Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215208425
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6215208425.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, sudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu O. E., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom
SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej F.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ď. XXXX/XX, XXX
XX J. X, zastúpenej JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o
zaplatenie 15 865,07,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 15 865,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne z dlžnej sumy od 01.09.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť trovy štátu.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
k úhrade sumy 9 722,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01.09.2015 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. V priebehu konania žalobný návrh rozšíril na sumu 15 865,07 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.08.2015 malo dôjsť k splateniu finančných prostriedkov, ktoré žalobca
požičal žalovanej. Žalobca sa niekoľkokrát snažil skontaktovať so žalovanou, pričom žalovaná ho vždy

ubezpečila, že predmetný dlh uhradí. Žalovaná do dnešného dňa dlh neuhradila, preto sa žalobca obrátil
na súd.

2. Žalovaná v písomných vyjadreniach uviedla, že si nikdy od žalobcu nepožičala žiadnu finančnú sumu
a nie je mu nič dlžná. Pozná ho, je to príbuzný jej bývalého partnera. V minulosti dokonca ten požičal
práve žalobcovi určitú finančnú čiastku, ktorú mu ten splácal. Vo vyjadrení uviedla, že žalobca v podanej
žalobe vôbec neuviedol, kedy malo dôjsť k pôžičke peňazí, pričom uvedený dátumu vrátenia údajnej

pôžičky dňa 31.08.2015 nie je žiadnym spôsobom preukázaný. Neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu
a výšku. Teoreticky pripúšťa, že právo na vrátenie peňazí zaniklo dňom 23.01.2013, keďže z výpisov
z účtov vyplýva, že posledný raz žalobca zaslal peniaze na jej účet dňa 22.01.2010. Žalobca voči nej
uplatnil nielen neexistujúce právo, ale aj právo premlčané. Poukazuje na skutočnosť, že práva patria
len bdelým a starostlivým, preto nemôže byť chránený žalobca, ktorý uplatňuje neexistujúce právo až v
roku 2015, hoci sa so žalobcom videla naposledy v roku 2010 a od tohto obdobia až do podania žaloby
ju vôbec nekontaktoval. Vznáša preto námietku premlčania, nakoľko právo na súde bolo uplatnené až

po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.3. Žaloba bola pôvodne podaná na Okresný súd Veľký Krtíš, ale z dôvodu miestnej nepríslušnosti bola
postúpenánaOkresnýsúdvNitre.PorozhodnutíKrajskéhosúduvNitrebolspisdňa03.06.2016vrátený
tunajšiemu súdu. Súd vytýčil vo veci pojednávanie.

4. Žalobca vo svojich výpovediach uviedol, že žalovanú pozná od roku 1992. V minulosti žila s jeho
bratrancom S. L.. Bratranec pracoval v Španielsku, pomohol sa mu dostať do práce, vedel aj ako
to funguje v ich domácnosti. V roku 2005 ho žalovaná oslovila s tým, že potrebuje pôžičku. To sa
niekoľkokrát opakovalo. Buď jej posielal peniaze zo španielskeho účtu a keď nemohol, splnomocnil

sestru, aby posielala peniaze z jeho účtu na Slovensku. To sa opakovalo až do roku 2010, kedy zistil, že
už jej požičal dosť peňazí. Doposiaľ to bral tak, že jej druh mu pomohol, preto sa cítil byť zaviazaný. V
roku 2010 si chcel založiť rodinu, žiadal peniaze vrátiť, ale chcel peniaze naraz. Žalovaná vtedy nemala
peniaze, tak sa dohodli, že mu to vráti do roku 2015. V lete 2015 ju písomne vyzval, aby mu peniaze
vrátila. Zásielka sa však vrátila ako nedoručená. Žalovaná ho pri žiadostiach o pôžičku kontaktovala
telefonicky buď sama alebo prostredníctvom jej druha, jeho bratranca. Vždy išlo o prevody na účet.

