Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213542
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316213542.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, proti žalovanej: N. T., nar. XX.XX.XXXX, adresa O. B. P. XXX, zastúpenej splnomocnencom:
Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Radvanská 21, IČO: 47 239

441, o zaplatenie 4.828,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 8Csp/36/2016-87 zo dňa 10.10.2017 žalobcu: v zamietajúcej časti výroku II. len čo do nepriznaného
úroku z omeškania a vo výroku IV. o náhrade trov konania a žalovanej: vo vyhovujúcej časti výroku I.
a vo výroku IV. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku I. ktorým bolo žalobe
vyhovené, zamietajúceho výroku II. v časti úroku z omeškania, a výroku IV. o náhrade trov konania r u

š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne: „I. Žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi 2924 euro do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd konanie v časti o zaplatenie 1904,23 euro s príslušenstvom zastavuje.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2, písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len Zákon o SÚ), § 53 ods. 1, 4 písm. k), ods. 5, § 53b ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ).

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom spore na základe vykonaného dokazovania bolo zistené
a medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 7.000,- Eur a že
z tohto úveru žalovaná vrátila 4.076,- Eur a jej dlh na istine predstavuje sumu 2.924,- Eur.

4. Žalovaná strana namietala, že bolo povinnosťou veriteľa informovať dlžníka o skutočnostiach

uvedených v ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) až t, zákona o spotrebiteľských úveroch, že žalovaná
mala byť oboznámená o následkoch nesplácania úveru, žalovaná však nebola oboznámená so všetkými
zákonom vyžadovanými skutočnosťami. K tomu súd prvej inštancie považoval za nutné uviesť, že
ochrana spotrebiteľa - dlžníka nie je absolútna, že sa predpokladá, že aj spotrebiteľ aspoň v minimálnom
rozsahu pozná svoje práva a že jeho jediným cieľom nie je získať peniaze za hocijakú cenu. Žalovanej
bola zmluva predložená a žalovaná túto zmluvu podpísala a kópiu zmluvy mala k dispozícii. V prípade,

že by žalovanej neboli jasné niektoré ustanovenia zmluvy tieto si mohla nechať pred podpisom zmluvyvysvetliť,taktiežvpriebehusplácaniazmluvy.Naochranuspotrebiteľaexistujemnohozdružení,naktoré
sa žalovaná mohla obrátiť a žiadať o odbornú pomoc.

5. Predmetná zmluva odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré by mali bližšie určovať
práva a povinnosti zmluvných strán a to pokuty, poplatky, čas splátok istiny a úrok, spôsob výpočtu
RPMN a iné náležitosti v zmysle ustanovenia §-u 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tieto
podmienky neboli žalovanej predložené a nebola s nimi oboznámená napriek tomu, že vyhlásila, že sa
nimi oboznámila. Ustanovenia zmluvy týkajúce sa čl. VI, X, XI sú absolútne nečitateľné. V rozhodnutí

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co 195/2013 sa okrem iného uvádza, že zmluvné dojednania
musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmie byť vo výrazne menšej veľkosti ako ďalší text, nesmie byť
umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru.

6. Súd uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 320/2013 zo dňa 24.11.2015
súdy správne a v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok

uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky uvedené v úverových podmienkach tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sú neprijateľné ako celok už zo samotného dôvodu, že z hľadiska
veľkosti písma voľným okom sú prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa
priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť z takto písomným textom. V dôsledku určenia
absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sú neplatné všetky jej dojednania,

vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd. Tento názor
podporuje aj § 16 novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 53 c) podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy
ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmeno

ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

7. Prvoinštančný súd konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky sa majú stať súčasťou
zmluvy prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentná inkorporačná doložka
je neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku

ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné
zložky zmluvy. Úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v úverových podmienkach sa v prípade
neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy (viď rozhodnutie KS Prešov sp. zn.
6Co 135/2012, 21Co 28/2012, 2Oco 133/2012). V danom prípade ide o netransparentnú inkorporačnú
doložku.

8. Prvoinštančný súd ustálil, že podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a, b, d, až j, k, poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej zmluve od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok
sa nenachádza v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) označenie druhu spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods. 2

písm.j)niesútuuvedenépredpokladypoužiténavýpočetročnejpercentuálnejmierynákladov.Vzmluve
nie sú uvedené termíny splátok a iných poplatkov ako ani poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkov. V zmluve nie je uvedená výška poplatkov za omeškanie so splátkou.

9. Čo sa týka nejasnosti zmluvy ohľadne slovných spojení „Schválená výška pôžičky 7000 euro“ a

„Celková suma pôžičky 9.360,- Eur“, toto prvoinštančný súd považuje za jasné a zrozumiteľné pre
spotrebiteľa. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú 2360 euro a keď k tejto sume
pripočítame 7000 euro dostaneme sumu 9360 euro. V tejto časti je zmluva jasná a zrozumiteľná.

