Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/302/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113226977
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3113226977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr.ZuzanyHolúbkovejaMgr.IvanaKubínyihovsporežalobcov:1/E.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.,V.
XXXX/XX, 2/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Máriou Bulkovou,
advokátkou so sídlom v Trenčíne, Staničná 1062/14 proti žalovaným: 5/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z., V. XXXX/XX, 6/ U.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. XXXX/XX, žalovaní 5/, 6/ právne zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko a JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická
č. 6667, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 29. mája 2018, č.k. 15C/128/2013-363 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 15. augusta

2018, č.k. 15C/128/2013-375, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .

II.Žalovaní5/,6/ majúprotižalobcom1/,2/nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcov zamietol. Výrokom II.
žalovaným 5/,6/ priznal proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V
rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným zriadenia vecného
bremena v prospech vlastníka stavby rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. KNC č. XX

v k.ú. Z., zapísaného na LV č. XXXX, ktorého sú spoluvlastníkmi, spočívajúceho v práve prechodu pešo
a prejazdu motorovými vozidlami (právo cesty) cez pozemok žalovaných parcela EKN č. XX ostatné
plochy o výmere 143 m2 v k.ú. Z., zapísaného na LV č. XXXX, v rozsahu podľa geometrického plánu
vyhotoveného za týmto účelom znaleckým posudkom. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,
že žalobu žalobcov je potrebné zamietnuť. Citoval ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 6 ods.
1, § 22 ods. 1, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a
dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka

pre zriadenie práva cesty cez pozemok žalovaných. Zdôraznil, že pri zriaďovaní práva cesty je treba
dbať o to, aby právo vlastníka bolo obmedzené čo najmenej, keďže sa jedná o nútené obmedzenie
vlastníckeho práva, ku ktorému treba pristúpiť len v nevyhnutných prípadoch, a to vtedy, ak prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V súdenej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že prístup z verejnej komunikácie, t.j. z ulice V. cez ulicu J. k domu žalobcov si žalobcovia nemôžu
zabezpečiť cez pozemok parc. č. XX/X, ako to navrhovali žalovaní vo svojich prvotných vyjadreniach,
pretože tento pozemok je už v súčasnosti oplotený a je vo výlučnom vlastníctve tretej osoby, takže

žalobcovianemajúžiadneprávotentopozemokužívaťnaprechodaprejazdkichdomu.Žalobcoviavšak
majú možnosť prístup k ich domu cez pozemok tvoriaci verejne prístupnú Úzku cestu. Súd ohliadkou
zistil, že J. ulica je spojnicou dvoch miestnych komunikácií, a to na jednom konci ulice V. a na druhom
konci ulice L., pričom z odborného posudku statika Ing. Mariána Bachára zo dňa 18.02.2018 mal zapreukázané, že z hľadiska technického je možné vybudovať nový vchod zo zadnej steny domu žalobcov,
ktorý by vyúsťoval na uvedenú J. ulicu za domom žalobcov. Uviedol, že žalobcovia síce posudok Ing.
Mariána Bachára spochybňovali, no nepredložili súdu dôkaz osoby odborne spôsobilej v statike stavieb,

ktorým by bolo preukázané, že z technického hľadiska nie je možné nový vchod do domu vytvoriť. V
súvislosti s tým uviedol, že súdy už riešili obdobné situácie a žalobu o zriadenie vecného bremena práva
cesty cez pozemok žalovaného zamietli, keď prístup do domu bolo možné zabezpečiť vybudovaním
novéhovchodudodomu.Ďalejuviedol,žepokiaľžalobcovianapredloženejnedatovanejlistinepredložili
nesúhlas štyroch podielových spoluvlastníkov parcely č. XX/X s tým, aby si žalobcovia urobil vchod do

ich domu z parcely č. XX/X z dôvodu, že sú majiteľmi tejto parcely a nesúhlasia ani s predajom tejto
parcely žalobcom, poukázal na skutočnosť, že ohliadkou bolo zistené, že J. ulica je neohradená, voľne
prístupná, pričom vypočuté svedkyne R. I. a D. B. uviedli, že J. ulica musí byť priechodná vzhľadom na
bezpečnostné dôvody a potreby pristavenia sanitky, dovozu dreva, za účelom vyprázdňovania žúmp,
pričom svedkyne zároveň uviedli, že ako spoluvlastníčky nikdy nebránili nikomu v užívaní J. ulice na
prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami. Ďalej z výsluchu týchto svedkýň vyplynulo, že v J. ulici

je vodovod, chodí po nej poštárka, ako aj skutočnosť, že vlastníci domov, ktorí sa nachádzajú na J. ulici
sa po ich postavení pred cca 77 rokmi dohodli, že ich pozemok, na ktorom je J. ulica, bude využívaný
na prístup do domov nachádzajúcich sa na danej ulici a takýmto spôsobom je až doteraz využívaný.
Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v prípade parcely č. XX/X sa jedná o verejne prístupnú
pozemnú komunikáciu, ktorá slúži ako prístupová cesta k rodinným domom a pozemkom nachádzajúcim

