloby žalobcom a v ktorej žalobu zamietol. Žalovanému tak po odpočítaní úspechu žalobcu
vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 90 %.

45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.