Žiaden doklad o pôžičke nespísali, dohodli sa len ústne. Nepamätá si už ani presne koľkokrát to bolo,
možno desať až pätnásť krát. Žalobca k údajnej pôžičke od žalovanej udáva, že predal svoje auto BWV
za 145 000,- Sk, peniaze vložil na účet, uzatvoril leasingovú zmluvu, kde ako akontáciu vložil sumu
175 000,- Sk. Ďalej uviedol, že mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby bol nútený si požičiavať
peniaze na kúpu nového auta. Žiadnych 150 000,- Eur si od pani N. nepožičal. Rovnako sa vyjadril aj k

zariadeniu salónu, ktoré si mala jeho sestra odkúpiť. Tá si žiadne zariadenie neodkúpila a nemal teda
čo za ňu platiť. Ďalej uviedol, že nebolo nutné, aby posielal bratrancove diéty žalovanej, keďže sa to
dalo urobiť priamo. Stačilo odfotiť pas, prefaxovať ho, zavolať do banky a povedať, že chce peniaze na
účet, alebo sa to dalo urobiť priamo takým spôsobom, že do bankomatu zadal číslo účtu, na ktoré chcel
poslať peniaze, do priehradky vložil peniaze a peniaze prišli na daný účet. Podotýka, že v každej firme,

kde sa nakladá, majú fax alebo skener, čiže dalo sa to urobiť.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že celú žalobu považuje za vykonštruovanú. Nikdy si od žalobcu
nič nepožičala. K výpisom z banky uvádza, že išlo o peniaze jej druha S. L., s ktorým žila do roku 2009
a ktorý pracoval so žalobcom. Ona s druhom mali na Slovensku jeden účet, s ktorým mohol disponovať

aj jej druh. Druh v minulosti podnikal a z podnikania ostali dlhy, preto nemal na Slovensku zriadený účet.
Účet mal len v Španielsku, na ktorý mu zamestnávateľ posielal mzdu. Tie peniaze, ktoré boli posielané
na jej účet zo Španielska neboli pôžičky od žalobcu, ale išlo o výplatu jej druha, ktorý keď nemohol
vložiť peniaze z dôvodu pracovných ciest na účet, tak dal peniaze v hotovosti žalobcovi, aby ich poslal.
Peniaze zo slovenského účtu neboli pôžičkou, ale splátkami za auto a zariadenie. Žalobca si kúpil v roku

2006 auto a k tomu si dokúpil ešte ďalšie auto na súčiastky, išlo o nové dvojročné auto Octavia bez ŠPZ.
Požičala mu z vlastných peňazí 150 000,- Sk. Všetko jej splatil, poslednú splátku vrátil v sume 95 000,-
Sk,ostatnéjejvrátilvhotovostiosobne.Nemávočinemužiadnepohľadávkyanizáväzky.Zostatoksumy,
ktorá je prišla na účet zo slovenského účtu žalobcu je za zariadenie, ktoré odpredala sestre žalobcu a on
to za nich zaplatil. Išlo o veľkú skriňu, bolo to ako predeľovacia stena, z ktorej si urobili šatník, pult ktorý

mala žalobcova žena v kaderníctve, kožené kreslá a ratanový nábytok. Nepamätá si už presne koľko to
stálo, ale vie, že predeľovacia stena, keď bola nová stála okolo 40 000,- Sk a ratanový nábytok okolo
12 000,- Sk. Zariadenie si odviezli niekedy v roku 2008- 2009, keď rušila podnikanie. Žalobcu videla
niekedy v roku 2008 - 2009. Nikdy ju nekontaktoval, pritom od roku 2010 pracuje s jej synom, bratom aj
s jej bývalým druhom a nikdy jej nezavolal ani nežiadal o žiadne sprostredkovanie. Poukazuje na platbu

od K. A. a I. U., ktorí boli v minulosti kolegami jej druha a rovnako jej posielali peniaze od neho, tak ako
to posielal aj žalobca. Poukazuje aj na skutočnosť, že s výnimkou decembra 2008, kedy boli zvýšené
prémie, sa nikdy nestalo, aby poslali platbu obaja t. z. žalobca aj jej bývalý druh. Ďalej udáva, že žalobca
ani poriadne nevie, koľko jej mal požičať. Trikrát menil žalobný návrh a nemá žiaden doklad o pôžičke
peňazí. K platbám, ktoré boli posielané z jej účtu udáva, že mohlo ísť o platby za byt, pretože žalobca

s jej druhom mali spoločný byt.

