Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012535
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118012535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejasudcovJUDr.

Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému K. J., nar. XX.XX.XXXX v T.,
trvale bytom D. XXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138
písm. h) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 24.01.2019, č. k. 3T/74/2018-427, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný K. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D. XXX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm.
l), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava uznal obžalovaného K. J. za vinného z prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138 písm. h) Trestného zákona, prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138 písm. h) Trestného
zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 12.09.2017 o 13.05 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Laguna ev. č. TT225AM po
ceste 111/1291 v smere od obce Buková smerom na Trstín rýchlosťou približne 123 km/h, pričom
prekročil rýchlosť jazdy na úseku cesty s povolenou rýchlosťou najviac 90 km/h a v úseku 1.5 km v
dôsledku prudkého brzdenia dostal šmyk, prešiel do protismernej časti vozovky, kde čelne narazil dovozidla zn. Daewoo Espero evo č. SE154BR, ktoré viedla X. F. v smere do obce Buková, následkom
čoho jej spolujazdec S. C. utrpel traumaticko-hemoragický šok v dôsledku poly traumy (roztrhnutie
aorty, roztrhnutie osrdcovníkového vaku, trhliny srdca, rozdrvenie pečene, roztrhnutie črevného úponu,

dvojnásobnú zlomeninu chrbtice, početné zlomeniny rebier, s vykrvácaním do hrudnej a brušnej
dutiny), pričom uvedeným zraneniam na mieste podľahol, K. C. utrpela otvorenú zlomeninu dolného
konca stehnovej kosti vpravo, zlomeninu dolného konca stehnovej kosti vľavo, zlomeninu nosa, tržnú
ranu hornej pery a tržnú ranu stehna vpravo s dobou liečenia najmenej 6 mesiacov, X. F. utrpela
postraumatickú stresovú poruchu, otras mozgu pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti , podvrtnutie

krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka vľavo, zlomeninu hrudnej kosti, pomliaždenie pľúc obojstranne,
pomliaždenie prednej brušnej steny a pomliaždenie kolien obojstranne so zakrvácaním vpravo s dobou
liečenie 4 týždne, ktoré zranenia ju závažným spôsobom obmedzovali na obvyklom spôsobe života s
práceneschopnosťou najmenej do 1.11.2017, F. H. utrpel pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie nosa
s dobou liečenia 3 týždne, obvinený svojim konaním porušil § 9 ods. 1, § 16 ods. 2, ods. 4, § 137 ods.
2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38
ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného
pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa vo
výške 1380,88 eur a poškodenej K. C. vo výške 1693,49 eur. Zároveň bola poškodená K. C. podľa § 288
ods. 2 Trestného poriadku odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. A podľa §

288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení X. F., N. F. a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. odkázaní
s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval

primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené
otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor, prítomní poškodení ako aj obhajca na hlavnom
pojednávaní vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď
ho právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v prednesenej obžalobe, teda ako prečin usmrtenia

podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138 písm. h ) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138
písm. h) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože boli
naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov - prečinov, ktorých závažnosť zároveň
nebola nepatrná, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods.

8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom
konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní
sa vykoná len k výroku o treste a o náhrade vzniknutej škody.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a

jehonásledok,zavinenieajehomieru,pohnútku,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobu
obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu
poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutoval) a zároveň súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h) Trestného zákona -

obžalovaný spáchal viac trestných činov), zároveň súd musel pristúpiť k aplikácií § 38 ods. 2 Trestného
zákona, nakoľko u obžalovaného bol vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Pri
použití § 38 ods. 2 Trestného zákona, potom prichádzalo do úvahy ukladanie trestu podľa § 149 ods.
2 Trestného zákona v rozmedzí sadby 2 až 5 rokov. Okresný súd obžalovanému uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, nakoľko ho považoval za dostatočný, s

