Rozhodnutie – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kvietok

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoBezdôvodné obohatenie

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/208/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211112
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617211112.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu W. R., narodeného XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom A. XXX, K., zastúpeného K.. J. R., narodenou XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
A. XXX, proti žalovanému C. M. D., a.s., so sídlom K. R. X, D., X.: XX XXXXXX, právne zastúpenému
Beňo & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o
zaplatenie 378,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 9Csp/258/2017-111 z 07. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,
event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 07. 03. 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 378,17 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov sporu proti žalovanému nepriznal (II. výrok). Zároveň
žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 22,50 Eur v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku (III. výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 21. 09.
2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 378,18 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, pretože
žalobcovi zaplatil na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky sumu 1.178,57 Eur, pričom úver bol poskytnutý
vo výške 800,- Eur.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa zákonných ustanovení § 150 ods. 1, § 151 ods. 1,
2, § 152, § 191 ods. 1, § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 9 ods. 1, 2, § 11
ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“, resp. „zák. č. 129/2010 Z. z.“). Následne podrobil súdnej kontrole predloženú
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva“) a konštatoval, že v nej absentuje
termín konečnej splatnosti, ktorý je uvedený ako „november 2016“. Dospel k záveru, že v Zmluve
nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá doba trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. a preto má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože úver je bezúročný a bezpoplatkov. Poukázal na to, že žalovaný nepreukázal podpis
Všeobecných obchodných podmienok žalobcom, z ktorý by bolo zrejmé a písomne dohodnuté, od
ktorého dátumu mal žalobca začať úver splácať, do ktorého dátumu mal platiť ďalšie splátky tak, aby si
mohol vyvodiť konečnú splatnosť úveru, pričom žalovaný predložil len ťažko čitateľnú časť Všeobecných
obchodných podmienok, nepodpísanú žalobcom, pričom v zmysle zákona musí mať Zmluva o úvere

písomnú formu vrátane dohodnutých podmienok úveru. Stotožnil sa síce s argumentáciou žalovaného
s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia,
a. s. proti J. D., že v Zmluve nie je nevyhnutné, aby sa uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že
Zmluva o úvere na dobu určitú nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny a dokonca ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice
bránia členskému štátu stanoviť takúto povinnosť vo vnútroštátnej právnej úprave. Prvoinštančný súd
nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný, pretože subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 20.
07. 2017, t. j. dňom zaplatenia poslednej splátky žalobcom s tým, že žaloba bola podaná na súd dňa
21. 09. 2017, teda v dvojročnej subjektívnej ako aj v rámci objektívnej premlčacej v doby.

4. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému
žalobcovi náhradu trov nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov odvolacieho
konania.