6. Svedkyňa M. E. uviedla, že brat ju splnomocnil na nakladanie s účtom vo VÚB a niekoľkokrát ju
telefonicky požiadal, aby vybavila prevod na účet žalovanej. Nevie na aký účel boli peniaze posielané,
brat jej nepovedal, povedal jej len koľko má previesť. Svedok H. E. uviedol, že o pôžičke vie od žalobcu.

Taktiež vie, že jeho manželka zo švagrovho účtu posielala peniaze pani N.. O podrobnosti sa nikdy
nestaral. Od pani N. si nič neodkupovali. Svedkyňa S. K. uviedla, že od žalobcu mala podpisové právo
k jeho účtu, tak ako aj jeho sestra. Jeho sestra bola zamestnaná, ona v tom čase nepracovala, preto
sa párkrát stalo, že ju žalobca požiadal, aby vykonala úhradu v prospech žalovanej prevodom na účet.Žalobca ju nikdy nežiadal o uvedenie účelu. Svedkyňa V. S. uviedla, že pozná žalobcu cez pána L.. Mali
kedysi finančné problémy a pán L. im pomohol tak, že zobral jej manžela do práce a povedal, že má
bratranca,ktorýimfinančnevypomáha.Žalobcaimposkytolpôžičkubezúročne,bezpapiera,neskôrmu

tovrátili.VčasekeďmanželpracovalsoL.taksaobčasnavštevovali,bolotovobdobí2005-2006.Počula
odžalovanejajodL.,žeimžalobcapožičiavapeniaze. SvedokZ.S.vpísomnomvyjadreníuviedol,že
od februára do septembra 2017 jazdil s S. L.. Mal finančné problémy, preto požiadal L. o pôžičku. Ten mu
odporúčal žalobcu, lebo aj G. (žalovaná) má od neho požičané peniaze, ktoré potrebovala na zariadenie
salóna a kúpu masážneho stroja. Žalovaná pred výplatou pravidelne L. volala, aby jej poslal peniaze,

že už nemá. Žalobca mu peniaze požičal, dohodli sa len ústne a všetko mu vrátil. Svedok I. L. uviedol,
že jemu samotnému žalobca v minulosti požičal finančné prostriedky na vodičský preukaz. Žalovaná je
bývalou partnerkou jeho otca. Kedysi jazdil s otcom v jednom kamióne a vie, že žalovaná otcovi často
volala, že potrebuje peniaze. Otec to robil tak, že peniaze poslal N. a jemu potom peniaze chýbali. Žil z
diét. Ďalej uviedol, že pôžičky sa týkali starších období, nie už priamo obdobia, keď jazdil s otcom. Vie,
že si dohodli nejaké termíny splácania, ktoré sa však nedodržali. Podľa jeho názoru žila žalovaná na

vysokej nohe. Svedkyňa X. E. uviedla, že pozná žalovanú, kedysi chodila k nej do kaderníckeho salónu.
S manželom sa zoznámila v roku 2010, chceli si založiť spoločnú domácnosť, zobrala si úver 7 000,- Eur
a ďalších 7 000,- Eur mal zabezpečiť manžel. On mal však peniaze rozpožičané, preto museli s kúpou
počkať. Presvedčila ho, aby vyzval žalovanú na vrátenie, ale tá mu povedala, že peniaze nemá. Chcela,
aby si s ňou dohodol splácanie písomne, ale on povedal, že sa nejako dohodli a to bude platiť. Mala mu

to vrátiť do piatich rokov. V čase keď už boli manželmi, tak žalovanú písomne vyzval na vrátenie peňazí,
ale zásielky sa vracali nedoručené. Ešte v čase keď chodila k nej do kaderníctva spomínala, že jej dcéra
išla na polročný výlet do Ameriky, bolo to finančne náročne a musela si na to požičať od bratranca svojho
priateľa. Svedok S. L. uviedol, že on dával peniaze žalobcovi, aby ich posielal žalovanej. Išlo o jeho
diéty. Stávalo sa to vtedy, keď peniaze nestihol poslať, pretože nakladal, alebo prišiel v noci. Nešlo o