prihliadnutím aj na postoj obžalovaného ku skutku na hlavnom pojednávaní. Nakoľko nebol obžalovaný
v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd obžalovaného
zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Čo sa týka možnosti podmienečného odloženia výkonu trestu odňatia slobody u obžalovaného, túto
okresný súd nepovažoval za adekvátnu, resp. by sa jednalo o trest neprimeraný k následkom a dopadom
na strane poškodených. Okresný súd konštatoval, že obžalovaný svojím ľahostajným a nezodpovedným

konaním usmrtil S. C., ťažko zranil K. C., ktorá má zdravotné problémy po nehode doposiaľ, ľahšie zranil
X.F.,ktorápodľajejvyjadrenínahlavnompojednávanímárovnakodoposiaľpsychicképroblémy,utrpela
postraumatickou stresovou poruchou, ľahšie zranil F. H.. Súd veľmi citlivo prihliadol aj na skutočnosť,
že nebohý S. C., ako aj K. C. v čase dopravnej nehody zvýšili možnosť spôsobenia závažnejších
zranení tým, že neboli vo vozidle pripútaní bezpečnostným pásom, čo zohľadnil pri uložení trestu,

ktorý je na samej spodnej hranici. Súd považoval však za irelevantný argument obhajoby, že vozidlo
poškodených nemalo na pneumatikách vyhovujúcu hĺbku dezénu, nakoľko táto skutočnosť žiadnym
spôsobom neprispela, resp. by neodvrátila následky dopravnej nehody. Rovnako je pre súd irelevantné,
akými zdravotnými problémami po dopravnej nehode trpí obžalovaný, nakoľko za tieto si môže len on
sám, ktoré si spôsobil svojím konaním. Čo sa týkalo možnosti prehodnotenia svojho správania pri vedení
motorového vozidla, súd je toho názoru, že obžalovaný mal dostatok možností ako aj priestoru, keď bol

niekoľkokrát priestupkovo riešený pre svoje konanie na úseku cestnej dopravy, čo však pravdepodobne
nebral do úvahy, resp. postavil sa k tomu ľahostajne a opätovne jazdil nezodpovedne a ľahostajne, kde
opakovaneprekračovalmaximálnupovolenúrýchlosťavystavovaltakostatnýchdonebezpečenstva.Za
zmienku podľa názoru okresného súdu stojí už len znalcom konštatovaný fakt, že tesne pred dopravnou
nehodou, musel obžalovaný už v obci Buková ísť viac ako 80 km/h, čo je viac ako o 30 km/h prekročená

maximálna povolená rýchlosť v obci. Arogantný štýl jazdy obžalovaného mal okresný súd potvrdený aj
vyjadreniami poškodených na hlavnom pojednávaní.

O náhrade škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, keď zaviazal obžalovaného k
náhrade škody voči poškodeným, spoločnosti Sociálna poisťovňa vo výške 1380,88 eur a K. C. vo výške

1693,49 eur, nakoľko súd mal tieto nároky na náhradu škody riadne a včas uplatnené, preukázané a na
hlavnom pojednávaní riadne oboznámené, pričom zo strany obžalovaného neboli žiadnym spôsobom
spochybňované. Čo sa však týka nárokov X. F., N. F. a spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.,
týchto súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko tieto nemal súd jednoznačne
preukázané, resp. vyčíslené. Rovnako súd K. C. odkázal na civilný proces v časti trov zastupovania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. Obžalovaný
vo svojom písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že súd pri ukladaní nepodmienečného trestu
odňatia slobody odňatia slobody nevyhodnotil všetky okolnosti, ktoré mohol a rozhodol v jeho prospech.
Podľa neho súd nesprávne vyhodnotil a zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného

zákona, nakoľko sa jedná o jednočinný rovnorodý súbeh. Má za to, že prvostupňový súd mal použiť aj
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. V čase dopravnej nehody nemal uzavreté
povinnézmluvnépoisteniemotorovéhovozidla,avšakpovznikudopravnejnehodyriadneavčasnahlásil
udalosť spoločnosti Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorá následne z garančného fondu poskytla
poškodeným poistné plnenie ako náhradu škody. Písomne uznal dlh, ktorý mu vznikol poskytnutím

plnenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov a dohodol si splátkový kalendár. Chce svoj dlh riadne plniť.
Zriadil si aj živnostenský list a popri zamestnaní vykonáva živnosť. Podľa jeho názoru okresný súd mu
mal priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože urobil vyhlásenie
o priznaní viny. Namietal, že súd jeho zdravotný stav po nehode nesprávne vyhodnotil ako irelevantné
skutočnosti. Lekárskymi správami chcel poukázať na pravdivosť úprimného oľutovania svojho konania.

