Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. február 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/246/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209365
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317209365.1

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. O., C.. XX.X.XXXX, XXX XX H.
XXX, v konaní o zaplatenie 6584,75 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5917,40€ s 5% úrokom z omeškania ročne od 29.09.2017
do zaplatenia v lehote 15 dná od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti 667,35€ s príslušenstvom, úrokom vo výške 181,91€ s príslušenstvom a úrokom
z omeškania 2,78 € žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 80%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súdu dňa 23.10.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia nezaplatenej
istiny 6584,75 eur s vyčísleným úrokom 181,91 eur, úrokom z omeškania 2,78 eur, úrokom vo výške
7,90% ročne z nezaplatenej istiny 6584,75 eur od 29.9.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 181,91 eur od 29.9.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tak, že dňa 22.3.2016 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. 295324, na

základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 7500,- eur. Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy sú obchodné podmienky banky. Upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
i v Trnave. Upozornil aj na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS z 18.4.2017 k
aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Biróovej. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch upravuje Zmluva. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom

splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov.
Bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru. Po vyčerpaní poskytnutého
úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné
splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 28.9.2017 po zaslaní upozornenia na
omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou zo dňa 26.7.2017. Pohľadávka
pozostávala z istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov. Žalovaný po zosplatnení úveru odo dňa

podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. Písomnosť sa považuje za doručenú tretím dňom po
jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. V súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania z
obchodného úveru upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v ktorom priznal súd nárok na
úrok z omeškania z úveru. K uplatnenému zmluvnému úroku po zosplatnení uvádza, že má na to nárok.
K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania upozornil na rozhodnutie NSČR.

3. Žalovaný sa k veci vyjadril len v tom zmysle, že je spotrebiteľ a necháva vec na rozhodnutie súdu.4. Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 18.10.2017
a jej prílohami, a to zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na
predčasné splatenie úveru, opakovaným upozornením, sadzobníkom poplatkov, prehľadom splácania,

vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav.

5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22.3.2016 Zmluvu o úvere č. XXXXXX na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 7500 eur s úrokovou sadzbou 7,9 % p.a., RPMN
8,32 %, priemernou hodnotou RPMN 9,93 %, s 96 mesačnými splátkami s anuitnou splátkou vo výške

106,02 eur. Termín splatnosti 1. splátky bol 21.4.2016 a splatnosť úveru mala nastať 25.3.2024.

6. Listom zo dňa 28.9.2017 oznámil žalobca žalovanému, že žiada uhradiť dlh vo výške 6829,44 eur
najneskôr do 8.10.2017, keďže žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, pretože napriek
opakovaným upozorneniam žalovaný neobnovil plnenie povinnosti zo zmluvy.

7. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti l): výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l) ,
s) , z)

a aa)
.14. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený
záväzkový vzťah, a to na základe úverovej zmluvy. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom
na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže

žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z
označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie
uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver
podľazákonaospotrebiteľskýchúveroch.Natútozmluvujetakpotrebnéprednostneaplikovaťšpeciálne
spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa
a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje
občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku

je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide
o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.

15. Súd zistil, že zmluva o úvere zo dňa 22.3.2016 neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust.
zákona č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
je totiž uvedená mesačná splátka sumou anuitnej splátky 106,02 eur s počtom splátok 96 mesiacov. Z
uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, t.j. aká je výška splátok istiny, aká je
výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca do zmluvy uviedol len celkovú

splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v
priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, pozostáva splátka úveru.
Úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Túto skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Prešove
v rozsudku sp. zn. 3Co/7/2017.

16. Žalobca by mal teda nárok na vrátenie iba istiny úveru - sumy 7500,- eur, ktorú poskytol žalovanému.
Z výpisu z účtu súd zistil, že žalovaný uhradil celkom 1582,60 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal
žalovanéhonazaplatenierozdielu(5917,40eur)medziposkytnutouaužuhradenousumouavozvyšnej
časti pre 667,35 eur s prísl. a úrok vo výške 181,91 eur a úrokom z omeškania 2,78 eur s prísl. žalobu
zamietol.

17. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

19. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Žalovaný tým, že nesplácal žalobcovi poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania

so zaplatením svojho záväzku, a preto má žalobca nárok aj na ním uplatnený úrok z omeškania z
nezaplatenej istiny.

21. Žalobca tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016
v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

22. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

23. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne

právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

24. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

25. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa

nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

26. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici

priamy účinok.

27. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na

právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

28. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriami účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

29.Súdjepretonázoru,ženapriekodkazužalobcunapredmetnérozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,zákon
o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie
čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

30. Keďže súd vychádzal z toho, že úver je bezúročný, nepriznal žalobcovi úrok z úveru a nezaoberal
sa jeho priznaním do zosplatnenia či po zosplatnení.31. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. V časti o zaplatenie 5917,40 eur (90 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 667,35 eur
istiny (10 % žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech
žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí

náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 80
% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

32. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.