Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416221196
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416221196.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcov: 1. Y.. X. Y., s.r.o., so sídlom
W. A., F. 13A, IČO: 35 941 243, 2. MUDr. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., M. XXXX/XXX, obaja
zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32,
IČO: 36 813 401, za ktorú koná advokátka JUDr. Tatiana Timoranská, proti žalovanému: Ing. Y. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. nad A., W. L. XX, zastúpený JUDr. Luciou Kolníkovou, advokátkou so sídlom
v Bratislave, Radvanská 1, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o ochranu osobnosti fyzickej
osoby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/356/2016-136 zo

dňa 19. apríla 2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 16C/356/2016-219 zo dňa 15. apríla 2019,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d
z u j e .

Súd p r i z n á v a žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným
osobám nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2016 domáhali ospravedlnenia za
nepravdivé tvrdenia žalovaného. Žalobu odôvodňovali tým, že žalobca v 1 rade sa domáha ochrany
dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b odsek 2 Občianskeho zákonníka a žalobca v 2 rade
sa domáha práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 a § 13 odsek 1 Občianskeho
zákonníka. K neoprávnenému zásahu do práv, ktorých ochrany sa žalobcovia domáhajú, došlo
konaním žalovaného, ktorý dňa 18.10.2016 v podnete elektronicky zasielanom a adresovanom Úradu
Nitrianskeho samosprávneho kraja (ÚNSK) v Nitre k rukám MUDr. M. U., ohováral žalobcov v 1 a 2 rade,

keď o nich uviedol nepravdivé tvrdenie „MUDr. X. Y. z NZ, o ktorom je všeobecne známe, že za 20,-
eur vystaví potvrdenie, aké chcete.“ Keďže v názve poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalobcu v
1 rade je obsiahnuté celé meno lekára, ohrozenie a poškodenie práv oboch žalobcov je prepojené a
priamy dosah skutku na oba subjekty je v zásade, čo do skutkového základu rovnaký. Neoprávnenosť
zásahu žalobcovia vzhliadajú v nepravdivom výroku žalovaného, ktorý naznačuje korupčné správanie
lekára Y.. X. Y.. Ujma je znásobená tým, že adresátom tohto výroku bol priamy nadriadený žalobcov,
ako aj celkovým aktuálnym spoločenským vnímaním korupcie. Z týchto dôvodov žalobcovia považujú

za nevyhnutné sa voči uvedeným nepravdivým tvrdeniam brániť. Nepravdivý výrok mohol mať priamy
vplyv na posudzovanie otázok, o ktorých má právo adresát výroku rozhodovať. Z kontextu podania
žalovaného bolo zrejmé, že sa má jednať o neoprávnené vystavenie dokladu o práceneschopnosti bez
náležitej medicínskej indikácie. Žalobca v 2 rade ako všeobecný lekár vykonáva prax desiatky rokov amnoho početná klientela je dôkazom, že sú pacienti s jeho prácou spokojní a priamo s tým súvisí aj
uznanie žalobcu v 2 rade ako lekára v spoločenských vzťahoch, zvlášť v okruhu pacientov, priateľov
a v neposlednom rade v okruhu rodiny. Nepravdivé tvrdenia žalovaného považuje za neoprávnený

zásah do práva na česť a dôstojnosť s prihliadnutím najmä, nie však výlučne na jeho česť v odborných
kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Tvrdenie žalovaného je jednoznačne spôsobilé
značnou mierou ohroziť dobrú povesť žalobcov. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného, Úrad Nitrianskeho
samosprávneho kraja vykonal šetrenie podnetu, výsledkom ktorého bol záver, že podnet žalovaného bol
neodôvodnený. Žalovaný bol vyzvaný pred podaním žaloby, aby sa ospravedlnil žalobcovi, na čo však

reagoval tým, že výrok o „vystavení potvrdenia za 20,- eur“ on len reprodukoval, nie je autorom a navyše
namietal, že nešlo o zverejnenie výroku, ale ho uviedol v osobnom liste autorite, ktorá nebola oprávnená
ho zverejniť. Žalobcovia mali za to, že žalovaný o nich uviedol nepravdivé informácie spôsobilé im
privodiť vážnu ujmu v rámci ich postavenie, povolania a ďalších vzťahov a tým naplnil skutkovú podstatu
neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv chránených zákonmi SR. Satisfakčnou žalobou sa
domáhajú ospravedlnenia, a to v písomnej forme, kde ospravedlňujúci list žiadajú adresovať subjektu,

ktorému bol adresovaný nepravdivý výrok ako aj k rukám žalobcov.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 10.04.2017, v ktorom uviedol, že žalobcovia od
neho žiadajú ospravedlniť sa za výrok o skutočnosti, ktorej nie je autorom. Uvedenú skutočnosť
uviedol nie verejne, ale v osobnom liste autorite, ktorú nepoveril ďalším zverejnením jeho listu s

tým, že túto skutočnosť uviedol v kontexte, ktorú odôvodňoval. Uvedený výrok je potrebné posúdiť
ako hodnotiaci úsudok, respektíve reprodukovanú informáciu. Vyslovil iba podozrenie z takéhoto
konania žalobcov, pričom konštatoval informáciu, o ktorej sa dozvedel o žalobcoch počutím z iných
zdrojov a žiadal o jej preverenie. Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, vyhodnotil mail ako podnet
na prešetrenie správnosti postupu žalobcov. Spôsob adresovania informácie bol primeraný, pričom

