Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213495
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716213495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Ing. I.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. X, F. Q., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
právne zastúpený: Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o., ul. Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838
713, proti žalovaným: 1/ ROVER, s.r.o., IČO:36 414 409, Sučianska 2106/29, 036 08 Martin, právne
zastúpený: RYBÁR advokát, s.r.o., IČO: 51273 225, so sídlom ul. A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, 2/ JUDr.
Jaroslav Jakubčo, PhD., ul. R. P. X, XXX XX B.P., správca konkurznej podstaty úpadcu PB Power Trade,
a.s., IČO: 44 063 555, so sídlom ul. Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, 3/ Prima banka Slovensko, a.s.,

IČO: 31 575 951, so sídlom ul. Hodžova 11, 010 11 Žilina, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom ul. Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, 4/ ProAuctio, s.r.o., IČO: 45 408
441, Horná 2, 974 01 B. Bystrica, právne zastúpený: JUDr. Daniel Janšo, advokát, ul. X. O. X, XXX
XX P. P., 5/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, E. Q. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
21C/267/2016-368 zo dňa 28. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č.k. 21C/267/2016-368 zo dňa 28. júna 2018 zamietol žalobu o určenie
neplatnosti dražby. Zároveň rozhodol, že žalovaní majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanom žalobou domáhal určenia, že dražba jeho
nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území L. a na Okresnom úrade v Martine sú zapísané
na LV č. XXXX a na základe ktorej bol žalovanému v rade 1/ Rover, s.r.o. a spol. ako vydražiteľovi
udelený príklep, je neplatná pre vady, týkajúce sa doručovania písomností a nesprávneho ohodnotenia
nehnuteľností.Žalobcatvrdil,žepísomnosti,týkajúcesadražbymuvrozporesustanovením§12zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, neboli doručené, nebol mu doručený ani znalecký posudok,

ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vydražených nehnuteľností. Nebolo mu doručené ani oznámenie o
dražbe, ktoré nebolo doručené ani Ing. K. Z. a Ing. Q. Z., ktorí mali vo vzťahu k nehnuteľnostiam zriadené
vecné bremeno. Počas konania zanikla spoločnosť žalovaného v 3/ rade, preto súd rozhodol, že bude vkonaní pokračovať s právnym nástupcom, a to spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s.. Súd pripustil,
aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaných, a to žalovaná v 5/ rade.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 21.12.2012 uzatvoril žalobca Ing. I. Y. a žalovaná
v rade 5/ X. Y. zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 142575 s L. T., D. (neskôr
T. T., D.). Na základe tejto zmluvy záložcovia a to Ing. I. Y. a X. Y. ručili svojimi nehnuteľnosťami,
ktoré sú predmetom tohto sporu za pohľadávky spoločnosti PB Power Trade, a.s. (žalovaný v rade
2/) a to do výšky 2.000.000 eur. Jednalo sa o nehnuteľnosti, ktoré sú na Okresnom úrade v Martine

zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L. a to administratívna budova súpis. č. XXXX a pozemky
parc. č. 580/31 o výmere 116 m2, parc. č. 580/32 o výmere 16 m2 parc. č. 580/33 o výmere 28
m2, parc. č. 581 o výmere 1261 m2 a parc. č. 582 o výmere 97 m2. Na spoločnosť PB Power
Trade, a.s. bol dňa 28.10.2014 vyhlásený konkurz a správcom konkurznej podstaty bol určený JUDr.
Jaroslav Jakubčo, PhD. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo dňa 28.10.2014 zverejnené v obchodnom
vestníku. Správca konkurznej podstaty postupoval voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 79 ods. 1

zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a vyzval žalobcu, aby zaplatil všeobecnú hodnotu
založených nehnuteľností na účet správcu v lehote 30 dní. Žalobcu upozornil, že v opačnom prípade
zapíše nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca na základe výzvy všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti nezaplatil a z toho dôvodu správca zapísal sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty
úpadcu a doplnenie súpisu majetku zverejnil v obchodnom vestníku č. 157/15 a to dňa 17.08.2015.