10. Súd prvej inštancie bol názoru, že zmluva je určitá, nakoľko má jasne vymedzený predmet. Je jasne

uvedené, že sa jedná o pôžičku, kto ju poskytuje, komu sa poskytuje a ako sa má vrátiť. Zmluva je
tiež dostatočným spôsobom zrozumiteľná. To, že zmluva obsahuje niektoré neprijateľné podmienky, tak
ako boli v predchádzajúcich častiach rozvedené, nespôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Jej neplatnosť
nespôsobuje ani to, že niektoré časti zmluvy sú nečitateľné. Zákonodarca ako sankciu za neprijateľné
podmienky alebo chýbajúce ustanovenia určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

11. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ v úverovej zmluve
bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejde o čiastkové plnenie podľa § 392 Obchodného
zákonníka ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach (rozsudok Najvyššiehosúdu SR zo dňa 17.6.2008 sp. zn. 4Obo 54/2007). Ďalej sa v rozsudku uvádza: „Ak sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti celého
nesplneného záväzku.“ Premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Predčasná

splatnosť bola vyhlásená listom zo dňa 20.7.2013 a žalovaná mala plniť do 3 dní od doručenia výzvy.
Žaloba bola podaná na súd 19.7.2013 z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná v trojročnej lehote a
nejedná sa teda o premlčanú pohľadávku.

12. Následne vzhľadom na to, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je

úver bezúročný a bezpoplatkový, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.924,- Eur čo je rozdiel medzi
7.000,- Eur ako poskytnutý úver a sumou 4.076,- Eur, ktorú žalovaná zaplatila. V závere súd uviedol, že
pri svojom rozhodovaní vychádzal z platnej judikatúry, ktorú aj citoval, pričom odkázal na princíp právnej
istoty.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2, §

262 ods. 1 a 2 CSP, pričom skonštatoval, že žalobca si pôvodne v žalobe uplatňoval 4.828,23 Eur s
príslušenstvom, následne čiastočne zobral žalobu späť a uplatňoval sumu 2.924,- Eur s príslušenstvom,
ktorá bola žalobcovi priznaná a v ostatnej časti bola žaloba zamietnutá. Na základe pomerného úspechu
sporových strán súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, bez ďalšieho
bližšieho zdôvodnenia.

14. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, výslovne proti
zamietajúcemu výroku II. len čo do nepriznania uplatnených úrokov z omeškania z dôvodu bezúročnosti
úveru a proti výroku IV. o trovách konania, s odkazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP, pričom navrhol, aby odvolací súd na základe § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 2.924,- Eur od 29.7.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a
prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 21,12%.

15. Právny názor súdu prvej inštancie, keď žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania z dôvodu bezúročnosti úveru označil za nesprávny bez opory v práve. Absencia zákonných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá žiaden vplyv na povinnosť platiť úroky z omeškania,
ktoré majú sankčný charakter. V časti o náhrade trov konania odôvodnil odvolanie tým, že žalobca bol
v spore v prevažnej časti úspešný a to v rozsahu 21,12% čistého úspechu. Pokiaľ súd prvej inštancie
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zásadou zodpovednosti

za výsledok vyjadrenou v § 255 CSP. Správnym zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych
predpisov by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že žalobcovi ako prevažne úspešnej sporiacej
sa strane prináleží náhrada trov konania vo výške 21,12% priznaním sumy 2.924,- Eur zo žalovaných
4.828,23 Eur s príslušenstvom. V závere odvolania si žalobca uplatnil náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok za podané odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci.

16. K odvolaniu žalobcu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie
žalovaná, ktorým navrhla, aby odvolací súd odmietol podanie žalobcu ako podané oneskorene podľa §
386 písm. a) CSP s tým, že zotrvávajú na výroku, ktorý navrhli v odvolaní žalovanej. S poukazom na
dôvody odvolania uplatnené žalovanou v podanom odvolaní, že zmluva o pôžičke, ktorej sa konanie

týka, je absolútne neplatná pre jej nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť a pre jej rozpor s dobrými
mravmi, pričom súčasne považuje uplatnenú pohľadávku za premlčanú, na ktorých tvrdeniach zotrváva,
považuje odvolanie žalobcu v časti trov konania a úroku z omeškania za bezpredmetné.