motiváciou žalovaného nebolo zneúctenie ani škandalizácia žalobcov, ale preverenie zneužitia o
vystavení potvrdení o dočasnej práceneschopnosti zamestnancov. Výrok nie je spôsobilý porušiť či
ohroziť chránené práva žalobcov a spôsobiť tak neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej
povesti žalobcu v 1 rade, ani zásah do chráneného osobnostného práva žalobcu v 2 rade. Žalobcovia
nepreukázali príčinnú súvislosť medzi sporným výrokom a zásahom do ich chránených práv. Európsky

súd rozlišuje medzi uvedením faktov a hodnotiacimi úsudkami. Existencia faktov môže byť preukázaná,
pravdivosť hodnotiaceho úsudku nepodlieha dokazovaniu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože
jeho výrok nie je skutkovým tvrdením, ale hodnotiacim úsudkom, nie je autorom informácie, ktorá je
obsahom žalovaného výroku, žalovaný výrok je iba reprodukovaním skutočnosti, o ktorej sa dozvedel.
Žalovaný výrok je potrebné skúmať v kontexte celého obsahu textu s ďalšími uvedenými skutočnosťami,

z ktorého vyplýva, že je iba vyjadrením podozrenia o istej skutočnosti a nie tvrdením skutočnosti. Adresát
mailu výrok vyhodnotil ako podozrenie, resp. podnet na preverenie v ňom uvádzaných skutočností.

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a opravným uznesením opravovaným)
rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že žalobu (oboch

žalobcov v celom rozsahu) zamietol a súčasne o náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol
tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

4. Skutkový stav veci súd prvej inštancie zistil nasledovne:

5. Žalovaný dňa 18.10.2016 o 18.20 doručil mail M. U., v ktorom mu opísal stav, že jeho zamestnanci, po
oznámení o rozviazaní pracovného pomeru pre veľmi slabé pracovné výsledky, dňa 11.10.2016 o 10.00

odišli domov z práce a o dva dni poslali kladenky, že sú práceneschopní, ktoré boli k mailu pripojené. V
práci nejavili žiadne príznaky úrazu ani choroby. Je vážne podozrenie, že zneužívajú práceneschopnosť,
o čom bola informovaná aj sociálna poisťovňa, ktorá vykonala kontrolu liečebného procesu. Podľa
jeho informácií pracujú na čierno. Jedného pacienta vypísala MUDr. X. Y. a druhého MUDr. X. Y., o
ktorom je všeobecne známe, že za 20,- eur vystaví potvrdenie aké chcete. Otázka smerovala k tomu,

ako má postupovať, aby nemusel vyplatiť tie dni práceneschopnosti, ktoré od 11.10. do 18.10.2016
vykazoval H. V. a podobne ak sa potvrdí porušovanie liečebného poriadku aj C. V.. Z pečiatky úradného
samosprávneho kraja, že došlo dňa 18.10.2016, č. evidenčného záznamu 25624, č. spisu CS7117/2016,
registratúrna značka ALN a vybavuje ZOK.6. Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja listom zo dňa 17.10.2016 doručil žalobcovi v 2 rade žiadosť o
písomné vyjadrenie k podnetu, ktorý obdržal dňa 18.10.2016 ako mailové podanie žalovaného, ktorého

predmetom je prešetrovanie neoprávneného vystavenia PN. Z dôvodu, že predmetom prešetrenia
je možné porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bol vyzvaný o zdôvodnenie
vystavenia PN a predloženie všetkých nálezov, ktoré boli indikáciou PN. Ako prílohy bola zaslaná
fotokópia podnetu žalovaného a fotokópia vystaveného dokladu o PN. Právnej zástupkyni žalobcov
listom zo dňa 02.12.2016 Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja oznámil, že podnet žalovaného bol

prešetrení v súčinnosti zo sociálnou poisťovňou, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2016 potvrdila,
že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené Y.. X. Y. dňa 12.10.2016 pánovi C. V. v
čase od 12.10.2016 do 17.10.2016 bolo v súlade §12a odsek 1a, 3 Zákona č. 576/2004 Z. z. Sociálna
poisťovňa zistila, že vznik a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti boli z medicínskeho hľadiska
opodstatnené. Ošetrujúci lekár postupoval správne a v súlade so zákonom.

7. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že je lekárom viac ako 30 rokov a má toho času 4 000 pacientov.
Tvrdenia žalovaného považoval za škaredú lož a očiernenie jeho osoby ako lekára. O maily, ktorý
napísal žalovaný a adresoval MUDr. U. mohli mať vedomosti všetci pracovníci Úradu Nitrianskeho
samosprávneho kraja, ako aj tajomníčka s tým, že sa jedná o jeho nadriadených. Z uvedeného mailu
má duševnú traumu vzhľadom na svoje dlhoročné pracovné vyťaženie. Mal desivý strach z toho,

že by ho mohol dať niekto na políciu alebo by sa začalo o ňom hovoriť. Počas svojej praxe nikdy
nemal kontrolu od svojho nadriadeného ohľadne vystavenia potvrdení o práceneschopnosti. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho tvrdenia na žalobcu sú pravdivé. Vykonaným
dokazovaním a ani vzájomnou konfrontáciou svedkov sa nepotvrdilo, že by mal žalobca vypisovať
akékoľvekpotvrdeniaza20,-euranepreukázalosa,žebytakétoskutočnostimalibyťvšeobecneznáme.

Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie pravdivosti tvrdení zasahujúcich do osobnostných práv,
pritom zaťažuje žalovaného. Konkrétna osoba pán V., ktorý mal takúto informáciu poskytnúť, vyvrátil,
že by sa kedykoľvek v tomto smere vyjadril a že by takúto skúsenosť mal. Svedok V., ktorý uvedený
tvrdenia potvrdil v tom zmysle, že mu ich mal povedať V., je zamestnancom firiem žalovaného alebo
firmy, ktorú žalovaný ovplyvňuje. Podnet dal žalovaný, v ktorom uviedol, že je zamestnávateľom V.,

hoci v skutočnosti to tak nie je. Výpoveď svedka V. nie je objektívna i preto, že je blízkym susedom
žalovaného. Svedok V. preukázal, že bol vypísaný len minimálne a teda v žiadnom prípade nezneužíval
práceneschopnosti a nemal takúto skúsenosť so žalobcom. Žalobca pociťoval neprimeranú krivdu z
nepravdivého výroku, keď tento výrok mohol vyvolať v žalobcovi obavu, že bude jeho meno očiernené
a že vo vzťahu k orgánu, ktorý o otázkach rozhoduje, bude mať takýto výrok negatívny vplyv. Manželka

žalobcu v 2 rade je prokurátorkou na Okresnej prokuratúre v Nových Zámkoch, pričom takéto nepriame
obvinenia z brania úplatkov, negatívne pociťoval aj s prihliadnutím na jej povolanie a postavenie v
zamestnaní, keď mohlo týmto výrokom dôjsť aj k poškodeniu jej morálneho profilu. Zásah zo strany
žalovaného bol spôsobilý takúto ujmu vyvolať. Skutočnosti nezodpovedá ani tvrdenie svedka MUDr. U.
ani o tom, že o maily sa dozvedel len on sám, pretože takéto tvrdenie je v rozpore s registratúrnym

poriadkom Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý upravuje evidenciu podaní a prácu so spismi
a podaniami. Prinajmenšom osoba pán Y. F. a osoba menom Z. L. uvedené podanie spracovávali a
bolo zaevidované v podateľni. Z registratúrneho poriadku nevyplýva, že by išlo o podanie, ktoré zdieľa
osobitný režim s nakladaním listinami, ktorým by nemal byť založený administratívny spis. Žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.01.2011 pod sp. zn. 1Cdo/113/2009, z ktorého

vyplýva, že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo
k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach.
Pre priznanie primeraného zadosťučinenia postačuje už iba samotná spôsobilosť privodiť ujmu na
osobnostných právach. Z týchto dôvodov žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil, že bol pri tom, keď bolo oznámené dvom zamestnancom,
že pre slabšie výkony v práci bude s nimi rozviazaný pracovný pomer. Pán V. st. uviedol, že s tým,
nemá problém, nech mu vyhotovia papiere a keď prišiel do kancelárie, žiadal aby mu boli zaslané
písomne. Uvedené osoby odišli z pracoviska bez toho, aby mali nejaký zdravotný problém. Počas
vypracovávania dokladov ohľadne skončenia pracovného pomeru, zamestnanci predložili potvrdenia

o práceneschopnosti. Pán H. ho poprosil, či nie je možné urobiť nejaké kroky, pretože sa domnieva,
že uvedení zamestnanci zneužívajú zdravotné poisťovne. Na základe toho telefonoval do sociálnej
poisťovne, aby preverili vystavené potvrdenia o pracovnej neschopnosti. Telefonicky kontaktoval Y.. Y.,
ktorá mu následne oznámila, že ukončila práceneschopnosť z dôvodu porušovania liečebného postupupacientom. Snažil sa kontaktovať i so žalobcom, avšak pravdepodobne nemal správne telefónne
číslo. Snažil sa hľadať kontakt na Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý kontroluje lekárov a
bolo mu povedané, aby napísal mail MUDr. U.. Išlo mu o to, aby sa preverilo, či nie je zneužívaný

zdravotný systém. Tvrdenia, ktoré uviedol v maili, počul od pána H. a pána V.. Skutkové tvrdenia sa
opierajú o fakty objektívne existujúce, ktoré sú zistiteľné pomocou dokazovania, ktorých pravdivosť je
overiteľná. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor pôvodcu, t. j. názor opierajúci sa o vlastné
subjektívne kritériá, ktorý nemožno akokoľvek dokazovať. Ak by súd vyhodnotil, že žalovaný výrok je
skutkovým tvrdením, čo žalovaný popiera, poukazuje na svedecké výpovede svedkov H. a V., ktorí

vo svojich výpovediach potvrdili, že o žalobcovi sa šíria informácie obsiahnuté v žalovanom výroku.
Žalovaný vyslovil iba podozrenie z takéhoto konania a podnet nesmeroval voči žalobcom, ale bol
podaný z dôvodu preverenia dodržiavania liečebného režimu pacientov žalobcov. Z výpovedi svedkov
je evidentné, že žalovaný iba reprodukoval informáciu, o ktorej sa od nich dozvedel. Predmetný výrok
nebol informáciou, ktorú o žalobcovi tvrdil, resp. šíril, ale informáciou, o ktorej sa dozvedel a žiadal jej
pravdivosť preveriť. Výrok nie je tvrdením skutočnosti, ale iba vyjadrením podozrenia o reprodukovanej

skutočnosti. Pokiaľ svedok V. st. popiera skutočnosti, uvádzané svedkami pánom H. a V., žalovaný
namieta nehodnovernosť jeho výpovede a to z dôvodu jej rozporu s listinnými dôkazmi, pretože uvádzal,
že vyhľadal všeobecného lekára, pretože sa mu ťažko dýchalo a pracovná neschopnosť bola indikovaná
samotnou diagnózou, ktorá obmedzovala pacienta v hybnosti. Svedok V. st. potvrdil, že telefonoval s
pánom V. a vyjadroval sa na adresu žalovaného. Žalovaný poukázal na neštandardné okolnosti zrušenia