Uplatnenie postupu podľa § 79 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii preukázal žalovaný v rade
2/ úradným záznamom zo dňa 28.07.2015, ktorý preukazuje, že žalobca výzvu na zaplatenie všeobecnej
ceny sporných nehnuteľností prevzal dňa 01.07.2015, ale zaplatiť cenu určenú znaleckým posudkom č.
65/2015, ktorý vypracoval Ing. Štefan Pastierovič a to vo výške 183.000 eur odmietol, pretože túto cenu
považoval za neprimerane vysokú. Podľa § 79 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii majetok

tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu, zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto
zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri speňažovaní
majetku správca (žalovaný v rade 2/) koná v mene žalobcu, tj. v mene osoby, ktorá zabezpečila záväzok
úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že všetky písomnosti súvisiace s prípadnou dražbou vykonávanou v
rámci konkurzného konania postačuje doručovať správcovi konkurznej podstaty, pretože konal v mene

žalobcu zo zákona. Skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej podstaty úpadcu
PB Power Trade, a.s., nebola spochybňovaná a túto skutočnosť nenamietal ani žalobca.
Podľa § 1 zák. č. 7/2005 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, tento zákon upravuje riešenie úpadku
dlžníka speňažením majetku dlžníka.
Podľa § 5 citovaného zákona, ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd,

správca,veriteľskývýborpostupujúpririešeníúpadkudlžníkatak,abydosiahlipreveriteľov,čonajvyššiu
mieru uspokojenia ich pohľadávok.
Podľa § 91 ods. 1 citovaného zákona, speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý
podlieha konkurzu na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov.
Podľa § 91 ods. 2 citovaného zákona, účelom speňažovania majetku podliehavajúceho konkurzu je

získať,čonajväčšívýťažokvčonajkratšomčasesvynaložením,čonajnižšíchnákladov.Prispeňažovaní
majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou
vyberietak,abyčonajlepšiesplnilúčelspeňažovaniaadodržalpravidláspeňažovaniaustanovenétýmto
zákonom.
Spôsob speňažovania majetku upravuje ustanovenie § 92 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa

citovaného ustanovenia môže správca zorganizovať sám dražbu vecí patriacich do konkurznej podstaty
alebo predajom týchto veci poveriť dražobníka.
Podľa § 92 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ak správca speňažuje majetok podliehajúci
konkurzu, inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho podniku,
môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou. Dražbu organizovanú správcom sa

primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu ( Zákon č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách).
Podľa citovaného ustanovenia je povinný správca zverejňovať oznámenia súvisiace s dražbou v
obchodnom vestníku.
Podľa § 93 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej
do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel

alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu nie je
vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, iba
že preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti predaja v konkurze je vylúčená.
Kupujúci pri odplatnom prevode veci nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol jej
vlastníkom. Vychádzajúc z účelu konkurzného konania, ktorým je získať čo najväčší výťažok v čo

najkratšom čase s vynaložením čo najnižších nákladov (§ 91 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní),
speňažovanie majetku v konkurze je vykonávané na základe súdneho dohľadu a súdom menovaným
správcom. To zaručuje, že predaj majetku, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty sa vykonáva s
odbornou starostlivosťou. Výnimku predstavuje len situácia, keď osoba, ktorej majetok zabezpečuje
záväzok úpadcu (žalobca), nie je vlastníkom veci. V danom prípade však vlastnícke právo žalobcu bolo

preukázané a neboli o tom pochybnosti.
V súdenom prípade však správca konkurznej podstaty nepredával sporné nehnuteľnosti vo vlastnej réžii
( § 92 ods. 1 písm. d/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ale predajom majetku poveril dražobníka
(žalovaný v rade 4/). Skutočnosť, že správca konkurznej podstaty poveruje vykonávaním predaja
majetku aukčnú spoločnosť, neznamená, že predaj nehnuteľností, ktoré boli súčasťou konkurznej
podstaty, prestáva byť predajom realizovaným v rámci konkurzného konania. Predaj majetku sa aj v

