Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208297
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému L. W., bytom M. XXX/XX, XXX XX
M. Z., o zaplatenie 2.454,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 11Csp 142/2017-40 zo dňa 17. októbra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalobcanemá nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaažalovanémusaichnáhradanepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Z a s t a v u j e konanie v sume 355,- eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014
do zaplatenia z uvedenej sumy.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 písm. g/, i/, j/, § 11 odsek 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi zmluvnými stranami, právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným bola dňa 29.10.2012 uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX. Zmluva neobsahuje
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru. V zmluve je síce uvedená
suma celkových nákladov, čiže jednoduchým súčtom týchto celkových nákladov a poskytnutých
peňažných prostriedkov by bolo možné zistiť celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ale je potrebné
uviesť, že celková výška nákladov je evidentne nesprávna, pretože spotrebiteľ musí zaplatiť mesačnú
splátku 151,71 Eur v 67 mesačných splátkach, čiže celkovo sumu 10.459,37 Eur. Po odpočítaní

poskytnutého úveru vo výške 5.106,04 Eur predstavujú náklady úveru vo výške 5.106,04 Eur. Suma
nákladov uvedená v zmluve o úvere predstavuje 5.058,53 Eur, čiže je uvedená nižšia, ako skutočná
suma nákladov, čo je v neprospech spotrebiteľa, teda ako keby ani nebola uvedená. Súd považoval úver
za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 odsek 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďžeúver súd prvej inštancie považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobca bol oprávnený domáhať sa
od žalovaného vrátenia iba poskytnutého úveru vo výške 5.106,04 Eur. Žalovaný však uhradil sumu
5.594,48 Eur a preto žaloba nebola dôvodná. V časti sumy, o ktorú požiadal žalobca písomným podaním

zo dňa 16.10.2018, súd zastavil konanie v sume 355 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od
30.10.2014 do zaplatenia z uvedenej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalovaného je
subjekt v postavení spotrebiteľa, súd je povinný mu poskytnúť ochranu ex offo. Preto nevzal do úvahy
jednostranný právny úkon uznanie záväzku žalovaného. Ide o záväzok ktorý vyplýva zo zmluvy, ktorá
je koncipovaná a prieči sa dobrým mravom a spôsobuje tak neplatnosť časti právneho úkonu, zmluvy o

úvere, tak ako si ho uplatnil právny predchodca žalobcu. Súd si v prvom rade vysporiadal prejudiciálne
otázku, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková, z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na
poplatky a úroky. Preto nemožno ani uznať záväzok ktorý sa prieči dobrým mravom.

4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v zmysle navrhovaného petitu vyhovie. Výrok rozsudku ktorým súd

žalobu zamietol je podľa jeho názoru v rozpore s ustanovením § 282 C.s.p.. Žalovaný písomným
podanímdoručenýmsúdudňa15.10.2018uznalžalovanýnárok.Vpísomnompodanízodňa15.10.2018
žalobca navrhol, aby vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 C.s.p..

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.)

ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.10.2012 uzatvorená Zmluva o poskytnutí pôžičky
č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver vo
výške 5.106,04 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 32 % a RPMN 32 %.

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že v zmluve
absentujú údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

(resp. v Zmluve o úvere sú uvedené nesprávne).

13. V Zmluve o úvere boli okrem iných uvedené údaje o schválenej výške úveru (5.106,04 Eur), počte
splátok (67), výške splátky (151,71 Eur), mesačnej výške poistenia (4,40 Eur), celkovej sumy pôžičky(10.164,57 Eur) a celkových nákladoch spotrebiteľa (5.058,53 Eur). Celková mesačná splátka dlžníka
tak predstavovala sumu vo výške 156,11 Eur, pričom pri počte splátok 67 by dlžník mal celkovo zaplatiť
sumu10.459,37Eur.Pododrátaníistinyposkytnutéhoúveru,byjehonákladypredstavovalisumuvyššiu,

než bola uvedená v Zmluve o úvere.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené tak dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru s ohľadom na ustanovenie § 9 odsek 2 písm. j/ v spojení s ustanovením § 11
odsek1písm.a/Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Žalobcavpodanomodvolanívkonečnomdôsledku

tento záver súdu ani nijakým spôsobom nenamietal.

15. Jediná odvolacia námietka žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru
vo veci samej rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.

16. Podľa ustanovenia § 282 odsek 1 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho

časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

17. Právnou úpravou, podľa ktorej súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku len na
návrh žalobcu, sa má podľa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR prehĺbiť dispozitívny
princíp sporového konania, pričom takýto spôsob rozhodnutie súdu nie je v zásade vylúčený ani v

spotrebiteľských sporoch, akým spor v tento právnej veci nepochybne je, čo ani žalobca nenamietal.

18. Procesná povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie však nestojí nad povinnosťou súdu
prihliadať z úradnej moci na existenciu takých zmluvných podmienok v spotrebiteľských sporoch, ktoré
spôsobujú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nad povinnosťou poskytnúť v

takom prípade ochranu spotrebiteľovi s poukazom na ustanovenie § 295 a § 298 C.s.p..

19. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd pri právnej klasifikácii
podania strany sporu súd vychádza z jeho obsahu v zmysle Čl. 11 odsek 1 C.s.p.. Zásadným
interpretačným pravidlom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej

osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa
jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu,
jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a
celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje
rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne

hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho
obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok objektívne prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je
subjektívne zo subjektívneho aspektu účastníka zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom
a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 128/2010
z 28.10.2010)

20. Odvolací súd, rešpektujúc platnú vnútroštátnu a európsku právnu úpravu spotrebiteľského práva
dospel k záveru, že v prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom
pred súdom skutočnosťou, ktorá by pozbavovala súd povinnosti skúmať, rovnováhu práv a povinnosti
strán sporu. Dôsledkom by bolo pozbavenie spotrebiteľa práva na súdnu ochranu a preskúmania

podmienok časti výrazne nevýhodného zmluvného vzťahu súdom len na základe pasívnej, či právne
neuvedomelej reakcie spotrebiteľa v súdnom konaní. Uznávací prejav spotrebiteľa je často založený na
obavách z ďalších dôsledkoch sporu, bez uvedomenia si následkov zahŕňajúcich aj takéto akceptovanie
väčšinou neprijateľných a nekalých zmluvných podmienok a ďalšie prehlbovanie tak svojho záväzku,
spôsobujúce mu finančné aj iné straty. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni

spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí neuvedomelo a z právnej neznalosti dlh pred
súdom uznajú prevažne z obavy, že im nebudú umožnené príkladne jeho splácanie v splátkach, z pocitu
bezmocnosti voči žalobcovi, ktorý je v konaní právne zastúpený, či v dôsledku neporozumenia procesnej
situácie. Za taký možno považovať v predmetnom prípade aj list žalovaného zo dňa 05.10.2018, ktorý
nemôže byť v plnom rozsahu akceptovateľným a účinným uznávacím prejavom, ako to má na mysli

ustanovenie § 282 C.s.p..

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/05
Mostaza Claro, v zmysle ktorého: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, žespotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich

obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola
pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo
toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).“

22. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, pokiaľ „uznanie dlhu“ neakceptoval.

23. Na základe vyššie uvedeného, vychádzajúc z odvolacieho dôvodu a pre nedostatok ďalších, na
základe ktorých by mohol odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať,
odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne

správny. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o
trovách prvoinštančného konania, ktorý odvolací súd podľa citovaného ustanovenia rovnako potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v

priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa mu ich náhrada nepriznáva.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).