vystavenej práceneschopnosti pánovi V. st. Nebolo cieľom žalovaného očierniť alebo uraziť žalobcu,
ani obviniť z nezákonnej činnosti. Podnet, ktorého súčasťou bol žalovaný výrok, nezverejňoval ale
adresoval autorite, ktorá je oprávnená sa takýmto podnetom zaoberať a pri jeho vybavovaní zaviazaná
povinnosťou mlčanlivosti. Adresát mailu nepreveroval konanie žalobcu, ale iba konanie jeho pacienta V.
st. Vyplýva to z výpovedi svedka MUDr. M. U., adresáta mailu. Nemožnosť difamácie žalobcov potvrdil

svedok tým, že obsah mailu neposudzoval ako očierňovanie žalobcov, ale ako podnet na preverenie
dodržiavania liečebného režimu pacienta žalobcov. Svedok vylúčil ďalšie rozširovanie skutočností
uvádzaných v podnete. Žalobca svojou výpoveďou nepreukázal, že by bol žalovaný výrok difamujúcej
povahy, pretože skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol, sú všeobecné, hypotetické a vyvrátené
ostatnými dôkazmi. Žalovaný výrok nie je difamujúci, tak ako to vyplýva z výpovede svedka Y.. U.,

ktorý uviedol, že žalovaným výrokom sa v podnete vôbec nezaoberal, riešil iba dodržiavanie liečebného
režimu pacientov žalobcov a poukázal tiež na povinnosť mlčanlivosť v súvislosti s vybavovaním podnetu
žalovaného. Žalovaný výrok nemal žiaden vplyv pri posudzovaní vybavovania podnetu. Zásah do práva
na česť a dôstojnosť žalobcov, uvedeným výrokom sa vylučuje. Hypotetickú možnosť šírenia žalovaného
výroku vylúčil vypočutý svedok MUDr. U., s dôrazom na povinnosť mlčanlivosti. Obava z hypotetického,

ničím neovereného šírenia žalovaného výroku je z pohľadu sporu pre rozhodnutie súdu bezvýznamné.
Rovnakú hodnotu má aj vyjadrenie žalobcu v 2 rade týkajúcej sa údajnej manželkinej obavy z ohrozenia
jej postavenia vo verejnej službe. Žalovaný výrok nezasiahol do osobnostných práv žalobcu v 2 rade
ani do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 1 rade a z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu
zamietnuť.

9. Svedok I. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že asi pred rokom nastúpil pracovať do spoločnosti
Agrorolstav s. r. o., kde boli zamestnaní C. V. st. a H. V. ml. Neboli spokojní s ich prácou, a preto sme
sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou, o čom jednali u neho v kancelárii, s čím súhlasili.
Ukončenie pracovného pomeru malo byť ku dňu jednania, avšak pri podpise dohody mu oznámili, že ju

nepodpíšu, aby im ju poslal domov. Následne na to, obaja predložili potvrdenie o práceneschopnosti. T.
V. mu povedal, že telefonoval s pánom V. st., že si dohodol vystavenie práceneschopnosti za 20,- eur
a že budú pracovať niekde inde.

10. Svedok R. V. potvrdil, že vie o jednej udalosti, ktorá sa týkala C. V. st., s ktorým mal byť rozviazaný

pracovný pomer a on nechcel odísť, tak povedal, že pôjde X., dá sa vypísať na koľko chce za 20,- eur
a ešte mu dá aj vychádzky. Keď sa rozprávali pri obede s C. V. st. a niekto si chcel ísť privyrobiť, tak
ho nahováral, aby zmenil lekára, že za 20,- eur ho X. vypíše. Uvedenú informáciu povedal aj pánovi H..
Raz mu telefonoval C. V. st. a povedal mu, že žalovaný je „chrontoš, ktorý poslal na neho kontrolu“.

11. Vypočutý svedok C. V. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že jeho všeobecným lekárom je žalobca
v 2 rade a za posledných 10 rokov bol chorý asi 7 alebo 8 krát. Keď bol naposledy práceneschopný, dal
savypísaťnavlastnúžiadosť,pretožeprišlakontrolaanechcelmaťproblémy.Nepoprel,žedeňpredtým
ako vyhľadal svojho všeobecného lekára, sa na pracovisku odohrala udalosť, kedy nový majster pán H.hľadal jeho syna, pretože nič nerobí. Keď ho našli, bolo im oznámené, že s nimi ukončia pracovný pomer.
Nepoprel, že mal kolegu V., avšak s nikým nehovoril o tom, že je práceneschopný. Vyvrátil akékoľvek
tvrdenia týkajúce sa žalobcu v 2 rade. M. s pánom V., pretože si prerábal byt vo H. a mal mu pomôcť

prerobiť kúpeľňu. Nikdy u svojho lekára za potvrdenie práceneschopnosti neplatil, ani si nikto od neho
peniaze nepýtal. K ukončeniu práceneschopnosti došlo na jeho vlastnú žiadosť.

12. Svedkyňa MUDr. Q. T. vo svojej svedeckej výpovedi ako posudková lekárka upresnila, že ak
sociálna poisťovňa dostane podnet týkajúci sa dodržiavania liečebného režimu, pracovník sociálnej

poisťovne to ide prešetriť, ak pacienta nenájde doma, spojí sa s lekárom, ktorý vypísal PN a ktorý
má vedomosť o tom, kde by mohol pacient byť v uvedenom čase. Nikdy nepočula o tom, že by
žalobca neoprávnene vypisoval potvrdenia o práceneschopnosti, prípadne za peniaze. Podnet z Úradu
Nitrianskeho samosprávneho kraja neriešila. Nemala skúsenosti s tým, že by podnet lekára zaslaný na
Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja bol zasielaný sociálnej poisťovni.

