Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117202668
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117202668.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej spore žalobcu: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX,
XXX XX P., občan SR v konaní právne zast. L.. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove,
Jesenná 8, zapísaným v zozname advokátov SAK pod č. 4998 proti žalovanému: O., F., Q. XX, XXX XX
V., C.: XXXXXXXX, zapísaná v obchodnom registri D. súdu P., oddiel: F., vložka č. XXXXX/P, v konaní
právne zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36730564, v
konaní o plnenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/3/2017-210
z 15.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý uviesť novovytvorené pozemky geometrickým plánom č. XX/XXXX .

zo dňa 21. 07. 2017, overeným Okresným úradom P. pod č. T dňa 08. 08. 2017, ktorý je prílohou tohto
rozsudku, a to parcely KN C č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parcely KN C č. XXX/
XX - lesný pozemok o výmere XXXX m2, k.ú. B., v časti, v ktorých susedia s novovytvorenou parcelou
KN C č. XXX/XX - vodná plocha o výmere XXX m2, do pôvodného stavu, t. j. odstrániť - vyviezť z
týchto pozemkov vyťaženú hlinu a nánosy prác (zvyšky dreva a krovia) z odvodňovacieho melioračného
kanála, evidenčné č. XXXXXXXXXX, nachádzajúceho sa na novovytvorenej parcele KN C č. XXX/XX -
vodná plocha o výmere XXX m2, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 54 % trov
konaniazaúkonyprávnejpomocivykonanédo21.09.2017,oktorýchvýškerozhodnesúdsamostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konaniazaúkonyprávnejpomocivykonanéod21.09.2017,oktorýchvýškerozhodnesúdsamostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1-3, § 420a ods. 1-3, § 442 ods.
1, ods.3, § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 251,
§ 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, cit.:

„Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7. 2. 2017 v znení zmeny žaloby doručenej súdu dňa 7. 2. 2018
sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému uviesť novovytvorené pozemky geometrickým

plánom č. XX/XXXX zo dňa 21. 7. 2017, overeným D. úradom P. pod č. T dňa 8. 8. 2017, a to parcely KN
C č. J./XX - lesný pozemok o výmere XXXXX m2, parcely KN C č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere
XXXXm2,k.ú.B.,včasti,vktorýchsusediasnovovytvorenouparcelouKNCč.XXX/XX-vodnáplochao
výmere XXX m2, do pôvodného stavu, t. j. odstrániť - vyviezť z týchto pozemkov vyťaženú hlinu a nánosy
prác (zvyšky dreva a krovia) z odvodňovacieho melioračného kanála, evidenčné č. XXXXXXXXXX,
nachádzajúceho sa na novovytvorenej parcele KN C č. XXX/XX - vodná plocha o výmere XXX m2, a to

do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia, alternatívne uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu 1.945,85 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.945,85 EUR od 7.
2. 2017 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pôvodne sa žalobca domáhal v alternatíve zaplatenia sumy 8.412,38 EUR, avšak návrhom písomne

podaným tunajšiemu súdu dňa 21. 8. 2017 žalobca zobral čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie
6.466,53 EUR (8.412,38 - 6.466,53), o čom súd rozhodol uznesením č.k. 12C/3/2017-162 zo dňa 17.
1. 2018.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX,

nachádzajúci sa v k. ú. B. v časti „ P. V.“, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený rozhodnutím D. úradu P., a to parcely KN C č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, KN C č.
XXX/XX-lesný pozemok o výmere XXXXX m2, KN C č. XXX/XX lesný pozemok o výmere XXXX m2, KN
C č. XXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, KN C č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere XX m2.

Žalobca uviedol, že v januári 2015 pri odovzdávaní predmetných nehnuteľností zo strany G. F. republiky
š. p. zistil, že na uvedených nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve sa nachádza odvodňovací kanál, ktorý
bol čerstvo prečistený, pričom vyťažená hlina a nánosy z prác (zvyšky dreva, krovia a pod.) sa na
odvodňovacom kanáli nachádzali vedľa kanála na pozemkoch v jeho vlastníctve.

K. sa prostredníctvom obce B. dozvedel, že D. úrad životného prostredia P., odbor štátnej správy
starostlivosti o životné prostredia obvodu, rozhodnutím č. XXXX/XXXX-XXXXX zo dňa 5. 9. 2013, na
základe výsledkov vykonania X. vodoochranného dozoru na vodnej stavbe - melioračnom kanáli ev.
č. XXXXXXXXXX v k. ú. B., uložil organizácii B. š.p., vykonať opatrenie na odstránenie zistených
nedostatkov - zabezpečiť prevádzku melioračného kanála ev. č. XXXXXXXXXX. Ďalej následne zistil,

že vo verejnom obstarávaní na odstránenie havarijného stavu na predmetnom melioračnom kanáli v k.
ú. B. bol úspešný zhotoviteľ - spoločnosť O., spol. s r.o., žalovaný.

Žalobca následne žiadosťou o sprístupnenie informácií z 28. 4. 2015 požiadal B., š.p., aby mu z jeho
strany boli sprístupnené informácie. Listom č. XXXX-X/XXX/XXXX zo dňa 14. 5. 2015 B., š.p. sprístupnil

žalobcovi požadované listiny. Zo sprístupnenej zmluvy o dielo č. HM/XXX-XXXX/XXX z 10.
12. 2014 o.i. vyplynulo, podľa Čl. IV. bod 4.5., že zhotoviteľ je povinný a zaväzuje sa odstrániť materiál,
ktorý je produktom jeho činnosti pri realizácii diela podľa Čl. I. zmluvy, najneskôr do termínu 30 dní od
ukončeniapreberaciehokonania.PodľaČl.IV.bod4.6.,zhotoviteľvplnomrozsahuzodpovedázaškody,
ktoré pri realizácii diela spôsobí objednávateľovi, vlastníkom pozemkov, na ktorých sa predmet diela

nachádza alebo akýmkoľvek tretím osobám. Podľa Čl. IV. bod 4.10., zhotoviteľ je povinný na vlastné
náklady zabezpečiť si od vlastníkov alebo užívateľov alebo správcov pozemkov povolenie vstupu na
všetky pozemky, na ktoré bude vstupovať alebo ktoré bude akýmkoľvek spôsobom využívať pri realizácii
diela. Listom č. XXXXX/XXX/XXXX z 24. 6. 2015, B., š.p. sprístupnil žalobcovi požadované listiny na
základe žiadosti z 21. 5. 2015, a to, faktúru č. I zo 16. 12. 2014, súpis vykonaných prác z 22. 12.

2014 a protokol o odovzdaní a prebratí vodnej stavby (VS) v zmysle zmluvy č. HM/XXX-XXXX/XXX z
20. 12. 2014. Zo súpisu vykonaných prác z 22. 12. 2014 vyplynulo, že medzi vykonanými prácami na
predmetnom kanáli v B. bol aj vývoz a likvidácia nánosov pri obnove prietočného profilu.Žalobca uviedol, že žalovaný nesplnil zmluvné podmienky podľa Čl. IV. bod 4.5 a Čl. IV. bod 4.10 zmluvy
o dielo Č. HM/XXX-XXXX/XXX z 10. 12. 2014 a objednávateľovi predmetného diela - B., š.p. vyfakturoval
práce, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonal a za ktoré „práce“ bol štátnemu podniku poskytnutý finančný

príspevok zo štátnych prostriedkov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Preto žalobca
dňa 6. 7. 2015 podal podnet D. prokuratúre v P., v ktorom oznámil skutočnosti nasvedčujúce spáchanie
trestnéhočinu,ktoréhosamalžalovanýdopustiť.D.riaditeľstvoPZ,odborkriminálnejpolície,uznesením
I.: D.-XXX/X-VYS-PO-XXXX zo 7. 9. 2015 podnet žalobcu zo 6. 7. 2015 odmietol.