Poukázal na závery znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava, z ktorých vyplynulo, že
technická závada na vozidle poškodených bola nebezpečná chyba, ktorá mala za následok, že vozidlo
poškodených nevyhovovalo podmienkam prevádzky na pozemných komunikáciách. Na túto skutočnosť
poukazoval z dôvodu zohľadnenia pri ukladaní druhu a výšky trestu. Poukázal opätovne na nepoužitie
bezpečnostných pásov, ktoré negatívne ovplyvnilo rozsah následkov zrážky. Poškodení, ktorí neboli

pripútaní bezpečnostným pásom utrpeli tragické následky s porovnaním so zanedbateľnými, resp.
ľahkými zraneniami, ktoré utrpeli pripútané osoby vo vozidlách. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo,
že pripútanie bezpečnostným pásom poškodeného C. mohlo zabrániť vzniku smrteľných zranení.
Zvýraznil, že nikdy nespôsobil dopravnú nehodu a nikdy nebol trestaný. Podľa jeho názoru podmienečné
odloženietrestuodňatiaslobodyspolusvyššímzákazomčinnostiviesťmotorovévozidlávšetkéhodruhu

bezpečne splní účel trestu, ochráni prípadne spoločnosť od jeho ďalšieho konania a určite ho tento
druh trest riadne prevychová, napraví a v neposlednom rade bude žiť a pracovať pre náhradu škody,
pre prípadnú pomoc poškodeným a pokánie. V závere poukázal aj na skutočnosť, že podmienečné
odsúdenie je významnou alternatívou, ktorá by mala nahrádzať výkon trestu odňatia slobody a to najmäpri nedbanlivostných trestných činoch a u prvotrestancov. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám rozhodol tak, že ho odsudzuje k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným

odkladom a určením skúšobnej doby a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu.

Obžalovaný ako prílohu k odvolaniu predložil písomnú záruku dôveryhodnej osoby - starostu obce D.,
ktorý mu bude nápomocný pri jeho začleňovaní sa do spoločnosti, najmä do spoločnosti obce D., kde
žije a kde žije rodiny poškodených.

Poškodené K. C. a X. F. sa vyjadrili k odvolaniu obžalovaného a uviedli, že v celom rozsahu sa stotožňujú
s právnym názorom prezentovaným Okresným súdom Trnava v meritórnom rozhodnutí. Trest považujú
za zákonný, spravodlivý a primeraný k spôsobeným následkom v živote poškodených. Usmrtenie J. C.
vnímajú ako doživotnú a v zásade ničím nereparovateľnú ujmu. Obžalovaný je známy priestupkovou
recidívou na úseku cestnej dopravy. Navrhli odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obhajca obžalovaného a obžalovaný. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti
poškodených a splnomocneného zástupcu poškodených. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom

zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca
obžalovaného navrhol odvolaniu vyhovieť a obžalovanému uložiť trest podmienečný. Ku konečnému
návrhu obhajcu sa pripojil obžalovaný.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného

poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné, keďže mu okresný súd uložil neprimerane prísny trest a to trest nepodmienečný.

Pri dopravných nehodách so smrteľným následkom, ak páchateľ navyše poruší dôležitú povinnosť

vodiča, primeraným trestom z hľadiska záujmu generálnej prevencie sa javí byť adekvátnym
nepodmienečný trest odňatia slobody. Na druhej strane najmä v záujme spravodlivosti ukladaného trestu
má význam individualizácia trestu. Neprimerane mierny trest, rovnako ako neprimerane prísny trest, sú
tresty nespravodlivé.

