Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117221040
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117221040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so

sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, P.O.Box 205 proti žalovanej: Q. o zaplatenie 2.063,87 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 22.08.2017 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.063,87 EUR s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne od 16.7.2017 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu

trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 02.05.2008 bola medzi žalobcom a žalovanou
uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s
úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový
rámec vo výške 1050 EUR a bola povinná žalobcovi uhradiť štandardnú mesačnú splátku vo výške
35 EUR. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Pred odstúpením na vymáhanie

žalobca vystavil ku dňu 14.07.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2017
obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s
prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2063,87 EUR.
Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2017, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.07.2017.
3. Súd lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky nezistil adresu na ktorú by bolo možné
doručiť žalobu s prílohami a procesným poučením pre žalovanú, nakoľko žalovaná označená v žalobe

priezviskom L. sa v registri nenachádza. Súd zistil, že žalovaná je vydatá a zároveň došlo k zmene
jej priezviska na priezvisko N.. Následnou lustráciou prostredníctvom Obvodného oddelenia B. súd
zistil, že žalovaná na adrese zistenej prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky býva
avšak doručiť žalobu s prílohami a procesným poučením sa súdu nepodarilo. Súd zistil prostredníctvom
zamestnávateľa žalovanej miesto výkonu práce a zároveň adresu pobytu, kde by sa žalovaná mala
zdržiavať po pracovnej dobe. Žaloba spolu s prílohami a procesným poučením bola žalovanej doručená
dňa 12.10.2018 (prostredníctvom T.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila ani nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania;
skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela.

S k u t k o v ý stav :5. Dňa 02.05.2008 právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaný uzavreli
Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX., na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka úver v sume 21 000 SK, a žalovaná sa

zaviazala uhradiť mesačnú splátku v sume 700 Sk. Dňa 18.07.2013 žalovaná požiadala o zvýšenie
úverového rámca, t.j. maximálnu sumu, ktorú môže čerpať vo výške 1050 EUR, ktorú sa žalovaná
zaviazalauhradiťvminimálnychmesačnýchsplátkachvsume35EUR.Neoddeliteľnousúčasťouzmluvy
boli aj Všeobecné obchodné podmienky. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok bola v Zmluve
uvedená RPMN 24,80%, štandardná ročná úroková sadzba 22,80%, poplatok za úverové rizikové

poistenie typu A 1,92% zo štandardnej splátky, celkové náklady spotrebiteľa 50 000 SK, výška splátok
bola upravená v troch splátkach a to 15.03.2007 v sume 18 000 SK, 15.04.2007 v sume 18 000 SK a
15.05.2007 v sume 16 212 SK.
6.Žalovanáuhradilaprávnemupredchodcovižalobcusumu1.808,10EURtak,akotovyplývazprehľadu
splátok a úhrad, predložených žalobcom.
7. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.09.2017 súd zistil, že právny predchodca

žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu (Intrum
Slovakia, s.r.o., predtým Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.). Na základe návrhu pôvodného žalobcu súd
uznesením sp.zn.č. 24Csp/201/2017 - 45 zo dňa 17.10.2017 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný
žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..
8. Na pojednávanie nariadené na 14.6.2019 boli strany sporu riadne predvolané, žalobca dňa 14.5.2019,

žalovaná dňa 17.5.2019, pojednávania sa nezúčastnili, preto súd v súlade s § 180 CSP pojednával a
rozhodol v ich neprítomnosti.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
9. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy

spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
10. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,

str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
11. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej

záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a

sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna
2014, ak nie je ustanovené inak.
14. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochveriteľomjefyzickáosoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.
18. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa §52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
20. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa §54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.
24. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
25. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
26. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1)
ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu1ab) a ktorá má bankové povolenie. Iná právna
forma banky sa zakazuje.

27. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto
zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a

pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.
28. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
30. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.31. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
32. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Právny z á v e r :
33. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,
ktorá sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného

zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2, posledná veta Občianskeho zákonníka a v osobitnom zákone
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
34. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou

a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 479 a nasl.)
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.). Pre
posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa
spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech
spotrebiteľa za odplatu ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010, sp.zn.

17CoE/2/2010).
35. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Zhľadiskaporadiaaplikovateľnostivprípadespotrebiteľských

zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského
práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž
v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka

(účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol
účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a

nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je
tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na
ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia
právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje.
Stanovisko zo súdnej praxe:

36. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
37. Súd sa prvotne zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní.

38. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrel s Všeobecnou úverovou bankou, a.s., na základe ktorej Všeobecná úverová banka,
a.s. ako veriteľ /postupca/ postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi na žalobcu /
postupníka/. V danom prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako
veriteľovi voči žalovanému ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako

zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca,
ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klient
banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka /§ 524 a
nasl./, ale aj ustanovenia zákona č.483/2001 Z.z. o bankách /§ 92 ods. 7 a ods. 8/. Pre platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí

subjekt, je v zmysle tohto zákona vyžadované splnenie ďalších skutočností, pričom nesplnenie čo i len
jednejznichspôsobujeabsolútnuneplatnosťzmluvyvčastipostúpeniapredmetnejpohľadávky.Žalobca
v konaní nepredložil výzvu Všeobecnej úverovej banky, a.s., ktorou táto mala vyzvať žalovaného na
úhradu dlžnej sumy, pričom nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by bola predmetná výzvažalovanému doručovaná. Súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal platnosťou zmluvy o
postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanému.
39. Všeobecná úverová banka, a.s. podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s §

7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá
poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného
vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu.
Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,

môže banka, za splnenia ďalších podmienok /ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy
banky na plnenie/ svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku /nielen časti/
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou /ďalej len "postupník"/,aj bez
súhlasu klienta. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej
pohľadávky,ktorúmôženáslednebankaizatrvaniazmluvnéhovzťahupostúpiťinejosobe,ktoránemusí

byť bankou.
40. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a podľa ods. 3 rovnakého článku každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podstatou uvedeného ustanovenia je zadefinovanie na úrovni základného zákona štátu medzí, v ktorých

sú oprávnené sa pohybovať (konať) subjekty verejného a súkromného práva. Ide tu o vyjadrenie zásady,
že kým subjekty verejného práva môžu konať len to, čo im ústava a zákony dovoľujú, subjekty práva
súkromného môžu naopak konať všetky s výnimkou toho, čo je zákonom zakázané (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp.zn. 7Cdo 26/2017).
41. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka

alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky
banky voči žalovanému na žalobcu žalovaný ako klient neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a bol v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90
dní. V konaní však nebolo preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky žalovaného písomne
vyzvala na zaplatenie dlhu. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby
sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovaného. Nestačilo teda len písomnú
výzvu vyhotoviť, aleju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou klientovi banky

je potrebné dodať, že vo vzťahu k tejto listine nebolo preukázané, žeby táto písomnosť existovala a
žeby bola žalovanému aj reálne doručená. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to,
že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta /žalovaného/ na tretiu osobu, ktorá
nie je bankou /žalobca/ podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak neboli splnené a
vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou

o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom /§ 39 Občianskeho
zákonníka/. Je tak zrejmé, že právny predchodca žalobcu nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre
platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o bankách, v dôsledku čoho je potrebné postúpenie
predmetnej pohľadávky posúdiť ako neplatné. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu
nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z

neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný.
42. Súd má za to, že právne významné pre posúdenie žaloby je, že právnym titulom uplatňovaného
nároku je bankový úver. Existuje zásadný rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou, ktorá je spotrebiteľovi
poskytovaná bankou a úverom alebo pôžičkou poskytovaným nebankovým subjektom. Banky na rozdiel
od nebankových subjektov poskytujú úvery a pôžičky z návratných finančných prostriedkov získavaných

od verejnosti, na základe verejnej výzvy. Štát preto chráni vklady občanov a právnických osôb uložených
v banke a to aj tým, že stanovuje presný režim činnosti banky.
43. Preto sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovené obligatórne podmienky pre postúpenie
pohľadávky banky na tretiu osobu. Tieto musia byť pre platnosť postúpenia dodržané. Jednou z nich
je aj výzva banky na zaplatenie dlhu. Túto podmienku postúpenia pohľadávky však žalobca v konaní

nepreukázal. Postúpenie teda postúpenie pohľadávky na 3. osobu nebolo platné, na základe čoho
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
44. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania /
viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a preto nepostačuje, aby súdu žalobca

svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi
( žalobca však v spore nepreukázal ani samotné oznámenie). Súd nerozporuje, že podľa § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy
o postúpení pohľadávky nedožaduje dlžník - žalovaný ale konajúci súd za účelom overenia žalobcom

tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho
súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k
zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by protirečil obsahu základného práva na súdnu
ochranu garantovaného čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na spravodlivé
súdne konanie garantovaného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra 2014/.