Žalobcamalzato,ževyššieuvedenékonaniežalovanéhobolovrozporesozákonom.Žalobcasiuplatnil
náhradu škody, žalovaný nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nedal do pôvodného stavu, v akom boli
pred poškodením, a to napriek tomu, že v trestnom konaní bolo preukázané, že protiprávnym konaním
žalovaného došlo ku reálnej škode na majetku žalobcu. Žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na majetku,
pretože úmyselne nedodržal podmienky zmluvy o dielo zo dňa 10. 12. 2014, keďže žalovaný zhotovenie
diela realizoval subdodávateľským spôsobom, nevyžiadal si súhlas vlastníka - žalobcu na vstup na jeho

pozemky, zvyšný odpadový materiál z pozemku neodstránil, pričom za túto zákazku mu bolo riadne
zaplatené zo štátneho rozpočtu a žalovaný vyfakturoval aj práce - vývoz a likvidácia nánosov pri obnove
prietočného profilu, ktoré nikdy nevykonal. Uviedol, že ak bude chcieť žalobca uviesť pozemky - parc.
KN C č. XXX/XX, KN C č. XXX/XX a KN C č. XXX/X, kat. úz. B., nachádzajúce sa vedľa odvodňovacieho
melioračného kanála, do pôvodného stavu, vzniknú mu náklady na naloženie, odvoz a uskladnenie

vyťaženej hliny a nánosov (zvyšky dreva a krovia) z prác z odvodňovacieho melioračného kanála ev. č.
XXXXXXXXXX, ktoré bude musieť žalobca uhradiť sám. Poukázal na to, že v danom prípade je daná
príčinná súvislosť medzi porušením zákonnej a zmluvnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na
strane žalobcu. Pričom vzťah príčiny a následku je priamy, bezprostredný.

Žalobca okrem žaloby predložil listinné dôkazy: rozhodnutie Okresného úradu Prešov, katastrálneho
odboru, č. V XXXX/XX z 12.12.2014, LV č. XXX, k. ú. B., fotodokumentáciu, žiadosť žalobcu o
sprístupnenie informácií z 27. 3. 2015, list obce B. č. XX/XXXX z 31. 3. 2015, žiadosť o sprístupnenie
informácií z 28. 4. 2015, list B., š.p., č. XXXX-X/XXX/XXXX zo 14. 5. 2015, výzvu na predloženie cenovej
ponuky (návrhu) na stavebné práce, prieskum trhu z 24. 11. 2014, zmluvu o dielo č. HM/XXX-XXXX/

XXX z 10. 12. 2014, žiadosť o sprístupnenie informácií z 21. 5. 20I5, list B., š.p., č. XXXX-X/XXX/XXXX
z 24. 6. 2015, faktúra č. I zo 16. 12. 2014, súpis vykonaných prác z 22. 12. 2014, protokol o odovzdaní
a prebratí vodnej stavby (VS) v zmysle zmluvy č. HM/XXX- XXXX/XXX z 20. 12. 2014, podnet žalobcu
zo 6. 7. 2015 - uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície, I.: D.-XXX/X- X.-PO-
XXXX zo 7. 9. 2015, sťažnosť žalobcu z 24. 9. 2015, uznesenie D. prokuratúry P. sp. zn. lPn XXX/XX/

XXXX-X z 12. 10. 2015, žiadosť žalobcu z 28. 10. 2015, uznesenie Obvodného oddelenia PZ Prešov
- Juh I.: D.-XXX/X-VYS-PO-XXXX zo 7. 3. 2016, sťažnosť žalobcu z 1. 4. 2016, uznesenie Okresnej
prokuratúry Prešov sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX z 20. 4. 2016, znalecký posudok č. X/XXXX znalca
C.. X. Y. z 27. 6. 2016.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28. 6. 2017 a navrhol žalobu
zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že zo skutkového stavu je zrejmé, že povinnosť vykonávať
opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov - zabezpečiť prevádzku melioračného kanála - vodnej
stavby, bola daná rozhodnutím obvodného úradu životného prostredia uložená štátnemu podniku B.,
š. p. a nie žalovanému v tomto konaní. Uviedol, že vo vzťahu voči tretím osobám pri realizácii prevádzky

melioračného kanála vystupuje uvedený š. p. a to, že štátny podnik B. využil na splnenie povinnosti
dodávateľa vybraného prostredníctvom verejného obstarávania je pre uvedený vzťah irelevantné.
Uviedol, že predmetná zmluva má relevanciu len pre vnútorný vzťah medzi štátnym podnikom B. a
žalovaným, pre tretie osoby záväzná nie je. Súčasne poukázal na to, že za B. š. p. C.. U. uviedla,
že pre uvedený prípad je potrebné aplikovať ustanovenia § 49 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách.

Dielo bolo riadne vykonané a poukázal na protokol o odovzdaní a prebratí vodnej stavby v zmysle
zmluvy č. HM/XXX - XXXX/XXX zo dňa 20. 12. 2014, ako aj na vyjadrenia kompetentných osôb štátneho
podniku B., C.. U., ktorá v trestnom konaní uviedla, že v priebehu prác absolvovali kontrolu, pričom
práce prebiehali podľa plánov. Celú stavbu osobne skontrolovali pochôdzkou, pričom nezistili žiadne
podstatné nedostatky, ktoré by bolo treba v tom čase odstrániť. Žalovaný uviedol, že v celom rozsahu

splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o dielo uzatvorenej s B. š. p. a splnenie týchto povinnosti bolo
potvrdené podpisom protokolu o odovzdaní a prevzatí vodnej stavby, ako aj výpoveďou kompetentnej
osoby za tento štátny podnik. Pokiaľ ide o spevnenie a svahovanie pozemkov, bolo vysvetlené
kompetentnou pracovníčkou zodpovedného subjektu B., ako zvyčajné a nevyhnutne potrebné prezvýšenie okraja kanála, aby nevytekala voda z kanála. Žalovaný so štátnym podnikom B. komunikoval
počas celej doby realizácie diela s tým, že predmetné vysvahovanie bolo dojednané ako ochrana
priľahlých pozemkov pred prívalovou vodou. Žalovaný spochybnil aj fotodokumentáciu, ktorá bola

prílohou podanej žaloby, nakoľko nie je zrejmé, či ide skutočne o pozemky žalobcu, ani z akého obdobia
je predložená. Pokiaľ ide o súhlas vlastníkov pozemkov, uviedol, že aj pokiaľ v zmluve o dielo bola
uvádzaná povinnosť zhotoviteľa zabezpečiť si povolenie na vstup na všetky pozemky k zhotoveniu diela,
tietonebolonepotrebnézabezpečovať,vychádzajúczustanovenízákonaovodáchjezrejmé,ževlastník
pozemku, na ktorom sa nachádza vodná stavba, je povinný trpieť výkon oprávnení prislúchajúcich k

správe vodného toku a správe vodných stavieb, s čím súvisí aj právo užívania pobrežného pozemku.
S ohľadom na uvedené je zrejmé, že tak, ako to vyplýva z trestného konania, ponechanie časti hliny
vynesenej z melioračného kanála na spevnenie koryta bolo oprávneným výkonom práva užívania
pobrežného pozemku a nie protiprávnym konaním tak, ako sa to snaží prezentovať žalobca. Uviedol,
že v tomto smere nie je splnená už prvá základná podmienka úspešného uplatnenia nároku na
náhradu škody, a to protiprávne konanie. Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním

žalovaného a vznikom akejkoľvek škody.