17. Následne žalovaná vyslovila názor, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene. Zo súdneho

spisu totiž vyplýva, že právny zástupca žalobcu podal odvolanie žalobcu ako ZEP prílohu e-mailu, ktorý
mal byť žalobcom odoslaný 7.11.2017. V spise ale absentuje akýkoľvek dôkaz, či informácia o doručení
predmetného e-mailu. Dňa 8.11.2017 bolo odvolanie žalobcu prijaté elektronickou podateľňou a súdom
prvej inštancie odoslaná potvrdenka o prijatí elektronického odvolania. Žalovaná zdôraznila, že zo
súdnehospisunevyplýva,žeodvolaniežalobcubolosúduprvejinštanciedoručenédňa7.11.2017,práve

naopak, z potvrdenia o prijatí podania možno vyvodzovať, že odvolanie bolo doručené až 8.11.2017, je
preto názoru, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene.18. K žalobcom uplatňovanému úroku z omeškania žalovaná zopakovala svoje tvrdenie, že inkorporácia
Podmienok Všeobecných obchodných podmienok do zmluvy o pôžičke bola v prípade žalovanej
neplatná. Žalobca preto nemal právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podaním označeným ako

predžalobná upomienka zo dňa 20.7.2013, pričom nebolo preukázané, že táto listina bola žalovanej aj
doručená. Žalovaná sa tak nemohla dostať dňa 29.7.2013 do omeškania s nesplatenou časťou úveru,
ako tvrdí žalobca. K žalobcom uplatňovanému nároku na náhradu trov konania uviedla, že ak by sa
odvolací súd nestotožnil s argumentáciou v odvolaní žalovanej, tak vo vzťahu k náhrade trov konania
odkazuje na § 257 CSP. Argumentovala pritom tým, že spor vznikol ohľadom platnosti a bezúročnosti

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola v značnej časti v rozpore so zákonom. Je preto zrejmé, že na vzniku
sporu má značný podiel žalobca, ktorý formulárovú zmluvu o bezúčelovej pôžičke pripravil. Ide o
konanie o ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany a je zrejmé, že obrana žalovanej spotrebiteľky nebola
nedôvodná, ani zjavne účelová. Je tiež faktom, že žalobca uplatnil proti žalobkyni (zrejme žalovanej)
významne vyššiu pohľadávku, ako reálne mal, pričom si uplatnil aj všetky nezákonné poplatky a pokuty,
ktoré žalovanej účtoval. Na základe uvedeného je názoru, že v predmetnom prípade sú dané dôvody,

aby žalobcovi nebol v zmysle § 257 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 21,12%.

19. Proti predmetnému rozsudku výslovne proti vyhovujúcemu výroku I. ako aj proti výroku o náhrade
trov konania IV. podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaná s poukazom
na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

CSP), že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, písm. f) citovaného ustanovenia,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. b), že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a písm. d), že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. V prvej časti sa odvolateľka venovala nesprávnemu právnemu posúdeniu neplatnosti zmluvy
s tým, že podľa žalovanej je zmluva absolútne neplatná, lebo je nezrozumiteľná a neurčitá čo do
predmetu zmluvy a je súčasne aj rozporná s dobrými mravmi. Pokiaľ v ods. 19 rozsudku súd uvádza,
že argumentáciu ohľadom neplatnosti zmluvy uplatnil právny zástupca žalovanej až v záverečnom

vyjadrení, tento záver považuje za nesprávne skutkové zistenie, keďže žalovaná už vo svojom prvom
písomnom podaní - v odpore uplatnila námietky týkajúce sa neplatnosti zmluvy. Žalovaná teda včas
uplatnilaargumentoabsolútnejneplatnostizmluvyasúdprvejinštanciesamalsnímnáležitevyporiadať.

21. V ďalšej časti žalovaná odôvodnila svoj argument, že zmluva je neplatná pre nejasnosť,

nezrozumiteľnosť a neurčitosť v predmete zmluvy. S poukazom na to, že v čl. VII. zmluvy je uvedená
schválenávýškapôžičky7.000,-acelkovásumapôžičky9.360,-,avšakzmluvatietopojmynevymedzuje
a neustanovuje čo je ich obsahom, nie je teda zrejmé akú sumu žalobca, resp. jeho predchodca mal
podľa zmluvy žalovanej poskytnúť. Ide pritom o odlišné pojmy ako používa zák. č. 129/2010 Z.z. o SÚ.
Ak žalobca v zmluve použil odlišné pojmy ako zákon na pomenovanie tých istých skutočností a bez toho,

aby ich v zmluve vysvetlil, ide o konanie v snahe zmiasť resp. zaviesť spotrebiteľa vo vzťahu k predmetu
zmluvy. Túto skutočnosť považovala za o to významnejšiu, že čl. VII. zjavne vypĺňal poskytovateľ
úveru a neumožnil doň žalobkyni zasahovať a tiež, že sa v predmetnej časti zmluvy nachádza aj iné
písmo, ako vo zvyšných častiach. Žalovaná je názoru, že na túto situáciu dopadajú zásadné právne
závery Ústavného súdu SR vyjadrené v náleze sp. zn. I.ÚS 243/2007, z ktorého zdôraznila, že ak

sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým
vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Žalovaná preto naďalej trvá na právnom
názore, že predmet zmluvy bol formulovaný nejasne a nezrozumiteľne, pričom ak žalovaný do zmluvy,
o ktorej je nepochybné, že ju pripravoval, vložil a vyplnil ustanovenie čl. VII., ktoré zakladá záver o
nejasnosti predmetu zmluvy, je potrebné ustanovenie vykladať v neprospech žalovaného, čo v danom

prípade znamená, že zmluva je neplatná. Zdôraznila, že tvrdenie žalovanej o tom, že pojmy použité v
čl. VII. zmluvy sú pre zmluvné strany neurčité a nezrozumiteľné žalobca nepoprel, ani iným spôsobom
nerozporoval, ide teda o nesporný fakt s odkazom na § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP.

22. V tretej časti odvolania žalovaná rozobrala svoj argument, že zmluva je neplatná pre rozpor s

dobrými mravmi. Za fakt označila, že zmluva je písaná písmom, ktoré je menšie ako 1,9 mm a miestami
dokonca menšia ako 1 mm, čo je nesporné. Keďže to žaloba nerozporoval, ide teda o nesporný fakt
(§ 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP. Ust. § 53c OZ v čase podpísania zmluvy postihovalo pod sankciou
neplatnosti malú veľkosť písma vo vzťahu k predmetu a cene zmluvy. Súčasne judikatúra dospel kzáveru, že uvádzanie príliš malého písma v spotrebiteľských zmluvách je v rozpore s dobrými mravmi.
Tiež novelou Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z.z. zákonodarca ustanovil neplatnosti zmluvy vo
vzťahu k uvádzaniu príliš malého písma na akomkoľvek mieste zmluvy. Vzhľadom na to je žalovaná

názoru, že veľkosť písma použitého v zmluve odôvodňuje neplatnosti zmluvy či už podľa § 53c OZ alebo
jej neplatnosť ako rozpornej s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.

23. V ďalšej časti odvolania označila žalovaná záver súdu, že uplatnená pohľadávka nie je premlčaná,
za nesprávne právne posúdenie veci. K premlčaniu v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy za fakt

označila, že zmluva je absolútne neplatná od počiatku. Plnenie poskytnuté na jej základe má charakter
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ, pričom podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ sa právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil najneskôr za tri roky odo dňa, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovanej bola čiastka 7.000,- Eur poskytnutá 19.1.2012 a v dôsledku
uplynutia objektívnej lehoty sa právo žalobcu preto premlčalo najneskôr dňa 20.1.2015, avšak žaloba

bolasúdudoručenáaždňa19.7.2016.Žalovanájepretonázoru,ženárokžalobcujepotrebnépovažovať
za premlčaný.

24. K premlčaniu v prípade neplatnej inkorporácie všeobecných obchodných podmienok vychádza z
faktu, že inkorporácia podmienok zmluvy a všeobecných obchodných podmienok je neplatná a v zmluve

potom nie je upravená možnosť/právo dodávateľa požadovať okamžitú jednorazovú úhradu všetkých
splátok vyplývajúcich zo zmluvy. V tejto súvislosti odkázal na znenie ust. § 565 a § 103 ods. 1 OZ a
vyslovil záver, že súd nesprávne právne posúdil premlčanie, ak ho počítal odo dňa predčasnej splatnosti
pôžičky (20. ods. rozsudku). Žalovaná je názoru, že sú určite premlčané všetky splátky vo výške 260,-
Eur splatné pred 19. júlom 2013.

25. K štvrtej časti odvolania sa žalovaná vyjadrila k nesprávnemu právnemu posúdeniu neplatnosti
inkorporácie všeobecných zmluvných podmienok a podmienok zmluvy. Poukázala na to, že hoci
už vo svojom odpore ako aj počas konania namietala, že inkorporácia podmienok a všeobecných
obchodných podmienok je neplatná, z ods. 19. rozsudku nie je zrejmé, ako tieto tvrdenia žalovanej súd

prvej inštancie posúdil. Ustanovenia zmluvy upravujúce inkorporáciu sú písané malým a nečitateľným
písmom. Je faktom, že obe podmienky neboli žalovanej pred podpisom zmluvy predložené a nebola s
nimi oboznámená, tieto skutočnosti sú nesporné, nakoľko ich nesporoval ani žalobca. S odkazom na
ustálenú judikatúru - označené rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a v Prešove sa podľa žalovanej
preto inkorporácia podmienok a všeobecných obchodných podmienok považuje na netransparentnú,

resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) OZ, ktorá je v zmysle ods. 5
tohto ustanovenia tiež neplatná.