prípade, keď ho vykonáva aukčná spoločnosť, musí vykonávať v súlade so zásadami zákona o konkurze
s cieľom, aby realizácia bola čo najrýchlejšia a aby boli veritelia uspokojení v čo najväčšom rozsahu.
Dražba, ktorá je vykonávaná na základe rozhodnutia správcu konkurznej podstaty prostredníctvom
aukčnej spoločnosti, musí byť vykonávaná v súlade s účelom konkurzného konania. Z tohto dôvodu,
súd považuje striktnú a doslovnú aplikáciu zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, na predaj

nehnuteľností, ktoré sú súčasťou konkurznej podstaty za neprípustnú a to nie len vzhľadom na účel,
ktorý zákon o konkurze a reštrukturalizácii sleduje, ale aj vzhľadom na ustanovenie § 93 ods. 3 Zákona
o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého je možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti predaja v rámci
konkurzného konania vylúčená. Žalobca mal právo namietať dôvody neplatnosti dražby o konkurznom
konaní.

Z týchto dôvodov, súd žalobu, ktorou žalobca žiadal o určenie, že dražba jeho nehnuteľností, zapísaných
na Okresnom súde v Martine na liste vlastníctva č. 4214 je neplatná, zamietol.
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo (§ 137 Civilného sporového poriadku) najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem alebo o určenie právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa citovaného ustanovenia je možné
žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, t.j. o neplatnosti dražby. Podľa názoru
súdu, ale len v tom prípade, ak sa jedná o dobrovoľnú dražbu, ktorá bola vykonávaná podľa zák. č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V uvedenom prípade však bola dražba vykonávaná podľa
ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní a preto je potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ z CSP).
Podľa § 1 Zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách tento zákon upravuje dobrovoľné dražby.
Podľa § 3 ods. 9 citovaného zákona navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom nemôže bez súhlasu

záložného veriteľa navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo.
Z týchto ustanovení vyplýva, že základnou podmienkou pre postup podľa zákona o dobrovoľných
dražbách je, že dražba je dobrovoľná a vykonávaná na základe návrhu. V danom prípade sa nejedná
o dobrovoľný predaj sporných nehnuteľností, ale predaj nútený v rámci speňaženia majetku, ktorý
bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu. Nedobrovoľný charakter predaja nehnuteľností v rámci

konkurzného konania potvrdzuje skutočnosť, že pri predaji majetku správca konkurznej podstaty
majiteľa nehnuteľnosti zastupuje a koná v jeho mene. Vykonanie dobrovoľnej dražby bolo v danom
prípade vylúčené aj ustanovením § 3 ods. 9 o dobrovoľných dražbách. Podľa citovaného ustanovenia
navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom, nemôže bez súhlasu záložného veriteľa navrhnúť dražbu
predmetu dražby, ku ktorému by bolo zriadené záložné právo. Pokiaľ by sporné nehnuteľnosti neboli

súčasťou konkurznej podstaty úpadcu, vykonanie dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z. by bolo vylúčené,
pretože dražba je podmienená súhlasom záložného veriteľa (Žalovaný v rade 3/ Prima Banka Slovensko
a.s.). Žalovaný v rade 3/ s realizáciou predaja založených nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby
súhlas nevydal.
Existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby.

Žalobou žalobcu, ktorou žiadal, aby súd rozhodol o tom, že dražba nehnuteľností patriacich žalobcovi je
neplatná, nie je možné odstrániť spornosť práva a takáto žaloba by zbytočne vyvolala len ďalšie súdne
konania. Rozhodnutie súdu o tom, že sporná dražba je neplatná, by neodstránilo spornosť v danomprávnom vzťahu a jednalo by sa len o predbežné rozhodnutie. Nehnuteľnosti, ktorú sú predmetom sporu,
by naďalej boli súčasťou konkurznej podstaty úpadcu (žalovaný v rade 2/).
Z týchto dôvodov súd nepovažuje žalobu za spôsobilý a prípustný prostriedok ochrany práva žalobcu.