Žalovaný ďalej poukazoval na to, že pokiaľ ide o uplatnenú škodu vo výške rovnajúcej sa nákladom na
odstránenie nánosov z pozemkov, potom je potrebné vychádzať z ustanovenia § 442 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorého sa uhrádza

skutočná škoda, t. j. o to, o čo sa reálne znížil majetok poškodeného. V danom prípade k žiadnemu
zníženiumajetkupoškodenéhoosumuuvádzanúvpetitežalobynedošlo,keďžesumauvedenávžalobe
a podporená znaleckým posudkom je len potencionálnou, ktorá z majetku žalobcu neušla. Vzhľadom
na to, že nebola splnená podmienka úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, a to vznik škody.
Pokiaľ ide o ďalšie, mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania stavu

pozemkov pred uzatvorením zmluvy o dielo, ani ohľadom stavu pozemkov po odovzdaní diela štátnemu
podniku B.. Vyhovenie uplatneného nároku a uvedenia do predošlého stavu ani nie je možné. Pokiaľ
ide o ďalšie, žalovaný namietal šikanózny výkon práva a uviedol, že podľa predložených dôkazov
žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti dňa 12. 12. 2014 na základe kúpnej zmluvy a údajne
zistil existenciu melioračného kanála na svojich pozemkoch v januári 2015. Žalobca si predmet kúpy

pred jeho nadobudnutím ohliadkou neskontroloval a o existencii melioračného kanála nevedel. S tým
súvisiace povinnosti nezistil, až následne po vklade vlastníckeho práva v jeho prospech v tejto súvislosti
mal žalovaný za to, že žalobca nebol zodpovedným nadobúdateľom predmetu kúpy. Podaná žaloba je
len snahou o reparáciu skutočnosti, že žalobca nadobudol do vlastníctva pozemok, ktorého vlastníctvo
je zákonom obmedzené plnením povinností vyplývajúcich zo zákona o vodách. S poukazom na to bol

žalovanýtohonázoru,ževýkonprávazostranyžalobcunesmiepožívaťprávnuochranu,ideošikanózny
výkon práva do rozpore s dobrými mravmi. V súhrne žalovaný teda namietal, že nie je v predmetom
konaní vecne pasívne legitimovaný, splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu so
štátnym podnikom B., žalobca sa dôsledne neriadil zásadou vigilantibus iura scripta sunt, keď nadobudol
pozemky s vodnou stavbou bez ohliadky a túto zlú kúpu sa snaží reparovať prostredníctvom tejto žaloby,

čo považuje žalovaný za šikanózny výkon práva a napokon žalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol,
nakoľko nedošlo k protiprávnemu konaniu, ale išlo o výkon práva v súlade so zákonom o vodách a
nedošlo ani k vzniku škody, keďže potenciálna škoda nie je spôsobilá náhrady.

Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 21. 9. 2017, v ktorom

okrem iného zobral čiastočne žalobu späť, (v prevažujúcej časti) vo vzťahu k námietke pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného právne neobstojí, a to s poukazom
na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ďalej poukázal na
ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka,

v spojení s Čl. IV. bod 4.6 zmluvy o dielo. Uviedol, že je nesporné, že práve žalovaný bol ten, kto
protiprávnym konaním uvedeným v bode I. žaloby zo dňa 7. 2. 2017 spôsobil žalobcovi škodu na
majetku,atotým,žeúmyselnenedodržalpodmienkyzmluvyodielozodňa10.12.2014,keďžežalovaný
zhotovenie diela realizoval subdodávateľským spôsobom, nevyžiadal si súhlas vlastníka pozemku -
žalobcu na vstup na jeho pozemky, zvyšný odpadový materiál z pozemku neodstránil, pričom za

túto zákazku mu bolo riadne zaplatené zo štátneho rozpočtu a žalovaný fakturoval aj práce - vývoz
a likvidácia nánosov pri obnove prietočného profilu, ktoré nikdy nevykonal. Vo vzťahu k námietke
žalovaného o údajnom vykonaní diela uviedol, že je irelevantná vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
zvyšný odpadový materiál z pozemku neodstránil, to znamená, že vyťažená hlina, nánosy z prác(zvyšky dreva, krovia a pod.) sa nachádzajú vedľa melioračného kanála na pozemkoch vo vlastníctve
žalobcu. A poukázal nielen na samotnú fotodokumentáciu, ale najmä na vykonané dokazovanie počas
vyšetrovania zo strany OR PZ. Vo vzťahu k námietke o absencii škody žalobca uviedol, že pokiaľ

žalovaný tvrdí, že ponechanie časti vyťaženej hliny vynesenej z melioračného kanála na spevnenie
koryta bolo oprávneným výkonom práva a užívania pobrežného pozemku, tak je zrejmé, že na reálnu
situáciu na predmetných pozemkoch sa nebol ani pozrieť a zrejme si ani poriadne nenaštudoval
priloženú fotodokumentáciu, pretože pokiaľ by to bol urobil, nenazval by nikdy tak haldy hliny, zvyšné
drevo, orezané kry a pod., ktoré tam nechal. Pritom v zmysle zmluvy o dielo, žalovaný nebol oprávnený

ponechať akúkoľvek časť hliny a nánosov z prác - zvyškov dreva, krovia a podobne, na pobrežných
pozemkoch. Uviedol, že žalovaný ponechal všetku vyťaženú hlinu z melioračného kanála na pozemku
žalobcu. Vo vzťahu k námietke žalovaného o šikanóznom výkone práva žalobca uviedol, že aj táto
námietka je irelevantná, keďže žalobca si bol pozemok pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorá bola
uzatvorená dňa 24. 11. 2014, pozrieť. Pričom v tomto období sa na pozemku žiadne nánosy vyťaženej
hliny a nánosy z prác - zvyšky dreva, krovia a pod. nenachádzali.

Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že z dôvodu odstránenia akýchkoľvek prípadných
pochybností predmetný melioračný kanál dal zamerať geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 21.
7. 2017, overeným Okresným úradom P. pod č. G1 - XXXX/XX dňa 8. 08. 2017 a bolo zistené, že
predmetný melioračný kanál sa nenachádza v celej jeho dĺžke na pozemkoch žalobcu, ale iba v rozsahu

novovytvorenej parcely KN C č. XXX/XX - vodná plocha o výmere XXX m2. Doplnením znaleckého
posudku č. X/XXXX stanovil znalec všeobecnú hodnotu stavebných prác, ktoré je potrebné vynaložiť
na naloženie, odvoz a uskladnenie vyťaženej hliny a nánosov v prác - zvyšky dreva, krovia a pod. z
odvodňovacieho kanála, a to z novovytvorenej parcely KN C č. XXX/XX - vodná plocha o výmere XXX
mX sumou 1.945,85 EUR, z týchto dôvodov zobral žalobca v časti o zaplatenie sumy 6.466,53 EUR

žalobu späť.