sa na J. ulici, pričom sa jedná o fakticky existujúcu účelovú komunikáciu v zmysle § 22 ods. 1 zákona
č. 135/1961 Zb. Poukázal tiež na to, že spôsob využitia parcely č. XX/X ako pozemnej komunikácie
je zrejmý aj z kódu 22 na LV č. XXXX k.ú. Z.; tento účel využitia pozemnej komunikácie akceptoval
aj príslušný cestný správny orgán, keďže na konci J. ulice pri výjazde na ulicu L. osadil dopravnú
značku Daj prednosť v jazde a táto bola osadená pred viacerými rokmi. Daný pozemok (parcela č. XX/X)

spĺňa teda znaky vyžadované zákonným ustanovením § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. pre účelovú
komunikáciu, pričom túto zriadili vlastníci pozemku, na ktorom sa J. ulica nachádza za tým účelom, aby
bola využívaná práve ako komunikácia. J. ulica nie je ohradená, ale je voľne prístupná, nenachádza sa v
uzavretých priestoroch alebo objektoch, teda ide o verejne prístupnú účelovú komunikáciu, teda o druh
pozemnej komunikácie v zmysle zák. 135/1961 Zb., a to napriek stanovisku, ktoré k charakteru J. ulice

súdu predložilo Mesto Trenčín. Keďže predmetná komunikácia na J. ulici nemá charakter samostatnej
veci v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nie je stavbou, nebolo potrebné ani vydať
stavebné povolenie resp. kolaudačné rozhodnutie a podľa názoru súdu je potom nutné vychádzať z
ustanovenia § 6 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého môže každý užívať
pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Tomu zodpovedá oprávnenie

žalobcov užívať J. ulicu na prístup k ich domu (po vybudovaní nového vchodu v zadnej časti ich domu),
ako aj povinnosť vlastníkov pozemku parc. č. XX/X umožniť žalobcom takéto užívanie. Ďalej uviedol,
že vykonaným dokazovaním, a to vytyčovacím náčrtom spoločnosti Geometra Trenčín, s.r.o. zo dňa
21.03.2018 a z kópie katastrálnej mapy mal súd preukázané, že medzi parcelou č. XX/X a domom
žalobcov sa nachádza pás pozemku žalobcov parcela č. XX na jednej strane 42 cm široký a na druhej

strane 32 cm široký, a teda žalobcovia po vytvorení nového vchodu v zadnej stene domu by vychádzali z
ich domu na ich parcelu č. XX a mali by zabezpečený rozhľad pri výstupe z domu, čo nasvedčuje tomu,
že je dodržaná aj požiadavka bezpečného užívania stavby v zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. Poukázal tiež na to, že z výsluchu svedka L. M. ako aj z
výsluchu žalobkyne 2/ bolo preukázané, že keď žalobcovia kupovali svoj rodinný dom, prístupovú cestu

k nemu neriešili a vedeli, že do svojho vlastníctva nenadobudnú aj parcelu, ktorá slúžila ako prístup do
kupovaného domu, a teda žalobcovia sa nesprávali v súlade so zásadou práva patria bdelým, konali
nepredvídavo a právo prechodu sa snažili zabezpečiť si oneskorene, keďže ich následná snaha o kúpu
podielu v parcele č. XX neviedla k úspechu. Z tohto dôvodu preto možno konštatovať aj to, že zníženie
komfortu bývania žalobcov a úbytok podlahovej plochy domu žalobcov, ako ho vypočítal Ing. Jozef

Prekop, v dôsledku vytvorenia nového vchodu v ich dome musia znášať žalobcovia, ktorí si pri kúpe
domu bez prístupovej cesty nepočínali s náležitou opatrnosťou a pozornosťou. S poukazom na uvedené
súduzavrel,žežalobcoviamajúmožnosťzriadiťsiprístupkstavbevybudovanímnovéhovchoduvdome
z priľahlej verejnej komunikácie. Žalobcovia, na ktorých spočívalo dôkazné bremeno neprodukovali v
konaní také dôkazy, z ktorých by bolo preukázané, že vybudovanie nového vchodu v zadnej stene ich

domu je nemožné z hľadiska technického alebo z hľadiska právneho a netvrdili a nepreukázali, že by
náklady na zriadenie nového vchodu v zadnej časti ich domu boli natoľko vysoké, že by ich vynaloženie
nebolo možné od nich spravodlivo požadovať. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcov zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15. augusta 2018 č.k.15C/128/2013-375 súd doplnil rozsudok zo dňa 29. mája 2018 č.k. 15C/128/2013-363 o výrok III., ktorým
zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/123/2013-28 zo
dňa19.08.2013,sodkazomnaustanovenie§225ods.1,§335ods.1,§336ods.1,4a§471ods.1CSP.

