Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/479/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805205331
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7805205331.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany

Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne JJ.. D. F., W. Q. M., Q. Č.. XX, zastúpenej
advokátskou kanceláriou Bobulová a Péteriová s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská č. 4 proti žalovaným X.
P. H., W. Q. T., U. Č.. XXX, X. G. H., W. Q. T. P. Č.. XXXX, X. H. H., W. Q. T. P. Č.. XXXX, zastúpení
JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 71, o zaplatenie 51.628,99
eura s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej v prvom rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 11C/7/2006-580 zo dňa 28.6.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom a v prevyšujúcom zamietajúcom výroku a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v druhom a treťom rade trovy odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v prvom rade zaplatiť žalobkyni sumu

10.000,00 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti nad sumu 10.000,00
eur s prísl. žalobu zamietol.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne v sume 51.628,99 eura
s prísl. titulom záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa sa v konaní domáhala

zaplatenia hore uvedenej sumy z titulu neuhradených faktúr za zrealizované stavebné práce a dodávky
na základe ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou v prvom rade, ktorej
predmetom boli stavebné práce, dodávky a úpravy rodinného domu v T. P.. Žalovaní v druhom a treťom
rade sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa
vyfakturovala žalovanej v prvom rade za zrealizované práce a dodávky viacerými faktúrami sumu
151.474,44 Sk, sumu 721.394,70 Sk a sumu 682.505,90 Sk. Zmluva o dielo č. XX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX bola vypracovaná písomne medzi objednávateľom - žalovanou v prvom rade a dodávateľom

- obchodnou spoločnosťou F. - F. X..H..E.., X. X. Q. A., ktorej predmetom malo byť stavebné dielo,
a to stavebné úpravy rodinného domu Q. T. P. Č.. XXXX v termíne od X.X.XXXX T. XX.XX.XXXX
s predpokladanou cenou za dielo vo výške 456.000,00 Sk. Predmetná zmluva nebola účastníkmi
podpísaná a nebol podpísaný ani dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, v ktorom bola zmenená cena diela nasumu1.620.533,20Sk.Svojnároknasúdeuplatnilprávnypredchodcažalobkyne-obchodnáspoločnosť
Genz s.r.o., so sídlom v Nitre (z dôvodu zmeny obchodného mena). Následne obchodná spoločnosť
Genz s.r.o., Nitra postúpila pohľadávku na postupníka B. D..

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne
je čiastočne, čo do sumy 10.000,00 eur vo vzťahu k žalovanej v prvom rade dôvodná. V konaní
mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, ktorej existenciu súd
vyvodil z účastníckej výpovedi žalovanej v prvom rade, ako aj zo svedeckej výpovede Š. F., svedka.

Napokon o uzavretí zmluvy o dielo podľa názoru súdu svedčilo hlavne samotné správanie sa žalovanej
v prvom rade, ktorá sprístupnila objekt, v ktorom sa vykonávali stavebné práce a počas realizácie prác
spolupracovala so zamestnancami žalobcu, ako aj s jeho dodávateľmi. Podľa názoru súdu z výsledkov
vykonaného dokazovania pritom nie je možné skutkovo uzavrieť, aby žalovaná pri uzatváraní zmluvy o
dielo konala za niekoho iného. Podstatné pre rozhodnutie podľa názoru súdu o uplatnenom nároku bola
skutočnosť, či stavebné práce boli žalobcom vykonané a v akom rozsahu boli súčasťou predmetu diela

podľa ústnej zmluvy o dielo. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pevná
cena za vykonanie diela nebola dohodnutá, ale cena bola dohodnutá odhadom, t.j. v sume 400.000,00
Sk, čo malo vyplynúť z výpovede jednak žalovanej v prvom rade, ako aj svedka Š. F.. Uvedená suma
bola navýšená až v dodatku č. 1 v zmluve, avšak dodatok nebol podpísaný účastníkmi. Ďalej mal súd
za preukázané, že svedok Š. F. potvrdil úhradu sumy 151.474,44 Sk podpisom príjmového dokladu a že

