Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200904
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317200904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: K. H., nar. XX.X.XXXX, T.
R. C. XXX, zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanej: I. V.,
nar. XX.X.XXXX, C. XXX, zastúpená: JUDr. Jozef Czibula, advokát, Vlčany 749, o zaplatenie 4.660 eur
s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/5/2017-101 zo dňa 4.
októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania priznáva v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 4.660,-eur s 5 %
ročným úrokom z omeškania od 27.1.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %,
ktorú sumu určenú samostatným uznesením je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 451 ods. 1, 2, § 456, § 516 ods. 1, 2z. č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vecne argumentoval tým, že v odseku 1 ustanovenia
§ 451 OZ je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného.
Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia
inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno

zistiť (pozri § 456). Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie.

3. V danom prípade žalobca podanou žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovanej, ktorá sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila tým, že bez vedomia žalobcu vybrala z jeho
bankového účtu finančný obnos vo výške 4.660,-eur, ktorá suma bola prevedená zo strany banky na
základe uzavretej zmluvy o úvere. Žalovaná v tom čase žila so žalobcom v spoločnej domácnosti a mala
dispozičné právo na výber peňazí.

4. Žalovaná nepoprela výber peňazí v predmetný deň, avšak podľa jej tvrdenia peniaze vybrala so
súhlasom žalobcu ako kompenzáciu investovaných finančných prostriedkov patriacich do jej vlastníctva
do rodinného domu patriaceho do vlastníctva tretích osôb.5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany v čase uskutočnenia výberu
peňazí /26. januára 2015/ žili v spoločnej domácnosti do mesiaca marec 2015. Žalovaná tvrdila, že v

spoločnej domácnosti žili do mesiaca máj 2015, avšak toto tvrdenie neoprela o žiaden dôkaz, napríklad
výsluch svedkov. Naopak žalobca súdu predložil zmluvu o nájme, z ktorej vyplýva, že prenajímateľ
prenajal nájomcovi / žalobcovi / byt na dobu od 1. marca 2015. Žalobca uzavrel 14. januára 2015
pracovnú zmluvu na funkciu medzinárodného vodiča nákladného motorového vozidla. Podľa tvrdenia
žalobcu to bol dôvod na uzavretie zmluvy o úvere, pretože potreboval finančné prostriedky na cestu

do zahraničia. V tomto smere žalobkyňa tvrdila, že peniaze boli určené na kompenzáciu finančných
prostriedkov vložených do rodinného domu, ktorý kúpili od súrodencov F., avšak k vkladu do katastra
nehnuteľností nedošlo. Z tohto dôvodu žalovaná vlastníkom nehnuteľnosti vrátila kľúče od rodinného
domu na základe preberacieho protokolu zo 7. februára 2015. Kompenzáciu finančných prostriedkov
od vlastníkov rodinného domu si žalobca ani žalovaná nežiadali, pretože investície boli vykonané bez
súhlasu vlastníkov.

6. Žalovaná v konaní preukazovala vložené investície do rodinného domu čestným vyhlásením z 15.
decembra 2014, v ktorom uviedla, že investovala finančnú čiastku z vlastných finančných zdrojov
vo výške 5.399,-eur, ktoré žalovaný nepodpísal. V danom prípade sa jedná o neplatný právny úkon
z dôvodu nepodpísania čestného vyhlásenia zo strany žalobcu. Žalovaná v odpore tvrdila, že do

rodinného domu investovala svoje finančné prostriedky vo výške 4.557,-eur, čo už je v rozpore s čestným
vyhlásením. Vložené investície preukazovala zmluvou o dielo vo výške 3.400,-eur, faktúrou č. 13213884
vo výške 109,-eur spolu so zloženkou, potvrdenkou č. 0124929 na sumu 150,-eur pre Obec C.. Žalobca
nerozporoval tieto sumy ani skutočnosť, že peniaze patrili do vlastníctva žalovanej.

7. Spornou otázkou medzi stranami zostala otázka výberu peňazí z banky zo strany žalovanej, ktorá
mala dispozičné právo nakladania s účtom žalobcu, bez súhlasu žalobcu. Žalovaná na svoju obranu,
že peniaze vybrala so súhlasom žalobcu, súdu nepredložila ani jeden dôkaz preukazujúci jej tvrdenie,
pričom dôkazné bremeno ležalo na jej strane. Okrem toho je zrejmé z vykonaného dokazovania, že
žalobca potom ako sa dozvedel o výbere peňazí vo februári 2015 odsťahoval sa do T. R. C. a od

žalovanej sa odsťahoval.