26. V piatej časti odvolania nesprávne posúdenie povinnosti dodávateľa informovať žalovanú o
skutočnostiach uvedených v zákone s poukazom na § 4 ods. 1 písm. a) až t) Zákona o SÚ,

žalovaná uviedla, že je nesporným faktom, že v predmetnom prípade k jej informovaniu v zmysle
citovaných ustanovení nedošlo. Argumentácia v ods. 13 rozsudku je preto v priamom rozpore s týmito
ustanoveniami. Keďže je nesporným faktom, že žalovaná nebola informovaná zákonným spôsobom,
nastupuje v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) OZ neplatnosť celej zmluvy.

27. K šiestej časti odvolania žalovaná vyslovila názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z listiny označenej ako „predžalobná
upomienka“ z 20.7.2013 nemožno vyvodiť či a kedy bola doručená žalovanej, pretože žalobca
nepredložil podací lístok a iný dôkaz o skutočnom podaní a doručení zásielky. Žalovaná tvrdí, že
predmetný dokument jej nebol nikdy doručený. Napriek tomu, že sa v konaní vyskytli viaceré nesporné

tvrdenia žalovanej, súd prvej inštancie ich opomenul. Ide najmä o to, že pojmy použité v čl. 4 zmluvy
popisujúce predmet zmluvy sú pre zmluvné strany nezrozumiteľné a neurčité, že písmo použité v zmluve
je menšie ako 1,9 resp. 1,1 mm, že žalovaná nebola oboznámená s podmienkami, ani všeobecnými
obchodnými podmienkami pred podpisom zmluvy, že dodávateľ neinformoval žalovanú o skutočnostiach
uvedenýchvust.§4ods.1písm.a)ažt)Zákonaospotrebiteľskýchúverochspôsobompredpokladaným

zákonom. Súd preto ustálil v napádanom rozsudku skutkový stav v rozpore s vykonanými dôkazmi -
nespornými tvrdeniami. Podľa žalovanej túto vadu možno identifikovať aj ako vadu podľa § 365 ods. 1
písm. b) a d) CSP.28. V siedmej časti odvolania sa žalovaná vyjadrila k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a to
nedostatočným odôvodnením napádaného rozsudku v súlade s § 220 CSP. Podľa nej je odôvodnenie
nejasné a nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie často uvádza tvrdenia, z ktorých nie je zrejmé, či ide o

parafrázu, alebo o citáciu judikatúry alebo jeho vlastné úvahy. Demonštrovala to na na ods. 14 až 16, z
ktorých podľa nej nemožno vyvodiť akým spôsobom súd posúdil platnosť inkorporačnej doložky v danom
prípade. Podľa žalovanej sa súd tiež žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovanej
ohľadom neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Za vážnu vadu odôvodnenia
považuje fakt, že súd vôbec nezohľadnil nesporné tvrdenia žalobkyne a to, že pojmy použité v čl. VII

zmluvy popisujúce predmet zmluvy sú nezrozumiteľné a neurčité, že písmo použité v zmluve je menšie
ako 1,9 resp. 1,1 mm, že žalovaná nebola oboznámená s podmienkami, ani všeobecnými obchodnými
podmienkami pred podpisom zmluvy a že dodávateľ neinformoval žalovanú o skutočnostiach uvedených
v § 4 ods. 1 písm. a) až t) Zákona o SÚ. Odôvodnenie rozsudku naviac považuje tiež za prekvapivé,
keďže na pojednávaní 23.5.2017 súd predbežne posúdil zmluvu ako neplatnú a napriek tomu, že od
tohto dňa nedošlo k predloženiu ďalších dôkazov, ani k uvedeniu ďalších podstatných skutočností, súd

v napádanom rozsudku zásadne zmenil svoj právny názor a túto zmenu v odôvodnení nevysvetlil.

29. V záverečnej ôsmej časti podaného odvolania žalovaná navrhla, aby odvolací súd výrok I.
predmetného rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej náhradu trov odvolacieho ako
aj prvostupňového konania. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozsudok v časti výroku I. a IV. zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň žalovanej priznal nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho ako aj prvoinštančného konania.

