Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716210378.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: JUDr. Marián Kollár, advokát so
sídlom Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31 957 285, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti
žalovanému: Marcel Bobko - Harmony, Letná 3480/1, 058 01 Poprad, IČO: 410 081 46, právne

zastúpenému: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 13.280,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 12C/202/2016-203
zo dňa 15.3.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že sa priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

II. Priznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) výrokom I. konanie
zastavil a výrokom II. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Nakoľko žalobca pred začatím pojednávania zobral svoju žalobu späť a žalovaný so späťvzatím
žaloby súhlasil, súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) konanie zastavil.

3. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa
náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. V odôvodnení uviedol, že v zásade by mal súd

žalovanému priznať náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý procesne zavinil späťvzatie žaloby tým,
že zobral späť žalobu bez ohľadu na správanie sa žalovaného po začatí konania. Súd prvej inštancie
však z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, pričom za
dôvod hodný osobitného zreteľa považoval osobitnú procesnú situáciu, ktorá nastala medzi stranami
sporu v mesiaci september 2012. Podľa názoru prvoinštančného súdu, obe strany sa svojim správaním
pričinili o vzniknutú situáciu a problém, ktorý medzi stranami sporu nastal, bez ohľadu na právne

posúdenie uplatneného nároku v konaní. Je preto spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej
vzniknuté trovy konania.

4.ProtivýrokuII.tohtouzneseniapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanýzdôvodupodľa
§365ods.1písm.h)CSP,nakoľkorozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne trov konania je úplne nesprávne a nezodpovedá

ani konštantnej judikatúre. Za dôvod hodný osobitného zreteľa totiž nemožno považovať situáciu, ktorá
vznikla v septembri 2012. Vôbec nejde o procesnú situáciu, ale o hmotnoprávnu situáciu a skutkový stav.Za spornú pritom situáciu zo septembra 2012 považuje len žalobca, nakoľko v súvisiacej veci Krajský
súd v Prešove rozsudkom zo dňa 6.2.2018 č.k. 1Cob/33/2017-160 konštatuje, že „nebytové priestory
boli zo strany žalovaného odovzdané dňa 27.9.2012, čo potvrdili aj obidve strany sporu“. Je teda zrejmé,

že žiadna kolízna procesná situácia v septembri 2012 zo strany žalovaného nenastala a žalovaný
žiadnym spôsobom neprispel k vzniku údajnej procesnej situácie. Skutočnosť, že žalobca podal žalobu o
zaplatenie dlžného nájomného, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného a nepriznať mu náhradu
trov konania, nakoľko on sa nijako nepričinil o podanie žaloby o dlžné nájomné, nebytové priestory
odovzdal dňa 27.9.2012, čo potvrdili obe strany sporu a je jednoznačné, že žalobca zobral žalobu

späť pod vplyvom toho, že prehral súdne konanie o zaplatenie nájomného za mesiac október 2012 na
Krajskom súde v Prešove vo veci 1Cob/33/2017 a jeho dovolanie proti tomuto rozsudku bolo Najvyšším
súdomSRuznesenímč.k.5Obdo/58/2018zodňa25.10.2018odmietnuté,tedazastavenietohtokonania
zavinil v celom rozsahu žalobca. Poukázal tiež na skutočnosť, že v súvisiacom konaní 9Cb/55/2014
následne po rozhodnutí krajského súdu, ktorý prvostupňový rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % bolo Okresným súdom Poprad uznesením č.k.

9Cb/55/2014-207 zo dňa 22.2.2019 rozhodnuté tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania vo výške 768,55 eur. V inej právnej veci vedenej na tom istom súde, medzi tými istými
účastníkmi konania, na tom istom skutkovom a právnom základe, teda Okresný súd Poprad zaviazal
žalobcunahradiťžalovanémutrovykonaniaavpredmetnejprávnejvecirozhodol,žezdôvodovhodných
osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov nepriznáva.

5. Naviac žalovaný poukázal na to, že v danom prípade nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa,
nakoľko žalobca je majetný advokát, vykonáva podnikateľskú činnosť, je vlastníkom budovy a ďalších
nehnuteľností, ako aj osobného motorového vozidla, teda jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery
nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR zdôraznil,

že bol v predmetnom konaní celý čas aktívny, v rámci obrany od počiatku poukazoval na to, že nájomný
vzťah sa skončil 27.9.2012 a že nebytové priestory odovzdal a neužíval od tohto dátumu, z ktorého
dôvodu musí byť predmetná žaloba zamietnutá. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku II. a rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust.

§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

10. Odvolaciu námietku žalovaného poukazujúcu na nesprávny postup súdu prvej inštancie v súvislosti
s rozhodovaním o trovách konania strán sporu odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred

všeobecným súdom.

14. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza zo zásady úspechu vo
veci (§ 255 CSP), resp. zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). To znamená, že strana, ktorá v spore
uspela alebo zastavenie konania nezavinila, má v zásade nárok na náhradu účelne vynaložených trov

tohto konania. Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

15. V § 256 ods. 1 CSP sa rieši otázka náhrady trov konania pri zastavení konania. Súd zaviaže na
náhradu trov konania protistrany tú stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pri späťvzatí
žaloby z dôvodu, že žalovaný plnil dlh uplatnený žalobou žalobcovi po začatí konania a v dôsledku toho

žalobca zobral žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania žalovaný svojim správaním. Ak žalobca
zobral späť žalobu bez udania dôvodu, resp. bez toho, aby išlo len o reakciu na správanie sa žalovaného
pri dôvodne podanej žalobe, platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania.

16. Vychádzajúc z obsahu spisu v prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosti,

ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi nie
sú akceptovateľné ako dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na to, že žalovaný by inak mal
vzhľadom na zásadu zodpovednosti za zavinenie nárok na náhradu trov konania.

17. Povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná

tvrdosťaust.§257CSPumožňujesúdu,abyvovýnimočnýchprípadoch,zdôvodovhodnýchosobitného
zreteľa, strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Týmto
zákonným ustanovením sa stanovujú dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce
uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné
okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho

prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Citované ustanovenie bližšie nekonkretizuje
okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli.

18.Odvolacísúdvecpreskúmalaopätovnezvážilvšetkyokolnostiprejednávanejveciadospelkzáveru,

že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri rozhodovaní o trovách konania medzi stranami sporu,
keď použil ust. § 257 CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu neumožňuje právny záver
o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný procesne nezavinil zastavenie konania.

19. Predmetnou žalobou zo dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 13.280,- eur titulom
úhrady za nájom nebytových priestorov za mesiace november 2012 až august 2013. Predmetné konanie
bolo prerušené do skončenia dovolacieho konania vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn.
9Cb/55/2014, a to uznesením zo dňa 4.5.2018, ktoré uznesenie bolo odvolacím súdom zmenené tak,
že návrh na prerušenie konania sa zamieta (uznesenie Krajského súdu v Prešove 20Co/97/2018-149

zo dňa 21.8.2018). Následne pred pojednávaním vo veci samej vzal žalobca podaním zo dňa 4.3.2019
svoju žalobu späť v celom rozsahu a vzhľadom na okolnosti osobitného zreteľa žiadal súd, aby nepriznal
ani jednej z procesných strán trovy konania.

20. Vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 9Cb/55/2014 medzi tými istými stranami sporu, na

tom istom skutkovom a právnom základe (žalobca požadoval úhradu nájomného za mesiac október
2012) tamojší súd rozsudkom zo dňa 22.12.2016 žalobe vyhovel, avšak predmetný rozsudok bol
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá (1Cob/33/2017-160
zo dňa 6.2.2018). Už v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že „nebytové priestory boli zo strany
žalovaného odovzdané dňa 27.9.2012, čo potvrdili aj obidve strany sporu“. Z uvedeného malo potom

vyplývať, že „žalobca nemôže byť v konaní úspešný, ak požaduje zaplatenie nájomného za mesiac
október, kedy je zrejmé, že žalovaný nebytové priestory už neužíval“. Dovolanie žalobcu proti rozsudku
odvolacieho súdu bolo Najvyšším súdom SR uznesením č.k. 5Obdo/58/2018 zo dňa 25.10.2018
odmietnuté.21. Samotný žalobca v späťvzatí žaloby uvádza, že jeho rozhodnutie ohľadne späťvzatia žaloby je
podmienené práve zmenou právnej situácie, ktorá nastala v konaní 9Cb/55/2014, pretože vzhľadom na

uznesenie Najvyššieho súdu SR je evidentné, že aj v predmetnom konaní súd prvej inštancie rozhodne
v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.

22. V danom prípade teda nemožno konštatovať, že by žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania
sa žalovaného, a preto platí, že práve žalobca procesne zavinil zastavenie konania.

23. Ako relevantnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného aj s poukazom na skutočnosť,
že osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, a
teda nejde o prípad charakteristický sociálnym aspektom. Rovnako obstojí aj tvrdenie žalovaného, že
v predmetnom konaní bol od počiatku aktívny, poukazoval na skutočnosť, že nájomný vzťah sa skončil
27.9.2012, kedy aj nebytové priestory odovzdal a neužíval ich, a preto žaloba na zaplatenie nájomného

za mesiace november 2012 až august 2013 nemôže byť dôvodná.

24.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostimajúczato,ženeboldanýžiadendôvodhodnýosobitného
zreteľa a vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania žalobcom, odvolací
súdzmeniluzneseniesúduprvejinštancievjehonapadnutejčastivovýrokuotrováchkonaniapostupom

podľa § 388 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca procesne zavinil
zastavenie konania, v plnom rozsahu a to postupom podľa § 256 ods. 1 CSP.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného voči žalobcovi rozhodol odvolací súd
podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola

skutočnosť, že žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu a
žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).