Žalovanýnazákladevýzvysúdupodľaustanovenia§167ods.4zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej len „CSP“), sa vo veci podaním zo dňa 27. 12. 2017 vyjadril a uviedol,
že nie je zrejmé, o akú zodpovednosť za škodu svoj nárok opiera žalobca. Namietal, že žalobca ani

v jednom prípade nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie toho ktorého druhu zodpovednosti
za škodu. Poukázal nato, že podľa názoru žalovaného ani v prípade osobitnej zodpovednosti za
škodu, podľa ustanovenia § 420a OZ nie sú splnené predpoklady jej vzniku, a to existencia udalosti
vyvolanejprevádzkovoučinnosťou,vznikškody,príčinnásúvislosťmedziškodovouudalosťouavznikom
škody. Vo veci samej nedošlo k náhodnej udalosti, ktorou by bola žalobcovi spôsobená škoda, naopak,

žalovaný pri výkone prác konal cielene, za účelom zvýšenia brehu, zabráneniu vyliatia vody z kanála a
ochrany priľahlých pozemkov. Žalovaný vykonával svoju činnosť vedome na základe záväzného pokynu
zadávateľa diela, ktorého povinnosťou bolo zabezpečiť splnenie povinností, ktoré mu ukladá norma
verejného práva - zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. Vzhľadom na to, že právna udalosť ako predpoklad
vzniku zodpovednosti podľa ust. § 420a OZ je právna skutočnosť, ktorá nastáva nezávisle od ľudskej

vôle a s ktorou právo spája určité právne následky (tzv. náhodná udalosť), nie je možné posúdiť konanie
žalovaného ako náhodnú udalosť vyvolanú prevádzkovou činnosťou. Ďalej žalovaný mal za to, že vo
veci samej nie je daná ani zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pretože nebola
splnená prvá podmienka nevyhnutná pre vznik tejto zodpovednosti, a teda nedošlo k škodovej udalosti
vyvolanej prevádzkovou činnosťou žalovaného a zároveň nebola splnená druhá podmienka nevyhnutná

pre vznik zodpovednosti, keďže žalobca doposiaľ nepreukázal vznik škody a ani požadovanú príčinnú
súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania,
poukazujúc na to, že žalobca doručil konajúcemu súdu dňa 7. 2. 2018 návrh na zmenu žaloby. K
odovzdaniu zhotoveného diela objednávateľovi došlo zo strany žalovaného dňa 20. 12. 2014 (vyplýva
z dôkazu predloženého žalobcom - Protokol o odovzdaní a prebratí vodnej stavby v zmysle zmluvy č.

HM/XXX-XXXX/XXX zo dňa 20. 12. 2014). Žalobca sa dozvedel o údajnej škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá najneskôr dňa 31. 3. 2015 doručením listu obce B. a oboznámením sa s jeho prílohami
(skutočnosť tvrdená žalobcom v podanej žalobe). Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na
náhradu škody uplynula v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ podľa žalovaného dňom 31. 3. 2017. Objektívna
premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody uplynula v zmysle ust. § 106 ods. 2 OZ dňom

20. 12. 2017. Žalovaný ďalej namietal neurčitosť a nevykonateľnosť žalobného petitu, nakoľko, podľa
aktuálneho stavu katastrálnej mapy vedenej Okresným úradom P. - odborom katastrálnym, sa v kat.
úz. B., obec B., okres P., predmetné parcely nenachádzajú. Novovytvorené parcely sa stávajú právnou
vecou až ich zápisom do katastra nehnuteľností. Navyše zo znenia žalobného petitu nie je zrejmé, ktorékonkrétne pozemky alebo ich časti vo vlastníctve žalobcu má uviesť do pôvodného stavu. Žalovaný tiež
poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v tomto sporovom konaní domáha ochrany svojich práv, pričom
tieto sú v rozpore s normou verejného práva - ust. § 77 ods. 1 písm. c) vodného zákona, ako aj v rozpore

s pokynom správcu vodnej stavby v zmysle vodného zákona. Princípom sporového konania je okrem
iného ochrana práv a právom chránených záujmov. V tomto konaní sa však žalobca domáha poskytnutia
súdnej ochrany práv, ktoré sú v zjavnom rozpore s verejným právom. Pokiaľ nastane konflikt verejného
a súkromného práva, súkromné právo vo verejnom záujme verejnému právu ustupuje. Preto by, podľa
názoru žalovaného, nemala byť žalobcovi poskytnutá súdna ochrana práva, nakoľko žalobcov výkon

vlastníckeho práva k pozemku je povolený iba v prípade osobitného udelenia súhlasu orgánu štátnej
vodnej správy. V ďalšom opakovane namietal, že žalobca neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno
a nepreukázal, aký bol pôvodný stav dotknutých pozemkov.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre okres P., obec B., k. ú. B. mal súd zistené, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností evidovaných v registri KN C parcely č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, ktoré

nadobudol na základe kúpnej zmluvy vkladového konania č. V - XXXX/XX.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s fotodokumentáciou (č.l. sp. 13 až 16).

V zmysle listu zo dňa 3. 5. 2013 D. úrad obce B. oznamoval zistenia protipovodňovej prehliadky

Obvodnému úradu životného prostredia P. a žiadal o vykonanie povodňovej prehliadky na melioračnom
odpadovom kanály o dĺžke XXXX m v správe HM štátny podnik V. pod ev. č. XXXXXXXXXX,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území B.. Žiadosť odôvodnil tým, že melioračné kanály, ktoré
boli zriadené v minulosti pre odvádzanie prívalových zrážok zo zastavaných území obcí a priľahlých
pozemkov, v súčasnej dobe sú nefunkčné a neplnia svoju úlohu a sú nevyhovujúce, až v havarijnom

stave.

Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia P., odbor štátnej správy starostlivosti o životné
prostredie zo dňa 5. 9. 2013 mal súd zistené, že týmto bolo uložené štátnemu podniku B.
vykonať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a zabezpečiť prevádzku melioračného kanála

evidenčné č. XXXXXXXXXX tak, aby umožňoval plynulý prietok vody v celej jeho dĺžke pre odvádzanie
prebytočných povrchových a drenážných vôd - odvodnenie pozemkov nachádzajúcich sa v blízkosti
kanála, a to v termíne do 30. 11. 2014 a následne písomne oznámiť orgánu štátnej správy vykonanie
opatrenia.

Štátny podnik B. listom zo dňa 8. 12. 2014 obci B. oznamoval v súvislosti s odstránením havarijného
stavumelioračnéhokanálavk.ú.B.,ževoverejnomobstarávaníbol úspešnýzhotoviteľ,atospoločnosť
žalovaného.

Rozhodnutím zo dňa 14. 1. 2015 Okresný úrad P., Odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie

ochranyprírodyavybranýchzložiekživotnéhoprostredia, uložilštátnemupodnikuB.vykonaťopatrenie,
a to zabezpečiť prevádzku melioračného kanála č. XXXXXXX XXX tak, aby umožňoval plynulý prietok
vody v celej jeho dĺžke pre odvádzanie prebytočných povrchových a drenážny vôd - odvodnenie
pozemkov nachádzajúcich sa v blízkosti kanála v novom termíne do 31. 5. 2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj zmluvou o dielo č. H/XXX-XXXX-XXX uzatvorenej podľa §
536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej objednávateľ B. š.p. a žalovaný sa
dohodli na záväzku zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa stavebné práce pozostávajúce z odstránenia
havarijného stavu na odvodňovacom kanáli evidenčné č. XXXXXXXXXX, k.ú. B., pričom sa jedná
najmä o práce a výkony nevyhnutné na obnovenie funkčnosti odvodňovacieho kanála, a odstránenie

náletového porastu a nánosov v koryte kanála, odvoz a likvidácia vyťaženého materiálu.

Podľa čl. IV. zmluvy o dielo bodu 4.3., pri realizácii diela je zhotoviteľ povinný dodržiavať všeobecne
záväzné predpisy všeobecne záväzné predpisy a technické normy upravujúce práce pri zhotovení
diela, je povinný riadiť sa východzími podkladmi objednávateľa, odovzdanými mu pred zahájením prác,

pokynmi objednávateľa v čase realizácie diela a vyjadreniami príslušných orgánov verejný a štátnej
správy.Podľa bodu 4.5., zhotoviteľ je povinný a zaväzuje sa odstrániť odpadový materiál, ktorý je produktom
jeho činnosti pri realizácii diela podľa článku I. zmluvy, najneskôr do termínu 30 dní od ukončenia z
preberacieho konania.

Podľa bodu 4.6., zhotoviteľ v plnom rozsahu zodpovedá za škody, ktoré pri realizácii diela spôsobí
objednávateľovi, vlastníkom pozemkov, na ktorých sa predmet diela nachádza alebo akýmkoľvek tretím
osobám.