žalovanávprvomradeuznalanárokžalobcu,čodovýškypôvodne15.000,00eur,odktorejsúdodpočítal
uhradenú faktúru v sume 151.474,44 Sk a mal za to, že zo strany žalovanej bola uznaná nesporne
suma 10.000,00 eur. V tejto súvislosti poukázal súd aj na výpoveď svedka Š.S. F., ktorý potvrdil cenu
diela v zmysle dohody so žalovanou v sume 400.000,00 Sk, čo zodpovedá približne sume 13.277,56
eura a v neposlednom rade aj vyhotoveniu znaleckého posudku, ktorý potvrdil, že v takej cene boli práce

zo strany žalobcu prevedené, preto súd žalobe čiastočne v rozsahu 10.000,00 eur s prísl. vyhovel, vo
vzťahukžalovanejvprvomradevyhovel.Súdžalobuvovzťahukžalovanejvprvomradeakonedôvodnú
pre neunesenie dôkazného bremena zamietol, keďže cena diela bola v podstate prekročená bez toho,
aby na to žalovaná bola písomne upozornená, resp. jej bola oznámená novourčená cena žalobcom.
Žalobkyni preto nevzniklo právo na zaplatenie rozdielu v cene. Keďže žalovaná podľa názoru súdu

čiastočne uznala nárok žalobcu, čo do výšky 10.000,00 eur, zároveň však navrhla opätovne vykonať
dôkazy výsluchom vypočutých svedkov G.. U. F. Y. Š. F., prípadne nariadením znaleckého dokazovania,
súd v tomto smere návrhu na dokazovanie nevyhovel a nevykonal navrhnuté dôkazy vzhľadom na to, že
označení svedkovia vo veci boli vypočutí. Podľa názoru súdu znalecký posudok za účelom zhodnotenia
nehnuteľnosti by bol potrebný len v prípade, keby súd návrh posudzoval z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia, kedy by sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej.

5. Vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade súd žalobu zamietol majúc za to, že uvedení žalovaní
neboli v právnom vzťahu so žalobkyňou, keďže neboli ani objednávateľom prác a samotná skutočnosť,
že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, na ktorom boli práce vykonávané nezakladá právny

vzťah so žalobkyňou.

6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcich výrokoch podala včas odvolanie žalobkyňa a vo vyhovujúcom
výroku aj žalovaná v prvom rade.

7. Žalobkyňa v odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 51.628,99 eura s prísl. od 16.7.2004 do zaplatenia. Ďalej
uviedla, že súd vyhovel jej návrhu čiastočne ohľadom sumy 10.000,00 eur, avšak bližšie nešpecifikoval,
aké dodávky a práce sú v tejto sume zahrnuté. Súd bez bližšieho vysvetlenia dospel k nesprávnemu
záveru, že cena za dielo bola dohodnutá ako cena odhadom, t.j. vo výške 400.000,00 Sk bez DPH. Súd

sapritomnevyporiadalprirozhodovaníocenedielaodhadomsDPH,ktoráprisume400.000,00Skčinila
56.000,00 Sk. Súd sa nevyporiadal s nepodpísaným dodatkom č. 1 k zmluve o dielo. Fakturácia prebehla
na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo a ústne uzatvorenom dodatku k nej s tým, že fakturované
boli iba skutočne vykonané práce. Nebola teda cena dohodnutá odhadom, ale bola dohodnutá cena
dodávok a prác v uvedenej cenovej úrovni za skutočne realizované dodávky a práce v rozsahu

fakturácie. Predmet fakturácie bol tiež predmetom znaleckého posudku, pričom znalec jednoznačne
dospel k záveru, že fakturované dodávky a práce boli na dotknutom objekte reálne vykonané a boli
fakturované v cenovej úrovni CENKROS 1. polrok 2003. Za kontroverzný považuje aj záver súdu o
hodnovernosti svedka Š. F., ako aj záver o preukázaní úhrady sumy 51.474,44 Sk. Svedok Š. F. napojednávaní 18.10.2007 úplne spochybnil úhradu predmetnej sumy žalovanou do jeho rúk, avšak na
pojednávaní po cca 8 rokoch od vystavenia faktúry si náhle jasne a určite spomenul, že jedna faktúra
mala byť uhradená cez stavebné sporenie a tá platba bola realizovaná. Je nepochybné, že táto platba

nebola jej žalovanou v prvom rade reálne uhradená. Neexistuje ani doklad o bezhotovostnom prevode
tejto platby na jej účet. Súd uveril tvrdeniam žalovanej v prvom rade napriek tomu, že žalovaná v
priebehu celého súdneho konania neustále klamala. Pri obhliadke dňa XX.X.XXXX žalovaná už uznala,
že bola robená celá prístavba (predajňa potravín, bufet), reklamovala počas konania dielo - jeho vady.
Výpovede žalovanej v konaní sú plné rozporov, poloprávd a neprávd. V konaní bolo preukázané,