žiadne horibilné sumy, väčšinou to boli sumy do 300,- Eur. Žalovaná si nepotrebovala požičať od žalobcu
žiadne peniaze, mala peňazí dosť. Z peňazí sa platili potreby rodiny. Žalovaná a ani on si nikdy od
žalobcu peniaze nepožičali. Vie, že žalobca si kúpil auto, na ktoré mu žalovaná požičala 150 000,- Sk.
Nevedel vysvetliť platbu z roku 2010, ktorá prišla od pána E. a malo ísť o diéty, keďže už spolu nežili v
spoločnej domácnosti. S. zobral do práce niekedy v roku 2008-2009, ale neboli v takom vzťahu, aby sa

navštevovali. Výška diét závisela od počtu ciest, v priemere boli vo výške 500-600,-Eur za mesiac.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov M. E., H. E., V. S., X. E., I. L., S.
L., S. K. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, výzvou na úhradu spoločne
s kópiu vrátenej zásielky, vyjadrením žalovanej zo dňa 07.07.2016, výpismi z účtu žalobcu z VÚB,

výpismi z účtu žalobcu Banco Santander, výpismi z účtu žalovanej, potvrdením o zamestnaní svedka
S., sprostredkovateľskou zmluvou zo dňa 31.07.2006, potvrdením o vklade na účet zo dňa 01.08.2006,
zmluvou o finančnom leasingu, potvrdením o prevode z banky Santander, výpisom z bankomatovej
knižky, faxom s prefoteným pasom a údajmi na úhradu, písomným vyjadrením svedka S., rozpisom
žiadanej žalobnej sumy, vyjadrením žalovanej zo dňa 21.02.2017, výpisom zo živnostenského registra.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca previedol na účet žalovanej zo
svojho účtu vo VÚB, a.s. sumu 6 951,87-Eur a z účtu v zahraničí (Banco Santander) sumu 7 549,58-Eur.
Z účtu žalovanej bolo odoslané na účet žalobcu 889,07-Eur. Podľa žalobcu malo ísť o pôžičku, ktorá
mala byť vrátená do 31.08.2015. Keďže žalovaná údajnú pôžičku nevrátila, žalobca ju písomne výzvou

zo dňa 20.10.2015 vyzval na úhradu pohľadávky. Žalovaná si výzvu neprevzala. Žalovaná nepopiera
prevod finančných prostriedkov, popiera však existenciu pôžičky, malo ísť o splátky poskytnutej pôžičky
za auto a cenu za zariadenie, ktoré jej žalobca splácal. Z opatrnosti namietla aj premlčanie dlhu.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

11. Súd považuje za preukázané, že žalobca previedol z účtu vo svojom vlastníctve vedenom vo VÚB,
a.s. na účet žalovanej v rovnakom peňažnom ústave nasledujúce platby- dňa 26.03.2007 sumu 33141,-Sk (po prepočte 1 100,08 Eur), dňa 24.07.2007 sumu 20 000,-Sk (po prepočte 663,88 Eur), dňa
22.09.2008 sumu 12 500,-Sk(po prepočte 414,92 Eur), dňa 21.01.2009 sumu 600,-Eur, dňa 17.03.2009
sumu 140,-Eur, dňa 23.07.2009 sumu 561,-Eur, dňa 27.11.2009 sumu 170,-Eur, dňa 22.01.2010 sumu

