Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Slováčeková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112244344
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4112244344.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ T. L., bytom B., G. XXX/XX, 2/ N.. N. W., S..,
bytom B., W. XXXX/XX a 3/ N.. O. W., S.., bytom B., K. XXX/X, zastúpených JUDr. Evou Hlaváčovou,
advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 12, proti žalovanej Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelná kapitula Nitra,
so sídlom v Nitre, Hradné námestie 7, zastúpenej advokátskou kanceláriou Petruška & partners s.r.o., so
sídlom v Nitre, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom

naOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.9C412/2012,odovolanížalobcov1/až3/protiuzneseniuKrajského
súdu v Nitre z 8. marca 2018 sp. zn. 7 Co 760/2016 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. októbra 2016 č. k. 9 C
412/2012-300rozhodol,žedodedičstvaponeb.Y.W.,nar.XX.H.XXXX,zomr.XX.T.XXXX,aponeb.Y.
W., rod. W., nar. XX. H. XXXX, zomr. X. H. XXXX, patrí z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
novovytvorená parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 6 340 m2, nachádzajúca sa v kat. úz. T., tak
ako je vyznačená v Geometrickom pláne č. 34/2013 vypracovanom N.. P. L. 17. júna 2013 a overenom
Správou katastra Nitra dňa 26. júna 2013. Predmetný geometrický plán č. 34/2013 je neoddeliteľnou

súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovia 1/ až 3/
majú nárok na plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 126 ods. 1 a § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj na
ustanovenie § 1 ods. 3, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej uznesením z 8. marca 2018

sp. zn. 7 Co 760/2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
Ustálil, že napadnutý rozsudok nie je z opísaných hľadísk dostatočne odôvodnený, a to najmä vo vzťahu
k podstatným námietkam žalovanej. Súd prvej inštancie sa mal dôslednejšie vysporiadať s obranou
žalovanej voči žalobe, prednášanou v priebehu konania, podrobnejšie zhodnotiť naliehavý právny
záujem žalobcov na požadovanom určení aj s ohľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu, a tiež sa

podrobnejšie zaoberať písomným prejavom vôle prídelcov o tom, že sa vzdali svojho vlastníckeho práva
nadobudnutého prídelovou listinou. Zároveň bolo potrebné uplatniť aj aktuálne rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky v smere posúdenia kolízie právnych titulov vlastníctva pri nedbalom postupe
vlastníka, ktorý si žalobou podanou so značným časovým odstupom uplatňuje vlastnícke právo voči
niekomu, ktorý je ako vlastník dlhoročne zapísaný v katastri nehnuteľností a ktorého vlastnícke právo
žalujúci vlastník po dlhú dobu svojou pasivitou aj akceptoval. Vyššie riziko má totiž vo všeobecnosti niesť

nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, ktorý dlhoročne dobromyseľne zapísané vlastníctvo
užíva a nakladá s ním, pričom sa na príslušný list vlastníctva dostal po zákonom určenom správnom(katastrálnom) konaní. Ochrana nedbalého vlastníka nemôže byť absolútna aj s ohľadom na znenie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali včas dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“),
prípustnosť ktorého odôvodnili tým, že odvolací súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Namietali, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných,
zásadne odlišných záveroch, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie

nejavili ako významné, keďže žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobcovia nemôžu proti takémuto
rozhodnutiu odvolacieho súdu vecne a právne argumentovať, keďže odvolací súd navyše rozhodoval
bez nariadenia pojednávania. Vlastník sa môže domáhať vlastníckeho práva kedykoľvek. Toto právo,
resp.právojehonástupcov,muzostávazachovanéajpo54rokochajenepremlčateľné.Včasebývalého
politického režimu nebola reálna možnosť domôcť sa prideleného majetku, ktorý bol navyše prídelcovi
násilne odobratý orgánom, ktorý nemal na takýto krok právomoc. O prídeloch a výmeroch k majetku,

jeho pridelení alebo odňatí, rozhodoval výlučne štát, nie prídelca. Zmena politického režimu nie je
dôvodom neuznať žalobcom ich vlastnícke nároky k predmetnému majetku. Prídelová listina je stále
platným dokladom o vlastníckom práve k predmetnej parcele a žalovaná toto svoje vlastníctvo stratila
už v minulosti, o čom má a mala vedomosť. Žalovaná ako rozsiahla organizácia bola ako dominantný
vlastník pôdy často zasahovaná procesom vyvlastnenia v rámci revízie pozemkovej reformy, preto sa

nemohla domnievať, že jej toto vlastnícke právo patrí aj napriek pozemnoknižnej evidencii. Žalovaná
svoje vlastnícke právo stratila práve na základe uvedenej revízie, a preto nemohla a nemôže byť
dobromyseľná. Toto konštatoval aj Krajský súd v Nitre v inom obdobnom konaní v rozsudku sp. zn. 8
Co 124/2016 z 2. marca 2017 týkajúcom sa tej istej pozemnoknižnej vložky č. XXX. Nemožno súhlasiť s
názorom odvolacieho súdu ani v súvislosti s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 3. mája 2017 č. k. I. ÚS 151/2016-29 týkajúci sa dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva.
Predmetný nález na prejednávanú vec nemožno aplikovať, keďže žalovaná nenadobudla prídelovú
parcelu na základe sledu prevodných zmlúv, ale na základe jediného záznamového konania v katastri
nehnuteľností, a to za predpokladu jej vedomosti o strate vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci
revízie pozemkovej reformy, ako to konštatoval súd aj v spomenutom konaní 8 Co 124/2016. Na základe

uvedeného žalobcovia navrhli uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie vo veci.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolaciemu súdu dovolanie žalobcov zamietnuť
ako nedôvodné, prípadne odmietnuť ako nemajúce náležitosti podľa § 428 CSP, neodôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi ako aj pre nevymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným
v § 431 až 435 CSP.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§

429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech (posudzujúc z hľadiska procesného) bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť.

6. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných

prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
(viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 165/2017, 3 Cdo 14/2017, 4 Cdo 157/2017, 5 Cdo 155/2016, 8
Cdo 67/2017). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť

dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3
Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To

znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP); v danom prípade žalobcovia v dovolaní
namietajú, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP, teda, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

9.Vzmysle§420CSPjedovolanieprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolaciehosúduvovecisamej
alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 420
písm. a/ až f/ CSP. Spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím
vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle
§ 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

10. V prípade, že dovolatelia vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd

skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľov o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje
len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. V danom prípade je
dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

11. Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým
sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového
poriadku (R 19/2017). Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje alebo mení. V dôsledku kasácie prvoinštančného
rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie
znovu o nej koná a rozhoduje (por. napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 236/2016, 4 Cdo
148/2013). Tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (viď publikáciu Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1353-1356).

12. Žalobcovia dovolaním napadli uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. Keďže v danom prípade nejde o rozhodnutie vo
veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nie je proti nemu dovolanie podľa § 420 CSP
prípustné.

13. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcov smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou
dôvodnosťou podaného dovolania.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.