6. V odôvodnení odvolania namietal preto nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
Poukázal na čl. III., Všeobecné obchodné podmienky ako aj formulár „Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, v ktorých je uvedený počet splátok, termíny ich splatnosti k 20. dňu toho ktorého
mesiaca, vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti, je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti
je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky a preto bola konečná splatnosť určená zrozumiteľne a
určito. Zároveň poukázal na zákonnú úpravu, ktorá nepredpisuje formu pre určenie konečnej splatnosti
a podstatné je, či poskytovateľ úveru použil takú formu, z akej sa priemerný spotrebiteľ dokáže túto
informáciu dozvedieť. Pre spornú otázku je rozhodujúca Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. 04. 2008, ktorá v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter
najmä pre náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy, než sú uvedené v článku 10 ods.
2 smernice, v ktorej je uvedená iba dĺžka trvania Zmluvy o úvere a nespomína sa termín konečnej
splatnosti úveru. V zmysle v predmetnej Smernice nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Rovnako Zmluva
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument s poukazom rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-42/15. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017
zo dňa 22. 02. 2018 ohľadne eurokonformného výkladu ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z.. Ďalej
konštatoval nesprávne právne posúdenie ohľadne začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty,
ktorá sa objektivizuje vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné
obohatenie a ňou sú jednotlivé splátky úveru zaplatené žalobcom, ktorý už vtedy vedel, kto sa na
jeho úkor obohatil. Pretože žalobca podal žalobu na súd až dňa 21. 09. 2017, jeho nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo splátok uhradených pred 21. 09. 2015 je premlčaný.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Odmietal argumentáciu žalovaného o použití Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, ktorý nie je aplikovateľný a
spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, pretože Súdny dvor EÚ vykladá jedine
a výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Zotrval
na argumentácii, že v Zmluve nie sú uvedené termíny splátok, je uvedený len termín konečnej
splatnosti november 2016. Žalovaný nepredložil Všeobecné obchodné podmienky, z ktorých by to
bolo zrejmé a písomne dohodnuté, pretože predložil len ťažko čitateľnú časť bez jeho podpisu. Mal
za to, že v Zmluve nebola dohodnutá doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, z ktorého
dôvodu je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s námietkou premlčania popieral
skutkové tvrdenia žalovaného, pretože zaplatenie splátok úveru nie je skutkovou okolnosťou, od
ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, pretože v tom čase nemohol vedieť a ani
nevedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného, keď predpokladal, že voči nemu postupuje s odbornou
starostlivosťou. Argumentoval použitím 10 ročnej premlčacej lehoty s poukazom na rozsudok KS Prešov,
sp. zn. 17Co122/2017 zo dňa 12. 12. 2017. Predmetnú žalobu podal potom, čo sa dozvedel o

používaní nekalých praktík žalovaným, a teda splnil kumulatívnu podmienku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Poslednú splátku zaplatil dňa 20. 07. 2017, od ktorého dňa začala plynúť subjektívna
premlčacia doba.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na argumentácii o začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby a od skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie a nie zo znalostí právnej kvalifikácie. Poukázal na štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere, ktoré sú súčasťou Zmluvy a v nich sa nachádzajúce poradie, v ktorom sa budú
splátky poukazovať na špecifikovaný termín splátok : do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Navyše žalobca sám v žalobe pripojil splátkový kalendár uvádzajúci termíny splátok a dátum konečnej
splatnosti, z čoho vyplýva jeho vedomosť o týchto skutočnostiach.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, a rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím, odvolací súd
konštatuje, že predmetné rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo,
aj právne správne posúdil.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP vykonané právo, aby nedošlo k jeho
premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne
vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva.

25. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe,
ako aj v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na
vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia, t.j. kedy ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr od začiatku
objektívnej premlčacej doby. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy
alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná
objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec
nezavinil; zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Začiatok plynutia
subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený odlišne a na sebe nezávislý je aj priebeh plynutia ako aj

ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť
skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie,
získané z tohto úkonu, vzniká od samého vzniku právneho úkonu.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v prípade práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna
premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna
premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti
alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
posudzovanom prípade je rozhodujúcou otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia
doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto ho získal. Nie
je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom
prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobca pri riadnej starostlivosti musel
alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce,
kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel (k uvedenému porovnaj napr. R 1/1979; rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 6Co/220/2015 zo dňa 27.01.2016 a tiež rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 3093/2012
zo dňa 28.03.2013). V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom v prospech koho k obohatenie došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 OZ vychádzať
zo skutočnosti, že ku dňu 20. 7. 2017, kedy žalobca zaplatil poslednú splátku, o tejto skutočnosti nemal
vedomosť, teda že má nárok na vydanie takého bezdôvodného obohatenia. V čase platenia splátok
úveru žalobcom tento nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním
uzavretú Zmluvu so žalovaným za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko nespĺňa zákonom požadované
náležitosti.

27. V súvislosti s počiatkom subjektívnej premlčacej doby sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že táto začala plynúť od 20. 7. 2017, t. j. zaplatením poslednej splátky, preto nárok
žalobcu nie je premlčaný.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože okresný
súd náležite aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

29. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol
v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho
konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalobcovi v odvolacom konaní nejaké účelne
vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.