130,-Eur, celkovo 3 779,88-Eur. Z ďalšieho svojho účtu vo VÚB, a.s. previedol žalobca v prospech
žalovanej dňa 28.02.2008 sumu 95 559,35-Sk (po prepočte 3 171,99 Eur). Z účtu v Španielsku previedol
žalobca v prospech žalovanej nasledujúce platby - dňa 21.03.2005 sumu 1 003,75 Eur, dňa 31.03.2005
sumu303,01-Eur,dňa 10.05.2005sumu253,01Eur,dňa 02.06.2005sumu253,01Eur,dňa 15.03.2006
sumu 1 003,75 Eur, dňa 09.05.2006 sumu 1 116,13 Eur, dňa 02.06.2006 sumu 303,01 Eur, dňa

10.02.2007 sumu 1 304,88 Eur, dňa 04.10.2007 sumu 803,01 Eur, dňa 19.10.2007 sumu 503,01 Eur,
dňa 27.11.2007 sumu 703,01 Eur, dňa 17.04.2008 sumu 38 326,80 Sk (po prepočte 1 272,22 Eur),
dňa 11.06.2008 sumu 19 438,90 Sk (po prepočte 645,25 Eur) a dňa 17.10.2008 sumu 10 114,32
Sk (po prepočte 335,73Eur), celkovo 9 802,78 Eur. Žalovaná realizovala platby v na účet žalobcu vo
VÚB, a.s. - dňa 02.06.2008 sumu 3 000,-Sk (po prepočte 99,58 Eur), dňa 03.02.2009 sumu 400,-Eur,
dňa 11.03.2009 sumu 400,-Eur, celkovo 899,58 Eur. Z výpisov z účtu súd zistil, že žalovaná vlastnila

v období 2007 - 2010 ďalších 6 účtov, jej dcéra N.alších 6 účtov a syn U. 2 účty. Medzi týmito účtami
a sledovaným účtom žalovanej prebiehali vzájomné transakcie, často vysokej hodnoty. Ako poukázal
právny zástupca žalobcu, zo sledovaného účtu boli hradené osobné výdavky vysokej hodnoty.

12. Súd považuje za preukázané, že platby realizovali na pokyn žalobcu aj svedkyne E. a K.. O účele

platby v čase realizácie nevedeli, že ide o pôžičku sa dozvedeli až od žalobcu. Svedok E. vie o pôžičke
len od žalobcu a manželky. Súd má preukázané, ako vyplýva z výpovedi svedkov S., S., I. L. aj S. L.
(potvrdil, že žalobca požičal peniaze synovi I.) a z výpisu bankovej knižky žalobcu, že ten z dobrej vôle
a bez nároku na odplatu, len po ústnej dohode poskytol v núdzi pôžičku aj im. Z toho súd usúdil, že
rovnakým spôsobom, zvlášť ak sa cítil byť zaviazaný, mohol poskytnúť podobným spôsobom pôžičku

aj žalovanej. Pokiaľ ide o tvrdenie svedkyne S., že párkrát navštívili žalovanú so L. a tam počula, že
im žalobca požičiava peniaze, súd do úvahy nevzal z dôvodu, že sa tvrdenie nepodarilo preukázať.
Žalovaná aj svedok L. návštevy popreli. K pôžičke ako takej sa nevyjadrila ani manželka žalobcu, v
tom čase sa nepoznali, vypovedala len o pokusoch o vrátenie dlhu. Jej tvrdenie o pôžičke pre dcéru
na pobyt v USA súd nevzal do úvahy. Žalobca je birmovným otcom dcéry žalovanej, určitú sumu jej

poskytol (400,-Eur, v konaní si ju neuplatnil), súd tak nemá preukázané, či tvrdenie je pravdivé, resp.
či nešlo o dobrovoľný príspevok, žalobca sa k veci nevyjadril. Súd v tomto prípade vzal do úvahy aj
blízky vzťah žalobcu a svedkyne a skutočnosť, že k udalosti malo dôjsť v čase, keď svedkyňa žalobcu
nepoznala a žalovaná sa mala vyjadriť, že si požičala od bratranca svojho priateľa, neuviedla ktorého
(E.). Právny zástupca spochybnil vierohodnosť svedkyne S. z dôvodu, že nesprávne uviedla, kedy jej