30.Žalobcasakdoručenémuodvolaniužalovanejpísomnenevyjadril.Ďalšiepodaniastránvodvolacom
konaní neboli do spisu doručené.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
- stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie v nimi napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že obe odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP - žalobca a písm. b), d),
f) a h) - žalovaný), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvejinštanciebezpotrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolania sú sčasti dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok, s výnimkou čiastočne zastavujúceho výroku III. a
výroku II. v časti úrokov z omeškania, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

32. Žalobca, ani žalovaná nepodali odvolanie proti výroku III. preskúmavaného rozsudku, ktorým súd
konanie v časti o zaplatenie 1.904,23 Eur s príslušenstvom, z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby
žalobcom, s použitím § 145 ods. 2 CSP, zastavil, ani proti tej časti výroku II. ktorou bola žaloba

zamietnutá, s výnimkou úrokov z omeškania. Rozsudok v týchto častiach preto nadobudol právoplatnosť
a nepodliehal prieskumu odvolacieho súdu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vzhľadom na
odvolanie žalobcu bola časť rozsudku, ktorou súd žalobu zamietol len čo do nepriznaného úroku z
omeškania z priznanej istiny, na odvolanie žalobcu vo vyhovujúcej časti výroku I. a na odvolanie oboch
strán sporu vo výroku IV. o náhrade trov konania a to z titulu odvolacích dôvodov tak, ako boli uplatnené

žalobcom a žalovanou v podaných odvolaniach a popísané vyššie.

33. Žalovaná v podanom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalobcu namietala, že odvolanie žalobcu
bolo podané oneskorene, v dôsledku čoho navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako oneskorene
podané podľa § 386 písm. h) CSP odmietol.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetný rozsudok bol advokátovi žalobcu podľa pripojenej doručenky
doručený dňa 23.10.2017. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol teda 7.
november 2017. Na č.l. 106 spisu je založený elektronické podanie od I. K. podateľni OS Galanta voveci 8Csp/36/2016 s prílohou XXXXXXXX odvolanie, „odoslané: 7.11.2017 o 16.16“ s textom, že v
danej právnej veci je zasielané odvolanie, ako odosielateľ je označený K. za tým JUDr. Ján Šoltés,
advokát. Na č.l. 107 sa nachádza odvolanie advokáta žalobcu v danej veci datované 7.11.2017. Na č.l.

108 je potvrdenka o prijatí podania č. XXXXXXXXXXXXXXX adresovaná H. zaslaná podateľňou OS GA
8.11.2017 o 9.33, ktorej prílohu tvorí na č.l. 109, 110 priložený dokument podľa ktorého elektronická
podateľňa prijala a overila platnosť elektronického podania - odvolania s tým, že elektronický podpis
podpisovateľa JUDr. Jána Šoltésa je podľa výsledku overenia platný.

35. Keďže žalovaná v predmetnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že v spise sa
nenachádza doklad, či informácia o čase doručenia predmetného e-mailu, ktorého prílohou malo byť
odvolanie žalobcu v posledný deň odvolacej lehoty 7.11.2017 okresnému súdu, odvolací súd túto otázku
preskúmal.

36. Odvolací súd zo súdneho manažmentu týkajúceho sa predmetného spisu zabezpečil ďalšiu listinu

(č.l.145 spisu) z ktorej vyplýva, že predmetný mail od I. K. bol súdu doručený resp. súdom obdržaný
dňa 7.11.2017 o 16:15:46 hod. Zo súdneho manažmentu tiež vyplýva, že príloha predmetného mailu
odvolanie už bolo opatrené ZEP-om, avšak vzhľadom na doručenie predmetného mailu súdu po
pracovnej dobe, k overeniu ZEP-u došlo až nasledujúci deň 8.11.2017. Odvolací súd preto uzatvára, že
žalobca podal odvolanie včas.

37. Žalobca v podanom odvolaní vo vzťahu k veci samej namietal nepriznanie nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku pritom nie je možné zistiť, či k
zamietnutiu tejto časti žalobou uplatneného nároku došlo zámerne, pretože súd prvej inštancie mal za
to, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa vzťahuje aj na úroky z omeškania, alebo preto, že sa túto časť nároku
opomenul.Výslovnéodôvodneniezamietnutiatejtočastinárokužalobcuvodôvodnenípreskúmavaného
rozsudku absentuje. Je pritom potrebné prisvedčiť žalobcovi, že absencia vymedzených zákonných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím mal

zákonodarca nesporne na mysli, že nevzniká nárok na úrok z úveru a nie na úrok z omeškania, čo sú
odlišné právne inštitúty. Povinnosť platiť úroky z úveru sa viaže na poskytnutie peňažných prostriedkov
(§ 497 Obchodného zákonníka - ďalej OBZ), a predstavuje osobitnú peňažnú náhradu súvisiacu s
poskytnutím finančných prostriedkov. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania ( § 369 OBZ a § 517
OZ) vzniká ako následok omeškania s úhradou peňažného záväzku. Absencia zákonných náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto nemá žiaden vplyv na vznik nároku na úroky z omeškania v
zmysle § 517 OZ v prípade vzniku omeškania spotrebiteľa. Nebol preto dôvod, aby bola žaloba v časti
úroku z omeškania zamietnutá.

