Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/315/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213222380
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213222380.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA
AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, zastúpená advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A , IČO: 35 929 049, proti žalovanému: P. U., bytom C., ul. O.
XXX, o zaplatenie 3.148,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v
Komárneč.k.6C/134/2014-90zodňa25.11.2014vspojenísopravnýmuznesenímč.k.6C/134/2014-107
zo dňa 20. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 3148,55 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy za
čas od 1.1.2012 do zaplatenia a trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami
§ 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku .V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom základe,

že so žalovaným uzatvoril zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru. Na základe tejto zmluvy poskytol
žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne čerpal, avšak nedodržal dohodnuté splátky a dostal sa do
omeškania a to ku dňu 28.4.2009 sumou 3296,86 eura ( táto suma zahrňuje aj poplatky za výber z
bankomatu a poplatky za upomienky a výzvy podľa obchodných podmienok ). Žalobca v žalobe ´dalej
uviedol, že zmluvu o poskytnutí mpôžičky nemôže predložiť, pretože ju nemá k dispozícii, žalovaný však
nespochybňuje čerpanie finančných prostriedkov., čo preukazujú aj výpisy z bankového účtu. Vzhľadom

na to, že nevie predložiť súdu zmluvu o poskytnutí pôžičky, domáha sa podanou žalobou vydania
bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalovanými čerpanými
finančnými prostriedkami z účtu č.520700-4201006204/8360. a žalovaným zaplatenými splátkami. Súd
po vykonanom dokazovaní prijal záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho
tvrdenia o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a nadobudol bezdôvodné obohatenie
formou niektorej skutkovej podstaty uvedenej v ust. §-u 451 alebo §-u 454 Obč. zákonníka. Zdôraznil,

že právny vzťah zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nevzniká pri každom poskytnutí plnenia, ale
vzniká len podľa skutkových podstát uvedených v ust.§-u 451 ods. 2 . Základnou normou upravujúcou
bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť účastníkov v sporovom konaní, pričom iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení

a nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonanýchdôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie
je preukázané , je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie ( zamietnutie návrhu ). V prejednávanej

veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal , že žalovaný niektorou zo skutkových
podstát uvedených v ust. §-u 451 ods.2 prípadne §-u 454 OZ nadobudol bezdôvodne obohatenie .
Žalobca síce tvrdil, že žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie , avšak nekonkretizoval skutkovú
podstatu nadobudnutia tohto bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a v

konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie podľa § 201 a nasl. OSP, v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v
nadväznosti na ust. § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa
zamietol jeho žalobu z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal nadobudnutie
bezdôvodného obohatenia žalovaným. S týmto záverom nesúhlasí, pretože už v žalobe uvádzal,

že nemá k dispozícii zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným, no samotné nepredloženie zmluvy
nedokazuje neexistenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň súd nezobral do
úvahy, že žalovaný preukázateľne finančné prostriedky čerpal a to z účtu vedenom žalobcom, preto
sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia s príslušným úrokom
z omeškania. Poskytnutie finančných prostriedkov nepoprel ani žalovaný a preukazujú ich aj výpisy z

účtu podľa ktorých žalovaný čerpal v období od 25.11. 2008 do 02. 01. 2009 peňažné prostriedky v
sume 3.212,81 eura a na tento účet poukázal dve platby a to 81,59 eura dňa 23. 12.2008 a 82,39 eura
dňa 18.02.2009 z účtu v Tatrabanke a.s. Existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
je preukázaná aj tým, že ide o vzťah medzi bankou a klientom, ktorý musel byť založený na zmluvnom
vzťahu. Pretože žalobca nemá možnosť predložiť zmluvu o úvere, a teda preukázať podmienky za

ktorých bol žalovaný okrem istiny povinný platiť aj úroky z úveru, poplatky a iné sankcie podľa zmluvy,
žiada iba vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami s úrokom z
omeškania. Vzhľadom k uvedenému má za to, že súd nesprávne vec právne posúdil, ak podľa jeho
záveru je prípustné čerpať finančné prostriedky od bankového subjektu a vrátiť len nepatrnú časť a
zvyšok si ponechať a ak si bankový subjekt uplatní svoje právo na súde , tento jeho nárok na vrátenie

peňažných prostriedkov súd zamietne z dôvodu, že nejde o bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade je
nesporné, že žalovaný nadobudol peňažné prostriedky od žalobcu, teda nadobudol majetkový prospech
na úkor žalobcu , ktorému vznikla majetková ujma, preto nemožno tvrdiť, že k vzniku bezdôvodného
obohatenia nedošlo. Nakoľko nemá k dispozícii zmluvu o úvere a jej existenciu nie je možné dodatočne
preukázať, potom možno tvrdiť, že ak nie je preukázaný úkon na základe ktorého bolo poskytnuté

plnenie, ten komu bolo plnenie poskytnuté ( v tomto prípade žalovaný) nadobudol majetkový prospech
bez právneho dôvodu. Ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal
s jeho návrhom na vykonanie dôkazu ( informácia z Tatra banky a.s. kto je majiteľom účtu z ktorého
boli realizované dve splátky v prospech účtu žalobcu a následné vypočutie tejto osoby za akým účelom
boli vykonané tieto platby). S poukazom na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa

16.3. 2005 namietal, že napadnutým rozsudkom boli porušené jeho práva na súdnu ochranu podľa §
46 ods. 1 Ústavy SR.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní

veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie, je potrebné
v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal dňa 25.11.2014 t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc
o odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470
ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese

aplikoval už ustanovenia CSP.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.7. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak :
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom

9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne
preskúmateľné.
13. Z odvolania žalobcu možno vyvodiť nespokojnosť s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie,
ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaný nadobudol
bezdôvodné obohatenie niektorou zo skutkových podstát podľa § 451 alebo § 454 Obč. zákonníka a

ďalej namietal, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhovaný dôkaz, bolo porušené
jeho právo na spravodlivý proces.
14. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 3.148,83 eura s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 01.01.2012 do zaplatenia. Žalobca sa domáha žalovanej sumy z titulu bezdôvodného
obohatenia a to plnením bez právneho dôvodu ( nepreukázanie zmluvy o úvere) ,ktoré vzniklo na strane

žalovaného tým, že prijal od žalobcu finančné prostriedky, ktoré mu nevrátil. Žalobca odôvodňoval
žalobu tým, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere ale pretože
žalobca nemá túto zmluvu k dispozícii a nevie ju ako dôkaz na preukázanie obsahu záväzku doložiť,
vychádzalzlistinnýchdôkazov,ktorémákdispozíciiaktorépreukazujú,že žalobcaakobankaviedolpre
žalovaného účet, z ktorého žalovaný v období od 25.11.2008 do 02.01.2009 čerpal finančné prostriedky

celkovo vo výške 3.212,81 eura a žalovaný na tento účet poukázal dve splátky v období od 23.12.2008
do 18.02.2009 spolu vo výške 163,98 eura. Žalovaný ďalšie splátky neuhrádzal, preto žalobca od zmluvy
dňa 04.10.2011 odstúpil. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevie preukázať právny dôvod- zmluvu uzavretú
so žalovaný, žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie o zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvomz dôvodu odstúpenia od zmluvy pre omeškanie dlžníka. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu ,
že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože
nekonkretizoval skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 , prípadne podľa §

454 Obč. zákonníka. Tento záver súdu prvého stupňa nezodpovedá doteraz vykonanému dokazovaniu,
pretože žalobca uviedol, že sa domáha bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného
ako majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, čo je jedna zo skutkových podstát uvedených v
ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neposkytuje spoľahlivú odpoveď na
to, o aký právny vzťah medzi stranami sporu ide, vychádzajúc z preukázateľných skutočností ( čerpanie

finančných prostriedkov žalovaným z účtu zriadeného žalobcom a poukázanie dvoch splátok na tento
účet). V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s písomným vyjadrením žalovaného
k žalobe, ktorý potvrdil, že dňa 25.11.2008 podpísal zmluvu o pôžičke so spoločnosťou mBank ,
ktorú však nesplácal, pretože stratil zamestnanie a vo februári 2009 obdržal upomienku , na ktorú
reagoval žiadosťou o odklad splátok. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
pretože nevypočul žalovaného na okolnosti čerpania finančných prostriedkov od žalobcu ( či popiera

tvrdenie o uzavretí zmluvy a čerpaní finančných prostriedkov) , čo je podstatné pre posúdenie právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ( ak bola uzavretá platná zmluva o úvere, nemôže byť právny
vzťah posúdený ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, ako to tvrdí
žalobca) a súd nezdôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz na preukázanie ním tvrdených
skutočností. Za situácie, ?že súd z tohto aspektu vec neposudzoval, resp. odôvodnenie napadnutého

rozsudku ?riadnu argumentáciu v tomto smere neobsahuje, jeho záver je predčasný. Naviac takýto
prístup sa javí nielen ako neprípustné zjednodušujúci, ale najmä ako nezodpovedajúci príslušným
ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj požiadavka náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia
tak,aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky
podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené stranami sporu, ako aj na právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je
nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkom bola odňatá možnosť konať pred
súdom.

15. S poukazom na vyššie uvedené , odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP náležite odôvodní.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).