Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Spálová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118206129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:4118206129.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:
JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o opatrovanca: H. Q.,
nar. XX.X.XXXX, adresa Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Q. - Q., adresa Q. - Q.
XX, zastúpeného opatrovníkom: Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Q. - Q., o návrhu
navrhovateľa: U. U., nar. XX.X.XXXX, adresa Q., X. D. XXXX/XX, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter
Miklóssy, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, o schválenie právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 21Ps/4/2019-33 zo dňa 7.5.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľa na schválenie právneho
úkonu zo dňa 24.5.2018 doručený Okresnému súdu Nitra dňa 24.5.2018 odmietol. Vo výroku II. vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s použitím procesných ust. § 7 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 2
zák. č. 161/2005 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a § 26, § 27 ods. 2 a § 28 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
3. Súd prvej inštancie dôvodil, že navrhovateľ ako zmluvná strana darovacej zmluvy podal návrh na
schválenie právneho úkonu za opatrovanca. Navrhovateľovi v zmysle § 7 CMP nesvedčí účastníctvo
v konaní o schválenie právneho úkonu, nakoľko nejde o účastníka, o ktorého právach a povinnostiach
sa má konať. Účastníkom konania je opatrovanec zastúpený opatrovníkom, na návrh ktorého, môže
súd schváliť právny úkon vykonaný za opatrovanca. Navrhovateľ nie je teda aktívne vecne legitimovaný
v predmetnej veci. V takomto prípade je súd povinný uznesením návrh tohto subjektu odmietnuť.
Prvoinštančný súd s poukazom na ust. § 8 ods. 1 CMP potom návrh navrhovateľa na schválenie
právneho úkonu za opatrovanca odmietol.
4. Ďalej argumentoval, že v zmysle § 8 ods. 2 CMP, ak súd zistí, že sú dôvody na začatie konania bez
návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu. V danom prípade však súd nezistil, že by boli dané
dôvody na začatie konania bez návrhu. Podľa § 28 OZ je na nakladanie s majetkom opatrovanca, ak
nejde o bežnú vec, potrebné schválenie súdu. V danom prípade darovacou zmluvou zo dňa 30.10.2015
daroval darca G. Q., nar. X.XX.XXXX vyššie uvedené nehnuteľnosti obdarovanému - navrhovateľovi.
Darca dňa X.XX.XXXX zomrel ešte predtým, ako bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Jediným dedičom po darcovi je opatrovanec H. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Opatrovanec je viazaný prejavom vôle darcu. K prechodu práv a
povinností dochádza priamo zo zákona a opatrovanec ako dedič je v prípade smrti darcu prejavmi jehovôle viazaný, teda vstupuje do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorým došlo na
podklade zhodných prejavov vôle účastníkov. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nie je potrebné
schvaľovať právny úkon, nakoľko ho nevykonal opatrovník v mene opatrovanca a ani ho nemal možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
navrhovateľ, pričom uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nesprávne právne
posúdenie veci a domáhal sa, aby odvolací súd na základe § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolateľ argumentoval tým, že považuje za nesprávne právne posúdenie veci ohľadom aktívnej
legitimácie navrhovateľa, resp. ohľadom existencie dôvodov na začatie konania aj bez návrhu.
Navrhovateľ návrh na schválenie právneho úkonu podal z dôvodu, že bol požadovaný správnym
orgánom v konaní o vklade vlastníckeho práva na základe zmluvy v zmysle rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor sp. zn. V 9780/2015-38 zo dňa 16.4.2018. Vychádzajúc z tohto
rozhodnutia bez schválenia právneho úkonu správny orgán nevykoná vklad vlastníckeho práva v
prospech navrhovateľa. Navrhovateľ tak nemá inú možnosť ako trvať na podanom návrhu na
schválenie právneho úkonu a podať odvolanie. Navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu
na schválenie právneho úkonu ako druhá zmluvná strana darovacej zmluvy, ktorej schválenie za
opatrovanca je navrhované, resp. ktorej schválenie je požadované v zmysle citovaného rozhodnutia
Okresného úradu Nitra. Konanie a rozhodnutie súdu v tejto veci, ktorého predmetom je schválenie
dvojstranného právneho úkonu sa tak týka aj práv aj povinností navrhovateľa ako druhého účastníka
predmetného právneho úkonu.