8.Pokiaľžalobkyňainvestovalasvojepeňažnéprostriedkydocudziehomajetkubezdôvodnéobohatenie
za splnenia určitých podmienok, ktoré súd v tomto konaní nebude komentovať, lebo nie sú predmetom
konania, mohla si uplatniť u vlastníka nehnuteľnosti.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na strane žalovanej došlo k
bezdôvodnému obohateniu z dôvodu neoprávneného výberu peňazí, na základe ktorého konania
žalovaná získala 4.660,-eur bez právneho dôvodu.

10. Vzhľadom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. Súd zaviazal
žalovanú žalobcovi zaplatiť 4.660,-eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 27.
januára 2015 podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, teda nasledujúcim dňom po výbere peňazí.

11. Súd žalobcovi ako úspešnej strane priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania podľa

§ 255 odsek 1 Civilného sporového konania / ďalej len CSP /. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazuje na nesprávne odôvodnenie, kde sa uvádza v bode 1),
že žalobca žalobou podanou na Okresný súd Galanta dňa 24.01.2017 žiada, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 4.666,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.01.2014 do zaplatenia a uplatnil
si náhradu trov konania. Poukazuje na tú skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ pod reg. č. 000880311260115 podpísaná žalobcom a C. D., a.s., D., IČO: 31320155, bola

uzatvorená dňa 26.01.2015.

13. V bode 2) žalovaná uskutočnila výber peňazí z účtu žalobcu dňa 26.01.2015 a nie dňa 26.01.2014,
ako sa to uvádza v rozsudku. Výber finančnej čiastky o výške 4.660,- eur z účtu žalobcu žalovanáuskutočnila na základe súhlasu žalobcu, ktoré peňažné prostriedky pochádzali z úveru poskytnutého
žalobcovi. Žalovaná uskutočnila výber peňazí z účtu žalobcu, ktorú skutočnosť ani nepoprela, nakoľko k
výberutýchtofinančnýchprostriedkovboldanýsúhlaszostranyžalobcu.Výberpeňazísauskutočnildňa

26.01.2015ažalobcapodalžalobuozaplatenie4.660,-euristinyspríslušenstvomsnávrhomnavydanie
platobného rozkazu až 23.01.2017. Podľa názoru žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v
zmysle ust. § 455 Občianskeho zákonníka, nakoľko na výber finančných prostriedkov bol právny dôvod
a majetkový prospech, tým pádom nebol získaný v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná o výbere peňazí ihneď informovala žalobcu, nakoľko výber jej navrhol sám žalobca, a to

ako kompenzáciu peňazí vložených do cudzieho majetku. Na výber finančných prostriedkov poukazuje
splnomocnením žalobcu, ktoré bolo dané žalovanej 01.07.2014.

14. Žalovaná uvádza, že do C. D., a.s., exp.: J. išla spoločne so žalobcom za účelom, aby žalobca
uzatvoril úverovú zmluvu a aby sa následne vysporiadali so žalovanou dlžnú čiastku, ktorú z vlastných
finančných prostriedkov investovala do rodinného domu, ktorý mali spoločne nadobudnúť so žalobcom

nazákladeoverenejapodpísanejkúpnejzmluvypredávajúcimiN.F.aW.F.uzatvorenejdňa07.08.2014.

15. K uskutočneniu kúpy rodinného domu vo C. pod s. č. XXXX nedošlo k dôvodu neposkytnutia úveru z
finančnej spoločnosti. Žalovaná so súhlasom žalobcu do rodinného domu, ktorý mienili odkúpiť spoločne
so žalobcom investovala z vlastných finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu vo výške

4.557,- eur, ktorá čiastka pozostávala: Nákup plastových okien a dverí vo výške 3.700,- eur, z ktorej
čiastky uhradila prevodom z účtu vedenej v I. I., a.s., D. na účet dodávateľa VITOPLAST, S. V., C. dňa
28.08.2014vovýške1.000,-eur,dňa29.08.2014vovýške1.000,-euradňa31.08.2014vovýške1.000,-
eur, kde na predmetnú dodávku tovaru bola uzavretá zmluva o dielo dodávateľom VITOPLAST, S. V.,
C. na celkovú čiastku vo výške 3.700,- eur, z ktorej čiastky žalovaná uhradila ako preddavok v hotovosti

300,- eur a čiastku 400,- eur v hotovosti po vykonaní montážnych prác. Do predmetného rodinného
domu bola zapojená kanalizačná prípojka obchodnou spoločnosťou AQUAMONT, spol. s r.o., 925 03
Horné Saliby 1087, ktorý za vykonanú prácu vyfakturovali čiastku vo výške 109,- eur na základe faktúry
č. 13213884 zo dňa 06.08.2014, ktorá čiastka bola uhradená do pokladne v hotovosti dňa 06.08.2014.
Z uvedených dokladov vyplýva, že tieto peňažné prostriedky boli investované výlučne do predmetného

rodinného domu.