V dopĺňacom rozsudku konštatoval, že keďže v rozsudku zamietol žalobu žalobcov a zabudol rozhodnúť
o zrušení nariadeného predbežného opatrenia, nariadené neodkladné opatrenie aj bez návrhu strán
zrušil.

2. Proti rozsudku podali zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom právnej

zástupkyne, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Ako odvolací dôvod uviedli ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Namietali
posúdenie charakteru J. ulice ako verejnej účelovej komunikácie, keď mali za to, že civilnému súdu
neprináleží v civilnom konaní určiť, že určitá nehnuteľnosť - parcela je komunikáciou bez toho, aby bolo
ohľadom predmetnej otázky vedené riadne správne konanie. V danom prípade o to viac, že žalobcovia
predložili súdu priamy dôkaz o tom, že J. ulica nie je miestnou a ani účelovou komunikáciou, a to

vyjadrením Mesta Trenčín zo dňa 10.08.2017, ktoré túto otázku ako kompetentný správny orgán priamo
zodpovedalo. Súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol, z akého dôvodu posúdil uvedenú otázku
odchylne od kompetentných orgánov a neodôvodnil, prečo tieto listinné dôkazy nepovažuje za správne.
Určenie charakteru J. ulice súdom ako verejnej účelovej komunikácie za situácie, že toto nebolo žiadnou
stranou ani Mestom Trenčín v konaní tvrdené, je v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi, pričom

posúdenie tejto otázky v opačnom smere zo strany súdu nebolo predvídateľné. Ďalej vyslovili názor,
že súd pri posúdení J. ulice ako verejnej účelovej komunikácie podľa ich názoru aplikoval síce správnu
právnu normu, ale jej obsah nesprávne interpretoval, keď neobstojí záver súdu o tom, že pozemok,
ktorý spĺňa kritériá stanovené zákonom pre účelovú komunikáciu sa stal účelovou komunikáciou priamo
zo zákona bez potreby vydania správneho rozhodnutia a že zákon č. 135/1963 Zb. takúto situáciu

nevylučuje. Vzhľadom na stanovisko mesta Trenčín k charakteru J. ulice sa ako irelevantná takisto javí
argumentácia súdu o inštitúte všeobecného užívania ako aj odvolávka na judikatúru Najvyššieho súdu
ČR, naviac, v danom prípade sa súd odvoláva na právny poriadok cudzieho štátu, ktorý nie je prameňom
práva v Slovenskej republike. Keďže ulica J. nie je v zmysle stanoviska Mesta Trenčín miestnou ani
účelovou komunikáciou, najbližšou prístupnou verejnou komunikáciou k stavbe žalobcov je V. ulica

na parcele č. XXX/X.. Súd tiež nesprávne interpretoval stanovisko Mesta Trenčín zo dňa 04.04.2018
ohľadom postupu v stavebnom konaní v prípade vybudovania vchodu smerom k parcele č. XX/X v k.ú.
Z., keď súd v bode 34 odôvodnenia síce uviedol, že žalobcovia preukázali, že spolumajitelia parcely
č. XX/X nesúhlasia s vybudovaním vchodu žalobcami smerom na ich parcelu, čo následne priamo
potvrdili dve väčšinové spoluvlastníčky aj na pojednávaní pri svedeckej výpovedi, zo stanoviska Mesta

Trenčín zo dňa 04.04.2018 však podľa súdu vyplýva, že nesúhlas spoluvlastníkov parcely č. XX/X by
mesto posudzovalo v rámci konania o námietkach, avšak mesto neuviedlo, že by námietkam vyhovelo a
stavebnépovoleniebynevydalo.Zostanoviskamestatakpodľasúdunevyplynulo,žebynavybudovanie
tohtonovéhovchodudodomužalobcovnebolovrámcistavebnéhokonaniaudelenéstavebnépovolenie
a ani to, že by vybudovanie tohto nového vchodu bolo v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Ďalej

namietali arbitrárnosť v hodnotení dôkazov súdom, že je v uvažovanom prípade pripojenia na parcelu č.
XX/X z domu žalobcov dodržaná požiadavka bezpečného užívania stavby v zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky
č. 532/2002 Z. z., pretože je to podľa názoru žalobcov v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi.
Žalobcovia v konaní predložili odborný posudok č. 10/2018 Ing. Jozefa Prekopa, ktorý rešpektujúc
fakticky stav prechádzania motorových vozidiel po parcele č. XX/X, posúdením celkovej šírky uvedenej

parcely a požiadaviek príslušných STN pre projektovanie pozemných komunikácii, dospel k záveru,
že nie je možné dodržať bezpečnostné kritérium pri vychádzaní, prípadnom vybehnutí detí z domu,
pretože jestvujúce múry nedovoľujú potrebný rozhľad z budovy na obe strany a nie je možné tu zriadiť
chodník na bezpečné vychádzanie z domu. Žalobcovia tiež namietali hodnovernosť predloženého
vytyčovacieho náčrtu spoločnosti Geometra Trenčín, s.r.o., nakoľko neboli prítomní pri vykonávaných

