Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2018

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215208425
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6215208425.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu O. E., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so
sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej F.. G. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ď. XXXX/
XX, XXX XX J. X, zastúpenej JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom so sídlom Horná 41, P. O. BOX 517,
974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 15 865,07 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 10. 12. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
k úhrade sumy 9 722,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 09. 2015 do

zaplatenia a na náhradu trov konania. V priebehu konania žalobný návrh rozšíril na sumu 15 865,07 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31. 08. 2015 malo dôjsť k splateniu finančných prostriedkov, ktoré žalobca
požičal žalovanej. Žalobca sa niekoľkokrát snažil skontaktovať so žalovanou, pričom žalovaná ho vždy
ubezpečila, že predmetný dlh uhradí. Žalovaná do dnešného dňa dlh neuhradila, preto sa žalobca obrátil
na súd.

2.Žalovanávpísomnýchvyjadreniachuviedla,žesinikdyodžalobcunepožičalažiadnufinančnúsumua

nie je mu nič dlžná. Pozná ho, je to príbuzný jej bývalého partnera. V minulosti dokonca ten požičal práve
žalobcovi určitú finančnú čiastku, ktorú mu žalobca splácal. Vo vyjadrení uviedla, že žalobca v podanej
žalobe vôbec neuviedol, kedy malo dôjsť k pôžičke peňazí, pričom uvedený dátumu vrátenia údajnej
pôžičky dňa 31. 08. 2015 nie je žiadnym spôsobom preukázaný. Neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu
a výšku. Teoreticky pripúšťa, že právo na vrátenie peňazí zaniklo dňom 23. 01. 2013, keďže z výpisov
z účtov vyplýva, že posledný raz žalobca zaslal peniaze na jej účet dňa 22. 01. 2010. Žalobca voči nej
uplatnil nielen neexistujúce právo, ale aj právo premlčané. Poukazuje na skutočnosť, že práva patria

len bdelým a starostlivým, preto nemôže byť chránený žalobca, ktorý uplatňuje neexistujúce právo až v
roku 2015, hoci sa so žalobcom videla naposledy v roku 2010 a od tohto obdobia až do podania žaloby
ju vôbec nekontaktoval. Vznáša preto námietku premlčania, nakoľko právo na súde bolo uplatnené až
po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

3. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 22. 02. 2017 rozsudok č. k. 10C/121/2016 - 162, ktorým zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 15.865,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z

dlžnej sumy od 01. 09. 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ju na
náhradu trov konania.4. V zákonnej lehote podala žalovaná voči cit. rozsudku odvolanie, kde uviedla, že súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že žalovaný nevedel chronologicky identifikovať za akých
okolnosti, v akom rozsahu a za akých podmienok sa dohodli so žalovanou na jednotlivých pôžičkách. U

jednotlivých platieb chýbajú esenciálne náležitosti pôžičky. Nie je preukázané, že došlo medzi žalobcom
a žalovanou k dohode o výške pôžičky a za akých podmienok a nie je preukázané, či došlo k odplatnej či
bezodplatnej pôžičke a čase vrátenia jednotlivých parciálnych pôžičiek. Poukázala aj na zmenu žaloby,
keď došlo k navýšeniu žalovanej sumy, hoci tá mala byť žalobcovi známa, keďže k poslednej splátke
pôžičky malo dôjsť už v roku 2010. Žalobca nepreukázal existenciu pôžičky a už vôbec nie jej splatnosť,

pretože došlo k premlčaniu. Žalobca nepreukázal existenciu dohody o vrátení finančných prostriedkov.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/238/2017-194 zo dňa 08.02.2018 rozhodnutie
okresného súdu zrušil a vrátil na nové konanie. Súd doplnil dokazovanie v súlade s pokynmi odvolacieho
súdu.

6. Žalobca vo svojich výpovediach uviedol, že žalovanú pozná od roku 1992. V minulosti žila s jeho
bratrancom S. L.. G. pracoval v Španielsku, pomohol sa mu dostať do práce, vedel aj ako to funguje
v ich domácnosti. V roku 2005 ho žalovaná oslovila s tým, že potrebuje pôžičku. To sa niekoľkokrát
opakovalo. Buď jej posielal peniaze zo španielskeho účtu a keď nemohol, splnomocnil sestru, aby
posielalapeniazezjehoúčtunaSlovensku.Tosaopakovaloaždoroku2010,kedyzistil,žeužjejpožičal

dosť peňazí. Doposiaľ to bral tak, že jej druh mu pomohol, preto sa cítil byť zaviazaný. V roku 2010 si
chcel založiť rodinu, žiadal peniaze vrátiť, ale chcel peniaze naraz. Žalovaná vtedy nemala peniaze, tak
sa dohodli, že mu to vráti do roku 2015. V lete 2015 ju písomne vyzval, aby mu peniaze vrátila. Zásielka
savšakvrátilaakonedoručená.Žalovanáhoprižiadostiachopôžičkukontaktovalatelefonickybuďsama
alebo prostredníctvom jej druha, jeho bratranca. Vždy išlo o prevody na účet. Žiaden doklad o pôžičke