manžel pracoval v Španielsku. Súd už uviedol, ktorú časť výpovede svedkyne do úvahy vzal a ktorú nie.
Pokiaľ ide o existenciu resp. neexistenciu pôžičky súd považuje za dôležité vysporiadať sa s výpoveďami
svedkov S. L., Z. S. a I. L.. Svedkovia S. a I. L. zhodne uviedli, že o pôžičke vedeli, pretože istý čas
jazdili s S. L. v jednom kamióne a boli tak svedkami telefonických hovorov svedka S. L. so žalovanou
a aj od neho vedeli, že žalobca žalovanej požičal peniaze. Obaja nezávisle potvrdili, že žalovaná často

žiadala svojho druha o peniaze. Výpovede týchto dvoch svedkov považuje súd za vierohodné. Svedok
S. L. uviedol, že žalobca žalovanej peniaze nepožičal, ale išlo o svedkove diéty, ktoré žalovanej poslal
žalobca, keď on nemohol. Svedok uviedol, že išlo o platby do 300,-Eur, ale platieb v približne tejto
hodnote našiel súd len 5, ostatné boli vyššie a často vyššie ako uvádzaný priemer diét 500-600,-Eur.
Súdu je však jasné, že svedok nemohol poslať žalovanej, či už sám alebo cez žalobcu celú sumu diét,

keď predtým jej poslal mzdu. Je pravdou, že platby s jednou výnimkou chodili buď od žalobcu alebo
od svedka, ale od svedka chodili poväčšinou vyššie sumy, pričom boli obdobia, keď na sledovaný účet
neprišla od neho žiadna platba ( napr. IX-XI.2007). Je však možné, že platby od svedka smerovali aj
na iné účty žalovanej, resp. aj na jeho vlastný účet vo VÚB, a.s. Svedok síce uviedol, že nemal účet
na Slovensku, súd však zistil z výpisov účtu žalovanej, že svedok vlastnil účet vo VÚB, a.s. Výpisy z

ostatných účtov a účtu svedka však strany nežiadali, preto sa s nimi súd ďalej nezaoberal. Za podstatné
však súd považuje preukázanie spôsobu prevodu finančných prostriedkov v zahraničí z účtu na účet
alebo vkladom hotovosti do bankomatu a následným prevodom na žiadaný účet. Žalobca preukázal,
že peniaze na účet sa dajú poslať kedykoľvek, aj v noci. Je to možné telefonicky, po zaslaní kópie
pasu alebo priamo cez bankomat. Neobstojí preto tvrdenie svedka, že po príchode v noci alebo pri

nakladaní tovaru nemohol realizovať platby. Bolo by nelogické a zbytočné žiadať žalobcu o realizáciu
platby, ktorú mohol urobiť svedok sám. Súdu ani nie je jasné, prečo by žalobca mal mať čas vždy,
keď to svedok potreboval, pri vykonávaní rovnakého druhu práce a svedok úhrady vykonať nemohol.
Tvrdenie žalovanej, že platby od K. A. a I. U. boli taktiež diétami L., súd do úvahy nevzal, pretožesa nepotvrdili. Žalovaná nenavrhla výsluch menovaných ako svedkov. Súd má tak preukázané, že na
účet žalovanej poslali menovaní peniaze, nie však ich účel. Súd ale podotýka, že platby menovaných
neboli predmetom tohto konania. Napriek tvrdeniu jediného svedka, označeného stranou žalovanej ako

jediného dôležitého, súd konštatuje, že tvrdenia svedka L. a žalovanej nepovažuje za preukázané a
platby z účtu vedeného v Banco Santander považuje za pôžičku.

