Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200744
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8819200744.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX/XX, XXX XX L. V. B., proti žalovanému: Silverside, a.s., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO:
50 052 560, právne zastúpený Mgr. Hanou Kulíškovou, advokátkou, so sídlom Klariská 7, Bratislava, o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti úverovej zmluvy a o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súd Vranov nad Topľou č.k.
10Csp/47/2019-19 zo dňa 10.04.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov and Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil
neodkladné opatrenie v znení:

„Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi Žalobcom a
Žalovaným dňa 19.05.2017 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy.
II. Žalovanýjepovinnýoznámiťzamestnávateľovižalobcu-R.obranyT.republiky,Q.XXX/X,XXXXXP.-
mestská časť V. R., IČO: XX XXX XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej

dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy.
III. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 326
ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 335 ods. 1, § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
V odôvodnení uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX dňa 19.05.2017. Zároveň s ním uzavrel na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy
Dohodu o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa. Žalobca preukázal, že žalovaný dňa 31.07.2017 požiadal
jeho zamestnávateľa o začatie vykonávania zrážok zo mzdy. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným
vzniknutý na základe úverovej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poskytuje úvery v rámci
predmetusvojhopodnikaniaažalobcavystupujevzmluvnomvzťahuakospotrebiteľ.Žalobcaspochybnil
splatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení úverovej

zmluvy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva. Súd hodnotí, že v konaní vo veci samej
bude nutné podrobiť úverovú zmluvu súdnej kontrole, teda či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a či ich výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a nekalosti.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu,najmäakexistujenebezpečenstvo,ževprocesezrážokzomzdynazákladedohodyozrážkachzo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok ESĽP C-106/77 Siementhal).
Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca

realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na
základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by
vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané
finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ani dôkazy, ktoré žalobca predložil súdu mu do času koncipovania
odvolania neboli súdom prvej inštancie doručené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne,
nepreskúmateľné. Samotná skutočnosť, že žalobca spochybňuje dohodu o zrážkach zo mzdy a zmluvu
sama o sebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nepovedal, kde vidí možnosť
existencie neprijateľnej podmienky. Nie je zrejmé, na základe akých dôkazov, aplikáciou ktorej právnej

normy súd dospel k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Súd neuskutočnil analýzu
primeranosti, rozhodol nad rámec svojich zákonných právomocí. Uznesenie je v rozpore s princípom
právnej istoty. Súd nemá zákonné oprávnenie analyzovať prijateľnosť podmienok dohody. Súd prvej
inštancie nevykonal úkony, ktorými by zisťoval rozsah dopadu nariadenia neodkladného opatrenia na
žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou a ani v texte neobsahuje

podmienku, ktorá by mohla byť neprijateľná. Zrážky zo mzdy nepresahujú zákonom stanovenú hranicu
zrážok zo mzdy. Žalobca dobrovoľne neplní záväzok zo zmluvy, preto má žalovaný nárok minimálne na
pravidelnésplácanieistiny.Zmluvnýúrokajostatnéplneniasúdohodnutévsúladesprávnymipredpismi.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je šikanózny, pre nariadenie neodkladného opatrenia nie
sú dané predpoklady. Žalobca podpísal dohodu dobrovoľne a bol oboznámený s tým, že ide o právny

úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Všetky podmienky dohody kopírujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Súd vec nesprávne právne posúdil. Žiaden právny predpis neprikazuje, aby bol v dohode o
zrážkach zo mzdy označený platiteľ mzdy. Súd prvej inštancie opomenul vykonať test proporcionality.
Žalobca nepreukázal existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, nie sú splnené základné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne
alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po oboznámení
sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 331 ods. 1 CSP,
keď žalovanému spolu s uznesením č.k. 10Csp/47/2019-19 zo dňa 10.04.2019 nedoručil návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žalovanému doručil

návrh na nariadene neodkladného opatrenia s prílohami a vyzval ho na vyjadrenie sa k predmetným
písomnostiam (listom zo dňa 06.09.2019) v lehote 15 dní od doručenia. Výzva spolu s prílohami bola
žalovanému doručená dňa 17.09.2019.

5. Žalovaný v podaní, ktorým reagoval na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že odvolací súd nemá

kompetenciu zhojiť porušenie ust. § 331 CSP súdom prvej inštancie. Porušenie ust. § 331 CSP má za
následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces, čo nemôže byť zhojené konaním odvolacieho
súdu, nakoľko by tým došlo k porušeniu rovnosti zbraní.

6. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,
než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje

pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv
aleboslobôdúčastníkovkonania,leborozhodnutiaonichnemusiazodpovedaťkonečnémumeritórnemu
rozhodnutiu.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z
osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.
Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície

subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,
či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok

dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti

opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.
Ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý
prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi získať plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia, na ktoré veriteľ nárok nemá, a to bez súdnej kontroly, na
ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu boli
dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.05.2017, dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa

19.05.2017, žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy
zo dňa 31.07.2017. Dohoda o zrážkach zo mzdy má formulárovú podobu, pričom slúži na zabezpečenie
záväzkov žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.05.2017.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca za zaviazal žalovanému uhradiť sumu 7730,40 Eur. Podľa čl.
XII. Zmluvy o úvere, súčasťou zmluvy je Sadzobník poplatkov. V zmysle dohody o zrážkach zo mzdy,

touto je zabezpečená pohľadávka vo výške 7730,40 Eur spolu s ostatným príslušenstvom vyplývajúcim
zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými
nárokmi,napríkladzmluvnápokuta.Zvýzievžalovanéhonaúhradudlžnejsumyadresovanýchžalobcovi
(č.l. 55, 57) vyplýva, že dlh žalobcu pozostáva zo splátok spotrebiteľského úveru ako aj z náhrady
nákladov za vystavenie upomienok, výziev, ktoré sú účtované v zmysle Sadzobníka. Žalobcovi boli

výzvy a upomienky zasielané opakovane. Je zrejmé, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zo
mzdy môže od žalobcu vymáhať aj iné peňažné plnenia než istinu a zmluvné úroky. Poplatky, resp.
náklady sú upravené v Sadzobníku poplatkov, pričom až vykonaním dokazovania vo veci samej možno
vyhodnotiť predmetné zmluvné podmienky, či tieto nevykazujú znaky neprijateľnosti v zmysle § 53 OZ.
V tomto štádiu konania tiež nemožno ustáliť, v akom rozsahu žalovaný pred vstupom do zmluvného

vzťahu so žalobcom skúmal bonitu žalobcu, či k posudzovaniu bonity došlo s odbornou starostlivosťou.
Otázka skúmania bonity pritom môže mať vplyv na rozsah záväzkov dlžníka - spotrebiteľa (§ 7,
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Zo zmluvy o úvere vyplýva iba
vyhlásenie žalobcu, že žalovanému poskytol pravdivé a úplné údaje potrebné pre posúdenie bonity.K tomuto odvolací súd uvádza, že až v konaní vo veci samej môže byť na základe dokazovania
ustálené, či žalovaný pri posudzovaní bonity žalobcu zhromaždil všetky potrebné údaje (pochádzajúce
nielen od žalobcu) pre zistenie objektívnej finančnej, sociálnej situácie žalobcu. Pochybnosti o riadnom

splnení si povinnosti skúmania bonity dlžníka dodávateľom vyvoláva skutočnosť, že žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy už po dvoch mesiacoch od uzatvorenia zmluvy
o úvere.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na krátkosť času, ktorý má súd na rozhodnutie
o návrhu, nie je možné vykonať náležitú súdnu kontrolu zmluvy, súvisiacich zmluvných dokumentov,

komplexnú kontrolu zmluvných dojednaní vrátane okolností uzatvorenia zmluvy, ktorou by došlo k
naplneniu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a k určeniu reálnej výšky dlhu dlžníka. Tieto otázky
prináleží súdu posudzovať v konaní vo veci samej.
Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona,
akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná a teda neplatná v zmysle § 53 ods. 1 a 5 OZ

aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti
s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok (V tejto
súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice
93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa

uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany
v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So
zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice
93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca
alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená

zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť
prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART
Capital a.s.).
Odvolací súd má za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán bola osvedčená, keďže žalovaný
pristúpil k aktivácii inštitútu zrážok zo mzdy. Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže

vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť je
sporná. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom.
Nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, pričom do skončenia konania vo veci samej žalovaný
neutrpí, ak sa zrážky nebudú vykonávať. Právo žalovaného na splatenie úveru týmto rozhodnutím nie
je nenávratne znemožnené, je len závislé od výsledku konania vo veci samej.

7. Vo vzťahu k nedodržaniu postupu súdom prvej inštancie podľa § 331 ods. 1 CSP odvolací súd
uvádza, že účelom doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia je umožniť žalovanému efektívne sa brániť, efektívne využiť opravné
prostriedky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie pri znalosti všetkých relevantných skutočností, z

ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal.
Nemožno považovať za porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, keď návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia mu bol doručený až dodatočne, odvolacím súdom. Konvalidovanie
nesprávneho postupu súdu prvej inštancie odvolacím súdom je prípustné (opak zo zákona nevyplýva)
a zároveň sleduje naplnenie zásady hospodárnosti a rýchlosti vo vzťahu k ochrane práva v konaní o

nariadení tohto neodkladného opatrenia. Odvolací súd totiž poskytol žalovanému možnosť v plnej miere
uplatniť svoje procesné práva, keď mu určil lehotu na vyjadrenie sa k doručeným písomnostiam v trvaní
15 dní (teda lehotu totožnú s dĺžkou lehoty na podanie odvolania). Žalovaný mal v tejto súdom určenej
lehote možnosť doplniť svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní, procesne sa brániť proti tvrdeniam
žalobcu obsiahnutým v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a záverom súdu prvej inštancie.

Takéto doplnenie je potrebné vnímať ako doplnenie odvolacích dôvodov a na tieto odvolací súd nemá
dôvod pri prejednávaní odvolania neprihliadať, a to práve s cieľom naplnenia práva žalovaného na
spravodlivý súdny proces, princípu rovnosti zbraní. Nie je rozhodujúce, či súdom, ktorý zabezpečí,
resp. dovŕši naplnenie práv žalovaného je súd prvej inštancie alebo odvolací súd, podstatnou zostávaskutočnosť, že žalovanému boli v konečnom dôsledku doručené všetky písomnosti v zmysle zákona
(§ 331 ods. 1 CSP) a že mal potrebný, zákonom predpokladaný časový priestor na uplatnenie svojich
procesných práv. Žalovaný nebol ukrátený na svojich právach, keďže všetky písomnosti v zmysle § 331

ods. 1 CSP mu boli doručené, k týmto mal žalovaný možnosť sa vyjadriť pred rozhodnutím odvolacieho
súdu, a to v lehote 15 dní od ich doručenia žalovanému. V poskytnutej ďalšej lehote žalovaný meritórne
svoje argumenty od odvolania nezmenil.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
Za daného stavu odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.