meraniach a neboli o jeho vyhotovovaní protistranou ani upovedomení, pričom zároveň poukázali na
to, že žalovaní nepredložili žiaden dôkaz (aspoň v podobe odborného vyjadrenia) vyvracajúci tvrdenia
Ing. Prekopa o tom, že by bola v danom prípade dodržaná požiadavka bezpečného užívania stavby.
Rovnako sa nestotožnili s tvrdeniami súdu o hodnovernosti posudku statika Ing. Mariána Bachára
zo dňa 18.02.2018 o tom, že jeho 40 ročná prax statika v danom prípade postačuje na vyvodenie

záveru o tom, že z technického hľadiska je možné vybudovať nový vchod do zadnej steny domu
žalobcov, hoci uvedený statik preukazne dom žalobcov neohliadol zvnútra a neurobil ani žiadne sondy
do steny domu za účelom zistenia materiálového zloženia a hrúbky steny. Žalobcovia uvedený dôkaz
vzhľadom na uvedené nedostatky namietli, avšak s ohľadom na otázku hospodárnosti konania a nimipredložený vlastný posudok Ing. Prekopa nepovažovali otázku statického posúdenia stavby za kľúčovú.
Žalobcovia v konaní takisto spochybnili ponuky predložené zo strany žalovaných - živnostníka Z. V. a
E. M., nakoľko sa nejedná o osoby, ktoré by mali odbornú spôsobilosť v oblasti statiky, či oceňovania

stavebných prác. Odhad nákladov na vybudovanie nového vchodu Ing. Bachára, takisto nepovažovali
za hodnoverný, nakoľko tento nemá odbornú spôsobilosť na oceňovanie stavebných prác. Na základe
uvedeného boli toho názoru, že sú splnené podmienky podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
na zriadenie požadovaného vecného bremena. Žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne
podali samostatné odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom namietali,

že v zmysle ust. § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie mali za to, že v danom prípade neodkladné opatrenie
zaniká ex lege, uplynutím času, na ktorý bolo nariadené a nebolo potrebné v danom prípade dopĺňať
rozsudok o ďalší samostatný výrok, ktorým bolo neodkladné opatrenie súdom zrušené, pričom tento
krok považujú žalobcovi zo strany súdu za nadbytočný a v uvedenom kontexte aj procesne nesprávny.
Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd aj dopĺňací rozsudok zrušil a celú vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní 5/, 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ žiadali rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné v žiadnom prípade
považovať za arbitrárne alebo nepredvídateľné, naopak sa jedná o rozhodnutie, ktoré súd precízne

zdôvodnil. Žalobu žalobcov 1/, 2/ opakovane označili za šikanóznu, keď žalobcovia bez toho, aby sa
snažili vyriešiť prístup k svojmu domu štandardným spôsobom, napr. serióznym jednaním s vlastníkmi
okolitých pozemkov alebo jednoduchou žiadosťou o vydanie stavebného povolenia alebo ohlásenia
na stavebný úrad na prípadné zriadenie nového vchodu vo svojom dome, tak sa snažia násilným
spôsobom zriadiť prístup cez v súčasnosti ich súkromné vlastníctvo. Absurdita celej situácie je ešte

podčiarknutá tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia aj v súčasnosti reálne v časti využívajú
prístup k svojmu domu cez J. ulicu na vyťahovanie žumpy, prístup k vodovodu a podobne; dokonca
v konaní bolo preukázané, že žalobcovia majú časť svojho pozemku (aj keď malú) umiestnenú v J.
ulici. Táto časť pozemku je však významná práve s ohľadom na limitujúcu šírku J. ulice, ktorá na svoj
bezproblémový prejazd potrebuje aj túto časť žalobcov, preto už len z tohto pohľadu môžu žalobcovia

požadovať využívanie J. ulice na prístup k ich domu. Avšak ani toto nie je potrebné, pretože v pohybe
po J. ulici žalobcom nikto nebráni, v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané,
že J. ulica na parcele č. XX/X, ktorá je priľahlá k parcele č. XX, na ktorej stojí aj dom žalobcov, je verejne
prístupným priestorom, kde každý má možnosť voľného prístupu, prechodu a prejazdu. Táto ulica je na
svojom konci osadená dopravnou značkou Daj prednosť v jazde a už len z toho, že je označená oficiálne

názvom ulice vyplýva, že je s jej voľným prístupom počítané automaticky. Vykonaným dokazovaním bolo
tiež preukázané, že po tejto ulici bežne chodia ľudia, poštárka, deti zo škôlky, ako aj každý, kto potrebuje
prejsť z ulice V. na ulicu L. alebo naopak, nakoľko J. ulica predstavuje spojnicu práve medzi týmito
dvoma ulicami. Zhodnotením vykonaného dokazovania preto súd prvej inštancie úplne správne ustálil,
že sa v danom prípade jedná o verejne prístupovú účelovú komunikáciu. Skutočnosť, že v súčasnosti sa

nenachádza vchod (východ) z domu žalobcov priamo na J. ulicu a že tento by bolo potrebné vybudovať,
nie je pre posúdenie veci vôbec rozhodné, pretože nie je možné žiadať od druhého vlastníka, aby on
bol obmedzovaný na svojom garantovanom vlastníckom práve len preto, že iný vlastník sa obmedzovať
nechce, ale naopak, chce svoje vlastníctvo v čo možno najväčšom rozsahu využívať. Poukázali tiež na
to, že žalobcom bola vopred veľmi dobre známa celá situácia prístupu k predmetnému rodinnému domu

a považujú za nepochopiteľné a ľahkovážne, že žalobcovia pred tým, ako svoj rodinný dom odkúpili, toto
neriešili. Otázku zriadenia vchodu smerom do ulice J. za danej situácie považujú za otázku podružnú,
keď sú toho názoru, že nikto si nemôže z pohľadu prístupu zriadiť svoju stavbu tak alebo trpieť jej
zriadenie tak, že nebude mať k nej prístup, a naopak, bude sa z tohto dôvodu dožadovať prístupu cez
majetok iného vlastníka. Vyslovili názor, že podľa práva aj spravodlivosti je dané, že prístup k stavbe cez

pozemok iného vlastníka ako vlastníka stavby je možné zriadiť len vtedy, ak tento prístup nie je možné
zabezpečiť inak, pričom daná nemožnosť síce nemusí byť úplne absolútna, avšak za použitia argumentu
a contrario je preukázané, že existencia možnosti iného prístupu vylučuje použitie ust. § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka, pričom v danej veci táto možnosť iného prístupu preukázaná bola.

4. Žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne v replike k vyjadreniu žalovaných opätovne
poukázalinaargumentáciuuvedenúvpodanomodvolaní,pričomkuvádzanémuľahkovážnemuprístupu
žalobcov k riešeniu prístupu k ich domu poukázali na to, že v konaní bolo preukázané, že parcela č.
63 bola trvalo a voľne historicky prístupná a využívaná ako komunikácia k viacerým nehnuteľnostiam.Žalobca 1/ takisto vo svojej výpovedi uviedol, že sa pokúsil o odkúpenie podielu od jedného z
predchádzajúcich spoluvlastníkov parc. č. XX, avšak tento mu odmietol svoj podiel alebo aspoň jeho
časť predať. Za danej situácie, kedy je žalobcom zamedzovaný prístup k ich nehnuteľnosti a žiadna

zo strán sa s nimi nechce dohodnúť, nemajú inú možnosť ako obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie
právnej ochrany na súd a o zneužití práva nemožno v žiadnom prípade hovoriť. Naopak, postup a postoj
žalovaných voči žalobcom sa javí ako v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalovaní 5/, 6/ prostredníctvom právneho zástupcu v následnej duplike uviedli, že tvrdenie žalobcov

o tom, že by sa snažili násilným spôsobom získať prístup k svojej nehnuteľnosti cez ich súkromné
vlastníctvo sa nezakladá na pravde. Žalobcovia naviac už prejavujú svoju agresivitu aj razantnejšími
spôsobmi, ako len robením schválností a rôznymi pokrikmi, keď už aj pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej sa im žalobcovia pravidelne vyhrážali rôznou materiálnou ujmou, avšak v poslednom čase
sa im vyhrážajú aj ujmou na zdraví, keď konkrétne žalobkyňa 2/ sa žalovanému 1/ vyhrážala fyzickou
likvidáciou, čo bolo riešené jednak na OO PZ v Trenčíne a následne ako priestupok na Okresnom

úrade Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy, kde bola žalobkyňa uznaná vinnou z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. V ostatnom zotrvali na svojich dovtedajších prednesoch s tým, že
predložili fotografiu, ktorou preukazovali, že vlastníci pozemku parcela č. XX/X nikomu nebránia v
prechodealeboprejazdepotejtoceste,pričomtentodôkazspolusostatnýmifotografiamipreukazuje,že
sanejednáoobčasnýalebonáhodnýprechod,aležeideostavpermanentnýaprevlastníkovdotknutých

nehnuteľností verejnosti samozrejmý, pričom bolo preukázané, že sú tu aj ostatní vlastníci nehnuteľnosti
pozdĺž tejto cesty, okrem samotných žalobcov, ktorí nemajú k nej vlastnícke alebo iné vecné právo a
vôbec nemajú problém s prechodom a vstupom na svoje nehnuteľnosti (napr. C.. U. Y. a L. Y.).

6. V následných vyjadreniach sa žalobcovia 1/, 2/, ako aj žalovaní 5/, 6/ vyjadrovali k otázkam týkajúcim

sa priestupku žalobkyne 2/.

7. Žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom právneho zástupcu ďalej v písomnom podaní súdu oznámili nové
skutočnosti, a to že po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, približne v polovici mesiaca marec 2019,
došlo zo strany vlastníka pozemkov parcely registra CKN č. XX/X, XX/X a XX/X v k.ú. Z. C.. P. G.

k vystavaniu oplotenia na hranici medzi parcelou CKN č. XX/X a parcelou CKN č. XX/X. a oplotenia
na hranici medzi parcelou CKN č. XX/X a hranici medzi parcelou CKN č. XXXX (ulica L.), o čom
predložili farebné fotografie, ako aj notársku zápisnicu vyhotovenú notárkou JUDr. Blankou Ondrušovou.
V dôsledku uvedeného vyslovili záver, že J. ulica situovaná na parcelách XX/X, XX/X, XX/X a XX/X v
k.ú. Z. nie je verejná miestna ani účelová komunikácia, keďže ju C.. P. G. oplotil, hoci súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spoluvlastníci pozemku č. XX/X nemôžu jednostranným
vyhlásením zamedziť všeobecnému užívaniu tejto účelovej komunikácie. Prehradenie priechodu cez J.
ulicu C.. G. jednoznačne preukazuje, že vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie sú v celom rozsahu
nesprávne a žalobcovia nemajú žiadny právny titul parcelu č. XX/X. využívať. Žalobcovia by boli ako
vlastníci stavby vždy v neistote ohľadne trvania možnosti prístupu k stavbe, ktorému môžu spoluvlastníci

pozemku parc. č. XX/X kedykoľvek zabrániť, tak ako to je v prípade oplotenia vystaveného C.. G..

8. Žalovaní 5/, 6/ prostredníctvom právneho zástupcu k podaniu žalobcov 1/, 2/ zopakovali, že prípadnú
neistotu si spôsobili sami žalobcovia, ktorý v minulosti nevyužili možnosť kúpy spoluvlastníckeho podielu
v prístupových parcelách k svojmu domu. Nič to však nemení na tom, že fakticky ani právne nikto nebráni

žalobcom v prístupe k ich domu po parcele č. XX/X, nakoľko žalobcovia pristupujú k svojmu domu z
ulice V. a nie z ulice L.. Tvrdenia žalobcov v ich podaní nemajú žiadny prakticky význam pre závery súdu
prvej inštancie a tieto nemôžu ani spochybniť, pretože nie je účelom tohto súdneho konania skúmať,
či C.. P. G. uzavrel jeden koniec ulice J. po práve alebo v rozpore s právom, faktom však ostáva, že
na ulici J. je verejné osvetlenie a sú v nej ťahané inžinierske siete ako voda a telefón, je preto vecou

kompetentných orgánov, ako aj dotknutých osôb, aby túto vec s C.. P. G. riešili. Žalobcovia však aj tak
k svojmu domu z ulice L. nepristupujú, z predložených fotografií jasne vyplýva, že ohľadne žalobcov sa
ich situácia prístupu k ich domu vôbec nezmenila, prístup k ich domu je rovnako voľný (z ulice V.), ako to
bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Nikto žalobcom fakticky ani právne nebráni v prístupe po
tejto komunikácii k ich domu, pričom spoluvlastníci parcely č. XX/X priamo na pojednávaní uviedli, že oni

im v prístupe po tejto komunikácii nebránia. Vzhľadom na to, že žalobcovia už parcelu č. XX/X aj reálne
využívajú na vodovodnú prípojku, ťahanie žumpy a podobne a budú ju musieť využívať aj v budúcnosti
na údržbu fasády domu a podobne, je potom absolútne nelogické, neúčelné a nehospodárne, aby sa pre
prístup k jednej stavbe využívali dva cudzie pozemky. Je pre nich tiež nepochopiteľné, prečo žalobcovianevyužívajú tú skutočnosť, že časť ich pozemku sa reálne nachádza v spoločnej ceste, keď bez ich
súhlasu by ani ostatní spoluvlastníci nemohli plne využívať spoločnú cestu na parcele č. XX/X, ktorá pre
svoje plné využitie potrebuje aj časť pozemku žalobcov.

9. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní odvolateľmi vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolatelia v podanom odvolaní
neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP , v celom rozsahu na ne poukazuje, a len na doplnenie správnosti dodáva nasledovné:

11. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali zriadenia vecného bremena v prospech vlastníkov
stavby rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele KNC č. XX v k.ú. Z., zapísaného na
LV č. XXXX, spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami (právo cesty) cez
pozemok parcela EKN č. XX ostatné plochy o výmere 143 m2 v k.ú. Z., zapísaného na LV č. XXXX,
vlastnícky patriaceho žalovaným, podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

12. Podľa citovaného zákonného ustanovenia ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

13. Súd prvej inštancie sa preto správne v danej veci zaoberal tým, či sú splnené zákonné podmienky
vyžadované ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to či žalobcovia 1/, 2/ ako vlastníci
stavby nemajú možnosť zabezpečiť si prístup k stavbe iným spôsobom a či je nutné obmedzovať
vlastnícke právo žalovaných zriadením vecného bremena. Žalovaní 5/, 6/ v konaní tvrdili, že žalobcovia
si môžu zabezpečiť prístup k stavbe prechodom cez parc.č. XX/X, ktorá tvorí súčasť J. ulice v k.ú. Z., súd

prvej inštancie sa preto správne zaoberal tým, či označená nehnuteľnosť má charakter komunikácie, po
ktorej si žalobcovia môžu zabezpečiť prístup k stavbe. Túto otázku si súd prvej inštancie musel vyriešiť
ako predbežnú otázku, nebola preto dôvodná námietka žalobcov 1/, 2/ uvedená v odvolaní, že civilnému
súdu neprináleží v civilnom konaní skúmať, či určitá nehnuteľnosť - parcela je komunikáciou, bez toho,
že by bolo ohľadom predmetnej otázky vedené riadne správne konanie.

14. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami
alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

15. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. účelové komunikácie sa členia na verejné a
neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú
účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelovou komunikáciou je taká pozemná

komunikácia, ktorá spĺňa znaky uvedené v § 22 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
Nejde pritom o stavby ani samostatné veci v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide len o
určitým spôsobom užívaný pozemok, ktorý je pozemnou komunikáciou.

17. Ustanovenie § 22 ods. 3 zákona o pozemných komunikáciách člení účelové komunikácie na verejné

a neverejné. Neverejnými sú iba účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch a
verejné účelové komunikácie vyhlásené príslušnou obcou so súhlasom vlastníka za neverejné. Ostatné
účelové komunikácie majú preto charakter komunikácii verejných. Už z terminologického označenia
časti účelových komunikácii ako verejných je vylúčené, aby takéto verejné účelové komunikácie mali
byť využívané iba ich vlastníkmi.

18. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovanie nepochybne vyplynulo, že parc.č. XX/X, tvoriaca
súčasť J. ulice v k.ú. Z. má charakter verejnej účelovej komunikácie, a to napriek tomu, že Mesto
Trenčín v stanovisku zo dňa 10.08.2017 k charakteru uvedenej ulice oznámilo, že J. ulica nieje zaradená rozhodnutím príslušného orgánu do siete miestnych komunikácii, nie je vedená ako
pozemná komunikácia, nakoľko nespĺňa technické parametre na to, aby bola miestnou alebo účelovou
komunikáciou a nenachádza sa tu cestné teleso ani jeho súčasti s tým, že Mesto nemá vedomosť

o kolaudácii inžinierskej stavby na uvedených pozemkoch. Uvedené totiž nie je podmienkou preto,
aby bolo možné uvedenú ulicu považovať za účelovú komunikáciu v zmysle citovaných zákonných
ustanovení. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, a to aj z výpovedí
svedkyne D. B. a R. I. ako spoluvlastníčok parc.č. XX/X, ktorá tvorí súčasť J. ulice, že J. ulica bola
už v minulosti svojim účelom určená k tomu, aby bola prejazdná, aby sa vlastníci priľahlých pozemkov

dostaliksvojimpozemkom.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeJ.ulicatvorilaspojnicumedzi
ulicami V. a L., bola dlhodobo užívaná chodcami na priechod medzi týmito pozemnými komunikáciami, aj
ako prístupová cesta k priľahlým nehnuteľnostiam, prechádzali ňou motorové vozidlá aj nákladné autá,
ulica je vysypaná štrkom, sú v nej osadené inžinierske siete a osvetlenie, pričom samotné svedkyne
sa vyjadrili tak, že uvedená ulica musí byť priechodná vzhľadom na bezpečnostné dôvody a potreby
pristavenia sanitky, dovozu dreva, za účelom vyprázdňovania žúmp, pričom zároveň uviedli, že nikdy

nebránili nikomu v užívaní tejto ulice na prechod pešo ani motorovými vozidlami. Charakter parc.č. XX/X
ako účelovej komunikácie vyplýva aj z kódu 22 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Z., z ktorého je zrejmý
spôsob využitia uvedenej parcely ako pozemnej komunikácie. Vzhľadom na uvedené boli nepochybne
správne závery súdu prvej inštancie o tom, že parc.č. XX/X v k.ú. Z. má charakter verejnej účelovej
komunikácie, preto námietky žalobcov ohľadne posúdenia charakteru uvedenej nehnuteľnosti súdom

prvej inštancie neboli dôvodné.

19. Z charakteru verejných účelových komunikácii vyplýva, že pokiaľ vlastník pozemku účelovú
komunikáciu zriadi alebo pokiaľ súhlasí, čo i konkludentne, s jej zriadením, stáva sa táto komunikácia
verejne prístupnou a vzťahuje sa na ňu verejné užívanie pozemnej komunikácie. Súkromné práva

vlastníka sú v tomto prípade obmedzené iným verejnoprávnym inštitútom verejného užívania
komunikácie. Pokiaľ je teda účelová komunikácia v súlade s vôľou vlastníka zriadená, nemôže jej
vlastník jednostranným vyhlásením zamedziť jej verejnému užívaniu a vlastník komunikácie, ktorá má
znaky účelovej komunikácie, ktorá nie je v uzavretom priestore alebo objekte (§ 22 ods. 1 zákona č.
135/1961 Zb.) nie je oprávnený obmedziť užívanie tejto komunikácie na určitú skupinu subjektov a

vylúčiť tak jej všeobecné užívanie. Neobstojí preto námietka žalobcov 1/, 2/ uvedená v odvolaní, že
spoluvlastníci parcely č. XX/X v k.ú. Z., ktorá tvorí súčasť J. ulice ako verejnej účelovej komunikácie im
môžu kedykoľvek zamedziť užívanie uvedenej komunikácie a znemožniť im tak prípadný vybudovaný
prístup k ich stavbe z tejto cesty. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ v jednom zo svojich podaní poukazovali na to,
že po rozhodnutí súdu prvej inštancie C.. P. G. uzavrel jeden koniec J. ulice, čím znemožnil jej celkovú

priechodnosť,ktomutojepotrebnéuviesť,žeuzavretiedruhéhokoncaJ.ulicesanetýkaparcelyč.XX/X,
z ktorej majú žalobcovia prístup k ich domu a ktorej užívanie nebolo znefunkčnené, taktiež konanie C.. P.
G. nemusí byť súladné s právom, skúmanie čoho je však pre potreby tohto konania právne irelevantné.

20. Za splnenia uvedených predpokladov bol potom aj odvolací súd toho názoru, že žalobcovia 1/, 2/

majú zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu cez parc.č. XX/X v k.ú. Z., ktorá tvorí časť J. ulice,
ako verejnej účelovej komunikácie, pričom ako bolo v konaní preukázané, žalobcovia 1/,2 sú okrem toho
aj vlastníkmi parcely č.XX v k.ú. Z., ktorá tvorí súčasť spoločnej cesty na J. ulici, takže žalobcovia 1/,2/
majú aj právny titul na užívanie cesty na J. ulici.

21. Pokiaľ ide o možnosť vybudovania nového vchodu do rodinného domu žalobcov zo strany J. ulice,
žalovaní 1/, 2/ predložili v konaní statický posudok znalca Ing. Mariána Bachára na posúdenie možnosti
vytvorenia otvoru v obvodovej stene rodinného domu žalobcov, ako aj vyjadrenia ďaľších osôb, z ktorých
vyplynulo,ževybudovanievchoduvrodinnomdomežalobcov1/,2/zostranyuliceJ.jetechnickymožné.
Žalobcovia 1/, 2/ nepreukázali opak, v konaní neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by preukázali, že

vybudovanie nového vchodu z ulice J. nie je technicky možné. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcov,
že k takejto stavbe nemusia byť v budúcnosti vydané potrebné povolenia, jedná sa o okolnosti, ktoré
ešte nenastali, sú iba v hypotetickej rovine, preto súd nemohol z nich vychádzať. Taktiež, pokiaľ sa
jedná o namietané hľadisko bezpečnosti vychádzania z prípadného nového vchodu ústiaceho do J.
ulice, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi parcelou č. XX/X a domom žalobcov sa

nachádza pás pozemku žalobcov, a teda žalobcovia po vytvorení nového vchodu v zadnej stene domu
by jednak vychádzali z domu na ich parcelu č. XX a mali by zabezpečený rozhľad pri výstupe z domu,
jednak v konaní bolo preukázané, že v prípade J. ulice sa nejedná o takú komunikáciu, na ktorej by
bola častejšia premávka, jedná sa iba o občasný vjazd motorových vozidiel najmä za účelom obsluhypriľahlých pozemkov, preto odvolací súd, v súlade s názorom súdu prvej inštancie bol toho názoru, že
nový vchod do domu žalobcov z Úzkej cesty by nebol ani v rozpore s požiadavkou bezpečného užívania
stavby.

22. Z uvedených dôvodov záver súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci neboli splnené zákonné
podmienky pre zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
považoval odvolací súd za správny.

23. Za dôvodné nepovažoval odvolací súd ani odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti dopĺňaciemu rozsudku
súdu prvej inštancie, nakoľko z ust. § 336 ods. 4 a § 335 ods. 1 CSP vyplýva, že pokiaľ bola žaloba
zamietnutá, súd prvej inštancie bez návrhu aj neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania
zruší. Súd prvej inštancie tak postupoval v súlade so zákonom. Keďže súd prvej inštancie nariadené
neodkladné opatrenie opomenul zrušiť vo svojom pôvodnom rozhodnutí, správne v zmysle ust. § 225
ods. 1 CSP o zrušení neodkladného opatrenia rozhodol dopĺňacím rozsudkom.

24. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil, odvolací súd odkazuje.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).