nespísali, dohodli sa len ústne. Nepamätá si už ani presne koľkokrát to bolo, možno desať až pätnásť
krát. Žalobca k údajnej pôžičke od žalovanej udáva, že predal svoje auto BWV za 145 000,- Sk, peniaze
vložil na účet, uzatvoril leasingovú zmluvu, kde ako akontáciu vložil sumu 175 000,- Sk. Ďalej uviedol, že
mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby bol nútený si požičiavať peniaze na kúpu nového auta.
Žiadnych 150 000,- Eur si od pani N. nepožičal. Rovnako sa vyjadril aj k zariadeniu salónu, ktoré si mala

jeho sestra odkúpiť. Tá si žiadne zariadenie neodkúpila a nemal teda čo za ňu platiť. Ďalej uviedol, že
nebolo nutné, aby posielal bratrancove diéty žalovanej, keďže sa to dalo urobiť priamo. Stačilo odfotiť
pas, prefaxovať ho, zavolať do banky a povedať, že chce peniaze na účet, alebo sa to dalo urobiť priamo
takým spôsobom, že do bankomatu zadal číslo účtu, na ktoré chcel poslať peniaze, do priehradky vložil
peniaze a peniaze prišli na daný účet. Podotýka, že v každej firme, kde sa nakladá, majú fax alebo

skener, čiže dalo sa to urobiť. V rámci doplneného dokazovania uviedol, že prvýkrát ho o pôžičku pre
žalovanú žiadal L., potom sa už ozvala sama, tak ako uvádzal už vo svojich výpovediach. Spočiatku
mal výpisy len na sumu 9.972,57 Eur. Až keď súd vyžiadal bankové výpisy z účtu žalovanej, tak potom
rozšírili návrh. Advokátovi vtedy povedal, že to môže byť aj viac, ale nemá iné výpisy. Bola len ústna
dohoda, písomnú zmluvu nemali, mal len tie výpisy, ktoré predložil advokátovi. Nežiadal banku, aby

mu predložili všetky výpisy. Advokátovi priniesol len výpisy, ktoré mal doma. Právny zástupca žalobcu
uviedol, že pôžička môže byť aj ústna. Žalobca nemal dôvod preposielať peniaze žalovanej. Tvrdenia
L., ktoré boli v priebehu pojednávania sa podarilo vyvrátiť. Pokiaľ ide o okamih vrátenia pôžičky dohoda
nebola, nebol dohodnutý presný termín, vzhľadom k tomu, že išlo o družku jeho bratranca. Na ukončení
sa dohodli 31. 08. 2010 poobede na benzínovej pumpe v Kalnej nad Hronom s tým, že celá suma bude

vrátená do piatich rokov. Žalobca nepožadoval žiadne splátky, chcel, aby to bolo v tejto lehote všetko
vrátené. Žalovaná s takýmto postupom súhlasila. Podľa jeho názoru preto nárok nie je premlčaný, je
žalovateľný a žalobca má naň nárok. Krátkou cestou predložil čestné vyhlásenie svedka L., kde ten
uviedol, že išlo o pôžičku. Svedok v čestnom prehlásení vyhlásil niečo iné, ako vypovedal v konaní
preto, lebo žalovaná mu sľúbila byt na Novohradskej, pokiaľ bude vypovedať v jej prospech. Bol v tom

čase v konkurze a preto sa obával následkov. Je toho názoru, že na základe doplneného dokazovania
uniesli dôkazné bremeno v tom, že došlo k pôžičke a skutočnosti, že sa so žalovanou dohodli na termíne
splatnosti pôžičky.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že celú žalobu považuje za vykonštruovanú. Nikdy si od žalobcu

nič nepožičala. K výpisom z banky uvádza, že išlo o peniaze jej druha S. L., s ktorým žila do roku 2009
a ktorý pracoval so žalobcom. Ona s druhom mali na Slovensku jeden účet, s ktorým mohol disponovať
aj jej druh. Druh v minulosti podnikal a z podnikania ostali dlhy, preto nemal na Slovensku zriadený účet.
Účet mal len v Španielsku, na ktorý mu zamestnávateľ posielal mzdu. Tie peniaze, ktoré boli posielanéna jej účet zo Španielska neboli pôžičky od žalobcu, ale išlo o výplatu jej druha, ktorý keď nemohol
vložiť peniaze z dôvodu pracovných ciest na účet, tak dal peniaze v hotovosti žalobcovi, aby ich poslal.
Peniaze zo slovenského účtu neboli pôžičkou, ale splátkami za auto a zariadenie. Žalobca si kúpil v roku