13. Svedok MUDr. M.X. upresnil, že je bežnou praxou, že mailové oznámenia takéhoto znenia, ako urobil
žalovaný, sú prešetrované. Na základe oznámenia požiada dotknutých lekárov o vyjadrenie k podnetu.
Vždy sa im zasiela konkrétny podnet, pretože zo zákona majú právo vedieť, na základe čoho sa od nich
žiada stanovisko. Do styku s podnetom prichádza len on a jeho pracovník, ktorý vybavuje podnety a
je viazaný mlčanlivosťou. Rovnako sa to týka aj všetkej pošty, ktorá je adresovaná na jeho meno. V

jeho kompetencii je zhodnotiť postup lekára, či zdravotný stav pacienta vyžadoval práceneschopnosť
a či vystavenie práceneschopnosti bolo v súlade so zákonom. Oznámením vo vzťahu k žalobcom sa
osobne nezaoberal, nevyplýva to z jeho povinností. Preveruje sa každý podnet, bez ohľadu na to, či ho
podá zamestnávateľ pacienta alebo niekto iný. Do mailovej pošty, ktorá je adresovaná na jeho meno sa
dostane len on. Všetci zamestnanci Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja sú viazaní mlčanlivosťou.

Svedok potvrdil, že žalobca bol u neho v kancelárii, kde sa nachádza jeho počítač so serverom, keď
riešili podnet z minulosti, prípadne zákonné zmeny v jeho povolaní. Ak by podnet smeroval len k tomu, že
žalobca berie úplatky, tak by bol povinný to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Nemá možnosť
sledovať vývoj v celom Nitrianskom samosprávnom kraji a nemá vedomosť o tom, že by bolo všeobecne
známe tvrdenie uvádzané v podnete.

14. Súd vyvolal konfrontáciu medzi svedkami R. V. a C. V., avšak obaja zotrvávali na svojich tvrdeniach a
vzájomné výpovede popierali. Svedok V. uviedol, že pán V. ho nenavádzal, aby zmenil konkrétne lekára.
Svedok V. upresnil, že za dobu, počas ktorej pracoval v Agrokontrakte bol vypísaný jedenkrát. Svedkovia
potvrdili, že si zvykli telefonovať.

15. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na skutkový stav a citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 470/1964 Zb. - § 11, § 13 ods. 1, § 19b ods. 1 až 3) odôvodnil
nasledovne:

16. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná. V medziľudských
vzťahoch platí, že každému právu niekoho zodpovedá povinnosť niekoho. Ustanovenie § 11 OZ
vyjadruje právo každej fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti. Z toho ale vyplýva aj povinnosť
každého, toto právo fyzickej osoby rešpektovať. V zásade platí, že zásahom, chráneným ustanoveniami
§ 11 a nasl. OZ je nepravdivý údaj, to však neznamená, že aj pravdivý údaj nemôže znamenať

porušenie práv chránených uvedenými ustanoveniami. Ustanovenie § 11 OZ poskytuje ochranu pred
neoprávnenými zásahmi, ktoré sú spôsobilé privodiť fyzickej osobe ujmu na právach chránených
uvedenými ustanoveniami. Nevyžaduje sa teda aj spôsobenie ujmy, ale stačí, že zásah je spôsobilý
ujmu spôsobiť. Požiadavka následkov zásahu je významná len pri úvahe o spôsobe poskytnutia ochrany
(zadosťučinenia). Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje

do práv chránených ustanovením § 11 OZ a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu
stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie
smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivo
zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby. Pre úspešné uplatnenie práva nie je vyžadované
vyvolanie konkrétnych následkov zásahu ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo

aspoň ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať
mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej
povesti). Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného
základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná súvislosť. Súd mal preukázané, že žalovaný doručildňa 18.10.2016 o 18.20 hod. na mail M. U. žiadosť o prešetrenie, že osoby C. V. a jeho syn H. V.
zneužívajú práceneschopnosť a že je všeobecne známe, že MUDr. X. Y. z NZ za 20,- eur vystaví
potvrdenie, aké chcete. Žalovaný sa informoval ako má ďalej postupovať, aby nemusel vyplatiť tie

dni práceneschopnosti, ktoré od 11.10.2016 do 18.10.2016 vykazoval H. V., ktorému bola ukončená
práceneschopnosť z dôvodu nedodržiavania liečebného poriadku a podobne, ak sa potvrdí porušenie
liečebného poriadku aj u C. V.. Žalovaný sa bránil tým, že sa jednalo z jeho strany o hodnotiaci
úsudok, resp. reprodukovanú informáciu, ktorý nepodlieha dokazovaniu. O hodnotiaci úsudok v spore
na ochranu osobnosti ide iba vtedy, ak žalovaný pri svojom prejave, ktorý má byť zásahom, uvedie

pravdivé skutkovéokolnosti,zktorýchsámvyvodísvojnázor(úsudok). Dôkaznébremenospočívajúcev
povinnosti preukázať skutočnosti, ktoré sú obsahom zásahu do osobnosti občana, zaťažuje žalovaného
(V Cdo 6 /1994 NS SR). Žalovaný navrhol vypočuť svedkov, ktorí mu mali uvedené skutočnosti oznámiť,
a to I. H. a R. V.. I. H. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že mal len sprostredkovanú informáciu od
pána V., ktorý mu povedal, že telefonoval s C. V. st., ktorý si dohodol vystavenie práceneschopnosti za
20,- eur a že spolu so synom budú pracovať niekde inde. Svedok R. V. vo svojej výpovedi, i v rámci