13. Žalovaná uviedla, že platby z VÚB, a.s. sú splátkami pôžičky, ktorú poskytla žalobcovi vo výške
150 000,-Sk na kúpu auta a splátkami za zariadenie salónu, ktoré si mala odviesť žalobcova sestra s

manželom. Uviedla, že splátka vo výške cca 95 000,-Sk je poslednou splátkou pôžičky za auto, ostatné
jej vyplatil v hotovosti. Súd neuveril tvrdeniam žalovanej a považuje jej tvrdenia za účelovú obranu.
Žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že odpredal svoje staré auto BMW 318 TDS za sumu 145
000,-Sk (sprostredkovateľská zmluva zo dňa 31.07.2006) a ako je preukázané z bankového výpisu,
túto sumu vložil dňa 01.08.2006 na svoj účet. Z výpisu zahraničného účtu je zrejmé, že žalobca dňa
21.06.2006 previedol z tohto účtu na slovenský účet sumu 9 636,-Eur. Z obsahu leasingovej zmluvy má

súd preukázané, že žalobca pri kúpe nového vozidla zaplatil akontáciu vo výške 174 000,-Sk spolu
so spracovateľským poplatkom vo výške 5 800,-Sk a prvou splátkou vo výške 14 678,-Sk. Súd tak
mal preukázané, že v tom čase disponoval žalobca hotovosťou vo výške cca 435 000,-Sk a v jeho
možnostiach bolo zaplatiť uvedenú sumu leasingu a zároveň si mohol zakúpiť aj auto na súčiastky, na
ktoré mu teoreticky ostávalo cca 240 000,-Sk. Súd sa tak stotožnil s tvrdením žalobcu, že žiadnu pôžičku

na kúpu auta nepotreboval. Navyše žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2016 uviedla, že
pôžičku žalobcovi poskytol jej bývalý manžel a na pojednávaní uviedla, že ju poskytla ona, rovnako tak
tvrdil aj svedok L.. Rozpor vo výpovedi vysvetliť nevedela, tvrdila, že sa pomýlil advokát, čo však súd
vzhľadom k odbornosti a skúsenosti advokáta neuznal. Z celkovej sumy prevedenej z účtu vedenom
vo VÚB, a.s. 6 052,29 Eur (po odrátaní vrátenej sumy) , mala byť po odrátaní sumy 3 171,99 Eur (95

559,35-Sk) zostávajúca časť vo výške 2 880,30 Eur splátkami zariadenia salónu (predeľovacia stena
-skriňa resp. šatník, ratanový nábytok, kožené kreslá a pult), ktoré si mala odviesť sestra žalobcu a
žalobcatomalzaňusplácať.Kodvozuzariadeniamalodôjsťposkončenípodnikaniažalovanejvobdobí
2008 -2009. Žalovaná uviedla, že si už presne nepamätá obstarávacie ceny, ale predeľovacia stena,
keď bola nová stála okolo 40 000,- Sk a ratanový nábytok okolo 12 000,- Sk. Cenu kožených kresiel a

pultu žalovaná neuviedla, ale je zrejmé, že tieto použité veci spolu nemohli mať hodnotu 2 880,30-Eur
(86 772,-Sk). Žalovaná uviedla, že zariadenie bolo odvezené po ukončení jej podnikania. Súd z výpisu
Živnostenského registra zistil, že žalovaná podnikala pod obchodným menom F.. G. N. TRAVELING a
oprávnenie na prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu vzniklo dňa 01.03.2008
a zaniklo dňa 01.07.2010, pričom samotná prevádzkáreň na ul. Komenského 5, Veľký Krtíš bola zrušená

dňom 30.11.2009. Po tomto termíne však prebehla len jedna transakcia - dňa 22.01.2010 vo výške 130,-
Eur. Žalobca tak nemohol od 26.03.2007 splácať zariadenie salónu za sestru, keď žalovaná ešte žiadne
zariadenie nemala a neskôr počas výkonu podnikania ho sama používala. Žalovaná tvrdenie, že pult zo
salónu mala manželka žalobcu v kaderníctve nijakým spôsobom nepreukázala a ani nežiadala doplniť
dokazovanie. Súd aj toto tvrdenie vyhodnotil ako účelovú obranu. Súd zistil, že žalovaná previedla na