8. Zároveň má navrhovateľ aj za to, že aj v prípade, že navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa
§ 7 CMP, súd by mal vo veci konať s prihliadnutím na ust. § 8 ods. 2 CMP aj bez návrhu. Právny
úkon, ktorého schválenie je navrhované je síce platný, a nie je potrebné schvaľovať jeho uzavretie
právnym predchodcom opatrovanca, ale v tomto prípade schválenie predmetného právneho úkonu za
nesvojprávneho dediča viazaného prejavom vôle poručiteľa predstavuje formálnu podmienku, ktorej
splneniejepotrebnékvykonaniuvkladuvlastníckehoprávavzmyslecitovanéhorozhodnutiaOkresného
úradu Nitra.
9. Opatrovník opatrovanca sa k doručenému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. b) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i
jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod,pre ktorý by sa mal od právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
12. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v predmetnom konaní o schválenie právneho úkonu
nesvojprávneho opatrovanca, nemá konať o žiadnych právach ani povinnostiach navrhovateľa ako
zmluvnej strany (obdarovaného) z darovacej zmluvy, ktorý právny úkon za opatrovanca sa má v konaní
schváliť. Hoci navrhovateľ je zmluvnou stranou predmetnej darovacej zmluvy, v konaní o schválenie
tohto právneho úkonu sa nekoná o žiadnych právach a povinnostiach navrhovateľa, žiadne práva
a povinnosti navrhovateľa nie sú predmetom tohto konania. Nie sú teda splnené podmienky jeho
účastníctva v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 7 ods. 2 CMP. Je nesporné, že ne/schválenie
právneho úkonu sa napokon druhej zmluvnej strany dotkne, čo ale nepostačuje pre účastníctvo v konaní
v zmysle § 7 ods. 2 CMP. Súd prvej inštancie preto správne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v predmetnom konaní jeho návrh s použitím ust. § 8 ods. 1 CMP odmietol.
13. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil, že v danom prípade ani neboli dané dôvody na začatie
konania bez návrhu v zmysle § 8 ods. 2 CMP. Predmetný právny úkon - darovaciu zmluvu, ktorou
boli dotknuté nehnuteľnosti darované právnym predchodcom opatrovanca G. Q. ešte za jeho života
navrhovateľovi, bol totiž urobený vlastníkom nehnuteľností za jeho života. Opatrovanec ako právny
nástupca darcu je týmto právnym úkonom aj po smrti darcu ako dedič a univerzálny právny nástupca,
ktorý vstúpil do jeho práv a záväzkov, viazaný. Obligačnoprávne následky zmluvy, ktoré nastali platným
prijatím návrhu na uzavretie zmluvy sa stali pre zmluvné strany záväzné a zmluva účinná. Táto
obligačnoprávna viazanosť trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka zmluvy, ktorí vstupujú do jeho
práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle
účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Úmrtie účastníka zmluvy nič
nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy,
trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka
občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na základe zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred
vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci (viď rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo 184/2005, v spojení s uznesením ÚS SR II.ÚS 299/06). Účastník zmluvy, ktorá podlieha pre
účinnosť rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra, je svojím zmluvným prejavom viazaný až do
rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka
na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka
nastupujú na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka. Po smrti
účastníka zmluvy teda trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho
prejavom vôle v zmluve.
14. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že nie je potrebné schvaľovať za opatrovanca
predmetný právny úkon (darovaciu zmluvu), nakoľko ho nevykonal opatrovník (v mene opatrovanca).
V danom prípade nejestvuje žiadny právny úkon, ktorým by bolo nakladané s majetkom opatrovanca
opatrovníkom ako zákonným zástupcom fyzickej osoby a preto nie je ani dôvod, aby súd v zmysle
§ 28 OZ takýto nejestvujúci právny úkon schvaľoval. Závery Okresného úradu Nitra katastrálneho
odboru v rozhodnutí pod č. V 9780/2015 - 38 zo dňa 16.4.2018 v tom smere, že je potrebné, aby
„právny úkon dediča“ viazaného prejavom vôle poručiteľa vstupujúceho do práv a záväzkov poručiteľa
z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na základe zhodných prejavov vôle účastníkov, schválil
súd, s poukazom na ust. § 28 Občianskeho zákonníka neobstoja. V danom prípade totižto niet žiadneho
právneho úkonu dediča - opatrovanca, resp. jeho opatrovníka, ktorý by mal byť súdom schválený.
15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako v oboch výrokoch vecne správne, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania
nepriznal, pričom ani nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali výnimočné priznanie náhrady trov konania
v zmysle § 55 CMP.
17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.