38. Žalovaná ako prvý odvolací dôvod v podanom odvolaní uviedla, že zmluva je absolútne neplatná,

a to jednak pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť, čo do predmetu zmluvy a súčasne aj pre rozpor s
dobrými mravmi.

39. Nezrozumiteľnosť a neurčitosť predmetnej zmluvy o pôžičke v predmete zmluvy žalovaná
odôvodňuje tým, že v článku VII. zmluvy je uvedené: schválená výška pôžičky 7.000 Eur; celková

suma pôžičky 2.360 eur. Je pravdou, že ani všeobecné obchodné podmienky k zmluve (ďalej len
VOP), ani predmetný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pojmy ako „schválená výška
pôžičky“ a „celková suma pôžičky“ nepoužíva a nevysvetľuje. Nemožno ich však posudzovať a vykladať
izolovane od ostatného textu zmluvy resp. článku VII. zmluvy, v ktorom sú obsiahnuté, ako na to
správnepoukázalprvoinštančnýsúd.Vtomtočlánkuzmluvysúuvedenéajcelkovénákladyspotrebiteľa:

2.360 Eur. Pri zohľadnení priemernej rozumovej spôsobilosti spotrebiteľa, v kontexte celého právneho
vzťahu musel byť jasný predmet zmluvy a to poskytnutá pôžička vo výške 7.000 Eur, ktorá je v súlade
so žiadanou výškou pôžičky 7.000 Eur, ako je uvedená v článku V. zmluvy. Tiež mu muselo byť
zrejmé, že suma 2.360 Eur naviac predstavuje celkové náklady z titulu pôžičky. Pri posúdení článku
VII. predmetnej spotrebiteľskej zmluvy cez prizmu interpretačného pravidla v zmysle § 35 ods. 2 OZ,

podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami, treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom,jenepochybné,ženapriekpoužitejformuláciivčlánkuVII.predmetnejzmluvyobomzmluvným
stranám, nielen žalobcovi ale aj žalovanému spotrebiteľovi, vychádzajúc tiež z jeho prejavenej vôle opožadovanej výške pôžičky, bolo zrejmé, že predmetom zmluvy je pôžička vo výške 7.000 Eur. Súd prvej
inštancie preto správne ustálil, že predmetná zmluva nie je absolútne neplatná pre žalovanou tvrdenú
nezrozumiteľnosť či neurčitosť, čo do predmetu zmluvy. Aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí

sp.zn. I. ÚS 640/2014 uviedol, že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu
predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Pri výklade právnych úkonov má byť preferovaný výklad
v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu.

40. Ako ďalšie žalovaná namietala neplatnosť predmetnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, v

dôsledku veľkosti písma obsiahnutého v písomnom vyhotovení zmluvy, ktoré je menšie ako 1,99 mm.
Ako to žalovaná správne uvádza, v čase uzavretia predmetnej zmluvy v decembri resp. v januári 2012
ustanovenie § 53c OZ postihovalo následkom neplatnosti zmluvu, ktorej predmet a cena boli uvedené
menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Z pripojenej
kópie predmetnej zmluvy je zrejmé, že v danom prípade predmet a cena zmluvy v nej boli uvedené
rovnakou veľkosťou písma ako ostatné jej časti s výnimkou názvu a označení častí zmluvy. Písomné

vyhotovenie predmetnej zmluvy preto citované ustanovenie neporušovalo, neplatnosť zmluvy podľa
neho teda nenastala. Z kópie predmetnej zmluvy založenej v spise je zrejmé, že jej predtlačený text
je písaný malým písmom o výške cca 1 mm, avšak rukou dopisované údaje o spotrebiteľovi a jeho
pomeroch, ako aj podstatné údaje najmä o predmete zmluvy, splátke, splatnosti, ročnej úrokovej sadbe,
RPMN, či priemernej RPMN, sú dopísané ručne väčším písmom (cca 3 - 4 mm). Podľa názoru

odvolacieho súdu písomný text zmluvy je pre priemerného bežného spotrebiteľa čitateľný.

41.Vzmysle§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,vzneníúčinnomvčaseuzavretia
predmetnejzmluvy,predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.Konanímvrozporesdobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré

vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody.

42. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na popísanú formu písomného vyhotovenia predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy, v nej použitá veľkosť písma sama o sebe nemôže založiť rozpor s dobrými
mravmi v zmysle citovaného § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.. Konanie žalobcu vo vzťahu k použitej
veľkosti daného písma bolo v rozhodnom období bežné, nediskriminuje žalovanú, nevybočuje z pravidiel
morálky uznávanej pri poskytovaní danej služby a za daných okolností nemôže privodiť ani ujmu

žalovanému spotrebiteľovi, pričom nevyužíva ani omyl, lesť, vyhrážku, či nerovnosť zmluvných strán
a porušovanie zmluvnej slobody. Odvolací súd preto uzatvára, že veľkosť písma, ktorá bola použitá
v písomnom vyhotovení predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nezakladá jej rozpor s dobrými mravmi a
nespôsobuje preto jej absolútnu neplatnosť.

43. V ďalšom žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie premlčania.
S poukazom na vyššie uvedené závery neprichádza do úvahy posudzovanie premlčania pre
prípad absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy, ale premlčania pre prípad neplatnej inkorporácie
všeobecných obchodných podmienok do spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu preskúmavaného rozsudku
je zrejmé, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovanej nevysporiadal, nie je teda z neho možné

zistiť akými úvahami sa riadil a k akému záveru v tomto smere dospel resp. ak dospel k záveru, že
inkorporácia všeobecných obchodných podmienok zmluvy bola účinná, z ktorého ustanovenia zmluvy,
resp. obchodných podmienok vyvodil oprávnenie žalobcu od predmetnej zmluvy odstúpiť, pričom na vec
anineaplikovalust.§565Občianskehozákonníkaomožnostiveriteľažiadaťzaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, ktorá možnosť ale musí byť stranami dohodnutá. V tejto súvislosti sa

súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nevyposporiadal ani s tvrdením žalovanej,
že všeobecné obchodné podmienky neboli žalovanej pred podpisom zmluvy predložené a nebola s
nimi oboznámená. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere nie sú zistiteľné a rozsudok je i v tomto
nepreskúmateľný.

44. V ďalšom žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie povinnosti dodávateľa
informovať žalovanú o skutočnostiach uvedených v zákone, s poukazom na § 4 zákona o
spotrebiteľskýchúverochstým,žejenespornýmfaktom,žežalovanáakospotrebiteľkaoskutočnostiach
uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch nebola informovaná spôsobompredpokladaným zákonom a preto nastupuje § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, resp.
neplatnosť celej zmluvy. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, najmä z odseku 13. je zrejmé, že
súd prvej inštancie z týchto hľadísk sa predmetnou otázkou nezaoberal a na vec napriek námietke

žalovanej ani neaplikoval § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010 o ochrane spotrebiteľa a neskúmal, či žalovanej
spotrebiteľke bolo umožnené (pričom nie je rozhodujúce či túto možnosť aj využila) oboznámiť sa pred
uzavretím zmluvy s ustanoveniami, ktoré mala plniť.

45. Pre nedostatok záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k ne/platnosti inkorporácie všeobecných

obchodných podmienok do predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, bolo predčasným prijať aj záver o otázke
premlčania uplatneného nároku. Hoci súd prvej inštancie v odseku 20. preskúmavaného rozsudku
odvíja počiatok premlčania od listu žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 20.7.2013 a žalovaná
doručenie tohto listu poprela, pričom žalobca listinný dôkaz o jeho doručení žalovanej nepredložil, súd
prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nevysvetlil, z čoho vyvodil účinné doručenie
predmetného listu, z ktorého nadväzne odvodil aj počiatok plynutia danej premlčacej lehoty. Rozsudok

súdu prvej inštancie v tomto smere je rovnako pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný.

46. Zhrnúc vyššie uvedené, je potrebné prisvedčiť poslednému odvolaciemu argumentu žalovanej, že
súd prvej inštancie vo vyššie popísaných bodoch nedostatočne, v rozpore s § 220 CSP odôvodnil
preskúmavaný rozsudok.

47. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

48. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

49. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

50. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

51. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

52. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež

s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

53. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

54.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

55. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie vo
viacerých v relevantných záveroch neodôvodnil, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v

druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.

56. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

57. Potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I.,
v napadnutej časti zamietajúceho výroku II. aj závislom výroku IV. o náhrade trov konania, s použitím
ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

58. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v zmysle uvedených intencií opätovne prehodnotiť
neustálené závery, v prípade potreby doplniť dokazovanie pri zohľadnení ust. § 295 CSP, skutkový
stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité

hmotnoprávne ustanovenia, a po vyporiadaní sa so všetkými relevantnými námietkami strán vo veci
opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné vo všetkých jeho častiach náležite v súlade s §
220 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa výsledku konania znova aj
otrováchkonania,včítanetohtoodvolacieho(§396ods.3CSP),pričomsavysporiadaajspodmienkami
pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP.

59. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).