Pokiaľ by súd žalobe vyhovel a rozhodol by, že dražba je neplatná, na postavení žalobcu by sa
veľa nezmenilo. Správca konkurznej podstaty by bol povinný vykonať opätovnú dražbu sporných
nehnuteľností.
Opätovná dražba nehnuteľností by bola nevýhodná a to nie len pre záložného veriteľa (žalovaný v
rade 3/), ale aj pre samotného žalobcu. Konkurzné konanie by sa zbytočne spomalilo a oddialilo by sa

uspokojenie veriteľov.
Znaleckým posudkom, fotodokumentáciou, vyjadreniami sporových strán a výzvou Mestského úradu vo
Vrútkach zo dňa 26.03.2018 bolo preukázané, že sporná dražba bola vykonaná pred vyše dvomi rokmi.
Odvtedy výrazným spôsobom sporná nehnuteľnosť chátra, znehodnocuje sa a to najmä preto, že nie
je krytá strechou. V znaleckom posudku sa konštatuje, že v budove sa nenachádzajú žiadne funkčné
vnútorné inštalačné rozvody, zriaďovacie predmety ani vnútorné konštrukcie. Rozvody sú vandalizmom

zničenéalebopoškodené.VovýzvemestskéhoúraduVrútkyzodňa26.03.2018sakonštatuje,žestavba
je v zlom technickom stave, ohrozujúca okolitých chodcov možným pádom porušených stavebných
materiálov. Stavebné konštrukcie vykazujú značný stav poškodenia. Stavba nie je zabezpečená proti
vstupu cudzích osôb do objektu a areál nie je ohradený. Stavba je priamo susediaca s chodníkom pre
peších. Súčasný stav je v rozpore s verejným záujmom a je nevyhnutné vykonať stavebné úpravy na

predmetnom majetku. Mestský úrad týmto prípisom vyzval žalovaného v rade 1/, aby vykonal na objekte
nevyhnutné práce na zabezpečenie bezpečnosti a uzatvorenia budovy a areálu proti možnému vstupu
cudzích osôb.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že v prípade ďalšej dražby, ktorú by organizoval správca konkurznej
podstaty, by bola všeobecná hodnota nehnuteľností nižšia ako predtým, čím by zrejme vznikla škoda nie

len záložnému veriteľovi, ale aj samotnému žalobcovi. Aj keď cenu, za ktorú sa nehnuteľnosť vydraží,
určuje pomer ponuky a dopytu v danom mieste a čase, je možné oprávnene očakávať, že vzhľadom na
dezolátny a zhoršujúci sa technický stav budovy, bude výťažok z dražby nižší.
Ak by aj súd žalobe vyhovel, vzťahy medzi sporovými stranami, by vyriešené neboli. Naopak, vzhľadom
naočakávanézníženiecenyspornýchnehnuteľností,bybolpoškodený,nielenžalobcaazáložnýveriteľ,

ale aj vydražiteľ nehnuteľností a to spoločnosť ROVER s.r.o. Od vydražiteľa (žalovaný v rade 1/) sa vo
verejnom záujme očakáva, aby vykonal na svoje náklady nevyhnutné práce za účelom bezpečnosti, aj
keď jeho vlastnícke právo je aktuálne neisté. Výsledkom by zrejme bol ďalší spor o náhradu škody medzi
žalovaným v rade 1/ a žalobcom.
Je možné oprávnene očakávať, že správca konkurznej podstaty v súlade s jeho povinnosťami

uvedených v § 91 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, by ďalšiu dražbu realizoval vo vlastnej réžii
tak, aby mohol veriteľov uspokojiť v čo najkratšom čase.
Z uvedeného vyplýva, že podanou žalobou sa vzťahy medzi sporovými stranami nevyriešia a je možné
predpokladať vznik nových problémov a sporov.
Z týchto dôvodov súd nepovažuje podanú žalobu za správne zvolený procesný nástroj ochrany práv

žalobcu a žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.
Súd pri výklade ustanovení § 137 vychádzal aj zo základných princípov Civilného sporového poriadku,
uvedených v článku 3, podľa ktorých sa nikto nesmie dovolávať slov a viet zákona proti ich účelu a
zmyslu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podaná žaloba nemá žiadny praktický význam
a môže vyvolať len ďalšie nedorozumenia a spory.