2006 auto a k tomu si dokúpil ešte ďalšie auto na súčiastky, išlo o nové dvojročné auto Octavia bez ŠPZ.
Požičala mu z vlastných peňazí 150 000,- Sk. Všetko jej splatil, poslednú splátku vrátil v sume 95 000,-
Sk,ostatnéjejvrátilvhotovostiosobne.Nemávočinemužiadnepohľadávkyanizáväzky.Zostatoksumy,
ktorá je prišla na účet zo slovenského účtu žalobcu je za zariadenie, ktoré odpredala sestre žalobcu a
on to za nich zaplatil. Išlo o veľkú skriňu, bolo to ako predeľovacia stena, z ktorej si urobili šatník, pult

ktorý mala žalobcova žena v kaderníctve, kožené kreslá a ratanový nábytok. Nepamätá si už presne
koľko to stálo, ale vie, že predeľovacia stena, keď bola nová stála okolo 40 000,- Sk a ratanový nábytok
okolo 12 000,- Sk. Zariadenie si odviezli niekedy v roku 2008- 2009, keď rušila podnikanie. Žalobcu
videla niekedy v roku 2008 - 2009. Nikdy ju nekontaktoval, pritom od roku 2010 pracuje s jej synom,
bratom aj s jej bývalým druhom a nikdy jej nezavolal ani nežiadal o žiadne sprostredkovanie. Poukazuje
na platbu od K. A. a I. U., ktorí boli v minulosti kolegami jej druha a rovnako jej posielali peniaze od

neho, tak ako to posielal aj žalobca. Poukazuje aj na skutočnosť, že s výnimkou decembra 2008, kedy
boli zvýšené prémie, sa nikdy nestalo, aby poslali platbu obaja t. z. žalobca aj jej bývalý druh. Ďalej
udáva, že žalobca ani poriadne nevie, koľko jej mal požičať. Trikrát menil žalobný návrh a nemá žiaden
doklad o pôžičke peňazí. K platbám, ktoré boli posielané z jej účtu udáva, že mohlo ísť o platby za byt,
pretože žalobca s jej druhom mali spoločný byt. V rámci doplneného dokazovania uviedla, že žalobca jej

nepožičal žiadne peniaze, išlo o mzdu pána L.. V Kalnej nad Hronom sa nestretli. Naposledy sa videli
v roku 2009 v kaderníctve. Poukázala na to, že s výnimkou decembra 2011, kedy bol 13-ty a 14-ty plat
neboli na účtoch zaznamenané žiadne duplicitné platby. Z výpisu je zrejmé, že peniaze jej posielali na
účet aj iní šoféri. Ona požičala žalobcovi v roku 2006 peniaze na zakúpenie druhého auta na súčiastky,
poistila sa a dala mu podpísať čistý papier, keby jej náhodou nevrátil peniaze. Keďže jej peniaze vrátil,

tak to nevyužila, ani nezneužila a žiadnu sumu tam nedopisovala. V roku 2010 sa nemohla stretnúť so
žalobcom na pumpe v Kalnej nad Hronom, lebo v tom čase pracovala. Žila s novým priateľom, so L.
už nežila, rozišli sa v zlom a nemala žiaden dôvod s ním niekam chodiť. V júni 2018 jej volal L., bol pri
tom aj jej syn, že ho oslovil pán E. a nabádal ho, aby zmenil výpoveď, pretože bez tej zmeny výpovede
nedokáže preukázať svoje tvrdenia. Právny zástupca žalovanej poukázal na bod 8 uznesenia krajského

súdu o nutnosti preukázania existencie záväzkového vzťahu. Z návrhu nevyplývajú skutočnosti, ktoré
boli postupne prezentované. Iná suma je v návrhu a v priebehu konania táto suma narástla. Podstatou
je však aj otázka premlčania. 21. 10. 2010 je deň, kedy poslednýkrát bola odoslaná suma z účtu žalobcu
žalovanej. Žalobca nevie preukázať náležitosti pôžičky, najmä jej splatnosť, sporná je aj výška. Tvrdenie,
že sa dohodli na dni splatnosti na pumpe v Kalnej nad Hronom doposiaľ nebola preukázaná, doposiaľ

ani v konaní nezaznela. Nie je to žiaden dôkaz, že pôžička bola uzatvorená. Poukázal na rozhodnutie
rozhodnutie Najvyššieho súdu 1Cdo 25/2003 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co
1506/2016, z ktorých vyplýva, že deň po vzniku dlhu začína plynúť premlčacia lehota. Na základe týchto
rozhodnutí by dlh bol premlčaný. K svedkovi, ktorý tvrdí opak uviedol, že nie je možné akceptovať jeho
čestné prehlásenie. Čestné vyhlásenie nemôže nahradiť svedeckú výpoveď a jeho svedecká výpoveď

je zaznamenaná v prvotnom konaní. Rovnako považuje za neudržateľné aj to, že suma pôžičky je
vyjadrená v centoch. Žalobca by mal preukázať, že v tejto výške boli skutočne odoslané a na tento účel
aj zaslané žalovanej.