16. Následne boli vykonané ďalšie rekonštrukčné práce na predmetnom rodinnom dome, ktorý potrebný
tovar a práce boli hradené v hotovosti, tiež z vlastných finančných prostriedkov žalovanej. Žalobca
umožnil žalovanej výber finančnej čiastky vo výške 4.660,- eur z poskytnutého úveru dňa 26.01.2015

za účelom vysporiadania vložených vlastných finančných prostriedkov zo strany žalovanej do rodinného
domu v k. ú. obce C. pod s. č. XXXX, ktorý mali spoločne nadobudnúť so žalobcom.

17. O tejto skutočnosti svedčí splnomocnenie žalobcu zo dňa 01.07.2014, ktorým splnomocňuje
žalovanú I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. s. č. XXX na všetky právne úkony spojené s

vybavením a poskytnutím úveru pre žalobcu na dofinancovanie kúpy nehnuteľnosti (rodinný dom)
vrátane čerpania úveru. Týmto spochybňuje tvrdenie žalobcu, že úver mal zobrať pre vlastnú potrebu,
keďže 15.01.2015 začal pracovať u nového zamestnávateľa MULLER - TRANSPORTE, s.r.o., ako
vodič nákladného vozidla (MKD) a na zahraničných cestách chcel mať so sebou finančnú rezervu. Toto
tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko žalovaný 15.01.2015 nadobudol rodinný dom počas

doby trvania spoločnej domácnosti so žalovanou, a to rodinný dom v k. ú. obce T. R. C., evidovaný na
LV č. X, parcela registra „C".

18. Žalobca súdu nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o neoprávnenom výber peňažných prostriedkov
vo výške 4.660,- eur, preto Rozsudkom uloženú povinnosť žalobcovi zaplatiť 4.660,- eur s 5 % ročným

úrokom z omeškania od 27.01.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku považuje
za neopodstatnený v celom rozsahu. Žalovaná so žalobcom bývali naďalej v rodinnom dome matky
žalovanej v k. ú. obce C. pod s. č. XXXX, vo vlastníctve I. F., nar. XX.XX.XXXX až do konca mája 2015,
o ktorej skutočnosti svedčí čestné vyhlásenie I. F.. Vyjadrenie žalobcu o tom, že od 01.03.2015 býval v
nájomnom byte v obci T. R. C. sa nezakladá na pravde, nakoľko v skutočnosti žalobca so žalovanou žili

v spoločnej domácnosti u matky žalovanej, o čom svedčí čestné vyhlásenie matky žalovanej. Žalobca
po čase nadobudnutia nehnuteľnosti, t.j. rodinného domu v k. ú. Obce T. R. C. na základe kúpnej zmluvy
zapísanej na Okresnom úrade Šaľa - katastrálny odbor pod č. V 2408/2015 zo dňa 15.01.2015 uzatvoril
Zmluvu o prenájme bytu s prenajímateľom C. J., bytom XXX XX T. R. C., vrátane jeho príslušenstva avnútorného zariadenia, počnúc od 01.03.2015 na dobu neurčitú. O hodnovernosti predmetnej zmluvy o
nájme bytu žalobca nepredložil súdu žiadny doklad od miestnej samosprávy obce T. R. C., či žalobca
je prihlásený na adresu uvedenú v nájomnej zmluve. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave, ako súd

odvolací zmenil Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 04.10.2018 pod sp. zn. 10C/5/2017 a návrh
navrhovateľa zamietol, prípadne aby Rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

19. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že rozsudok OS Galanta považuje za vecne
správny vo výroku, založený na správnom právnom posúdení veci ako aj na správnych skutkových

zisteniach, preto je odvolanie v jednotlivosti i v súhrne neopodstatnené. Pokiaľ žalovaná vymedzuje
nesprávne skutkové zistenie na základe vykonaných dôkazov tým, že poukazuje na „nesprávne
odôvodnenie, kde sa uvádza v bode 1)“ tak zdôrazňuje, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutiu
nie je prípustné v zmysle § 358 CSP. Vo výroku Rozsudku OS Galanta je jasne uvedené, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania „od 27.1.2015 do zaplatenia“ a tento výrok žalovaná
nenamieta, keď namieta len „nesprávne odôvodnenie“, čím ale nevymedzuje žiaden odvolací dôvod.