že žalovaná dielo fakticky už od začiatku roku 2004 užívala pre svoje podnikateľské účely, ktoré
jej bolo odovzdané ku koncu roku 2003 a v skutočnosti bolo ukončené a malo iba drobné vady a
nedorobky. Ich odstráneniu zabránila samotná žalovaná, ktorá odmietla zaplatiť za vykonané práce a
dodávky, čo i len čiastočne a súčasne odmietla zápisnične prevziať vykonané práce a dodávky. Vo
vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k nim sa domáhala
zaplatenia žalovanej sumy ako vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, kde sa dielo realizovalo z titulu

bezdôvodného obohatenia - plnenia bez právneho dôvodu. Je nepochybné, že realizáciou diela stúpla
hodnota rodinného domu vo vlastníctve žalovaných v druhom a treťom rade. Ohľadne zamietnutej časti
prevyšujúcej 10.000,00 eur žalobkyňa uviedla, že súd mal pri rozhodovaní postupovať podľa ust. § 634
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré súd síce citoval, ale pri rozhodovaní nepoužil. Pokiaľ súdu
pri rozhodovaní nepostačoval už vypracovaný znalecký posudok o cene primeranej podľa § 634 ods.

1 mal nariadiť jeho doplnenie, resp. vypracovanie nového znaleckého posudku. Nepriznanie úrokov
z omeškania nemá opodstatnenie v skutkovom ani právnom stave. Toto rozhodnutie podľa názoru
žalobkyne nie je iba výsledkom zaujatosti konajúcej sudkyne v tejto veci. Má teda za to, že súd vec
rozhodol neobjektívne, rozporuplne a zaujato a účelovo v prospech žalovaných. Pri rozhodovaní súd
vzal do úvahy výlučne iba výpovede a tvrdenia žalovanej v prvom rade a nejednoznačne rozporuplné

svedecké výpovede zaujatého svedka Štefana Porubčana, blízkeho priateľa žalovanej v prvom rade.
Jej výpovede, ostatných svedkov, znalecký posudok, vysvetlenie znalca, zistenie z obhliadky absolútne
pri rozhodovaní ignoroval, neuviedol však z akých dôvodov.

8. Žalovaná v prvom rade v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom

vyhovujúcom výroku tak, že žalobu vo vzťahu k nej zamietne. Podľa jej názoru odôvodnenie rozsudku
nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho prezentovala. Súd mal v intenciách
zrušujúceho uznesenia posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanej aj
s námietkou o čiastočnej úhrade a až po vykonaní potrebného dokazovania na základe návrhov
účastníkov vo veci opätovne rozhodnúť. Po zrušení veci však nebolo vykonané žiadne dokazovanie.

Ďalej poukázal na to, že neuznáva žiadny nárok žalobkyne a naopak od začiatku konania namietala
premlčanie nároku. Z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal súd za preukázané, že
časť akých konkrétnych stavebných prác boli vykonané a akej hodnoty. Skutkové zistenia tak boli a sú v
rozpore s vykonaným dokazovaním, resp. vykonaním dôkazov absolútne nevypovedajú. Dokazovanie,
ktoré navrhovala ohliadkou, znaleckým dokazovaním, povinnosťou žalobkyne predložiť prvotné doklady

na zistenie skutkového stavu neboli vykonané a súd dospel na základe doposiaľ nazhromaždených
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z rozsudku nevyplýva, kedy a s akým obsahom bola
uzavretá ústna zmluva o dielo, aký bol konkrétny predmet diela, cena diela, termín realizácie diela
a pokiaľ dielo závisí od technických noriem, tak tomuto nárok žalobkyne nezodpovedá. Sprístupnila
objekt žalobkyni potom, ako dostala povolenie od obce Dedinky na realizáciu drobnej stavby. Za práce