8. Svedkyňa M. E. uviedla, že brat ju splnomocnil na nakladanie s účtom vo VÚB a niekoľkokrát ju

telefonicky požiadal, aby vybavila prevod na účet žalovanej. Nevie na aký účel boli peniaze posielané,
brat jej nepovedal, povedal jej len koľko má previesť. Svedok H. E. uviedol, že o pôžičke vie od žalobcu.
Taktiež vie, že jeho manželka zo švagrovho účtu posielala peniaze pani N.. O podrobnosti sa nikdy
nestaral. Od pani N. si nič neodkupovali. Svedkyňa S. K. uviedla, že od žalobcu mala podpisové právo
k jeho účtu, tak ako aj jeho sestra. Jeho sestra bola zamestnaná, ona v tom čase nepracovala, preto

sa párkrát stalo, že ju žalobca požiadal, aby vykonala úhradu v prospech žalovanej prevodom na účet.
Žalobca ju nikdy nežiadal o uvedenie účelu. Svedkyňa V. S. uviedla, že pozná žalobcu cez pána L.. Mali
kedysi finančné problémy a pán L. im pomohol tak, že zobral jej manžela do práce a povedal, že má
bratranca,ktorýimfinančnevypomáha.Žalobcaimposkytolpôžičkubezúročne,bezpapiera,neskôrmu
tovrátili.VčasekeďmanželpracovalsoL.taksaobčasnavštevovali,bolotovobdobí2005-2006.Počula

od žalovanej aj od L., že im žalobca požičiava peniaze. Svedok Z. S. v písomnom vyjadrení uviedol, že
od februára do septembra 2017 jazdil s S. L.. Mal finančné problémy, preto požiadal L. o pôžičku. Ten mu
odporúčal žalobcu, lebo aj G. (žalovaná) má od neho požičané peniaze, ktoré potrebovala na zariadenie
salóna a kúpu masážneho stroja. Žalovaná pred výplatou pravidelne L. volala, aby jej poslal peniaze,že už nemá. Žalobca mu peniaze požičal, dohodli sa len ústne a všetko mu vrátil. Svedok I. L. uviedol,
že jemu samotnému žalobca v minulosti požičal finančné prostriedky na vodičský preukaz. Žalovaná je
bývalou partnerkou jeho otca. Kedysi jazdil s otcom v jednom kamióne a vie, že žalovaná otcovi často

volala, že potrebuje peniaze. Otec to robil tak, že peniaze poslal N. a jemu potom peniaze chýbali. Žil z
diét. Ďalej uviedol, že pôžičky sa týkali starších období, nie už priamo obdobia, keď jazdil s otcom. Vie,
že si dohodli nejaké termíny splácania, ktoré sa však nedodržali. Podľa jeho názoru žila žalovaná na
vysokej nohe. Svedkyňa X. E. uviedla, že pozná žalovanú, kedysi chodila k nej do kaderníckeho salónu.
S manželom sa zoznámila v roku 2010, chceli si založiť spoločnú domácnosť, zobrala si úver 7 000,- Eur

a ďalších 7 000,- Eur mal zabezpečiť manžel. On mal však peniaze rozpožičané, preto museli s kúpou
počkať. Presvedčila ho, aby vyzval žalovanú na vrátenie, ale tá mu povedala, že peniaze nemá. Chcela,
aby si s ňou dohodol splácanie písomne, ale on povedal, že sa nejako dohodli a to bude platiť. Mala mu
to vrátiť do piatich rokov. V čase keď už boli manželmi, tak žalovanú písomne vyzval na vrátenie peňazí,
ale zásielky sa vracali nedoručené. Ešte v čase keď chodila k nej do kaderníctva spomínala, že jej dcéra
išla na polročný výlet do Ameriky, bolo to finančne náročne a musela si na to požičať od bratranca svojho

priateľa. Svedok S. L. uviedol, že on dával peniaze žalobcovi, aby ich posielal žalovanej. Išlo o jeho
diéty. Stávalo sa to vtedy, keď peniaze nestihol poslať, pretože nakladal, alebo prišiel v noci. Nešlo o
žiadne horibilné sumy, väčšinou to boli sumy do 300,- Eur. Žalovaná si nepotrebovala požičať od žalobcu
žiadne peniaze, mala peňazí dosť. Z peňazí sa platili potreby rodiny. Žalovaná a ani on si nikdy od
žalobcu peniaze nepožičali. Vie, že žalobca si kúpil auto, na ktoré mu žalovaná požičala 150 000,- Sk.

Nevedel vysvetliť platbu z roku 2010, ktorá prišla od pána E. a malo ísť o diéty, keďže už spolu nežili v
spoločnej domácnosti. S. zobral do práce niekedy v roku 2008-2009, ale neboli v takom vzťahu, aby sa
navštevovali. Výška diét závisela od počtu ciest, v priemere boli vo výške 500-600,-Eur za mesiac.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov M. E., H. E., V. S., X. E., I. L., S.

L., S. K. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, výzvou na úhradu spoločne
s kópiu vrátenej zásielky, vyjadrením žalovanej zo dňa 07.07.2016, výpismi z účtu žalobcu z VÚB,
výpismi z účtu žalobcu Banco Santander, výpismi z účtu žalovanej, potvrdením o zamestnaní svedka
S., sprostredkovateľskou zmluvou zo dňa 31.07.2006, potvrdením o vklade na účet zo dňa 01.08.2006,
zmluvou o finančnom leasingu, potvrdením o prevode z banky Santander, výpisom z bankomatovej

knižky, faxom s prefoteným pasom a údajmi na úhradu, písomným vyjadrením svedka S., rozpisom
žiadanej žalobnej sumy, vyjadrením žalovanej zo dňa 21.02.2017, výpisom zo živnostenského registra,
čestným prehlásením S. L..

10. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca previedol na účet žalovanej

zo svojho účtu vo VÚB, a.s. sumu 6 951,87 Eur a z účtu v zahraničí (Banco Santander) sumu 7 549,58
Eur. Z účtu žalovanej bolo odoslané na účet žalobcu 889,07-Eur. Podľa žalobcu malo ísť o pôžičku, ktorá
mala byť vrátená do 31. 08. 2015. Keďže žalovaná údajnú pôžičku nevrátila, žalobca ju písomne výzvou
zo dňa 20. 10. 2015 vyzval na úhradu pohľadávky. Žalovaná si výzvu neprevzala. Žalovaná nepopiera
prevod finančných prostriedkov, popiera však existenciu pôžičky, malo ísť o splátky poskytnutej pôžičky

za auto a cenu za zariadenie, ktoré jej žalobca splácal. Z opatrnosti namietla aj premlčanie dlhu.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

13. Súd považuje za preukázané, že žalobca previedol z účtu vo svojom vlastníctve vedenom vo VÚB,
a.s. na účet žalovanej v rovnakom peňažnom ústave nasledujúce platby- dňa 26.03.2007 sumu 33 141,-
Sk (po prepočte 1 100,08 Eur), dňa 24. 07. 2007 sumu 20 000,-Sk (po prepočte 663,88-Eur), dňa 22.
09. 2008 sumu 12 500,- Sk(po prepočte 414,92 Eur), dňa 21. 01. 2009 sumu 600,- Eur, dňa 17. 03.
2009 sumu 140,- Eur, dňa 23. 07. 2009 sumu 561,- Eur, dňa 27. 11. 2009 sumu 170,- Eur, dňa 22. 01.

2010 sumu 130,- Eur, celkovo 3 779,88 Eur. Z ďalšieho svojho účtu vo VÚB, a. s. previedol žalobca v
prospechžalovanejdňa28.02.2008sumu95559,35Sk(poprepočte3171,99Eur).ZúčtuvŠpanielsku
previedol žalobca v prospech žalovanej nasledujúce platby - dňa 21. 03. 2005 sumu 1 003,75 Eur, dňa
31. 03. 2005 sumu 303,01 Eur, dňa 10. 05. 2005 sumu 253,01 Eur, dňa 02. 06. 2005 sumu 253,01 Eur,dňa 15. 03. 2006 sumu 1 003,75 Eur, dňa 09. 05. 2006 sumu 1 116,13 Eur, dňa 02. 06. 2006 sumu
303,01 Eur, dňa 10. 02. 2007 sumu 1 304,88 Eur, dňa 04. 10. 2007 sumu 803,01 Eur, dňa 19. 10.
2007 sumu 503,01 Eur, dňa 27. 11. 2007 sumu 703,01 Eur, dňa 17. 04. 2008 sumu 38 326,80 Sk (po

prepočte 1 272,22 Eur), dňa 11. 06. 2008 sumu 19 438,90 Sk (po prepočte 645,25 Eur) a dňa 17. 10.
2008 sumu 10 114,32 Sk (po prepočte 335,73 Eur), celkovo 9 802,78 Eur. Žalovaná realizovala platby
v na účet žalobcu vo VÚB, a. s. - dňa 02. 06. 2008 sumu 3 000,- Sk (po prepočte 99,58 Eur), dňa 03.
02. 2009 sumu 400,- Eur, dňa 11. 03. 2009 sumu 400,- Eur, celkovo 899,58 Eur. Z výpisov z účtu súd
zistil, že žalovaná vlastnila v období 2007 - 2010 ďalších 6 účtov, jej dcéra N.alších 6 účtov a syn U. 2

účty. Medzi týmito účtami a sledovaným účtom žalovanej prebiehali vzájomné transakcie, často vysokej
hodnoty. Ako poukázal právny zástupca žalobcu, zo sledovaného účtu boli hradené osobné výdavky
vysokej hodnoty.