vzájomnej konfrontácie s C. V., zotrvával na svojich tvrdeniach, že mu ich oznámil C. V. s tým, že v
telefonickom rozhovore sa vyjadril i na adresu žalovaného, čo svedok C. V. potvrdil. Svedok C. V. vo
svojej výpovedi ako aj v rámci konfrontácie so svedkom R. V., jednoznačne vyvrátil tieto tvrdenia a
uviedol, že sú nepravdivé. Doplňujúcim vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že svedok C. V.
je pacientom žalobcu 10 rokov a počas tohto obdobia bol vypísaný asi 8 krát a za posledný rok, keď

pracoval u posledného zamestnávateľa, len 1 krát. Z týchto dôvodov nie je možné mať za to, že by C. V.
bol vypisovaný žalobcom neúmerne často a že by zneužíval práceneschopnosť za účelom vykonávania
práce u iných zamestnávateľov. Na základe týchto skutočností, súd mal za to, že sa v žiadnom prípade
nemohlo jednať o hodnotiaci úsudok žalovaného. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že svedok R. V.
je susedom žalovaného a zamestnancom spoločnosti, ktorá spolupracuje so spoločnosťou žalovaného.

Vypočutý svedok MUDr. M. U., ktorému bol uvedený mail adresovaný, vo svojej výpovedi potvrdil, že
je bežnou praxou, že ak je doručené mailové oznámenie takéhoto znenia, je prešetrované. Dotknutých
lekárov požiada o vyjadrenie k podnetu, ktorý majú právo vedieť o ňom a preto im ho zasiela. Do styku s
uvedeným podnetom prišiel on a pracovník, ktorý vybavuje podnety s tým, že sú viazaní mlčanlivosťou.
Povinnosťou Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja bolo zhodnotiť postup lekára, či zdravotný stav

pacienta vyžadoval práceneschopnosť, a či vystavenie práceneschopnosti bolo v súlade so zákonom. Z
predloženého oznámenia o vybavení zo dňa 02.12.2016 mal súd preukázané, že potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti vystavené MUDr. X. Y. dňa 12.10.2016 pánovi C. V. bolo v súlade s §12a
odsek 1a, 3 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, v službách súvisiacich s poskytovaní
zdravotnej starostlivosti v znení noviel. Sociálna poisťovňa zistila, že vznik a trvanie dočasnej pracovnej

neschopnosti boli z medicínskeho hľadiska opodstatnené. Ošetrujúci lekár postupoval správne a v
súlade so zákonom. Svedok zdôraznil, že adresát M. U. uvedený na maily žalovaného je on, je to
jeho osobná pošta, originálna, ktorú môže otvoriť len on alebo pracovník, ktorému dá pokyn, aby
mail vytlačil. Po vytlačení mailu sa zoberie pošta do podateľne na zaevidovanie a odovzdáva sa do
ruky osobe, ktorá vec vybavuje. Sťažnosťami a podnetmi sa zaoberá pani L.. Do jeho softvéru a

údajov, ktoré boli adresované jemu ako adresátovi sa vie dostať len on. Súd mal za to, že v tejto časti
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdení, že o maily sa mohli dozvedieť tajomníčka
a všetci na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja, i napriek predloženej smernici, ktorou sa vydáva
registratúrny poriadok, pretože vypočutý svedok ozrejmil skutočnosti ohľadne pracovného postupu s
predmetným mailom. Sám žalobca vo svojej výpovedi neuviedol, že by ho kontaktovali nejaké osoby z

jeho pracovného, osobného, spoločenského, rodinného, prípadne iného prostredia, ktorí by mohli mať
vedomosť o tejto informácii a upozorniť ho na ňu. Žalobca vo svojich vyjadreniach len poukazoval na
to, že by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho dobrej povesti, cti ako aj morálneho profilu jeho manželky. Súd
dospel k záveru, že uvedené tvrdenie v žiadnom prípade nebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných
práv chránených ustanovením §11 OZ, nebol preukázaný neoprávnený charakter zásahu a existencia

príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Žalovaný nijakým spôsobom uvedené tvrdenie
nerozširoval, jeho snahou bolo preverenie dodržiavania liečebného poriadku pacientov, ktorých vypísali
všeobecní lekári a dožadoval sa pomoci pri ďalších krokoch. Vypočutý svedok MUDr. M. U. potvrdil, že v
žiadnom prípade sa nezaoberal tvrdením žalovaného vo vzťahu k žalobcom, pretože to nevyplýva z jeho
pracovných povinností a ak by bol obdržal mail týkajúci sa len žalobcu ohľadne vystavovania potvrdení

o práceneschopnosti za 20,- eur, bol by ho postúpil orgánom činným v trestnom konaní. Svedkyňa
zo sociálnej poisťovne Q. T., posudková lekárka potvrdila, že nikdy nepočula o tom, že by žalobca
neoprávnene vypisoval potvrdenia o práceneschopnosti, prípadne za peniaze. Nemala skúsenosti s
tým, že by podnet na lekára zaslaný na Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja bol zasielaný sociálnejpoisťovni. Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie
primeranéhozadosťučinenia,resp.satisfakcieprefyzickúosobu,ktorejosobnostnéprávoboloporušené
a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Základným

predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Súd mal za to, že v
prejednávanom spore nebolo preukázané, že došlo k zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na jej osobnostných právach, t. j. žalobcovi v 2 rade a v podstate súd mal za to, že žalobca v
tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, pretože neprezentoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo,