žalobkyni zaplatila, čo aj súd zaplatenie faktúry akceptoval. Práce reklamovala, pretože nezodpovedali
kvalite bez toho, aby žalobkyňa riešila reklamáciu. Nedošlo vôbec k realizácii ústnej zmluvy o dielo, ktorý
vychádza z myšlienky vybudovať penzión s účasťou právneho predchodcu žalobkyne na spoločnom
podnikaní vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným. Tvrdí, že dielo je znehodnotené a cena,
za akú požadovala plnenie žalobkyňa nemá hodnotu ani celá nehnuteľnosť. Za nepreskúmateľnú

považuje tú časť rozsudku, ktorá deklaruje, že časť stavebných prác bola vykonaná, ktorá ale nie
je špecifikovaná a preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a nemôže ani posúdiť kvalitu
a akosť súdom priznaných stavebných prác, ich kvalitu a primeranú cenu. Od počiatku namietala,
že žalobkyňa uplatňuje aj za práce elektrikárske, kurenárske, pričom v skutočnosti nebola napojená
elektrická ani rozvodná skriňa, ktorá bola pôvodne pripravená, ale na starú časť domu. Žiadne práce

a náklady žalobkyne neschvaľovala ani dodatočne písomne neobjednávala. Z rozsudku nevyplýva jej
povinnosť voči žalobkyni zaplatiť určitú sumu zodpovedá sume za vykonané práce, pretože tieto neboli
špecifikované, či za práce, či za materiál.9. Na základe podaného odvolanie odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a žalobkyne je

čiastočne dôvodné.

10. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne v zamietajúcom výroku vo vzťahu k
žalovaným v druhom a treťom rade. Vo vzťahu k týmto žalovaným súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že títo neboli objednávateľmi prác od žalobkyne, ktorý následne

aj správne právne posúdil, ak žalobu vo vzťahu k nim zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo
k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy,
ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalobkyne v tejto časti je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné,
ak vychádza z názoru, že realizáciou diela došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej v druhom a

treťom rade. Je tomu tak preto, že v konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobkyne
uzatvoril so žalovanou v prvom rade zmluvu o dielo a teda medzi nimi vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy
o dielo (§ 489 Občianskeho zákonníka), čo neumožňuje prijať záver, že žalovaní v druhom a treťom rade
sa realizáciou zmluvy o dielo bezdôvodne obohatili.

12. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne v zamietajúcom výroku vo vzťahu k
žalovanej v prvom rade a odvolanie žalovanej v prvom rade. Odvolací súd je v tejto časti toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne nakoľko jeho záver o tom, že cena za
vykonanie diela bola dohodnutá odhadom a žalovaná v prvom rade uznala nárok žalobcu, čo do výšky
15.000,- eur nemá základ vo vykonanom dokazovaní.

13. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 19.3.2014 č.k.
1Co/124/2012-496, v ktorom uložil súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žalobkyňou uplatneného
nároku a za tým účelom vykonať na základe návrhu účastníkov potrebné dokazovanie a vo veci
opätovne rozhodnúť. Súd vo veci síce nariadil pojednávanie, avšak z obsahu jednotlivých zápisníc z

pojednávaní nevyplýva, aby súd vykonal dokazovanie umožňujúce prijať hore uvedený skutkový záver
ohľadom dohodnutej ceny za vykonanie diela odhadom a čiastočného uznania nároku žalovanou v
prvom rade.

14. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd za dôvodné odvolanie žalobkyne, že „súd nesprávne -
bez bližšieho vysvetlenia dospel k nesprávnemu záveru, že cena za dielo bola dohodnutá ako cena
odhadom“, ako aj odvolanie žalovanej v prvom rade, že „neuznala žiadny nárok žalobcu“.

15. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo

dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

16. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

17. Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez
súhlasu objednávateľa zvýšiť.