14. Súd sa musel v prvom rade vysporiadať so skutočnosťou, či išlo o pôžičku. Súd považuje za
preukázané, že platby realizovali na pokyn žalobcu aj svedkyne E. a K.. O účele platby v čase realizácie

nevedeli, že ide o pôžičku sa dozvedeli až od žalobcu. Svedok E. vie o pôžičke len od žalobcu a
manželky. Súd má preukázané, ako vyplýva z výpovedi svedkov S., S., I. L. aj S. L. (potvrdil, že žalobca
požičal peniaze synovi I.) a z výpisu bankovej knižky žalobcu, že ten z dobrej vôle a bez nároku na
odplatu, len po ústnej dohode poskytol v núdzi pôžičku aj im. Z toho súd usúdil, že rovnakým spôsobom,
zvlášť ak sa cítil byť zaviazaný, mohol poskytnúť podobným spôsobom pôžičku aj žalovanej. Pokiaľ ide

o tvrdenie svedkyne S., že párkrát navštívili žalovanú so L. a tam počula, že im žalobca požičiava
peniaze, súd do úvahy nevzal z dôvodu, že sa tvrdenie nepodarilo preukázať. Žalovaná aj svedok L.
návštevy popreli. K pôžičke ako takej sa nevyjadrila ani manželka žalobcu, v tom čase sa nepoznali,
vypovedala len o pokusoch o vrátenie dlhu. Jej tvrdenie o pôžičke pre dcéru na pobyt v USA súd nevzal
do úvahy. Žalobca je birmovným otcom dcéry žalovanej, určitú sumu jej poskytol (400,- Eur, v konaní si

ju neuplatnil), súd tak nemá preukázané, či tvrdenie je pravdivé, resp. či nešlo o dobrovoľný príspevok,
žalobca sa k veci nevyjadril. Súd v tomto prípade vzal do úvahy aj blízky vzťah žalobcu a svedkyne
a skutočnosť, že k udalosti malo dôjsť v čase, keď svedkyňa žalobcu nepoznala a žalovaná sa mala
vyjadriť, že si požičala od bratranca svojho priateľa, neuviedla ktorého (E.). Právny zástupca spochybnil
vierohodnosť svedkyne S. z dôvodu, že nesprávne uviedla, kedy jej manžel pracoval v Španielsku.

Súd už uviedol, ktorú časť výpovede svedkyne do úvahy vzal a ktorú nie. Pokiaľ ide o existenciu resp.
neexistenciu pôžičky súd považuje za dôležité vysporiadať sa s výpoveďami svedkov S. L., Z. S. a I.
L.. Svedkovia S. a I. L. zhodne uviedli, že o pôžičke vedeli, pretože istý čas jazdili s S. L. v jednom
kamióne a boli tak svedkami telefonických hovorov svedka S. L. so žalovanou a aj od neho vedeli, že
žalobca žalovanej požičal peniaze. Obaja nezávisle potvrdili, že žalovaná často žiadala svojho druha

o peniaze. Výpovede týchto dvoch svedkov považuje súd za vierohodné. Súd sa musel vysporiadať aj
s protichodnými svedectvami svedka S. L., keď ten v rámci pôvodného konania vypovedal v prospech
žalovanej a v rámci doplneného dokazovania bolo súdu doručené čestné prehlásenie, že skutočne išlo
o pôžičku. Súd na jednej strane dal za pravdu právnemu zástupcovi žalovanej, že čestným prehlásením,
aj keď úradne overeným nie je možné negovať, resp. úplne nahradiť svedeckú výpoveď, zvlášť keď sa

strane žalobcu nepodarilo zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní v rámci doplnenia dokazovania.
Svedecká výpoveď má tak pre súd vyššiu váhu. Na druhej strane ale súd uvádza, že výpovedi svedka
pred súdom neuveril a svedok potvrdil len to, o čom súd bol a je presvedčený. Svedok S. L. uviedol,
že žalobca žalovanej peniaze nepožičal, ale išlo o svedkove diéty, ktoré žalovanej poslal žalobca,
keď on nemohol. Svedok uviedol, že išlo o platby do 300,- Eur, ale platieb v približne tejto hodnote

našiel súd len 5, ostatné boli vyššie a často vyššie ako uvádzaný priemer diét 500-600,-Eur. Súdu je
však jasné, že svedok nemohol poslať žalovanej, či už sám alebo cez žalobcu celú sumu diét, keď
predtým jej poslal mzdu. Je pravdou, že platby s jednou výnimkou chodili buď od žalobcu alebo od
svedka, ale od svedka chodili poväčšinou vyššie sumy, pričom boli obdobia, keď na sledovaný účet
neprišla od neho žiadna platba ( napr. IX-XI.2007). Je však možné, že platby od svedka smerovali aj

na iné účty žalovanej, resp. aj na jeho vlastný účet vo VÚB, a.s. Svedok síce uviedol, že nemal účet
na Slovensku, súd však zistil z výpisov účtu žalovanej, že svedok vlastnil účet vo VÚB, a.s. Výpisy z
ostatných účtov a účtu svedka však strany nežiadali, preto sa s nimi súd ďalej nezaoberal. Za podstatné
však súd považuje preukázanie spôsobu prevodu finančných prostriedkov v zahraničí z účtu na účet
alebo vkladom hotovosti do bankomatu a následným prevodom na žiadaný účet. Žalobca preukázal, že