Argumenty žalobcu o tom, že písomnosti týkajúce sa opakovanej dražby, neboli doručované Ing. K.
Z. a Ing. Q. Z., ktorým patrilo vecné právo k predávaným nehnuteľnostiam sú pre rozhodnutie vo
veci bezvýznamné a to aj z toho dôvodu, že Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 18Cb/207/2014 zo
dňa 30.06.2016 rozhodol, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, nie sú zaťažené vecným
bremenom, v spočívajúcom práve doživotného užívania v prospech Ing. Q. Z. a Ing. K. Z.. Z uvedeného

vyplýva, že v čase konania opakovanej dražby právo zodpovedajúce vecnému bremenu neexistovalo.
Pretože žalobca nepreukázal také porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by
mu spôsobilo majetkovú ujmu, súd žalobu o určenie, že opakovaná dražba sporných nehnuteľností je
neplatná, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a

žalovaným, ktorí úspešne bránili svoje právo, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitým rozhodnutím,
ktoré vydá súdny úradník.4.Žalobcavpodanomodvolaníuviedol,žesrozsudkomnesúhlasíažalobupovažujezajedinúmožnosť,
ako sa brániť proti dražbe, ktorá bola vykonaná v rozpore s právnymi predpismi. Pokiaľ súd v rozsudku
uvádza, že na speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty prostredníctvom dobrovoľnej

dražby, podľa Zákona o dobrovoľných dražbách sa podľa ustanovenia § 92 ods. 6 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii vzťahujú pravidlá speňažovania uvedené v tomto osobitnom zákone len primerane.
Žalobca tvrdí, že to nie je správny pohľad, pretože v § 92 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
sa nič také neuvádza. Je tam uvedené, že na „dražbu organizovanú správcom“ sa primerane použijú
ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, to znamená len na dražbu, ktorá organizuje správca

v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nie na dražbu,
ktorú vykonával dražobník podľa Zákona o dobrovoľných dražbách poverený správcom na vykonanie
dražby majetku. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 písm. b/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
pretože dražobník sa už musí riadiť Zákonom o dobrovoľných dražbách a speňažovať majetok podľa
pravidiel stanovených týmto špeciálnym zákonom. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, pričom nedostatok naliehavého

právneho záujmu zdôvodnil tým, že žalobou o určenie neplatnosti predmetnej dražby sa neodstráni
údajná spornosť práva, nevyrieši vzťahy medzi sporovými stranami a táto žaloby by zbytočne vyvolala
len ďalšie súdne konanie. Žalobca s uvedeným nesúhlasí, pretože potom by právo napadnúť dražbu,
uvedené v ustanovení § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, bolo iba iluzórne a nepoužiteľné.
Ďalej v odvolaní uviedol, že podľa § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách sa musí v procese

realizácie dobrovoľnej dražby vykonať doručovanie formou listovej zásielky do vlastných rúk podľa § 111
ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na príslušnú adresu, písomnosť sa považuje za doručenú
až dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, pričom len tak môže nastať fikcia doručenia zásielky.
Žalobca tvrdí, že Znalecký posudok č. 34/2006 zo dňa 29.03.2016 nebol žalobcovi a ani druhému
vlastníkovi predmetu dražby - žalovanej v rade 5/ zaslaný a doručený. Pokiaľ súd v rozsudku uvádza,

že doručovanie listín v rámci vykonávanie dobrovoľnej dražby podľa § 79 ods. 2 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii správca konkurznej podstaty úpadcu v mene osoby, ktorá zabezpečuje záväzok
úpadcusvojímmajetkom,pričomztohtopotomsúddovodil,žeprispeňažovanímajetkuprostredníctvom
dobrovoľnej dražby nemusí dražobník doručovať vyžadované listiny a oznámenia vlastníkovi draženej
veci, ale len správcovi konkurznej podstaty, tak odvolateľ s uvedeným nesúhlasí. Podľa odvolateľa práve

naopak, dražobník je povinný doručiť listiny aj jemu. Vytýka preto súdu, že svoje rozhodnutie riadne
a náležite neodôvodnil, pretože riadne odôvodnenie rozhodnutia predstavuje súčasť práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na riadny a spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správny. plne sa stotožňuje s názorom súdu, že dražba, ktorá bola vykonávaná
na základe rozhodnutia správcu konkurznej podstaty prostredníctvom aukčnej spoločnosti, musela byť
vykonávaná v súlade s účelom konkurzného konania. Stotožňuje sa s názorom žalobcu, že ustanovenie