45. Súd považuje za potrebné uviesť, že hmotnoprávne ustanovenia chrániace spotrebiteľa v
záväzkových vzťahoch dosahujú taký význam, že zásadným spôsobom ovplyvňujú charakter civilného
práva vôbec. Základnou funkciou civilného procesu v tejto oblasti je chrániť a presadzovať hmotné
právo a byť prostriedkom ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov. Rovnako ako
hmotné právo ochrany spotrebiteľa aj procesné spotrebiteľské právo má identifikovať skutočnú reálnu

disparitu strán v civilnom procese, vyplývajúcu z charakteru strán sporu, túto vo svojej regulácii čo
možno najviac zohľadniť a hľadať vhodné inštrumenty na jej kompenzáciu. Samotné zabezpečenie
rovnosti zbraní v súdnom procese vo formálnom zmysle slova nie je schopné takúto disparitu strán v
spotrebiteľských sporoch odstrániť. Spotrebiteľ má de jure možnosť brániť sa voči nárokom v rovnakom
rozsahu a za rovnakých podmienok ako každý iný účastník právnych vzťahov, de facto je však táto

rovnováha len iluzórna. Procesné prostriedky ochrany spotrebiteľa upravené v Civilnom sporovom
poriadku majú za cieľ dať procesnej ochrane spotrebiteľa taký obsah, ktorý bude konformný s právami
druhej strany a ktorý vytvorí predpoklady na hospodárny postup súdu. Jedným zo základných nosných
princípov rekodifikácie civilného procesného práva je princíp procesnej zodpovednosti strán sporu.
Podľa všeobecných ustanovení o konaní sa súd prísne spravuje dispozičných princípom, čo sa ďalej

odzrkadľuje v princípe formálnej pravdy. Najprísnejšou sankciou za pasivitu strán v konaní, najmä za
neunesenie dôkazného bremena tvrdenia a dôkazného bremena, je strata sporu. V prípade spotrebiteľa
je však takéto nastavenie civilného procesu veľmi ťažko zlučiteľné s jeho sociálnou funkciou v sporoch s
ochranou slabšej strany. Ustanovenie § 295 CSP prestavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce
dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho

práv garantovaných hmotným právom.
46. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému
zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho
vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu

strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne
na strany sporu. Zásada kontradiktórnosti sa prejavuje aj v tom, že dochádza k prenosu dôkazného
bremena zo súdu na strany sporového konania. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť
dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom
v zmysle uvedeného ustanovenia § 129 CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti.

Takáto výzva podľa § 129 CSP neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak
potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť
zaslať strane výzvu na odstránenie vád podania podľa § 129 CSP len v prípade podania, z ktorého
nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania
(vrátane žaloby).Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu,

strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z
opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa §
129 CSP neprichádza do úvahy. Keďže podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti
alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, nebolo povinnosťou súdu žalobcu vyzývať
(§ 129 ods. 1 CSP) k predloženiu daného dôkazu.

47. Podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. V
prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Ide o tzv. neúplné
podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Vadou podania sú aj zrejmé chyby v
písaníalebopočítaníaleboinézrejménesprávnosti.Naopak,vzmysle§185ods.2CSPsúdmôžeajbeznávrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rozdiel v porovnaní s Občianskym
súdnym poriadkom je tom, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v
dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním
imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to
je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj napriek možnosti súdu

požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich
skutočností (§ 150 ods. 2 CSP), súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať
aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti
strán. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ak účastník nepreukáže to, čo tvrdí,
súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný,

musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto
skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú
situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové
tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností vychádzať. Výnimky, keď neplatí vyššie spomenuté
pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých dochádza k preneseniu dôkazného

bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom prípade.
48. Práve naopak, ak by súd neakceptoval základné zásady civilného sporového konania, vytvoril by
tak druhej sporovej strane podstatne nevýhodnejšie, nerovnovážne podmienky, čo by bolo porušením
princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie
( odhliadnuc od ochrany slabšej strany).

Stanoviská zo súdnej praxe:
49. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015)
50. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní

sankcízanesplněnípovinnostitvrzení,příp.izanesplněnídůkaznípovinnostijižvžalobě,neníodmítnutí
návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007)
51. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).

52. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o tom, že je nositeľom práva podľa hmotnoprávnych zákonných ustanovení, preto súd žalobu
akonedôvodnúvcelomrozsahuzamietol.Záveromsúddodáva,ženespochybňujeprávobankypostúpiť

pohľadávku z úverového vzťahu, avšak pre platné a účinné postúpenie pohľadávky je nevyhnutné
vykonať v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

T r o v y konania :

53. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
55. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa zásad o náhrade trov konania má žalovaná nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, a žalobcovi nárok na ich náhradu nevznikol, tak
súd rozhodol, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).