Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214998
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114214998.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.,
Z. R. XXX/XX, o zaplatenie 681,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Nitra č. k. 12Csp/207/2017-51 z 22. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak,
že žalobcovi voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,04 %.

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 12Csp/207/2017-51 z 22. novembra 2017 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 681,02 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Ďalším výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 54 ods. 1
a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie

dňa 19. 05. 2014 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 681,02 eura, úroku zo sumy 412,05 eura vo
výške 21,48 % ročne od 13. 05. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že
uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu dňa 09. 05. 2008 a súčasne aj zmluvu o revolvingovom úvere
I. a II. Žalovaná bola listom z 27. 09. 2011 vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 456,15
eura. Dlh pozostáva zo sumy 412,05 eura, čo je dlžná istina, zo sumy 262,53 eura, čo je vyčíslený ročný
úrok z istiny ku dňu spísania žaloby, zo sumy 6,44 eura, čo predstavuje zmluvnú pokutu.

4. Okresný súd Nitra vydal dňa 23. mája 2014 platobný rozkaz sp. zn. 14RO/193/2014, ktorý sa
nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz zrušený.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca uzatvoril dňa 12.
05. 2008 so žalovanou Úverovú zmluvu a súčasne Zmluvu o revolvingovom úvere I. a Zmluvu o

revolvingovom úvere II., na základe uzatvorenej zmluvy o úvere jej bol poskytnutý revolvingový úver.
Z výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná čerpala úver, avšakdostala sa do omeškania s úhradou svojho záväzku. Žalovaná suma 681,02 eura pozostáva zo sumy
412,05 eura, čo predstavuje dlžnú istinu, zo sumy 262,53 eura, čo je vyčíslený úrok vo výške 21,48 %
ročne z dlžnej istiny k 12. 05. 2014, zo sumy 6,44 eura, čo predstavuje zmluvnú pokutu. Žalobca vyzýval

žalovanú listom z 27. 09. 2011 k splateniu celého zostatku úveru.

6.1. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne,
pretože medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva podľa zákona č. 258/2001 Z.
z. Na základe zmluvy žalovaná čerpala revolvingový úver, ktorý nesplácala riadne a včas a dostala sa

do omeškania. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v časti, kde si žalobca uplatňoval úrok zo sumy
412,05 eura vo výške 21,48 % ročne od 13. 05. 2014 bola žaloba podaná nedôvodne, pretože žalobca
si uplatňoval úrok po zosplatnení záväzku.

6.2. Z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98)
vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti

dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia

spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú
dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na
situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv.
zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

6.3. Súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ
tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného pomenovania danej
právnej skutočnosti vyplýva, že nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných

podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote
neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Na tento účinok/
následok zosplatnenia nemá žiadny vplyv odvolateľom hypoteticky prezentovaný záver o zvýhodnení
dlžníka (z dôvodu, že nemusí platiť úrok), odhliadnuc od okolnosti, že dlžníka zaťažuje povinnosť
platiť úrok z omeškania. Ústavný súdu SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 476/2012 odmietol

sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto
termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania
(pozri tiež R 59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný

platiť už iba úroky z omeškania).

7. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, pretože každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.

8.1. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalovaného zaviazal na
zaplatenie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8.2. Uviedol, že podanou žalobou si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výše
681,02 eura, kapitalizovaného úroku zo sumy 412,05 eura vo výške 21,48 % ročne od 13. 05. 2014 do
zaplatenia, súdneho poplatku vo výške 40,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eura.
Sú prvej inštancie v bode16. a 17. odôvodnenia rozsudku č. k. 12Csp/207/2017-51, z 22. novembra
2017, uviedol, že z vykonaného dokazovania mal sú za preukázané že žalobca má nárok na zaplatenie

sumy 681,02 eura, ktorá pozostáva zo sumy 412,05 eura, čo je dlžná istina, zo sumy 262,53 eura, čo je
vyčíslený úrok vo výške 21,48 % ročne z dlžnej istiny k 12. 05. 2014, zo sumy 6,44 eura, č je zmluvná
pokuta. V časti, kde si žalobca uplatňoval úrok zo sumy 412,05 eura vo výške 21,48 % ročne od 13. 05.
2014 súd považoval žalobu za nedôvodnú.8.3. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 681,02 eura s príslušenstvom. Žalobca bol úspešný v
časti 681,02 eura, neúspešný bol len v časti príslušenstva, úroku vo výške 21,48 % ročne od 13.