§ 92 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvádza, že na dražbu organizovanú správcom sa
použijú primerané ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, to znamená len na dražbu, ktorú
organizujesprávcaanienadražbu,ktorúvykonávadražobníkpoverenýsprávcom,pretoževpredmetnej
veci správca konkurznej podstaty poveril predajom majetku dražobníka, a tým, že poveril aukčnú
spoločnosť, neznamená, že predaj nehnuteľností, ktoré boli súčasťou konkurznej podstaty, prestávajú

byť predajom realizovaným v rámci konkurzného konania. Rovnako sa konajúci súd správne vysporiadal
aj s problematikou doručovania listín týkajúcich sa napadnutej dražby. Je nesporné, že podľa § 79 ods.
2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii môže správca speňažiť majetok tretej osoby, pričom koná v
mene tejto osoby. Z uvedeného správne vyhodnotil, že všetky písomnosti súvisiace s prípadnou dražbou
postačuje doručovať správcovi konkurznej podstaty, pretože konal v mene žalobcu zo zákona.

6. Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol: Žalobca argumentuje ohľadom právnej
prípustnosti žaloby o neplatnosť dražby v prípade speňaženia majetku v konkurze a poukazuje na
skutočnosť, že príslušná právna úprava nepojednáva „v konkurznej dražbe“ ako o osobitnom druhu
dražby. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že konkurzná dražba je osobitným druhom nútenej dražby,

ktorej všeobecná úprava je obsiahnutá v Zákone o dobrovoľných dražbách a v Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Tu pôsobí ako lex specialis. Vzťah lex generalis - lex specialis, ktorý existuje
medzi Zákonom o dobrovoľných dražbách a Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, potvrdzuje aj
právna doktrína. Na predaj nehnuteľného majetku dražbou sa primerane použijú ustanovenia zákonač. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a uvedené platí tak v prípade, že správca je organizátorom
dražby, ako aj v prípade, že je dražba organizovaná dražobnou spoločnosťou. Za lex specialis je v
danom prípade potrebné považovať Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (Králik, Pospíšil, Zákon o

konkurze a reštrukturalizácii. EPI - Komentár k § 92 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dostupné
na www.epi.sk ), preto pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach touto dražbou v
konkurznom konaní nenamietala dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať
vysloviť rozhodnutie, že ide o dražbu neplatnú (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo 84/12 zo
dňa 24.10.2013). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol materiálne informovaný o mieste

a čase konania dražby a aj o jej podmienkach, čoho dôkazom je účasť jeho otca na napádanej dražbe, o
čom svedčí výpoveď dražobníka a zoznam účastníkov dražby zo dňa 10.08.2016. Nie je ani zrejmé, aký
význam by malo pre žalobcu vykonanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý údajne chcel požadovať,
pretože žalobca nebol za predmet dražby ochotný ponúknuť sumu vyššiu ako 100.000 eur. Okrem neho
tu existoval len jeden záujemca (žalovaný v 1/ rade), ktorý sa stal vydražiteľom a bol ochotný urobiť
podanievovýškeznaleckejcenylenpreto,žejevlastníkomsusediacichnehnuteľnosti.Žalobcadoposiaľ

nepreukázal, aké ciele sleduje podaním tejto žaloby, doposiaľ nepreukázal, že by výsledok dražby bol
iný a bol by dosiahnutý vyšší výťažok. Podľa názoru žalovaného v 2/ rade žalobca len zneužíva právo na
súdnu ochranu s cieľom dosiahnuť neplatnosť dražby, pritom v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že žalobca spoločne s osobou oprávnenou z vecného bremena (Ing. K. Z., sestra žalobcu) sa priamo
podieľali na vytvorení mimoriadne nepriaznivej situácie v hospodárení úpadcu, ktorého veritelia si v

konaníuplatnilipohľadávkyvcelkovejvýšketakmer11mil.eur,pričompodstatnáčasťtejtosumynebude
môcť byť uspokojená pre nedostatočný majetok úpadcu. Navrhol preto rozsudok potvrdiť.