Podľa bodu 4.10, zhotoviteľ je povinný na vlastné náklady zabezpečiť od vlastníkov alebo užívateľov
alebo správcov pozemkov povolenie vstupu na všetky pozemky, na ktoré bude vstupovať alebo ktoré
bude akýmkoľvek spôsobom využívať pri realizácii diela.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s faktúrou č. F XXXXXX, predmetom ktorej
žalovaný ako dodávateľ fakturoval štátnemu podniku B. na základe zmluvy o dielo č. XXX - XXXX/XXX

zo dňa 10. 12. 2014 práce vykonané spoločnosťou pri realizácii zákazky v zmysle záznamu č. XXX /
XXXX/XXX 1 KE na odstránenie havarijného stavu na kanáli evidenčné č. XX XXXXXXXX na práce,
ktoré preberala C.. U..

Podľa súpisu vykonaných prác zo dňa 22. 12. 2014, žalovaný štátnemu podniku B. predložil na

odsúhlasenie súpis vykonaných prác firmou žalovaného počas realizácie zákazky pri odstránenia
havarijného stavu na kanáli č. XXXXXXXXXX s tým, že boli vykonané práce uvedený uvedené v zmluve
o dielo podľa čl. IV, a to odstránenie porastu a drevín a ich likvidácia, odstránenie nánosov a obnova
prietočného profilu, vývoz a likvidácia nánosov pri obnove prietočného profilu.

Podľa protokolov o odovzdaní a preberaní vodnej stavby, odovzdávajúcim bola spoločnosť žalovaného
a preberajúcim bol štátny podnik B..

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinným dôkazom, a to znaleckým posudkom č. X/XXXX
vypracovanými C.. X. Y. za účelom odhadu hodnoty stavebných prác na odvoz a likvidáciu vyťaženého

materiálu pri obnove funkčnosti odvodňovacieho kanála z dôvodu jeho havarijného stavu. Znalec
vypracoval znalecký posudok ku dňu k 27. 5. 2016, čo bol aj dátum vykonania ohliadky. Znalec uviedol,
že ohliadka bola spojená s miestnym šetrením a vyhotovením fotodokumentácie, bola vykonaná dňa
27. 5. 2016 za účasti znalca a žalobcu v časti úseku kanála nachádzajúcom sa na pozemku žalobcu.
Znaleckonštatoval,ževykopanázeminaananosysútohočasuzarastenébujnouvegetáciouapoukázal

na prílohu znaleckého posudku č. XX až XX, vyťažený materiál, ktorý mal byť odvezený na skládku
na likvidáciu, ostal uskladnený po jednej, v niektorých miestach po oboch stranách odvodňovacieho
kanála. Znalec skonštatoval v bode 2. znaleckého posudku, že nakoľko nie je k dispozícii zamerania
fotodokumentácia odvodňovacieho kanála v čase havarijného stavu a ani v cenovej prílohe nie sú
uvedené množstvá nánosov, naplavenín, náletového materiálu ani drevín, nie je možné zistiť, nakoľko

percent bol kanál zanesený. Nebol vypracovaný projekt, ani výkaz výmer, na základe ktorého boli práce
realizované.Ztohodôvoduodhadmnožstievvykonalspätnýmvýpočtomnazákladecenyapopisuprácv
predmete zmluvy o dielo č. HM /XXX - XXXX/XXX a cenovej prílohy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou.
Podľa fotografie z mapy mal dĺžku odvodňovacieho kanálu zistenú cca XXXX metrov. Priemernú šírku
kanála v spodnom profile mal zameranú v šírke 1,2 m a pôvodnom profile 2,7 m. Šírku, na ktorej boli

odstraňované porasty krovín, stromy a plazy, odhadol cca 3 m v dĺžke XXXX m, čo predstavuje XXXX
m2 výšku odvodňovacieho kanálu zameral cca 0,7 m. Odhadnuté množstvá boli použité na výpočet
prác potrebných na odvoz a uskladnenie vyťaženého materiálu z posudzovaného úseku a v rekapitulácii
rozpočtu vychádzal z úkonov: odstránenie tŕstia, plazivého rastlinstva a bodľačia vyrezávaním tŕstia,
odstránenie krovín a stromov do 100 mm, pri akomkoľvek sklone terénu, pri ploche nad 1000 m2,

čisteniemelioračnéhokanála,hrubénaplaveninyvovrstvedo250mmsnespevnenýmdnom,vodorovné
premiestnenie výkopku po spevnenej ceste vzdialenosť do 3000 m, vodorovné premiestnenie výkopku
po spevnenej ceste, príplatok k cene za každých ďalších začatých 1000 m, poplatok za skladovanie
zemina a kamenivo, spolu cena bola celkom vyčíslená vo výške 26.900 EUR, predmetné položky a
množstva použila ako podklad na výpočet nakládky, odvozu a uskladnenia vyťaženého materiálu už len

v sčasti posudzovaného úseku dĺžky 460 m a vyčíslil za práce a dodávky na sumu 7.010,32 EUR s
DPH v sume 8.412,38 EUR.Žalobca spolu s vyjadrením k uzneseniu, podľa ustanovenia § 167 ods. 3 CSP, predložil doplnok
znaleckého posudku znalca C.. X. Y., ktorý posudzoval (ako uviedol na základe nových skutočností) na
základe nového zamerania odvodňovacieho melioračného kanála geometrickým plánom č. XX/XXXX zo

dňa 21. 7. 2017 vykopanú zeminu a nánosy toho času zarastené bujnou vegetáciou. Znalec uviedol, že
vo svojom zameraní v roku 2016 v uvedenom posudku č. X/XXXX zameral vrchnú šírku odvodňovacieho
kanála na 2,7 m. Podľa presnejšieho geometrického zamerania geometrickým plánom, bola zameraná
šírka 3,28 m. Na základe tohto zamerania stanovil nový výpočet a výpočtom určil zanesenie kanála
nad 43,53 %, uviedol, že výpočet hodnoty stavebných prác vychádza z cenovej prílohy a bol známy

popis prác a celková cena. Vychádzal z dostupných informácií a za použitia jednotkových cien spätným
postupom a vykonal výpočet hodnoty stavebných prác na odstránenie celého havarijného stavu kanála
evidenčné č. XXXXXXXXXX, z čoho vyplynie odhadované množstvo pre celú dĺžku kanála. Za odvoz
prebytočnej zeminy z parcely č. XXX/XX k.ú. B. vykonal výpočet prác a dodávky celkom vo výške
1.621,54 EUR s DPH vo výške 1.945,85 EUR.

V priebehu konania žalobca predložil znalecký posudok Z. univerzity v M. č. XX, ktorým bolo
posudzované určenie, či „zemina“ nachádzajúca sa na novovytvorených pozemkoch, a to parcely KN
C č. XXX/XX - lesný pozemok, na parcele KN C č. XXX/XX v časti, ktorých tieto pozemky susedia
s novovytvorenou parcelou č. XXX/XX vodná plocha o výmere XXX m2, je „zeminou“ materiálom
vyťaženýmzmelioračnéhokanálaprijehočisteníajednásatedaozeminu,ktorájenasypaná-položená

na pôvodnom teréne - pozemku, resp. či táto „zemina“ je súčasťou pôvodného terénu - pôvodného tvaru
pozemku, resp. pozemkov a posúdenie správnosti záverov znaleckého úkonu č. X/XXXX zo dňa 18. 9.
2017, doplnenie znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 27. 6. 2016, ktorý vypracoval znalec C.. X. Y..