peniazenaúčetsadajúposlaťkedykoľvek,ajvnoci.Jetomožnételefonicky,pozaslaníkópiepasualebo
priamo cez bankomat. Neobstojí preto tvrdenie svedka, že po príchode v noci alebo pri nakladaní tovaru
nemohol realizovať platby. Bolo by nelogické a zbytočné žiadať žalobcu o realizáciu platby, ktorú mohol
urobiť svedok sám. Súdu ani nie je jasné, prečo by žalobca mal mať čas vždy, keď to svedok potreboval,pri vykonávaní rovnakého druhu práce a svedok úhrady vykonať nemohol. Tvrdenie žalovanej, že platby
od K. A. a I. U. boli taktiež diétami L., súd do úvahy nevzal, pretože sa nepotvrdili. Žalovaná nenavrhla
výsluch menovaných ako svedkov. Súd má tak preukázané, že na účet žalovanej poslali menovaní

peniaze, nie však ich účel. Súd ale podotýka, že platby menovaných neboli predmetom tohto konania.
Súdu je zrejmé, že spôsob a okolnosti poskytnutia finančných prostriedkov je neobvyklý. Súd považuje
za preukázané, že pri každej splátke pôžičky došlo k jej celkovému navýšeniu. Išlo o pokračovaciu formu
pôžičky. Rovnako považuje súd za preukázané, že pri jednotlivých splátkach nedošlo k dohode termínu
splatnosti. Súd považuje za preukázané, že strany sa dohodli na podstatných náležitostiach a to výške

jednotlivej splátky pôžičky, žalovaná oznámila sumu, ktorú žiadala a žalobca ju poslal. Pokiaľ ide o
vyjadrenie v centoch, tu súd podotýka, že k tomu došlo pod vplyvom prepočtu meny a súd nevidel dôvod,
prečo by sa mal žalobca vzdať časti pôžičky, len preto, že ide o centové záležitosti. Na druhej strane
ale súd poukazuje na nedôslednosť a lajdáckosť žalobcu, ktorý úplne stratil prehľad o výške pôžičky.
Táto okolnosť však automaticky neznamená, že pôžička neexistuje. Po získaní dôkazov z vyžiadaných
výpisov preto navrhol zmenu žaloby. Nie je preukázané, kedy malo dôjsť k vráteniu, preto je potrebné

aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Napriek tvrdeniu jediného svedka, označeného
stranou žalovanej ako jediného dôležitého, súd konštatuje, že tvrdenia svedka L. a žalovanej nepovažuje
za preukázané a platby z účtu vedeného v Banco Santander považuje za pôžičku. K tomuto záveru súd
dospel aj bez prihliadnutia na obsah čestného prehlásenia.

15. Žalovaná uviedla, že platby z VÚB, a.s. sú splátkami pôžičky, ktorú poskytla žalobcovi vo výške
150 000,- Sk na kúpu auta a splátkami za zariadenie salónu, ktoré si mala odviesť žalobcova sestra s
manželom. Uviedla, že splátka vo výške cca 95 000,-Sk je poslednou splátkou pôžičky za auto, ostatné
jej vyplatil v hotovosti. Súd neuveril tvrdeniam žalovanej a považuje jej tvrdenia za účelovú obranu.
Žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že odpredal svoje staré auto BMW 318 TDS za sumu 145

000,- Sk (sprostredkovateľská zmluva zo dňa 31. 07. 2006) a ako je preukázané z bankového výpisu,
túto sumu vložil dňa 01. 08. 2006 na svoj účet. Z výpisu zahraničného účtu je zrejmé, že žalobca dňa
21. 06. 2006 previedol z tohto účtu na slovenský účet sumu 9 636,- Eur. Z obsahu leasingovej zmluvy
má súd preukázané, že žalobca pri kúpe nového vozidla zaplatil akontáciu vo výške 174 000,- Sk spolu
so spracovateľským poplatkom vo výške 5 800,- Sk a prvou splátkou vo výške 14 678,- Sk. Súd tak

mal preukázané, že v tom čase disponoval žalobca hotovosťou vo výške cca 435 000,- Sk a v jeho
možnostiach bolo zaplatiť uvedenú sumu leasingu a zároveň si mohol zakúpiť aj auto na súčiastky, na
ktoré mu teoreticky ostávalo cca 240 000,- Sk. Súd sa tak stotožnil s tvrdením žalobcu, že žiadnu pôžičku
na kúpu auta nepotreboval. Navyše žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 07. 2016 uviedla, že
pôžičku žalobcovi poskytol jej bývalý manžel a na pojednávaní uviedla, že ju poskytla ona, rovnako tak

tvrdil aj svedok L.. Rozpor vo výpovedi vysvetliť nevedela, tvrdila, že sa pomýlil advokát, čo však súd
vzhľadom k odbornosti a skúsenosti advokáta neuznal. Z celkovej sumy prevedenej z účtu vedenom
vo VÚB, a. s. 6 052,29 Eur (po odrátaní vrátenej sumy) , mala byť po odrátaní sumy 3 171,99 Eur (95
559,35-Sk) zostávajúca časť vo výške 2 880,30 Eur splátkami zariadenia salónu (predeľovacia stena
-skriňa resp. šatník, ratanový nábytok, kožené kreslá a pult), ktoré si mala odviesť sestra žalobcu a

žalobca to mal za ňu splácať. K odvozu zariadenia malo dôjsť po skončení podnikania žalovanej v
období 2008 - 2009. Žalovaná uviedla, že si už presne nepamätá obstarávacie ceny, ale predeľovacia
stena, keď bola nová stála okolo 40 000,- Sk a ratanový nábytok okolo 12 000,- Sk. Cenu kožených
kresiel a pultu žalovaná neuviedla, ale je zrejmé, že tieto použité veci spolu nemohli mať hodnotu 2
880,30 Eur (86 772,- Sk). Žalovaná uviedla, že zariadenie bolo odvezené po ukončení jej podnikania.