18. Podľa § 636 Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou,
musí sa určiť aspoň odhadom.

19. Zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť
objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu.

20. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo tvoria dohoda o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo.
Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej by k uzavretiu zmluvy nedošlo. Cena
diela predstavuje odplatu za predmet zmluvy v peniazoch a vyjadruje ekvivalentnosť zmeny diela za
peniaze.Stanovujesapredovšetkýmnazákladedohodyúčastníkovzmluvyalebonazákladezvláštnehopredpisu, a to uvedením peňažnej sumy, prípadne iným spôsobom, ktorým ju možno nepochybne určiť.
Výška ceny diela môže byť dohodnutá už pri uzatvorení zmluvy. Nie je ale vylúčené, aby k dohode
o výške ceny došlo až po vykonaní diela. Ak nebola výška ceny takto určená, prípadne ak nebola

určená platne, je objednávateľ povinný poskytnúť cenu primeranú. Podstatnou náležitosťou zmluvy je
teda vykonanie diela za odplatu. Určenie výšky ceny diela, prípadne platnosť tohto dojednania, však
predpokladom uzatvorenia zmluvy nie je.

21. V prejednávanej veci sa možno stotožniť s konštatovaním súdu prvej inštancie v tom, že právny

predchodca žalobkyne a žalovaná v prvom rade uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola
nesporne dodávka stavebných prác a stavebné úpravy rodinného domu Q. T. P. Č.. X, ktorého vlastníkmi
sú žalovaní v druhom a treťom rade. Za takejto situácie bolo potrebné si potom ujasniť rozsah predmetu
zmluvy - stavebných prác na rodinnom dome vykonané žalobcom a to, či a aká bola dohodnutá výška
ceny za dielo.

22. Súd prvej inštancie takto nepostupoval a nezisťoval rozsah predmetu dohodnutého diela, ale iba
konštatoval, že žaloba žalobcu je opodstatnená čiastočne, čo do výšky 10.000,00 eur, vychádzajúc „z
čiastočného uznania nároku žalovanou, čo do výšky 10.000,00 eur“. Z obsahu zápisníc o pojednávaní
totiž nevyplýva, aby žalovaná uznala čiastočne svoj záväzok v zmysle ust. § 558 Občianskeho
zákonníka, resp. podľa § 153a O.s.p., čo by umožňovalo súdu rozhodnúť rozsudkom pre čiastočné

uznanie žalobcom uplatneného nároku. Možno preto súhlasiť so žalovanou v prvom rade, že z
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal súd za preukázané aké
konkrétne stavebné práce boli vykonané a v akej hodnote.

23. Rozporuplný je aj záver súdu prvej inštancie ohľadom výšky ceny odplaty, ktorú považoval

za dohodnutú odhadom ak zároveň uviedol, že „žalobca nevedel preukázať, že pri určení ceny
diela postupoval v zmysle platných predpisov“. Ako už bolo vyššie uvedené, výška ceny nie je
podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej by k uzavretiu zmluvy nedošlo. Ak bol súd toho názoru, že
žalobca nepostupoval pri určení ceny diela v zmysle platných právnych predpisov, bola žalovaná ako
objednávateľ povinná poskytnúť cenu primeranú podľa § 634. V ďalšom konaní bude preto potrebné

jednoznačne ustáliť, či výška ceny diela bola dohodnutá pri uzatvorení zmluvy, resp. či bola ustanovená
osobitnými predpismi a pokiaľ nie, bude potrebné stanoviť cenu primeranú podľa rozsahu vykonaných
prác.

24. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobkyne v zamietavom výroku vo vzťahu

k žalovanej v prvom rade a odvolanie žalovanej v prvom rade sú dôvodné, preto odvolací súd postupom
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanej v prvom
rade a vo vyhovujúcom výroku k žalovanej v prvom rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

25. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne vo vzťahu
k žalovanej v prvom rade a za tým účelom na základe účastníkmi navrhnutých dôkazov určí rozsah
prác vykonaných v rámci zmluvy o dielo pri stavebných úpravách rodinného domu a to aj za pomoci
znaleckého dokazovania a následne ak nedospeje k jednoznačnému záveru o výške dohodnutej ceny
diela, túto určí ako primeranú v rámci znaleckého dokazovania. Zároveň sa vyporiada s odvolacími

námietkami účastníkov a to najmä so vznesenou námietkou premlčania.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade vyplýva z ust. §
396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má
úspešný účastník, v danom prípade žalovaní, preto súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným

v druhom a treťom rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. V novom rozhodnutí však súd
prvej inštancie rozhodne o trovách tohto dovolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou
v prvom rade.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).