Podľa záverov predmetného znaleckého posudku č. XX stav z 26. 3. 2015 - 3 mesiace po výkope kanála,

je zdokumentovaný fotodokumentáciou vyhotovenou objednávateľom (foto 1 až 8). Z predloženej
fotodokumentácie bolo zreteľne vidno, že pozdĺž trasy melioračného kanála sa na pôvodnom teréne
nachádza čerstvý výkopok uložený do nezhutnenej nasypávky v tvare približne nepravidelného
lichobežníka - viď foto 1, 2 a 3. Okrem výkopku sa pozdĺž trasy a na nasypávke nachádzajú aj zbytky
porastov (kmene stromov a konáre) - viď foto 4, 5, 6 a 7. Pri obhliadke bol zistený stav dokladovaný

na foto 9 až 16. Podľa zistenia na tvári miesta a podľa potvrdenia predpokladu sondou vykopanou
krížom cez nasypávku (foto 11 až 14), sa jedná o materiál, teda o výkopok, ktorý je nasypaný na
pôvodný terén - teda tvorí v zmysle F. XX XXXX nasypávku s čiastočnou úpravou povrchu do tvaru
približne nepravidelného lichobežníka. Nasypávka je pokrytá trávnym a krovinatým porastom, spoločne
so zbytkami ponechaných porastov, najmä konárov. Tvar a miesto nasypávky korešponduje so stavom

dokladovaným fotodokumentáciou zo dňa 26. 3. 2015. Táto nasypávka nie je súčasťou pôvodného
terénu - pôvodného tvaru pozemku.

Čo sa týka posúdenia správnosti záverov znaleckého úkonu č. X/XXXX, znalec konštatoval, že
porovnaním s pôvodným rozpočtom C.. Y. v ZP č. X/XXXX, je rozdiel v cenách bez DPH + 71,89 EUR,

čo predstavuje 86,27 EUR s DPH, čo predstavuje 4,26 %. Uvedený rozdiel je teda minimálny a vznikol
v použití inej položky pre nakladanie výkopku na dopravný prostriedok XXXXXXXXX (V ZP č. X/XXXX
zo dňa 18. 9. 2017 je použitá položka -XXXXXXXXX prekladanie neuľahlého výkopku), čo považuje
u uľahlého výkopku za neprimerané. Zistené rozdiely sú minimálne (nižšie ako 10 %) a preto možno
považovať znalecký úkon, ktorý vypracoval znalec C.. X. Y., č. X/XXXX zo dňa 18. 9. 2017, za správny.

Podľa § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa 7. 9. 2015

(č. listu 42 a nasledujúce), v ktorom sa uvádza, že bola vypočutá C.. W. U., ktorá okrem iného uviedla,
že je zamestnaná v štátnom podniku B., dislokované pracovisko M., odbor správy a prevádzky, kde má
na starosti okrem iného aj oblasť P. a okolia. Na základe viacerých pripomienok a sťažnosti starostu
obce B. vydal D. úrad v P., Odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutie o vykonaní riešenia
havarijného stavu melioračného kanála ev. č. XXXX XXX XXX nachádzajúceho sa v katastri obce B. a

čiastočne aj v katastri obce M.. Hydromeliorácie, š.p. vyhlásili výberové konanie, ktoré nakoniec vyhrala
spoločnosť O. s.r.o., s ktorou bola aj spísaná zmluva o dielo č. HM/XXX- XXXX/XXX. Na základe tohto
oznámili výkon prác na obci B. a dňa 15. 12. 2014 odovzdali stavenisko stavby zástupcovi spoločnosti O.
s.r.o. V priebehu prác absolvovali kontrolu, pričom práce prebiehali podľa plánu. Stavba bola ukončená aprevzatá dňa 20. 12. 2014, o čom bol spísaný aj protokol. Celú stavbu osobne skontrolovali pochôdzkou,
pričom nezistili žiadne podstatné nedostatky, ktoré by bolo treba v tom čase odstrániť. Pri vykonaní prác
boli z priestorného profilu kanála vybagrované pne stromov, ktoré boli vyložené následne vedľa trasy

kanála, kde podstatne väčšia časť z nich bola odvezené ešte v priebehu stavby, a zvyšná časť bola kvôli
nevhodným terénnym podmienkam odvezené niekedy v jari. Stavbu im odovzdala spoločnosť O. s.r.o.,
je pravda že vedľa kanála sa nachádzali menšie hrbolce nánosov, no tieto tam vtedy boli nechané z
dôvodu, že podmienky v tom čase nedovolili tieto hrbolce upraviť tak, ako je to pri výkone týchto prác
bežné, nakoľko pôda bola zmrznutá. Súčasne uviedla, že úplná úprava brehov a koryta kanála bude

prevedená pri celkovej rekonštrukcií, na ktorú v dňoch jej výsluchu prebiehalo verejné obstarávanie.

V trestnom konaní bol vypočutý W. N., ktorý uviedol, že je konateľom spoločnosti EC-W., s.r.o. so sídlom
v F.. Spoločnosť sa zaoberá prevažne stavebnou činnosťou. Z verejného vestníka sa dozvedel, že
spoločnosť O., s.r.o. vyhrala zákazku na práce týkajúce sa odstránenia havarijného stavu melioračného
kanálu v katastrálnom území obce B.. Na základe tohto oslovil spoločnosť O. s.r.o., konkrétne p. M., s

možnosťou realizovať tieto stavebné práce v subdodávke, nakoľko v minulosti už niekoľkokrát takéto
práce vykonal. Po dohode bola spoločnosťou O. s.r.o. vystavená objednávka, na základe ktorej tieto
stavebné práce aj jeho spoločnosť vykonala. Pred vykonaním práce si vyžiadal podklady od p. U., zo
štátneho podniku B., dislokované pracovisko M.. Práce na tomto kanáli boli vykonané podľa dohody a na
vytýčenom úseku. Po ukončení prác bol spísaný preberací protokol medzi spoločnosťou O., s.r.o. a B.,

š.p. a súpis vykonaných prác, pri ktorom bol prítomný. Pri čistení kanála bola vybagrovaná hlina z časti
vyvezená, z časti použitá na svahovanie kanálov, aby v prípade prívalových dažďov voda nevytekala
vonku z kanála. Čo bolo naviac, sa riadne vyviezlo, tiež sa vyviezli konáre stromov, keďže sa tento kanál
viac rokov nečistil. Práce na kanáli boli podľa p. N. vykonané v súlade so zmluvnými podmienkami a
objednávkou v požadovanej kvalite.

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný tým, že vykonával stavebné práce pozostávajúce z odstránenia
havarijného stavu na odvodňovacom kanáli evidenčné č. XXXXXXXXXX v zmysle vyššie uvedenej
zmluvy o dielo, ponechal zbytky porastov a vyťaženej hliny na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, čím
neoprávnene zasiahol do jeho vlastníckeho práva.

Išlo o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ak však v dôsledku neoprávneného zásahu
do vlastníckeho práva žalobcu vznikla taká škoda, ktorej náhrady sa možno domáhať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o náhrade škody, nemožno požadovať uvedenie do predošlého stavu podľa §
126 ods. 1 OZ, prípadne požadovať negatórnou žalobou takéto odstránenie následkov neoprávneného

zásahu, ktoré je uvedením do predošlého stavu.

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo/753/2001 zo 4. 3. 2002, ale aj rozsudku NS ČR sp. zn.
22Cdo/3202/2008 zo 16. 10. 2008 - V prípade, ak iná norma umožňuje uvedenie veci do predošlého
stavu, je vždy potrebné postupovať podľa tejto inej normy, a len v prípadoch, ak by takýto právny predpis

neexistoval a nebolo by možné vzniknutú ujmu odčiniť inak, bolo by možné s použitím extenzívneho
výkladu § 126 OZ priznať vlastníkovi právo domáhať sa odčinenia následkov zásahu aj podľa § 126
OZ. Možnosť uvedenia do predošlého stavu právo v § 442 ods. 2 OZ umožňuje, a preto nebolo v tomto
prípade extenzívnym výkladom možné priznať nárok, podľa vlastníckej žaloby.