účet žalobcu dňa 02.06.2008 sumu 3 000,-Sk (po prepočte 99,58-Eur), dňa 03.02.2009 sumu 400,-Eur,
dňa 11.03.2009 sumu 400,-Eur, celkovo 899,58-Eur. Žalovaná tvrdila, že by mohlo ísť o platby za byt,
keďže žalobca mal spoločný byt s jej druhom v Španielsku. Súd toto tvrdenie považuje za zavádzajúce
a nepresvedčivé, nevidí žiaden dôvod, prečo by mala žalovaná platiť úhradu za byt žalobcovi za svedka
L., keď ten to mohol zaplatiť priamo, alebo mohol dať peniaze žalobcovi, keď mu podľa ich tvrdení dával

diéty pre žalovanú. Súd tak platby vyhodnotil ako splátky pôžičky, ktorú mala žalovaná vrátiť.

14. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanej sumu
16 754,65 Eur a tá mu vrátila sumu 889,58 Eur. Žalovaná spochybňuje účel poskytnutých financií
zo strany žalobcu z dôvodu, že žalobca nemá žiaden písomný doklad o pôžičke, avšak ona sama

nedokázala preukázať existenciu kúpnej zmluvy s uvedením ceny za zariadenie salóna a pôžičky vo
výške 150 000,-Sk, v tomto prípade nepreukázala nielen účel, ale ani samotné odovzdanie sumy 150
000,-Sk. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia o účele platieb, súd má tak za to, že neuniesla bremeno
tvrdenia. Žalobca podľa názoru súdu presvedčivo preukázal svoje tvrdenia a vyvrátil tvrdenia žalovanej.
Na základe uvedeného považuje súd žalobu za dôvodnú a preto zaviazal žalovanú k úhrade dlžnej sumy

vo výške 15 865,07 Eur.15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Žalovaná uplatnila v konaní námietku premlčania. Súd podanú námietku nevyhodnotil ako rozpor

s tvrdením, že si nič nepožičala, ale ako námietku podanú z opatrnosti, hoci táto formulácia sa v
námietke neobjavila. V žiadnom prípade súd podanú námietku premlčania nepovažoval za uznanie
poskytnutia pôžičky. V tejto súvislosti je potrebné ustáliť termín začatia plynutia premlčacej doby. Súd
sa nestotožnil s názorom žalovanej, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom odo dňa
poslednejposkytnutejplatby(22.01.2010),toznamenáod23.01.2010 auplynuladňa22.01.2013.Ústne
dohody, ktoré si mali zmluvné strany dohodnúť sa žalobcovi nepodarilo preukázať. Súd však považuje za

preukázané,žežalobcazaslalžalovanejdňa20.10.2015výzvunaúhradupohľadávky,zktorejjezrejmé,
že k splateniu pohľadávky malo dôjsť dňa 31.08.2015. Žalovaná si výzvu neprevzala v odbernej lehote.
Tvrdenia žalobcu o zasielaní dvoch výziev v lete 2015 na adresu do Nitry, ktoré sa mali vrátiť s odkazom
„adresát neznámy“ sa nepreukázali. Súd však podotýka, že aj prvé zásielky súdu zasielané na adresu do
Nitry sa vracali s rovnakým odkazom ( čo bol dôvod vrátenia veci z OS Nitra na OS VK). Súd tak ustálil

termín kedy malo dôjsť k vráteniu pôžičky na 31.08.2015 a premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim
dňom 01.09.2015. Žaloba bola podaná dňa 10.12.2015. Nárok žalobcu tak premlčaný nie je

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Súd považuje za preukázané, že žalovaná je v omeškaní s platením peňažného dlhu, preto priznal
žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa po dni dohodnutého vrátenia

finančných prostriedkov poskytnutých za účelom pôžičky, t.z. od 01.09.2015.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p..
Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V súlade s cit. uzneseniami zákona je žalovaná
povinná uhradiť aj trovy štátu - doplatok súdneho poplatku za rozšírený návrh a náklady získania
dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Aknebudepovinnosťstanovenátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenámožnopodaťnávrhnavykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov)