Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Murgaš

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213490
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312213490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov

JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova ul. č.
4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám.
č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Okresného
súdu Bratislava III z 26. februára 2015, č. k. 45C/96/2012- 201 a proti uzneseniam tohto súdu z 26.
februára 2015, č. k. 45C/96/2012- 195, z 26. februára 2015, č. k. 45C/96/2012- 198 a z 8. júna 2016,
č. k. 45C/96/2012- 286, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j ú .
Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej
domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle
zák. č. 514/2003 Z.z. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania.
2.SúdprvejinštanciezobsahuexekučnéhospisuOkresnéhosúduBratislavaIII sp.zn. 35Er/2047/2005
zistil, že dňa 30.11.2005 podal súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy na súd žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.
26Cb/13/03-29,z26.04.2004,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.11Cob/181/04-56,
zo 07.04.2005 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému: K. O., na vymoženie
pohľadávky vo výške 7.630.- Sk s prísl., trov konania a trov exekúcie. Táto exekučná vec bola
zaregistrovaná pod č. EX 637/2005. Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č.
XXXX XXXXXX, dňa 09.12.2005. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
35Er/1481/2005 súd prvej inštancie zistil, že dňa 16.09.2005 podal súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy

na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu a to rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/70/02-102 z 29.11.2004, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 4Cob/12/2005-138, zo 16.02.2005 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava proti povinnému: E. L. na vymoženie pohľadávky a to úrokov z omeškania, trov konania a trov
exekúcie. Táto vec bola zaregistrovaná pod č. EX 293/2005. Okresný súd Bratislava III ako exekučný
súd dňa 27.09.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Žalobca v žalobe tvrdil,
že exekučný súd nesprávne úradne postupoval, keď o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia

navykonanieexekúcievobochprípadochrozhodol oneskorene-pouplynutí15-dňovejlehotyuvedenej
v ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku. Vzhľadom na to žalobca uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy
v peniazoch.3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že v oboch prípadoch (exekučné konania sp. zn. 35Er/2047/2005 a sp. zn.
35Er/1481/2005) exekučný súd rozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie včas, t. j. pred uplynutím zákonnej 15 - dňovej lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 Ex. poriadku.
Vzhľadom na to nebol splnený základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorým je existencia samotného nesprávneho úradného postupu. Z
týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie vec prejednal
a rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci žalobca riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania. Tým
súd prvej inštancie porušil ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na to žalobca nemal možnosť vyjadriť sa
k dôkazom, ktoré súd prvej inštancie vykonal, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej
žalobca v odvolaní namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie

veci súdom prvého stupňa, žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval všetky jeho
tvrdenia týkajúce sa majetkovej škody a v tejto časti je preto napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Súd
prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok rovnako ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupujú
sporové strany, ale v ktorých bol rozdielny skutkový základ. Súd prvej inštancie tak vytvára odôvodnenia
rozhodnutí formulárovým spôsobom, čo je neprípustné. Žalobca mienil súdu prvej inštancie predložiť

dôkazy o výške majetkovej škody a to najmä znalecký posudok, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Čo
sa týka nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný, pretože
súd prvej inštancie zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, a na tejto chybe postavil rozhodnutie o
nepriznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
6. V oboch predmetných exekučných konaniach exekučný súd poveril exekútora vykonaním exekúcie
včas, teda pred uplynutím 15 - dňovej lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 Ex. poriadku. Preto nedošlo k
neprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, z ktorého žalobca vyvodzoval nárok na náhradu

škody. Vzhľadom na to je nepochopiteľné, že žalobca napriek tomu v odvolaní tvrdí, že k nesprávnemu
úradnému postupu došlo. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, žalobcovi logicky nemohol
vzniknúť nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
7. Žalobca v žalobe namietol zaujatosť sudcov Okresného súdu Bratislava III. Krajský súd v Bratislave
uzneseniami z 29.10.2012, č. k. 11NcC/313/2012- 14, resp. z 29.10.2012, č. k. 11NcC/315/2012- 14

nevylúčil zákonnú sudkyňu JUDr. Danielu Linetovú z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Vzhľadom na to je bezpredmetná námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
8. Súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 26.02.2015. Žalobca dňa 20.02.2015
doručil súdu prvej inštancie žiadosť o zrušenie pojednávania. Odôvodnil ju tým, že podal návrh na
prerušenie konania do rozhodnutia súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť

žalovaná v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 a tým, že zákonná sudkyňa je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Na pojednávanie dňa 26.02.2015 sa žalobca nedostavil.
K tomu odvolací súd uvádza, že ako je to uvedené v ods. 7., krajský súd nevylúčil zákonnú sudkyňu z
prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a preto nemožno urobiť záver o jej zaujatosti. Samotné
konanie na Súdnom dvore EÚ o prejudiciálnych otázkach navyše v inej nesúvisiacej veci nemožno

považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na to súd prvej
inštancie nepochybil, keď dňa 26.02.2015 pojednával v neprítomnosti žalobcu. Je tiež neopodstatnená
námietka žalobcu, že súd prvej inštancie odôvodňuje rozhodnutia v obdobných veciach „formulárovým
spôsobom“. Je známou skutočnosťou, že žalobca podal na súdy SR množstvo žalôb, ktoré sa týkajú
tých istých strán a ich skutkový základ je rovnaký (oneskorené rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho

exekútora a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. oneskorené vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie). Všetky tieto žaloby žalobca odôvodnil rovnako (t. j. „formulárovo“),
keď rozdiely sa týkajú iba čísla toho - ktorého exekučného konania, mena súdneho exekútora a obdobia,
po ktoré mal byť exekučný súd v omeškaní s rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora, resp.
o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Za tohto stavu nemožno vytýkať súdu prvej

inštancie,žerozhodnutiavtýchtoveciachodôvodňujerovnako,resp.obdobne.Zožiadnehoustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, resp. Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť, že by takýto
postup súdu prvej inštancie nebol zákonný. Inými slovami, žalobca podal tisícky formulárových žalôb a
žiada, aby o nich súdy rozhodli rozsudkami, ktorých odôvodnenie by bolo vždy „originálne.“9. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa §
387 ods. 1 C.s.p.
10. Napadnutým uznesením z 26.02.2015, č. k. 45C/96/2012- 198 súd prvej inštancie zamietol návrh

žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru
Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.
11. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom prejudiciálnych
otázok v konaní na Okresnom súde Prešov v sp. zn. 7C/6/2010 je vznik zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva, činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci
pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi
zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie a posúdenie otázky, či má byť
prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu
pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na predmet konania v prejednávanej veci,

ktorým je náhrada škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej údajnými prieťahmi exekučného súdu pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je podľa súdu prvej inštancie
zrejmé, aké otázky a skutočnosti relevantné pre toto konanie majú byť v konaní o predmetných
prejudiciálnych otázkach zodpovedané. Okrem toho, Krajský súd v Prešove uznesením z 22.12.2014,
č. k. 12Co/127/2013 - 290 uznesenie Okresného súdu o prerušení konania a predložení prejudiciálnych

otázok Súdnemu dvoru EÚ na odvolanie samotného žalobcu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že konanie preruší. Odvolanie odôvodnil v podstate tým, že podľa neho sú splnené zákonné

podmienky pre prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje

správnosťdôvodovnapadnutéhouznesenia.Vzhľadomnatoodvolacísúdnapadnutéuzneseniepotvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., v spojení s § 234 ods. 2 a s § 378 ods. 1 C.s.p.
15. Napadnutým uznesením z 26.02.20105, č. k. 45C/96/2012- 195 súd prvej inštancie zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania sp. zn. 45C/96/2012 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci
nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
16. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že o návrhu žalobcu na
prerušenie konania z tých istých dôvodov rozhodol už uznesením č. k. 45C/96/2012-117, z 25.03.2014
tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č.

k. 9Co/541/2014-147, z 28.11.2014 napadnuté uznesenie potvrdil a okrem iného uviedol, že v
posudzovanej veci podmienky na prerušenie konania neboli splnené, pretože odvolaciemu súdu aj z
jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti je známe, že Ústavný súd SR ústavné sťažnosti žalobcu v
skutkovo a právne totožných veciach pre nedostatok svojej právomoci odmietal. S poukazom na tieto
skutočnosti súd prvej inštancie opätovný návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

17. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že napadnuté
uznesenie riadne neodôvodnil a uviedol, že zákonnú sudkyňu treba vylúčiť z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci.
18. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
19. Zo spisu vyplýva, že dňa 21.03.2014 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom

bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia zákonnej sudkyne z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci (č. l. 101 - 103). Súd prvej inštancie o tomto návrhu žalobcu rozhodol
uznesením z 25.03.2014, č. k. 45C/96/2012- 117, ktorým tento návrh žalobcu zamietol. Na odvolanie
žalobcu odvolací súd uznesením z 28.11.2014, č. k. 9Co/541/2014- 147 uvedené uznesenie súduprvej inštancie potvrdil. Dňa 20.02.2015 žalobca doručil súdu prvej inštancie ďalší návrh na prerušenie
konania do rozhodnutia ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti (č. l. 156 - 158), ktorý je obsahovo
totožný s jeho návrhom na prerušenie konania z č. l. 101 - 103, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.

Vzhľadom na to súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým uznesením opätovný návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd dodáva, že žalobcovi je veľmi dobre známe, že
jeho ústavné sťažnosti, ktorými v obdobných veciach napadol rozhodnutia odvolacích súdov, ktorými
tieto súdy nevylúčili sudcov súdov prvej inštancie z prejednávania a rozhodovania obdobných vecí,
ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1 C.s.p.
21. Napadnutým uznesením z 08.06.2016, č. k. 45C/96/2012- 286 súd prvej inštancie uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti rozsudku z 26.02.2015, č. k. 45C/96/2012- 201 vo výške
20,- eur do 10 dní od doručenia uznesenia.
22. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.

Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Ďalej
žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje
za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. On však nepodal žalobu, ale odvolanie. Okrem toho, v zmysle § 18ca
zák. č. 71/1992 Zb. z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky

podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Žaloba bola podaná
na súd prvej inštancie pred 01.10.2012, teda v čase, keď bolo predmetné konanie oslobodené od
súdnych poplatkov.
23. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.
24.Napadnutéuzneseniesíceneobsahujeodôvodnenie,alejeznehocelkomzrejméanepochybné,aká
povinnosť, na základe akých ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. a podľa akej položky Sadzobníka súdnych
poplatkov bol poplatok vyrubený. Preto nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia nespôsobuje
aj vzhľadom na jeho charakter jeho nepreskúmateľnosť.

25. V pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je uvedené, že poplatok 20,- eur sa platí za žalobu na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však aj na pol. 7a Sadzobníka vzťahuje bod 3.
poznámok k pol. 1 Sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom
konaní vo veci samej.

26. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni (§ 6
ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.). Z toho vyplýva, že v súvislosti s § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. by
žalobcovi nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal
pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z., t. j. pred 01.10.2012. Žalobca však odvolanie podal osobne na
súd prvej inštancie dňa 01.04.2015, teda za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z.z.

27. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. a nárok na ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.