V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca ako vlastník pozemkov, sa voči žalovanému domáhal
vyvezenia zeminy a uvedenia pozemkov do pôvodného stavu (v akom boli pred ich poškodením), preto
tento nárok je možné posúdiť len podľa 442 OZ. Bez ohľadu na to, či žalobca použil slovo „škoda“, bolo
z jeho skutkových tvrdení zrejmé, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody a možno ho podradiť
pod § 420 a nasledujúce OZ. Z vykonaného dokazovania, najmä znaleckým posudkom Z. univerzity v

M. č. XX, bolo možné dospieť k záveru, že okrem výkopku sa pozdĺž trasy a na nasypávke nachádzajú
aj zbytky porastov (kmene stromov a konáre) na pozemku žalobu- viď foto 4, 5, 6 a 7 a tým, došlo aj
k poškodeniu kvality pozemkov žalobcu.

Vzhľadom ku skutočnosti, že ide o nárok na náhradu škody, je potrebné vychádzať zo základných

predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, protiprávneho konania, príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, zavinením. Ak ide o nárok podľa § 442 ods. 2
OZ a ak ku škode už došlo a naturálna reštitúcia nie je možná ani účelná, žalobca má nárok na náhradu
škody aj vyjadrenú v peniazoch.Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného s poukazom na zmenu žaloby
doručenej súdu dňa 7. 2. 2018 je potrebné uviesť, že zmena žaloby je základným dispozičným úkonom

žalobcu predmetom konania. V danom prípade sa žalobca domáhal zmeny žaloby len v časti petitu,
špecifikácie presného miesta, plochy ktorú žiadal uviesť do pôvodného stavu na základe predloženého
geometrického plánu, ktorý dal vyhotoviť a ktorý bol predložený ako listinný dôkaz, avšak tých istých
parciel, ktoré boli aj dovtedy predmetom konania. O zmene návrhu súd rozhodol na pojednávaní
konanom dňa 15. 5. 2018. Od zmeny žaloby je potrebné odlíšiť prosté odstránenie vád petitu žaloby,

doplnenie jeho neurčitosti, nepresnosti, či už na výzvu súdu alebo iniciatívne samotným žalobcom. V
danej právnej veci samotným návrhom na zmenu petitu žaloby nedošlo ku kvalitatívnej zmene alebo
kvantitatívnej zmene. Nenastala žiadna zmena podstatná zmena rozhodujúcich skutkových okolností,
na ktorých žaloba spočívala od počiatku, súd mal teda zato, že námietka premlčania nie je dôvodná,
nakoľko pri počítaní subjektívnej premlčacej do doby od 31. 3. 2015, kedy sa od obce B. dozvedel
žalobca rozhodujúce skutkové okolnosti, do podania žaloby doručenej súdu dňa 7. 2. 2017, neuplynula

dvojročná subjektívna premlčacia doba a ani trojročná objektívna premlčacia doba. Z týchto dôvodov
súd vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného považoval za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o námietku pasívnej legitimácie žalovaného, tu súd vychádzal z právnej vety judikovaného
rozhodnutia pod číslom R XX/XXXX, v ktorého právnej vete bolo konštatované, že porušenie zmluvných

povinností je protiprávnym úkonom i vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy.

Pokiaľ teda žalovaný v danej právnej veci argumentoval, tým, že nie je daná jeho pasívna legitimácia
z toho dôvodu, že poškodený - žalobca nebol účastníkom záväzkového vzťahu, súd mal zato, že v
zmysle zmluvy o dielo Čl. IV bod 4.6., žalovaný ako zhotoviteľ prevzal zodpovednosť za prípadné

škody, čo bolo jasne formulované v znení: „zhotoviteľ v plnom rozsahu zodpovedá za škody, ktoré pri
realizácii diela spôsobí objednávateľovi, vlastníkom pozemkov, na ktorých sa predmet diela nachádza
alebo akýmkoľvek tretím osobám“.

Súd má za to, že v tomto ohľade bol splnený základný predpoklad, a to porušenie právnej povinnosti

žalovaného podľa § 415, § 420 ale aj § 420a ods.2 písm. c) OZ. Žalovaný síce vykonával činnosť, na
ktorú bol oprávnený v zmysle § 49 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, avšak počínal si tak, že spôsobil
žalobcovi škodu.

V súvislosti so škodou, ktorej existenciu taktiež žalovaný namietal, súd poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17. 12. 2003, sp.zn. 25Cdo/552/2003, ktorý je použiteľný aj v tejto právnej
veciaktorýuviedol:„Hodnotapozemku,naktorýpreniká znečisteniezosusednéhopozemku,saznižuje
(dochádza ku zmenšeniu majetkového stavu vlastníka pozemku a tým i ku vzniku škody) bez ohľadu
na to, či poškodený už vynaložil prostriedky na uvedenie veci do stavu pred škodovou udalosťou alebo
na odstránenie zdroja znečistenia.

Z vykonaného dokazovania, najmä z fotodokumentácie a odborného posúdenia v znaleckom posudku
Z. univerzity v M., jednoznačne vyplynulo, že zemina nachádzajúca sa na pozemkoch je zeminou -
materiálom vyťaženým z melioračného kanála pri jeho čistení a ide o zeminu, ktorá je nasypaná -
položenánapôvodnomvterénepozemkovvovlastníctvežalobcu.Pritompodľačl.IVbod4.5,zhotoviteľ,

teda žalovaný, bol povinný odstrániť odpadový materiál, ktorý bol produktom jeho činnosti pri realizácii
diela odstraňovaním náletového porastu a nánosov v koryte kanála a odvoz a likvidácia vyťaženého
materiálu, a to najneskôr do termínu 30 dní od ukončenia preberacieho konania. Podporne napokon v
neprospech žalovaného vyznela aj výpoveď C.. U., ktorá bola vypočutá v trestnom konaní a uviedla,
že pri odovzdávaní diela zo strany žalovaného sa nachádzali na pozemkoch menšie hrbolce nánosov,

ktoré tam boli však ponechané z dôvodu, že zemina bola zmrznutá.

Súd vo veci dodáva, že v zmysle ustanovenia § 420a ods. 2 OZ, je pojem prevádzkovej činnosti
vymedzený pomerne široko a v zmysle výkladu tohto ustanovenia (Občiansky zákonník komentár Imrich
Fekete) možno usúdiť, že prevádzkou je už samotná existencia určitých zariadení, ktoré vyvíjajú určitý

druhpôsobenianaokoliealeprevádzkovoučinnosťoujeakákoľvekčinnosťpodnikateľa,ktorájevsúlade
so živnostenským oprávnením, na základe ktorého poskytovateľ služby podniká.Súd vo veci zamietol vykonanie dokazovania navrhovaných svedkov zo strany žalovaného, nakoľko títo
boli vypočutí už v rámci trestného konania a podklady tohto sa v spise nachádzajú.

Pokiaľ ide o petit žaloby, žalobca sa domáhal predovšetkým uvedenia pozemkov do pôvodného stavu,
Občiansky zákonník v § 442 ods. 3 preferuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárna náhrada). Táto
forma náhrady škody je výlučná pri škode na zdraví. V prípade škody na veciach nie je vylúčená možnosť
uvedenia poškodenej veci do predošlého (pôvodného) stavu. Naturálna reštitúcia (restitutio in integrum)
je u poškodených vecí prípustná len za splnenia dvoch podmienok: a) poškodený o to výslovne požiada

(nestačí teda len jeho súhlas s uvedením do predošlého stavu), b) uvedenie veci do pôvodného stavu je
fyzicky možné (napr. vec sa dá opraviť) a účelné (Obchodný zákonník v tejto súvislosti hovorí namiesto
účelnosti o obvyklosti - § 378 OBZ). Obe uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. O uvedení
veci do predošlého stavu má právo rozhodnúť len poškodený, a nie škodca. Naturálna reštitúcia je
podmienená nielen jej fyzickou možnosťou, ale aj účelnosťou uvedenia veci do predošlého stavu.