Pre individualizáciu trestu majú predovšetkým dôležitý význam nižšie uvedené okolnosti.

Odvolací súd pri ukladaní trestu prihliadol najmä na osobu obžalovaného, ktorý nemá žiadny záznam v
odpise registra trestov, v registri priestupkov má v roku 2014 jeden záznam, v roku 2015 2 záznamy a
v roku 2016 1 záznam za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.

z., t. j. nejde o takého nedisciplinovaného vodiča ako tvrdili poškodení vo svojom vyjadrení k odvolaniu
obžalovaného, k spáchaniu trestného činu sa priznal a najmä ku skutočnosti, že ide o nedbanlivostné
trestné činy a spolu zavinenie poškodeného S. C., pretože ako vyplýva zo znaleckého posudku, pokiaľ
by bol poškodený S. C. pripútaný bezpečnostným pásom, bol by tento pás menovaného fixoval v
sedadle spolujazdca a neumožnil by vymrštenie poškodeného zo sedadla dopredu do výhľadového skla

a do palubnej dosky, pričom nemožno vylúčiť, že pripútanie bezpečnostným pásom by mohlo zabrániť
vzniku smrteľných vnútorných poranení. Preto pôsobenie nepodmienečného trestu odňatia slobody na
obžalovaného z tohto pohľadu by bolo podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane prísne.

Následne preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd dospel správne k právnemu

záveru o pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a
jednu priťažujúcu okolnosť. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť - spáchanie viacerých trestných činov, tak
ide o priťažujúcu okolnosť bez ohľadu na druh súbehu trestných činov, preto sa obžalovaný mýli, keď
tvrdí, že táto okolnosť mu nemala byť priznaná.

Správne okresný súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Trestného
zákona, pretože len samotná skutočnosť, že obžalovaný nahlásil dopravnú nehodu riadne a včas
spoločnosti Slovenská kancelária poisťovateľov neznamená, že táto poľahčujúca okolnosť mu mala
byť priznaná. Totižto je povinnosťou každého, kto dopravnú nehodu spôsobí, túto skutočnosť nahlásiťpoisťovni v zákonnej lehote. Rovnako tak sa odvolací súd nestotožňuje s názorom obžalovaného,
že samotné vyhlásenie o priznaní viny znamená automaticky priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona. Priznanie takejto okolnosti totiž predpokladá aktívne napomáhanie

príslušným orgánom a preto okresný súd správne postupoval, keď ani túto poľahčujúcu okolnosť
obžalovanému nepriznal.

Odvolací súd vychádzajúc z neupravenej trestnej sadzby (2 - 5 rokov) zrušil napadnutý výrok o treste,
nakoľko podľa jeho názoru uložený trest obžalovanému bol neprimerane prísny (keďže obžalovanému

bol uložený trest nepodmienečný) a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku napokon sám rozhodol
rozsudkom vo veci, pretože nové rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste bolo možné urobiť na podklade
skutkového stavu, ktorý v napadnutom rozsudku bol správne zistený a teda dokazovanie ohľadom
výroku o treste bolo vykonané v dostatočnej miere.

Senát krajského súdu teda dospel k odlišnému záveru ako súd prvého stupňa a to, že náprava

obžalovaného bude dostatočne zabezpečená aj uložením podmienečného trestu a tak uložil
obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov (na spodnej hranici zákonnej
trestnej sadzby), ktorú výmeru vzhľadom na osobu obžalovaného, s poukazom na požiadavku
individuálnej a generálnej prevencie považoval za zákonnú, dôvodnú, primeranú a spravodlivú, keďže
nezistil podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že po zohľadnení všetkých okolností, ktoré sú premietnuté
v zákonných zásadách pre ukladanie trestu podľa §34 a nasl. Trestného zákona nie je potrebné
obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak vzhľadom na nenapraviteľný
následok, uložil obžalovanému dlhú skúšobnú dobu, v ktorej bude musieť viesť riadny život, ako i trest

zákazu činnosti vo výmere až 5 rokov.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.