Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. júl 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/299/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8506202721
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8506202721.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151
866, proti povinnému: I. T., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/X, XXX XX G., o vymoženie 66,38 eur (2.000,- Sk)
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto

doterajšieho oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, vstupuje spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad
so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit, vo výške 36,52 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy
uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20. 9. 2006 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného - Krajského riaditeľstva PZ v Žiline na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1534260 zo dňa
15. 7. 2004 vydané Krajským riaditeľstvom PZ v Martine. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa
15. 7. 2004 a vykonateľnosť dňa 30. 7. 2004. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
proti povinnému vymoženia istiny vo výške 66,38 eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12. 12. 2012 č. p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia
§ 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zrušilo ku dňu 31. 12. 2012, okrem iných,
aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, a to v súlade s uvedeným

ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č. p.
MF/024448/2012-441 zo dňa 6. 11. 2012. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.
z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

3. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 4. 10. 2006 poverenie pod číslom 5710 010211*.4. V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 31. 10.
2016 doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Podaním zo dňa
23. 9. 2016 spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. súdnemu exekútorovi oznámila, že sú splnené

predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) z úradnej povinnosti, nakoľko došlo
k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné exekúciu vykonať. Súdny exekútor vo svojom
podaní oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie pri jej zastavení v celkovej sume 56,44 eur.

5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,

ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

8. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak po začatí konania nastala
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,
môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho

boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

9. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

10. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

11. Prevod práva vymáhaného v tomto konaní mal súd preukázaný Zmluvou o postúpení pohľadávok
štátu č. 1/2015/MV SR zo dňa 4. 12. 2015, Dodatkom č. 1 zo dňa 3. 2. 2016 vrátane špecifikácie

pohľadávky voči povinnému podľa Prílohy č. 1. Zmluva o postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR/.
Spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a. s. bol zároveň udelený súhlas s jej vstupom do konania na
miesto oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 80 ods. 2 CSP.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,

ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

13. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

14. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008 (ďalej
len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a
o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

15. Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe.

Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik
práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu
obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanejpohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené
bezdôvodné obohatenie.

16. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1. 9. 2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna

úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na
uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia
o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného
§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o
uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie
znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných

princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby
právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne
spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.

17. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,

zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

18. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v

zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva
verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta

právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

19. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom

prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

20. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a
nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

21. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre

účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje
vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava.
Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v
tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88
ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy,

preto musí podľa nej aj skončiť.

22. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zastavil, nakoľko v uvedenomprípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.
Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného

zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento
dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

26. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh
voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v

priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom
zastaveniaexekúciejevšakprekludovaniepráva,ktoréžiadenzúčastníkovvpriebehukonaniaovplyvniť
nemohol. Ide o skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva
priamo zo zákona s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva. Z uvedeného dôvodu súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a

oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho
vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal.

27.Podľa§196EPvzneníúčinnomdo31.3.2017,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

28. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 , náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

29. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

30. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

31. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), v exekučných konaniach začatých do 30.
apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

32. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

33. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.34. Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 100 Sk.

35. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto
úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

36. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto

náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.

37. Podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

38. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,z. o zavedení meny euro“), na účely súvisiace s prípravou
na prechod a prechodom na euro, vrátane duálneho zobrazovania, sa prepočty a premeny všetkých
súm zo slovenskej meny na eurá povinne vykonávajú výlučne podľa konverzného kurzu, pravidiel pre

zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro a postupom podľa tohto zákona a osobitných
predpisov tak, aby čiastkové výpočty a výsledné prepočty konečných peňažných súm zo slovenskej
meny na eurá boli čo najpresnejšie a bez vplyvu na zvýšenie ich reálnej finančnej hodnoty a cenovej
úrovne v dôsledku prípravy na prechod a prechodu na euro.

39. Podľa § 2 ods. 3 z. o zavedení meny euro, ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá
podľa konverzného kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo
vyúčtované (ďalej len „konečné sumy“), najmä konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo
konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch
alebo dokladoch o zaplatení, také konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu

zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent podľa pravidiel ustanovených osobitným
predpisom. Celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro
centa, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent a celkový vypočítaný
zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného eurocenta, sa
podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent, ak sa účastníci právnych vzťahov

nedohodnú inak, alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Konečné sumy,
ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa však prednostne
zaokrúhľujú nadol, na prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb, a konečné sumy, ktoré
sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa prednostne zaokrúhľujú
nahor, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

40. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho
je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3.
2017 je zakotvená všeobecná zásada, podľa ktorej, trovy exekúcie uhrádza v zásade povinný. Exekučný
poriadok upravoval dve výnimky z tejto zásady, ktoré prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia

exekúcie - pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného alebo sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto
prípade prichádzala prvá, a to zavinenie oprávneného. Súd však po preskúmaní okolností prípadu
dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh navykonanie exekúcie včas, preto jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania

tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu
konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení
účinnom do 31. 3. 2017 zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.

41. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami tak, že súdnemu

exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 36,52 eur.

42. Tieto trovy pozostávajú z:

1./ § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008
(po prepočítaní na menu euro podľa § 2 ods. 2, ods. 3 z. o zavedení meny euro)

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 6 x 3,32 eur
- každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur

- každé zisťovanie majetku povinného 3,32 eur

Trovy exekúcie celkom: 36,52 eur

43. Súdny exekútor si v rámci exekučných trov vyúčtoval paušálnu odmenu 2 x 3,32 eur za úkon

„doručenie príkazu na začatie exekúcie“ a 6 x 3,32 eur za úkon „doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie,“ čo je však v rozpore s cit. vyhláškou. Z jej gramatického výkladu totiž jasne vyplýva, že
úmyslom bolo priznať len jednu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a za doručenie
príkazunazačatieexekúcie,bezohľadunato,akýbolvskutočnostipočettýchtozasielanýchpísomností.
Keby sa mala odmena priznávať za každé doručenie, bolo by použité ustanovenie ako pri nasledujúcich

odmeňovaných úkonoch, napr. každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Na základe
uvedeného bola súdnemu exekútorovi za úkony doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie
príkazu na začatie exekúcie priznaná odmena 3,32 eur namiesto ním vyúčtovanej odmeny 6,64 eur a
19,92 eur.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.