Súd mal zistené, že uvedené podmienky sú v tomto prípade splnené a pozemok žalobcu je možné uviesť
do pôvodného stavu resp. odstrániť - vyviezť z týchto pozemkov vyťaženú hlinu a nánosy prác (zvyšky
dreva a krovia) z odvodňovacieho melioračného kanála, evidenčné č. XXXXXXXXXX, preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že žalobca ako vlastník pozemku, podľa vodného zákona bol povinný
strpieť realizáciu diela vykonávaného na melioračnom kanáli, uvedené nebolo predmetom konania,
žalobca to v podstate ani nenamietal (až na to, že poukázal na to, že si nežiadali jeho súhlas),
predmetom konania bol zásah do vlastníckeho práva pozostávajúci však z následkov po vykonaní diela,
z týchto dôvodov súd v tomto smere tieto námietky hodnotí ako irelevantné a poukazuje opäť na závery

znaleckého posudku č. XX, kde znalec vykonal ohliadku aj sondu a zistil, že vyťažená hlina a nánosy
prác (zvyšky dreva a krovia) z odvodňovacieho melioračného kanála zostali na pozemkoch žalobcu.

Žalobca podal na súd tzv. alternatívny návrh, ktorý obsahoval primárny a subsidiárny (náhradný) petit.
Keďžesúdvyhovelprvému,primárnemupetitu,odruhom,náhradnompetiteužnerozhodoval(Rozsudok

NS SR 1Cdo/137/95 z 20. 2. 1996), teda ho nezamietol“.

4. Tento rozsudok v celosti včas podaným odvolaním napadol žalovaný, súdu prvej inštancie vytýkajúc
nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP). Podľa

žalovaného súd prvej inštancie na prejednávaný spor nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktorý je lex generalis, namiesto ustanovení Zákona o vodách, ktorý je lex specialis, na
základe čoho potom nesprávne uzavrel, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný. Súčasne podľa
žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil nesprávne splnenie predpokladov pre náhradu škody, pretože
na pozemkoch žalobcu, ktoré sú súčasťou vodnej stavby, resp. sa nachádzajú v jej bezprostrednej

blízkosti nevznikla konaním žalovaného žiadna škoda, lebo žalobca, ako vlastník takýchto pozemkov
musí strpieť obmedzenia vyplývajúce mu z osobitného charakteru týchto pozemkov, pričom tu neexistuje
porušenie právnej povinnosti, ktorej by sa dopustil žalovaný v priamom vzťahu ku žalobcovi. Žalovaný
pri realizácie prác postupoval podľa pokynov vlastníka vodnej stavby, ktorý bol objednávateľom prác,
pričom jedným z pokynov bolo aj navýšenie brehu melioračného kanála. Tu súčasne súdu prvej inštancie

vytýkal, že na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru NS ČR, ktorú žalovaný považuje za
nepoužiteľnú, lebo nezohľadňuje rovnaký právny stav v čase rozhodovania súdov. Žalovaný sa súčasne
nestotožnil s posúdením námietky premlčania zo strany súdu prvej inštancie, pretože podľa jeho názoru
zmena žaloby spočívajúca v jej späťvzatí v rozsahu 77% a súčasne v zmene petitu predstavuje
podstatnú kvantitatívnu zmenu rozhodujúcich skutkových okolností. Ďalej súdu prvej inštancie žalovaný

vytýka nevypočutie navrhnutých svedkov, najmä svedkyne Ing. U., pri ktorej sa súd prvej inštancie
uspokojil s jej výpoveďou z trestného konania a nevypočul ju v tomto spore ku skutočnostiam, ktoré
svedkyňa uvádzala v trestnom konaní v komparácii so závermi znalca, ale aj ku tomu, v ako štádiu je
celková rekonštrukcia melioračného kanála. Okrem toho mal byť podľa žalovaného vypočutý i právny
predchodca žalobcu k otázke pôvodného stavu susediacich pozemkov, ktorý podľa žalovaného nebol

zo strany žalobcu v spore preukázaný. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
vyporiadal i s jeho námietkami k nesprávnosti výpočtov v znaleckých posudkoch a v konečnom dôsledku
považuje petit za nevykonateľný. Na základe toho navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť.5. Žalobca vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaného, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správnypotvrdiť,považujúcvšetkyžalovanýmuvedenéargumentyzairelevantné.Malzato,ženámietka

žalovaného o nutnosti aplikácie ustanovení Zákona o vodách neobstojí, pričom bolo na mieste použitie
i judikatúry NS ČR. Žalovaným v odvolaní zmieňovaný pokyn na navýšenie melioračného kanála,
nebol súčasťou zmluvy o dielo, preto toto tvrdenie žalovaného žalobca považuje iba za fabuláciu.
Od svedkyne, ako laika, nemožno žiadať, aby sa vyjadrovala odborne a naproti tomu od znalca,
nemožno žiadať, aby sa vyjadroval neurčito a neodbone, preto tvrdenia znalca o „nasypávke v tvare

nepravidelného lichobežníka“ a svedkyne o „menších hrboľoch“, je potrebné považovať za tvrdenia
o tej istej veci. Žalovaný sa svojej zmluvnej povinnosti nemôže zbaviť poukazom na to, že stavba
sa bude ešte upratovať. Žalobca naproti názoru žalovaného nemá vedomosť o nezrovnalostiach v
znaleckých posudkoch. Podľa žalobcu bolo preukázané splnenie všetkých predpokladov pre náhradu
škody, pričom petit žaloby považuje za vykonateľný. S námietkou premlčania sa súd prvej inštancie
vyporiadal podľa žalobcu správne, nakoľko zmenou žaloby nedošlo ku kvalitatívnej ani kvantitatívnej

zmene rozhodujúcich skutkových okolností. V závere svojho vyjadrenia si uplatnil trovy odvolacieho
konania.

6. Nasledovala kontra argumentácia strán sporu, jej bližší obsah vzhľadom na to, že do sporu nepriniesla
žiadne nové svetlo, nebolo potrebné premietnuť do dôvodov tohto rozhodnutia.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli, na
webovej stránke súdu a stranám elektronickými prostriedkami minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech keďže
napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1,

ods. 2 CSP).

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich

skutočností, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, i to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP odvolací súdu uvádza, že súd
prvej inštancie v súdenej veci svoje rozhodnutie o nevykonaní žalovaným navrhnutých dôkazov oprel
o racionálnu úvahu vychádzajúcu z priebehu konania a stavu dokazovania. Odmietnutie navrhnutého
dôkazu by mohlo znamenať prípadne i porušenie princípu rovností zbraní, avšak iba za predpokladu, ak

takýto dôkaz mohol mať podstatný význam pre posúdenie skutkového stavu. Žalovaným navrhnuté a
súdom prvej inštancie odmietnuté dôkazy s odôvodnením, takej povahy neboli, v dôsledku čoho potom
odvolacia námietka žalovaného v tomto smere neobstojí.11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré
nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne, že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej

inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov

odporuje ustanoveniam § 192 - § 194 CSP.

13. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP totiž možno napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu
súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné

ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Preto ani táto odvolacia námietka neobstojí.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil (pozri napr. Najvyšší
súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Aplikácia Občianskeho zákonníka v tomto smere bola správna.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach

naň poukazuje.

16. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne
nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a
opätovnézdôvodnenieichneopodstatnenostiprerozhodnutievtejtoveciajodvolacímsúdombybololen

opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie
v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

17. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel,
rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, vrátane vecne správnych závislých výrokoch o
náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutými), potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).