Keď je výrok Rozsudku OS Galanta správny, je irelevantné namietať len odôvodnenie, pretože len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je odvolanie prípustné.

20. Žalovaná nesprávne uvádza, že v odôvodnení Rozsudku OS Galanta „sa uvádza v bode 1), kde
žalobca žalobou podanou na Okresný súd Galanta dňa 24.01.2017 žiada, aby súd zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobcovi 4.666 eur“, pretože takáto suma sa neuvádza ani v bode 1 odôvodnenia Rozsudku OS
Galanta, ale súd prvej inštancie tam uvádza sumu 4.660 eur a v žalobe žalobca jednoznačne požadoval
priznanie istiny 4.660 eur. Avšak znova zdôrazňuje, že odvolanie len proti odôvodneniu Rozsudku OS
Galanta nie je prípustné.

21. Žalovaná neopodstatnene v Odvolaní (č. l. 119 hore) uvádza, že: „V bode 2) žalovaná uskutočnila
výberpeňazízúčtužalobcudňa26.01.2015aniedňa26.01.2014,akosatouvádzavrozsudku“,pretože
súd prvej inštancie uvádza v bode 11 odôvodnenia Rozsudku OS Galanta, že „zistil tento skutkový stav
veci“, ktorý skutkový stav je vyhodnotený v bode 12 odôvodnenia Rozsudku OS Galanta nasledovne:
„žalovaná uskutočnila výber vo výške 4.660,-eur 26. Januára 2015 bez vedomia žalobcu“ (str. 3

Rozsudku OS Galanta). Tento dátum výberu uvedenej sumy je v súlade s obsahom spisu a to s dôkazmi
v spise - výpis z účtu žalobcu za január 2015 (č. l. 5) a výber v hotovosti z 26.01.2015 (č. l. 26), ktorý
dátum výberu nebol ani popretý žalovanou, a preto je zrejmé, že súd na základe vykonaných dôkazov
zistil skutkový stav správne a odvolacie námietky žalovanej nie sú dané. Takto správne zistený skutkový
stav sa premietol aj do výroku Rozsudku OS Galanta.

22. Tvrdenie o žalovanej o tom, že jej žalobca dal súhlas na výber sumy 4.660 eur žalovaná
nepreukázala. Žalovaná bola povinná preukázať tvrdenie, že žalobca jej dal súhlas na výber sumy 4.660
eur ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie a takýto názor je v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej „na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby

preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti“ (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009
z 24.02.2010, uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010 z 28.03.2012). Z citovaného je zrejmé, že
žalovaná bola povinná dokázať, že žalobca jej dal súhlas na výber sumy 4.660 eur, čo žalobca poprel.
Žalobca nemohol spravodlivo dokazovať, že nedal súhlas. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobca sa nenachádzal v pobočke C. D. v čase, keď žalovaná zrealizovala výber 4.660 eur z účtu

žalobcu, pretože vyšiel von s ich synom, čo potvrdila aj žalovaná (str. 5 zápisnice o pojednávaní
dňa 17.5.2018), ďalej, že žalobca si vzal úver pre svoje osobné účely, keď sa zamestnal ako vodič
medzinárodnej prepravy od mesiaca január 2015, ďalej žalobca po tom, čo mu bol začiatkom februára
2015 doručený výpis z jeho účtu za január 2015, z ktorého sa dozvedel o výbere sumy 4.660 eur
uskutočnenomžalovanou,zrušildňa9.2.2015podpisovývzoržalovanejkjehoúčtuavzhľadomnastratu

dôvery sa od žalovanej odsťahoval a prenajal si od 1.3.2015 sám byt v T. R. C.. Uvedeným súhrnom
dôkazov a zisteným skutkovým stavom je vyvrátené tvrdenie žalovanej o súhlase žalobcu s výberom
sumy 4.660 eur žalovanou. Navyše, žalovaná v Odvolaní ani nenamieta zistenie a vyhodnotenie súdu
prvej inštancie k otázke súhlasu, resp. nesúhlasu žalobcu s výberom sumy 4.660 eur, preto ňou nie je
riadne vymedzený odvolací dôvod. Poukaz žalovanej na to, kedy podal žalobca žalobu (23.01.2017) je

irelevantný, pretože jeho nárok nie je premlčaný a takúto námietku žalovaná ani nevzniesla, pretože by
nebola opodstatnená.23. Žalovaná poukazuje na to, že „o výbere peňazí ihneď informovala žalobcu“, avšak s týmto jej
oneskoreným tvrdením právneho zástupcu žalovanej v záverečnej reči sa súd prvej inštancie správne
vysporiadal v bode 28 odôvodnenia Rozsudku OS Galanta. Takéto tvrdenie ani nebolo preukázané,