7. Žalovaný v 3/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že dražba zo dňa 10.08.2016 nebola
dobrovoľnou dražbou v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách. Išlo výlučne o proces speňažovania

majetku konkurznej podstaty úpadcu PB Power Trade, a.s., a to v súlade s ustanovením § 92 ods. 6
Zákonaokonkurzeareštrukturalizácii(konkurznádražba).Zdôraznil,žežalobcasimoholsvojedomnelé
nároky uplatniť iba v konkurznom konaní, a to výlučne prostredníctvom žalôb upravených v priamo v
Zákone o konkurze a reštrukturalizácii (incidenčná žaloba, excindačná žaloba, resp. žaloba o náhradu
škody). Možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti predaja v konkurze je osobitne vylúčená (§ 93

ods. 3 ZKR). Predaj majetku zapísaného v súpise konkurznej podstaty podlieha osobitnej ochrane. Ak
by došlo k pochybeniam pri tomto predaji, má dotknutý subjekt právo uplatňovať svoje nároky iba voči
správcovi(podľapodmienokZKR),avšakužsanemôžedomáhaťurčenianeplatnostipredaja.Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol rozsudok potvrdiť.

8. Žalovaný v 4/ rade v písomnom odvolaní k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v procese realizácie dražby
vykonal doručovanie všetkým dotknutým osobám prostredníctvom listovej zásielky do vlastných rúk. V
prípade doručovania vlastníkom predmetu dražby nebolo možné túto podmienku naplniť, nakoľko na
území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, kde má žalobca a žalovaná v 5/ rade
trvalý pobyt, nie je možné doručovanie do vlastných rúk. Zásielky boli doručované doporučene na adresu

vlastníkov predmetu dražby, pričom bolo vychádzané z údajov uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré
potvrdil žalovanému v 4/ rade aj žalovaný v 2/ rade (navrhovateľ dražby), po osobnom stretnutí so
žalobcom. Zdôrazňuje, že žalobca bol osobne prítomný tak na prvom kole dražby, ako aj na druhom kole
dražby. Licitátorom žalovaného v 4/ rade pred otvorením tak prvého kola dražby, ako aj druhého kola
dražby, vítal prítomných na podanie námietok voči vykonaniu dražby, no na túto výzvu žalobca nijako

nereagoval a žiadne námietky nepodal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Martin
potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému v 4/ rade nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca v podanej písomnej replike k vyjadreniam žalovaných v 1/ - 4/ rade uviedol, že trvá na svojich
vyjadreniach a opakovane tvrdí, že je právne prípustné sa v prejednávanom prípade domáhať určenia

neplatnosti predmetnej dražby žalobou o určenie neplatnosti dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Nesúhlasí so žalovaným v 2/ rade o zneužívaní
práva žalobcom, pretože žalobca má právo domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdu v tak
závažnej veci, ako je dražba jeho vlastníctva. Rovnako nesúhlasí s myšlienkami o údajnom podieľaní sa
žalobcu spolu s Ing. Z. na vytvorení mimoriadne nepriaznivej situácie v hospodárení úpadcu PB Power

Trade, a.s.. Tieto tvrdenia žalovaného v 2/ rade nesúvisia s prejednávaným prípadom a tvrdenia sú
uvádzané bez akýchkoľvek dôkazov.10. Krajský súd, ako súd odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP a contrario, pretože nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie súdom
prvej inštancie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle ustanovenia § 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 a 3 verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 oznámené na Úradnej
tabuli krajského súdu a ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

11. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým žalobu o určenie
neplatnosti dražby zamietol.

12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca v 1/ rade sa podanou žalobou domáhal určenia
neplatnosti dražby konanej dňa 10.08.2016 zorganizovanej v rámci speňažovania majetku úpadcu,

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Vrútky, a
to z dôvodu, že písomnosti týkajúce sa dražby, mu v rozpore s ustanovením § 12 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách neboli doručené a nebol mu doručený ani znalecký posudok, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu vydražených nehnuteľností. Žalobca ďalej namietal, že mu nebolo doručené ani
oznámenie o dražbe, ktoré nebolo doručené ani Ing. K. Z. a Ing. Q. Z., ktorí mali vo vzťahu k predávaným

nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno.