05. 2014 do zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na ustálený právny názor, v zmysle ktorého, ak
príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, resp. ak príslušenstvo nie je vyčíslené na účely
rozhodovania o trovách konania sa za predmet konania považuje len istina. Vzhľadom k uvedenému bol
súd prvej inštancie povinný mu priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tejto súvislosti žalobca
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 6Obo/243/2007. Záverom si vyčíslil trovy

právneho zastúpenia celkovo vo výške 215,44 eura.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výroku o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k inému právnemu záveru ako

súd prvej inštancie, a to pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách a konštatovaný pomer úspechu a neúspechu
žalobcu a žalovanej.

12. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou prvoinštančnému
súdu dňa 19. 05. 2014 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 681,02 eura, úroku zo sumy

412,05 eura vo výške 21,48 % ročne od 13. 05. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok
odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu dňa 09. 05. 2008 o súčasne aj zmluvu o
revolvingovom úvere I. a II. Žalovaná bola listom z 27. 09. 2011 vyzvaná k splateniu celého zostatku
úveru vo výške 456,15 eura. Dlh pozostáva zo sumy 412,05 eura, čo je dlžná istina, zo sumy 262,53
eura, čo je vyčíslený ročný úrok z istiny ku dňu spísania žaloby, zo sumy 6,44 eura, čo predstavuje

zmluvnú pokutu. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny vo
výške 681,02 eura a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

14. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je

nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.15. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie

od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

16. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.
júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

17. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán
zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom odvolacieho konania je výrok rozsudku súdu prvej

inštancie v časti trov konania, ktorým súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania
z dôvodu, že pomer úspechu a neúspechu každej zo strán je približne rovnaký. Procesný neúspech
žalobcu spočíval v časti, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal kapitalizovaný úrok zo sumy
412,05 eura vo výške 21,48 % ročne od 13. 05. 2014 do zaplatenia, a to z dôvodu, že uvedený úrok
predstavoval úrok po zosplatnení záväzku, pričom uvedené úroky (zmluvné úroky) patria žalobcovi

len do splatnosti dlhu a procesný neúspech žalovanej predstavovala zvyšná časť žaloby, v ktorej súd
žalobcovi vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

19.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo
strán, konštatujúc pritom čiastočný úspech žalobcu a žalovanej. S uvedeným právnym záverom sa

odvolací súd nestotožnil, keďže hoci ide o čiastočný úspech žalobcu a čiastočný úspech žalovanej,
avšak nemožno konštatovať, že by tento úspech, resp. neúspech bol rovnaký, resp. približne rovnaký,
čo by bolo dôvodom práve takého rozhodnutia, že by súd prvej inštancie rozhodol o nepriznaní práva
na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

19.2. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že žalobca mal v predmetnej
veci procesný úspech v časti zaplatenia sumy 681,02 eura, pričom sa domáhal celkovo sumy 993,86
eura (681,02 eura istina, 312,81 kapitalizovaný úrok zo sumy 412,05 eura vo výške 21,48 % ročne od
13. 05. 2014 od rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. do 22. novembra 2017), čo predstavuje 68,52 %,
pričom na strane druhej úspech žalovanej predstavuje v zamietajúcej časti - kapitalizovaného úroku vo

výške 312,81 eura, čo predstavuje 31,48 %, a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 37,04 eura (68,52
% -31,48 %).

20. Vzhľadom k uvedenému je teda zrejmé, že každá zo sporových strán je vo veci čiastočne úspešná a
čiastočne neúspešná, pričom procesný úspech žalobcu zodpovedá procesnému neúspechu žalovanej

a naopak. Poukazujúc na čiastočný pomer úspechu a neúspechu žalobcu a čiastočnému úspechu
a neúspech žalovanej súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 2 CSP, avšak dospel k
nesprávnemu právnemu záveru, keď žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Vyššie
uvedené skutočnosti primäli odvolací súd k procesnému postupu v zmysle § 388 CSP, na základe
ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, a žalobcovi voči žalovanej priznal

nárok na náhradu trov konania vo výške 37,04 %.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konanianepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, hoci jej čistý úspech v odvolacom
konaní je 25,92 % (100 % - 37,04 % úspech žalobcu = 62,96 % úspech žalovanej).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).