keď žalobca na otázku právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 17.5.2018, či sa rozprával
so žalovanou o výbere peňazí po tom, čo opustili banku odpovedal: „nie lebo som nemal o tom
vedomosť“ (str. 4 zápisnice o pojednávaní zo 17.5.2018). Takéto tvrdenie žalovanej teda nebolo ani
preukázané. Namieta novoty zo strany žalovanej tvrdené a priložené k Odvolaniu, keď žalovaná uvádza:
„Na výber finančných prostriedkov poukazuje splnomocnením žalobcu, ktoré bolo dané žalovanej

01.07.2014“ a ktoré priložila k odvolaniu a na ktoré odkazuje v Odvolaní (č. l. 119 a 120). Takýto
„dôkaz“ však nemožno vzhľadom na § 366 CSP akceptovať a nemožno naň v odvolacom konaní vôbec
prihliadnuť. Poukazuje na to, že žalovaná bola spolu s právnym zástupcom žalovanej prítomná na
pojednávaní dňa 04.10.2018, kde súd poučil strany o zákonnej koncentrácii podľa § 154 CSP, teda
o tom, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí a strany (tak aj žalovaná) vyhlásili, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie

dokazovania a PZ žalobcu a PZ žalovanej uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Tým, že žalovaná do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP) nepredložila v
konaní pre súdom prvej inštancie splnomocnenie zo dňa 01.07.2014 nesie zodpovednosť za to, že na
takýto dôkaz nemožno prihliadať. Predloženie takéhoto „dôkazu“ však nenapĺňa žalovanou vymedzený
odvolací dôvod, že „súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkový zisteniam“, pretože vinou žalovanej takéto splnomocnenie zo dňa 01.07.2014 súd
prvej inštancie nemohol ani vykonať, keďže ho nemal k dispozícii, avšak aktuálne je už takýto „dôkaz“
irelevantný a neprípustný. Preto tiež nie je naplnený odvolací dôvod prezentovaný žalovanou.

24. Žalovaná nešpecifikuje v čom konkrétne malo spočívať nesprávne zistenie skutkového stavu zo

strany súdu prvej inštancie, preto má za to, že odvolací dôvod nie je riadne vymedzený. Odvolanie
žalovanej je písané ako vyjadrenie bez toho, aby uvádzala, v čom je Rozsudok OS Galanta nesprávny.
Pokiaľ žalovaná uvádza, že do pobočky C., a.s. v J. išla spoločne so žalobcom za účelom, aby žalobca
uzatvoril úverovú zmluvu a aby si následne vysporiadali so žalovanou dlžnú čiastku, ktorú z vlastných
prostriedkov investovala do rodinného domu, ktorý mali spoločne nadobudnúť so žalobcom na základe

kúpnej zmluvy zo 07.08.2018 a žalovaná odkazuje ako na dôkaz na kúpnu zmluvu zo dňa 07.08.2014
tak k tomuto sa vyjadruje tak, že kúpna zmluva zo 07.08.2014 nemôže byť časovo a ani logicky dôkazom
o žalovanou tvrdenej dohode o tom, že výber peňazí zo dňa 26.01.2015 bol určený na kompenzáciu
investíciížalovanejvyššieuvedených.Poukazujenato,žežalobcakvýberesumy26.01.2015žalovanou
jednoznačne uviedol, že táto bola „bez oprávnenia“ (v žalobe), ďalej prostredníctvom PZ, že nikdy

nesúhlasil s tým, aby žalovaná vybrala čo i len časť peňazí poskytnutých z úveru žalobcovi a nesúhlasil
anisvýberom4660eurapoprelžalovanouuplatňovanúprotipohľadávkuzažalovanoutvrdenéinvestície
do RD súp. č. XXXX k. ú. C.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemal v zámere žalovanej poukázať
peniaze z úveru, ktorý vzal len žalobca dňa 26.01.2015 a to ani za účelom žalovanou tvrdenej a
nepreukázanej dohody strán o kompenzácií za žalovanou tvrdených investícií do RD súp. č. XXXX vo

C.. Sám žalobca uviedol, že výber peňazí dňa 26.01.2015 bol bez jeho vedomia. Obrana žalovanej,
ktorá spočíva v tom, že podľa jej tvrdení a predložených dokladov investovala na rekonštrukciu RD súp.
č. XXXX vo C. vo vlastníctve N. F. a W. F. je absolútne irelevantná a súd prvej inštancie sa s ňou správne
vysporiadal v bode 26 odôvodnenia Rozsudku OS Galanta.

25. Pokiaľ žalovaná namieta, že „týmto spochybňuje tvrdenie žalobcu, že úver mal zobrať pre vlastnú
potrebu, keďže 15.01.2015 začal pracovať u nového zamestnávateľa MULLER - TRANSPORTE, s.r.o.,
ako vodič nákladného vozidla“ (č. l. 120), tak takáto námietka nespadá pod žiaden odvolací dôvod,
pretože nesmeruje proti Rozsudku OS Galanta a nevyplýva z nej žiadna nesprávnosť rozhodnutia.
Nad rámec poukazujem na to, že žalovaná takéto tvrdenie žalobcu počas konania nepoprela ani na

pojednávaní dňa 17.5.2018 a ani na pojednávaní dňa 04.10.2018.

26. Ak žalovaná namieta v Odvolaní, že žalobca nepredložil súdu žiadny hodnoverný dôkaz o
neoprávnenom výbere peňažných prostriedkov vo výške 4.660 eur (č. l. 121), tak poukazujem na to,
že žalovaná znova nevymedzuje odvolací dôvod, tak aby bolo zrejmé, aká nesprávnosť sa vytýka

Rozsudku OS Galanta. Odvolanie je totižto podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu súdu a nie
voči tvrdeniam strany v konaní. Aj v tejto časti absentuje Odvolaniu žalovanej riadne vymedzenie
odvolacích dôvodov. Čestné vyhlásenie zo dňa 24.10.2018, ktoré žalovaná priložila k Odvolaniu je
neakceptovateľné vzhľadom na ust. § 366 CSP Navyše, čestné vyhlásenie nie je dôkazom podľa CSP.27. Námietky žalovanej adresované voči nájomnej zmluve od 01.03.2015 považuje za irelevantné a
nenarušujúce skutočnosť, že žalovaná nepreukázala súhlas s výberom sumy 4660 eur. Nad rámec

poukazuje na to, že V 2408/2015 nemohol byť zo dňa 15.01.2015, pretože by to znamenalo, že
začiatkom roka 2015, presnejšie v jeho 15. deň bolo podaných na Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor
2408 návrhov na vklad, čo je nereálne.

28. Pokiaľ žalovaná v závere Odvolania uvádza, že „Vzhľadom na uvedené považuje Rozsudok

prvostupňového súdu za nesprávny - súd sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“, tak poukazuje na to, že v zmysle § 365 CSP,
ktorý taxatívne upravuje odvolacie dôvody, neexistuje žalovanou prezentovaný odvolací dôvod „súd
sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi“. Žiadne ďalšie odvolacie dôvody nie sú v Odvolaní bližšie
špecifikované.

29. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že výber finančnej čiastky vo výške 4.660,- eur
z účtu žalobcu žalovaná uskutočnila na základe ústneho súhlasu žalobcu, ktoré peňažné prostriedky
pochádzali z úveru poskytnutého žalobcovi. Výber peňazí sa uskutočnil dňa 26.01.2015 a žalobca podal
žalobu o zaplatenie 4.660,- eur istiny s príslušenstvom s návrhom na vydanie platobného rozkazu až
23.01.2017.

30. Poukazuje na to, že ani žalobca nevyvrátil žiadnymi dôkaznými prostriedkami túto skutočnosť a
nepredložil k tomu žiaden dôkaz, že nedal súhlas žalovanej na výber finančných prostriedkov vo výške
4.660,- eur z účtu žalobcu a s tým sa nevysporiadal súd prvej inštancie.
Žalobca žalovanej pred výberom uvedenej finančnej čiastky dal ústny súhlas, o ktorej skutočnosti

žalovaná po výbere finančných prostriedkov ihneď informovala žalobcu nakoľko, jej výber finančných
prostriedkov navrhol sám žalobca. Žalovaná tiež potvrdila, že žalovaný vyšiel von s ich synom z budovy
banky, v čase, keď žalovaná realizovala výber vo výške 4.660,-eur nakoľko, maloletý bol netrpezlivý
v priestoroch banky už aj počas riešenia úverovej zmluvy žalobcu. Je nepochopiteľné, ako žalobca
uvádza, že výšku úveru v čiastke 4.660,- eur si zobral pre svoje osobné účely, keď sa zamestnal ako

vodič MKD. Má za to, že výška úveru nezodpovedá štandardným potrebám pre osobné účely.

31. Žalovaná znova uvádza, ako dôkaz, že do C. D., a.s., exp.: J. išla spoločne so žalobcom za účelom,
aby žalobca uzatvoril úverovú zmluvu a aby sa následne vysporiadali so žalovanou dlžnú čiastku, ktorú
z vlastných finančných prostriedkov investovala do rodinného domu, ktorý mali spoločne nadobudnúť

so žalobcom na základe overenej a podpísanej kúpnej zmluvy predávajúcimi N. F. a W. F. uzatvorenej
dňa 07.08.2014. Pokiaľ žalobca by mal len úmysel riešiť úver pre osobnú potrebu bolo by postačujúce,
aby banku navštívil len sám. Žalobca tiež nepredložil súdu žiadny hodnoverný dôkaz o neoprávnenom
výbere finančnej čiastky vo výške 4.660,- eur za účelom kompenzácie vložených nákladov do rodinného
domupods.č.XXXX voC.,ktorýrodinnýdompatrildovlastníctvapredávajúcichN.F.aW.F..Žalobkyňa

uvádza tú skutočnosť, že od mája 2014 do februára 2015 spoločne obývali predmetnú nehnuteľnosť a
o rekonštrukčných prácach žalobca vedel a súhlasil so žalovanou, aby tieto práce boli vykonané z jej
vlastných finančných prostriedkov a následne sa mali medzi sebou finančne vysporiadať.

32. Na pojednávaní na Okresnom súde Galanta dňa 17.05.2018 žalobkyňa nebola zastúpená právnym

zástupcom a nevedela správne posúdiť či má nenamietať tvrdenie žalobcu, že úver mal zobrať
pre vlastnú potrebu z dôvodu vykonávania pracovnej činnosti u nového zamestnávateľa MULLER -
TRANSPORTE, s.r.o., ako vodič MKD. Žalovaná so žalobcom bývali od februára 2015 v rodinnom dome
matky žalovanej v k. ú. obce C. pod s. č. XXXX, vo vlastníctve I. F., nar. XX.XX.XXXX až do konca mája
2015, o ktorej skutočnosti svedčí čestné vyhlásenie I. F.. Poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal

žalobu na Okresný súd Galanta až 24.01.2017 a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
4.660,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.01.2014 do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov
konania. Žalobca uvádza, že začiatkom februára 2015 mu bol doručený výpis z jeho účtu za január
2015 z ktorého sa dozvedel o výbere sumy 4.660,- eur uskutočnenú žalovanou, preto dňa 09.02.2015
podpisový vzor žalovanej k jeho účtu vzhľadom na stratu dôvery od žalovanej zrušil. Pri tejto skutočnosti

poukazuje na to, že návrh žaloby o zaplatenie 4.660,- eur istiny s príslušenstvom s návrhom na vydanie
platobnéhorozkazupodalaždňa24.01.2017,tedapodvojročnomodstupeodtvrdeniažalobcu,ženedal
súhlas žalobkyni na výber peňažných prostriedkov z jeho bankového účtu. Domnieva sa, že žalobcapodal návrh na súd, preto s dvojročným oneskorením, lebo žalobca nemal preukázaný súhrn dôkazov
o tejto právnej skutočnosti a ktorú teraz s odstupom času uplatňuje.

33. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom
beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),adospelkzáveru,žeodvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.660 eur
s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaná bez predchádzajúcej

dohody vybrala z účtu žalobcu 4.660 eur.

35. Vzhľadom k rozsahu odvolania zo strany žalovanej je predmetom prieskumu odvolacieho súdu
posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe žalobcu vyhovel tak, že zaviazal
žalovanú na povinnosť zaplatenia sumy 4.660 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa

27.01.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

36. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

37. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania.
Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila.

Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strana konania za to, že v konaní
neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

38. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
konania.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by

sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v
tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a
na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por.
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).Otázku splnenia povinnosti tvrdenia

a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci.

39. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 2316/2015 „ Ve vztahu medzi majitelem účtu
a disponentem však samotná existencie dispozičného oprávnení nepředstavuje právni titul pro přesun

majetkových hodnot..... (Obdobne viď. Uznesenie sp. zn. 28 Cdo 3822/2014.)