13. Správne súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prejednávanej veci sa nejednalo
o dobrovoľnú dražbu podľa § 527/2002 Z.z., ale o proces speňažovania majetku v konkurznom konaní.
Účelom Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. je kolektívne uspokojenie veriteľom

speňažením majetku tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia konkurzných veriteľov v čo
najkratšom čase s vynaložením minimálnych nákladov. Odvolateľ sa mýli, pretože v danom prípade sa
nejednalo o dobrovoľný predaj sporných nehnuteľností, ale predaj nútený v rámci speňaženia majetku,
ktorý bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu. Nedobrovoľný charakter predaja nehnuteľností v
rámci konkurzného konania potvrdzuje skutočnosť, že pri predaji majetku správca konkurznej podstaty

majiteľa nehnuteľností zastupuje a koná v jeho mene. Keďže Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako
špeciálny právny predpis upravil otázku doručovania písomností a oznámení v súvislosti s dražbou,
z toho dôvodu nie je možné pri dražbe organizovanej správcom alebo, ako to bolo v preskúmavanej
veci - právnickou osobou, ktorú poveril správca konkurznej podstaty, v rámci speňažovania majetku
úpadcu aplikovať ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doručovaní. Ako

už bolo vyššie spomenuté, v danej veci sa nejednalo o dobrovoľnú dražbu podľa zákona č. 527/2002
Z.z., ale o proces speňažovania majetku úpadcu v konkurznom konaní. Vzhľadom k tomu, že zákon
o konkurze a reštrukturalizácii v prípade konkurzu sleduje záujem konkurzných veriteľov, ktorí majú
záujem na čo najvyššom výťažku, o ktorom rozhodujú formou záväzných pokynov udelených správcovi
a ktorými je správca viazaný, nebolo možné na námietku odvolateľa prihliadnuť. Preto správne súd prvej

inštancie uviedol, že správca konkurznej podstaty predajom majetku poveril dražobníka (žalovaného v
4/ rade) a táto skutočnosť, že správca konkurznej podstaty poveril vykonaním predaja majetku aukčnú
spoločnosť, neznamená, že predaj nehnuteľností, ktoré boli súčasťou konkurznej podstaty, prestáva
byť predajom realizovaným v rámci konkurzného konania. Dražba, ktorá bola vykonaná na základe
rozhodnutia správcu konkurznej podstaty, bola vykonávaná v súlade a s účelom konkurzného konania.

14. Na záver odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu uvádzanej v odvolaní, že návrh na určenie
neplatnosti dražby bol jeho jediným prostriedkom právnej ochrany ako dotknutej osoby a zamietnutím
takéhoto návrhu došlo k odopretiu spravodlivosti, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.
6 Dohovoru, uvádza, že ani tieto námietky žalobcu nepovažuje za dôvodné a opodstatnené. V tejto

súvislosti poukazuje na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej „Dohovor“),
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením
dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred

všeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkamiaprávnyminázormi.
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
citovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesapožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov, resp. toho, aby súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych
predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musia

spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné otázky
a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia a v závažných, samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo a povinnosť súdov na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia
vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je základnou náležitosťou každého
rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúc
garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudského práva (ďalej len „ESĽP“) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje si špecifickú odpoveď práve
na tento. Všeobecný súd teda nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Vo vzťahu k tomuto rozsudku teda
odvolací súd nezistil, že by tento mohol byť vnímaný ako svojvoľný, arbitrárny, a teda ústavne

neakceptovateľný. V odôvodnení napadnutého rozsudku dal súd prvej inštancie žalobcovi podrobnú a
akceptovateľnú odpoveď na to, prečo žalobu zamietol. Skutočnosť, že sa žalobca s právnym názorom
okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnosti alebo
arbitrárnosti tohto názoru. V súvislosti so žalobcovým prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom
okresnéhosúduodvolacísúdopätovnekonštatuje,žeobsahomzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie
súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strany sporu. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade
so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby takého rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako
zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti.
16. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1/, 2/,

3/ a 4/ rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)