Súd z výpisu Živnostenského registra zistil, že žalovaná podnikala pod obchodným menom Ing. G. N.
TRAVELING a oprávnenie na prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu vzniklo
dňa 01. 03. 2008 a zaniklo dňa 01. 07. 2010, pričom samotná prevádzkáreň na ul. Komenského 5,
Veľký Krtíš bola zrušená dňom 30. 11. 2009. Po tomto termíne však prebehla len jedna transakcia -
dňa 22. 01. 2010 vo výške 130,- Eur. Žalobca tak nemohol od 26. 03. 2007 splácať zariadenie salónu

za sestru, keď žalovaná ešte žiadne zariadenie nemala a neskôr počas výkonu podnikania ho sama
používala. Žalovaná tvrdenie, že pult zo salónu mala manželka žalobcu v kaderníctve nijakým spôsobom
nepreukázala a ani nežiadala doplniť dokazovanie. Súd aj toto tvrdenie vyhodnotil ako účelovú obranu.
Súd zistil, že žalovaná previedla na účet žalobcu dňa 02. 06. 2008 sumu 3 000,- Sk (po prepočte 99,58
Eur), dňa 03. 02. 2009 sumu 400,- Eur, dňa 11. 03. 2009 sumu 400,- Eur, celkovo 899,58 Eur. Žalovaná

tvrdila, že by mohlo ísť o platby za byt, keďže žalobca mal spoločný byt s jej druhom v Španielsku. Súd
toto tvrdenie považuje za zavádzajúce a nepresvedčivé, nevidí žiaden dôvod, prečo by mala žalovaná
platiť úhradu za byt žalobcovi za svedka L., keď ten to mohol zaplatiť priamo, alebo mohol dať peniazežalobcovi, keď mu podľa ich tvrdení dával diéty pre žalovanú. Súd tak platby vyhodnotil ako splátky
pôžičky, ktorú mala žalovaná vrátiť.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Žalovaná uplatnila v konaní námietku premlčania. Súd podanú námietku nevyhodnotil ako rozpor s
tvrdením, že si nič nepožičala, ale ako námietku podanú z opatrnosti. V žiadnom prípade súd podanú
námietku premlčania nepovažoval za uznanie poskytnutia pôžičky. V tejto súvislosti je potrebné ustáliť
termín začatia plynutia premlčacej doby. V rámci doplneného dokazovania vyplynulo, že strany sa

mali stretnúť na pumpe v Kalnej nad Hronom a tam si dohodnúť termín splatenia. Žalobca nevysvetlil,
prečo túto informáciu neuviedol v pôvodnom konaní. Toto stretnutie a následnú dohodu sa nepodarilo
preukázať. Skutočnosť, že žalovaná vtedy pracovala a žila s novým priateľom ešte neznamená, že
sa nemohli stretnúť. Podstatné však je, že jediný svedok, ktorý mal byť na stretnutí prítomný, sa
pojednávania nezúčastnil a túto skutočnosť tak nepotvrdil. Strana žalobcu napokon na jeho výsluchu už

netrvala. Ústne dohody, ktoré si mali zmluvné strany dohodnúť sa tak žalobcovi nepodarilo preukázať.
Súdpovažujezapreukázané,žežalobcazaslalžalovanejdňa20.10.2015výzvunaúhradupohľadávky,
z ktorej je zrejmé, že k splateniu pohľadávky malo dôjsť dňa 31. 08. 2015. Žalovaná si však výzvu
neprevzala. Tvrdenia žalobcu o zasielaní dvoch výziev v lete 2015 na adresu do Nitry, ktoré sa mali vrátiť
s odkazom „adresát neznámy“ sa nepreukázali. Súd tak nemá preukázané, že skutočne došlo k dohode

o vrátení pôžičky do 31. 08. 2015. V súlade s právnym názorom právneho zástupcu, odvolávajúc sa
na rozhodnutia súdov (napr. NS 1Cdo 25/2003)sa súd stotožnil s názorom, že premlčacia doba začala
plynúť nasledujúcim dňom odo dňa poslednej poskytnutej platby (22. 01. 2010 suma 130,- Eur), to
znamená od 23. 01. 2010 a uplynula dňa 22. 01. 2013. Na základe uvedeného tak považuje súd za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, avšak nárok žalobcu

je premlčaný.

19. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 396 ods. 1,3 C. s. p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s citovanými ustanoveniami C. s. p.. Žalovaná mala
v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C. s. p.
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Aknebudepovinnosťstanovenátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenámožnopodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov)