Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. august 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/180/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319348
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118319348.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Myrent s.r.o., so sídlom
Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 489 546, zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,

IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Q. C. X/A, XXX XX S.,
v konaní o zaplatenie 330,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 41C/2/2019-89 zo dňa 06. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
330,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 330,00 Eur od 02.08.2018
do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.01.2019

domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody
zaplatiť žalobcovi sumu 330,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
330,00 Eur od 02.08.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Na pojednávaní konanom
dňa 06.05.2019 súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na
pojednávanie riadne a včas vykázané dňom 01.04.2019. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému
riadne doručené, bola zároveň dodržaná lehota v zmysle § 178 ods. 2 CSP, žalovaný však svoju neúčasť

na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil. Žalovaný bol zároveň poučený o následku nedostavenia
sa na pojednávanie, vrátanie možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. Aj keď
žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.05.2019 ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň neúčasť
právneho zástupcu na vytýčenom súdnom pojednávaní, t.j. okresný súd považoval ospravedlnenie za
podané včas, dôvody ospravedlnenia neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní,
a to neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania, súd nevyhodnotil

ako vážne okolnosti v súlade s ustanovením § 274 CSP. Neodkladné pracovné povinnosti a pracovná
vyťaženosť žalovaného a jeho právneho zástupcu v rozhodnom čase (v čase termínu pojednávania) nie
je bez ďalšieho, a to bližšej konkretizácie a tiež preukázania, vážnou okolnosťou, ktorá by objektívne
znemožnila žalovanému a jeho právnemu zástupcovi účasť na vytýčenom termíne pojednávania. Zo
stranyžalovanéhoajehoprávnehozástupcubolopotrebnésúduuviesťakékonkrétneskutočnostibránili
alternatívnemu riešeniu (napr. substitúcia...), aké konkrétne efektívne opatrenia prijali na prejednanie

veci na vytýčenom termíne pojednávania a podobne, čo však neurobili. K subjektu vystupujúceho na
žalovanej sporovej strane zároveň súd prvej inštancie dodal, že sa jedná o veľkú obchodnú spoločnosť,fungujúcu na trhu už niekoľko rokov, ktorá má bez pochyby aj právne oddelenie, a teda nebol dôvod,
na základe ktorého by bola znemožnená žalovaným poverenej osobe účasť na pojednávaní. Vážnou
okolnosťou podľa názoru okresného súdu nie je ani všeobecné konštatovanie o hospodárnosti konania

(nenavyšovanie trov konania). Primárnym je záujem na hospodárnom a zároveň efektívnom prejednaní
veci bez zbytočných prieťahov a tiež záujem žalujúcej, ale aj žalovanej strany, ktorý sa môže docieliť
najmä prítomnosťou oboch strán konania na pojednávaní.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 06.05.2019 navrhol,
aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Nakoľko boli v konaní splnené všetky

kumulatívne podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 274 CSP pre daný procesný postup, okresný súd
návrhu žalobcu vyhovel a vydal rozsudok pre zmeškanie.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi ako plne úspešnej sporovej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v celom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Vyjadril svoje presvedčenie, že inštitút rozsudku pre zmeškanie slúži ako procesná sankcia za
pasivitu žalovaného. Žalovaný pritom vo vedenom konaní nebol nečinný. Žalovaný podaním zo dňa
05.05.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 06.05.2019, pričom svoje

ospravedlnenie odôvodnil neodkladnými pracovnými povinnosťami a pracovnou vyťaženosťou, ako aj
z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň súd informoval o tom, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, resp. bez prítomnosti jeho právneho
zástupcu. Odvolateľ bol toho názoru, že pokiaľ súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné,
mal v zmysle čl. 4 základných princípov CSP per analogiam postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP a

bezodkladne upovedomiť žalovaného o tom, že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Na základe
uvedenéhoboltohonázoru,ževkonanínebolisplnenépodmienkyprevydanierozsudkuprezmeškanie.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne
a žiadal jeho potvrdenie odvolacím súdom. Zároveň si pre prípad úspechu v sporovom konaní uplatnil

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne z tvrdení produkovaných žalovaným v podanom
odvolaní nevyvracia správnosť postupu súdu prvej inštancie. Zásadu hospodárnosti konania s ohľadom
na nenavyšovanie trov sporu nemožno povyšovať a uprednostňovať pred riadnym prejednaním veci na
ústnom pojednávaní, ktoré bolo vytýčení na deň 06.05.2019. Nesúhlasil ani s tým, že vážnym dôvodom
ospravedlnenia neúčasti žalovanej sporovej strany na pojednávaní konanom dňa 06.05.2019 bola

pracovná vyťaženosť, v súvislosti s čím poukázal na ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
týkajúce sa možnosti advokátskej kancelárie poveriť advokátskeho koncipienta zastúpením pri vykonaní
jednotlivých úkonov právnej služby, prípadne možnosťou dať sa v konaní zastúpiť iným advokátom.
Žalobca na rozdiel od žalovaného nevidel možnosť aplikovať postup súdu podľa § 183 ods. 4 CSP, a to
ani analogicky. Ospravedlnenie žalovaného nebolo podľa názoru žalobcu vykonané včas a z dôvodu

vážnych okolností a boli splnené kumulatívne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle
§ 274 CSP.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa
11.07.2019, nevyjadril. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c) CSP o d m i e t o l .

9.Primárneodvolacísúduvádza,žesastotožnilsprocesnýmpostupomokresnéhosúdunapojednávaní

konanom dňa 06.05.2019, ktorý pri kumulatívnom splnení podmienok v zmysle § 274 CSP vydal
rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

10. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej
pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že

si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací
súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na
ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také
kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom,že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné
opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez
riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci okresným súdom, hoci bol

na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom
následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak
potom za danej situácie žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie,
okresný súd postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný totiž nerešpektoval okresným súdom uložené

povinnosti a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.

11. Ako zužujúci sa javí výklad poskytnutý žalovaným v podanom odvolaní o tom, že rozsudok pre
zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný v konaní
nebol nečinný. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného tak, ako je upravený v ustanovení § 274 CSP,
pôsobí ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, ktorá vyplýva z porušenia procesných povinností

strany - konkrétne sa jedná o sankciu za neospravedlnenú neprítomnosť žalovanej sporovej strany na
pojednávaní. Skutočnosť, že žalovaný v predchádzajúcej fáze konania vykonal procesný úkon (napr.
podal odpor) bez ďalšieho nezakladá nemožnosť vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa
§ 274 CSP.

12. Ustanovenie § 274 stanovuje podmienky, za kumulatívneho splnenia ktorých je možné rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú: 1/ žalobou je uplatnený nárok na splnenie povinnosti,
2/ návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, 3/ nedostavenie sa žalovaného na
pojednávanievoveci,hocibolnaňriadnea včaspredvolanýavpredvolanínapojednávaniebolpoučený
o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a 4/ neospravedlnenie

neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

13. Splnenie podmienok pre možnú aplikáciu procesného postupu súdu podľa § 274 CSP, ktoré sú
uvedené pod bodom 1/ a 2/ odseku 12. tohto rozhodnutia žalovaný v podanom odvolaní nenamietal.
Okresný súd skonštatoval splnenie podmienky včasnosti ospravedlnenia neprítomnosti žalovaného

a jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 06.05.2019, ktorý právny záver odvolateľ
logicky,sprihliadnutímnažiadanýodvolacípetit,nenamietal.Zobsahupodanéhoopravnéhoprostriedku
žalovaného je zrejmé, že sa nestotožnil s posúdením okolností, ktoré v ospravedlnení ako dôvod
neprítomnosti na pojednávaní žalovaná sporová strana súdu uviedla.

14. Ospravedlnenie žalovaného a jeho právneho zástupcu, ako správne konštatoval okresný súd,
nespočívalo v takých objektívnych okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti
žalovanej sporovej strany dostaviť sa na pojednávanie (napríklad úraz, choroba strany sporu alebo jeho
zástupcu a podobne). Naopak, žalovanou sporovou stranou uvádzané okolnosti (neodkladné pracovné
povinnosti, pracovná vyťaženosť, hospodárnosť konania) bez ďalšieho nemožno považovať za vážne,

spĺňajúce atribút nemožnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možný postup súdu podľa § 183 ods. 4 CSP, je potrebné
uviesť, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní
iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie

pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie
pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je
preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) CSP a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na

odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, pričom žiadna analógia legis § 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k §
274 písm. b) CSP do úvahy neprichádza. Napokon v podanom odvolaní žalovaný neuviedol ani žiadne
skutočnosti v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP, ktorými by namietal, že pojednávanie, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.

16. Vo vzťahu k prípustnosti odvolania odvolací súd uvádza, že odvolanie je prípustné proti každému
rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania, či súd prvej inštancie
žalobe vyhovel alebo ju zamietol, resp. jej sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Z takto
široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa tri výnimky, ktorých výpočet je taxatívny a nemožno horozširovať. Prvú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe uznania nároku podľa § 282 a nasl.
CSP. Druhú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku podľa § 286 a
nasl. CSP. Poslednú tretiu výnimku tvorí rozsudok pre zmeškanie alebo inak povedané kontumačný

rozsudok v zmysle§ 273 a nasl. CSP. Napriek tomu, že voči týmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade
prípustné, zákon aj voči týmto trom typom rozsudkov odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť však
v zmysle § 356 písm. b) CSP viaže len na dôvod, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto
rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania.
Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie

odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné. Naopak, ak strana dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa tento súčasne aj dôvodom
úspešnosti odvolania.

17. Žalovaný v podanom odvolaní dôvod prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie
žalovaného nepreukázal. Procesnoprávnym dôsledkom odvolania podaného proti rozhodnutiu, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné, je jeho odmietnutie v zmysle § 386 písm. c) CSP, na základe čoho
odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol.

18. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania

o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania
rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu
odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci, a to v
dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné - v danom prípade žalovaného. V nadväznosti na uvedené krajský súd podľa § 256 ods.

1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).