že by mohlo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv. S tvrdeniami žalobcu, že uvedený mail bol
adresovaný nadriadenému orgánu, sa súd nestotožnil, i vzhľadom na svedeckú výpoveď adresáta
mailu z Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja Y.. M. U.. Vo vzťahu k žalobcovi v 1 rade, súd
mal za to, že pre posudzovanie dobrej povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť. K
vzniku občiansko-právnych sankcií za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby musí byť
ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie konkrétneho zásahu voči dobrej povesti

právnickej osoby, tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom
a neoprávnenosti zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za zásah do dobrej
povesti právnickej osoby len vtedy, ak tento neoprávnený zásah skutočne tiež vyvolala, resp. spôsobila.
Dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti zaťažuje dotknutú právnickú osobu. Súd mal za to, že žalobca
v 1 rade ako právnická osoba v tejto časti dôkazné bremeno neuniesla, pretože neprodukovala žiadne

dôkazy. Súd žalobu zamietol i z toho dôvodu, že ospravedlnenie za neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti ako aj dobrej povesti žalobcov spočívajúcu v povinnosti žalovaného doručiť písomné
ospravedlnenie s overeným podpisom žalovaného na adresu Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja
v Nitre, odbor zdravotníctva, žalobcovi v 1 a 2 rade, súd považoval za neprimerané. Súd poznamenáva,
že vlastne týmto konaním by došlo k zverejneniu údajov, o ktorých doteraz v podstate Úrad Nitrianskeho

samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva vedomosť nemal. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30Cdo 2745/2004) Záverom súd zdôrazňuje, že nie je zanedbateľná tá skutočnosť, kedy a za akých
okolností malo k zásahu dôjsť, pretože za spôsobilý zásah nemožno uznať výrok, ku ktorému došlo
v neprítomnosti iných osôb, prípadne ak sa nepreukázalo, že by sa tieto výroky dotýkajúce osobnosti
občana dostali na známosť iným osobám. V prejednávanom spore bolo preukázané, že žalovaný

uvedený mail adresoval konkrétnej osobe na Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý poveril
vybavovaním podnetu osobu pani L. a mail doručil iba osobe, ktorej sa týkal a nebolo preukázané, že by
uvedená informácia bola akýmkoľvek spôsobom rozširovaná. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a
žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015
Z. z.) tak, že priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

18. Uvedený rozsudok včas podaným spoločným odvolaním napadli len žalobcovia domáhajúci sa jeho
zmeny tak, aby ním podanej žalobe bolo vyhovené a aby im bola priznaná náhrada trov celého konania
v rozsahu 100 % (proti žalovanému). Súdu prvej inštancie vyčítali to, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho

posúdeniaveci.Žalobcav1.rademázato,žeochranajevrovnakomrozsahuposkytovanáustanovením
§ 19b OZ aj právnickým osobám, keď žalovaný o oboch žalobcov šíril informácie, ktorých pravdivosť
nepreukázal, a teda šíril nepravdivé informácie, ktoré im bolo spôsobilé privodiť ujmu na ich právach.
Táto skutočnosť rozširovania nepravdivých informácií vyplýva jednoznačne z vykonaného dokazovania,
kde aj súd prvej inštancie mal za to, že pravdivosť výroku, ktorý žalovaný rozširoval, sa mu dokázať

nepodarilo. Predmetný výrok v prípade, ak žalovaný chcel iba prešetriť práceneschopnosť konkrétnej
osoby, bol v jeho žiadosti o prešetrenie zaslanej na mail MUDr. U. jednoznačne nadbytočný a jeho
zmyslom nemohlo byť nič iné ako snaha o zneuctenie a pošpinenie mena, resp. ich povesti, nehovoriac
o tom, že osoby, na ktoré sa informoval, v skutočnosti neboli jeho zamestnancami, tak ako to v podaní
uvádzal. Pre účelné vybavenie jeho žiadosti nebolo potrebné uvádzať v nej predmetný nepravdivý výrok,

ktorý jednoznačne má intenzitu poškodiť ich práva a to aj s prihliadnutím na postavenie a lekársku
prax žalobcu v 2. rade a rovnako tak aj na postavenie a funkciu jeho manželky. Predmetná žiadosť
obsahujúca difamujúce tvrdenia sa dostala minimálne do rúk ďalšieho pracovníka úradu Nitrianskeho
samosprávneho kraja a to pani L., ale aj Y. F., ktorý zrejme mailovú komunikáciu od žalovanéhoprevzal. Skutočnosť, že zamestnanci NSK sú viazaní mlčanlivosťou podľa nich sama osebe nezabraňuje
reálnemu šíreniu informácií, nakoľko podanie je už zaevidované a nikto nemôže vylúčiť, že k nemu
budú mať prístup následne aj iní pracovníci úradu v prípade potreby a tým by sa nepravdivé tvrdenie

žalovaného mohlo ďalej bez postihu šíriť s dôsledkom poškodzovania ich práv. Majú za to, že rozsudok
je rozporuplný, keď súd prvej inštancie v zásade uznal, že tvrdenie žalovaného bolo nepravdivé, resp.
že sa jeho pravdivosť nepreukázala, napriek tomu však vec právne vyhodnotil tým, že dôkazné bremeno
neuniesli, keď nepreukázali, že došlo k zásahu do osobnostných práv. Preukázali, že žalovaný tvrdil
nepravdivé skutočnosti, otázka, či tieto mohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu je už na posúdení

konkrétnych okolností toho ktorého prípadu a ide o kategóriu veľmi subjektívnu. V danom prípade však
jednoznačná súvislosť medzi konaním žalovaného a zásahom do práv žalobcov vyplýva z postavenia
žalobcov a postavenia adresáta nepravdivého výroku, ktorého právomoc priamo súvisí s výkonom
povolania žalobcu v 2. rade ako aj s prevádzkovaním neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Navyše v
nepravdivom výroku priamo autor tohto výroku označil oboch žalobcov v podstate za úplatkára, keď pri
vyhodnocovaní príčinnej súvislosti má bezpochyby svoj význam aj skutočnosť, že manželka žalobcu v 2.

rade bola v tom čase poverenou okresnou prokurátorkou. Podľa ich názoru pri vyhodnotení uvedených
jednotlivých súvislostí je zásah do ich práv celkom jednoznačný, keď nepochopiteľný je názor súdu k
otázke, že nimi požadované ospravedlnenie je neprimerané. Nepoznajú miernejšiu formu odstránenia
následkov zásahu ako samotné ospravedlnenie sa, keď úvaha súdu popiera bežnú prax a rozhodovanie
súdov v obdobných prípadoch. Závery súdu prvej inštancie nepovažujú za správne, majú za to, že

súdu boli predložené dostatočné dôkazy preukazujúce nepravdivosť tvrdení obsiahnutých vo výroku
žalovaného, keď v tomto konaní bolo vecou žalovaného preukázať, že ním tvrdené skutočnosti nie sú
pravdivé.

19. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku ako vecne

správneho, keď skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcov považuje za nedôvodné a posúdenie veci
súdom prvej inštancie považuje za vecne právne správne. Skutočnosti a námietky z odvolania nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neodôvodňujú iné právne posúdenie
predmetnej veci ani iné rozhodnutie o uplatnenom nároku. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy úplne
a správne vyhodnotil a správne skutkové zistenia podriadil pod správne hmotnoprávne predpisy, ktoré

aj správne vyložil a vyvodil z nich aj správne právne závery. Tvrdenie žalobcov o tom, že „rozširoval“
nepravdivé informácie o žalobcoch je nepravdivé, nevyplývajúce z vykonaného dokazovania a to aj
s poukazom na výsluch svedka U., ktorý potvrdil, že v žiadnom prípade sa tvrdením žalovaného vo
vzťahu k žalobcom nezaoberal, teda ho neposudzoval ako očierňovanie žalobcov, keď tiež vylúčil
akékoľvek ďalšie rozširovanie skutočností uvádzaných v predmetnom podnete. Keďže nedošlo k šíreniu

žalovaného výroku nemohlo logicky dôjsť ani k zásahu do osobnostných práv žalobcu v 2. rade a ani
do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 1. rade. Úvaha žalobcov, že mlčanlivosť zamestnancov
ÚNSK sama osebe nezabraňuje reálnemu šíreniu informácií, je založená iba na hypotetických úvahách,
vykonaným dokazovaním nepodložených. Nebolo preukázané, že došlo k zásahu, ktorý by bol
objektívne spôsobilý privodiť žalobcom ujmu a že žalobca v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno,

pretože neprodukoval žiadne dôkazy. Rovnako bezvýznamné je aj poukazovanie týkajúce sa údajnej
manželkinej obavy (žalobcu v 2. rade) z ohrozenia jej postavenia vo verejnej službe.

20. Žalobcovia sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného, v ktorom vyjadrení v podstate zotrvali na svojich
vyjadreniach z podaného odvolania a poukázali na to, že nejde len o nejakú hypotetickú úvahu, ale ide

o reálny stav, že viazanosť mlčanlivosťou ešte sama osebe šíreniu informácií nezabraňuje. V podanom
odvolaní dostatočne popísali dôvody, pre ktoré považujú napadnutý rozsudok za nesprávny a žalovaný
ich vyjadrenie nesprávne interpretuje.

21. Žalovaný v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jeho vyjadreniu poukázal na to, že ohľadom

hypotetickej úvahy šírenia informácií vychádzal z predpokladu, že pri adresovaní listu MUDr. U. ako
osobe verejne činnej nemožno vychádzať z toho, že tento bude porušovať svoje povinnosti z pohľadu
zákonnej mlčanlivosti.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne o trovách odvolacieho
konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaníúspešnému žalovanému priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorého nároku (náhrady trov konania) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením (podstatné v texte zvýraznené)
napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie
jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje na to, že

- síce súhlasí s nadbytočnosťou predmetného výroku v žiadosti žalovaného MUDr. U. (rovnako to platí
aj pre žiadosť MUDr. U. zasielanú žalobcovi v 1. rade), avšak tento nemal charakter tvrdenia osoby
žalovaného, ale reprodukcie informácie získanej spôsobom, ktorý súdu vysvetlil (a dokazoval), z čoho
však zámer zneuctenia/pošpinenia mena/povesti žalobcu/žalobcov nevyplýva,
- Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja prešetroval len otázku neoprávnenosti (samotného)

vystavenia PN označených osôb, nie teda to, či postup pri ich vystavení (za odmenu) s ohľadom na
konanie žalobcu (žalobcov) napĺňalo prípadnú ich trestnoprávnu zodpovednosť, keď v tomto smere
žiadosť žalovaného príslušným orgánom na vybavenie nezaslal,
- pokiaľ sa predmetný výrok týka výlučne žalobcu v 2. rade ako lekára (jeho lekárskych postupov),
nemožno (bez ďalšieho) vyvodiť to, že sa týka aj žalobcu v 1. rade, ktorý lekársku starostlivosť len

z hľadiska formálneho právneho postavenia zabezpečuje, čo platí obdobne aj ohľadne postavenia a
funkcie manželky žalobcu v 2. rade,
- nemožno vychádzať z prezumpcie porušovania povinností zamestnancov ÚNSK (a rozširovanie
predmetného výroku),
- pri ospravedlnení zasielanom odboru zdravotníctva Úradu NSK by okrem možnosti zverejnenia

predmetného výroku žalovaného iným osobám toto nezodpovedalo ani tomu, že žalovaný svoju žiadosť
adresoval pôvodne MUDr. U., a že teda
- nebolo preukázané, že došlo k zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi v 2. rade/
žalobcom nimi tvrdenú ujmu na právach.

24. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).