40. Nesporným v danej veci je, že žalovaná dňa 26.01.2015 uskutočnila výber z účtu žalobcu na základe
jej dispozičného oprávnenia. Zriadenie dispozičného oprávnenia žalovanej k účtu žalobcu nezakladá
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ale má význam iba vo vzťahu žalovanej k účtu žalobcu,

respektíve k peňažnému ústavu, u ktorého je účet vedený. Ako je už vyššie uvedené, vo vzťahu medzi
majiteľom účtu a disponentom však samotná existencia dispozičného oprávnenia nepredstavuje právny
titul na presun majetkových hodnôt. Ak má byť vylúčený vznik majetkového prospechu žalovanej, bolo
nutné analyzovať vzťahy medzi stranami a skúmať, či sa presun (použitie) peňazí mohlo opierať oadekvátny právny dôvod. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná vybrala na základe svojho
dispozičného oprávnenia z účtu žalobcu sumu 4.660 eur, pričom podľa tvrdenia žalobcu tak učinila bez
jeho súhlasu a bez oprávnenia. Na to, aby súd mohol konštatovať, že na strane žalovanej nedošlo k

bezdôvodnému obohateniu, že peniaze mohla použiť pre svoju potrebu ako uviedla, (išlo o kompenzáciu
za vynaložené náklady v súvislosti s rodinným domom, ktorý chceli so žalobcom kúpiť), bolo potrebné,
abyuvedenéskutočnostiipreukázala.Samotnédispozičnéoprávneniežalovaneještenezakladáprávny
titul na použitie finančných prostriedkov žalobcu na akýkoľvek účel bez jeho súhlasu. Nie na žalobcovi
stálo bremeno dôkazu, ale na žalovanej a to v tom, že ich použila v súlade s ich dohodou.

41.Žalobcapoprelakúkoľvekdohoduohľadompoužitiajehofinančnýchprostriedkovnakompenzáciuza
vynaložené náklady v súvislosti s rodinným domom, ktorý chceli so žalovanou kúpiť, preto žalovaná mala
preukázať, že finančné prostriedky použila v súvislosti s ich predchádzajúcou dohodou. Na negatívnu
dôkaznú teóriu poukazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009, ktorú treba
rešpektovať pri posudzovaní dôkazného bremena na strane konkrétnej strany sporu. Ide o pravidlo,

že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Od žalobcu zásadne nemožno požadovať,
aby preukazoval, že medzi ním a žalovanou neexistovala žiadna dohoda ohľadom použitia finančných
prostriedkov, ktoré žalovaná vybrala z jeho účtu.

42. Ako je už uvedené, žalobca akúkoľvek dohodu so žalovanou popieral. Žalovaná sa uvedené
snažila preukázať tvrdeniami, že v čase vykonania rekonštrukčných prác žila so žalobcom v spoločnej
domácnosti až do mája 2015 a tým, že chceli spoločne kúpiť nehnuteľnosť, do ktorej investovala
svoje peniaze. Preukazovala aj investície, ktoré učinila do predmetného rodinného domu a napokon
v odvolacom konaní namietala aj tvrdenie žalobcu v tom, že úverovú zmluvu, ktorú uzavrel žalobca,

nebolo z dôvodu, ako sám uviedol, teda pre svoje osobné účely. Ide však iba o nepriame dôkazy,
ktoré nepodporujú jej tvrdenia o dohode so žalobcom. Všetky doklady preukazujúce rekonštrukciu
rodinného domu sú na jej meno a otázka do kedy žil žalobca so žalovanou v spoločnej domácnosti je
vo vzťahu k nároku žalobcu bez právneho významu. Pokiaľ ide o listinné dôkazy a skutkové tvrdenia
uvádzané žalovanou až v odvolacom konaní, na tieto odvolací súd už nemohol prihliadnuť. Civilný

sporový poriadok v ust. § 366 ustanovuje za aký podmienok je možné použiť prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany. Žalovaná neuviedla ani jeden zákonný dôvod, pre ktorý by
boli tieto prípustné a pre ktorý odvolací súd by mal na ne prihliadnuť, pričom argumentácia žalovanej v
tom, že nebola pred súdom prvej inštancie právne zastúpená neobstojí a nemôže ovplyvniť rozhodnutie
odvolacieho súdu.

43. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd

musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

44. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil

a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho
súdu, žalovanej sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že medzi ňou a
žalobcom bola nejaká dohoda ohľadom použitia finančných prostriedkov, ktoré vybrala z jeho účtu vo
svoj prospech.

45. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadom odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti s dátumom výberu
peňažných prostriedkov a výšky peňažných prostriedkov, ako vyplynulo z dokazovania, išlo o zrejmú
nesprávnosť, ale na samotné rozhodnutie súdu vplyv nemá a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

46. Ďalšími argumentmi predneseným žalovanou v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, keďže
pre rozhodnutie vo veci nie sú právne významné. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, abyna každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303 -A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

47. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako i
v súvisiacom osobitne nenapadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny, s použitím § 387

ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

48. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní vo veci samej v
celomrozsahuúspešnýanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov

konania (aj odvolacieho) rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).